Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/239/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202373
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202373.5

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom AK Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: N. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XXX za účasti
vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10,
Skalica, IČO: 42 264 154 zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1,

Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 1.124,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 176,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 58,99 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 58,99 eur
od 21.04.2010 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 58,99 eur od 21.05.2010 a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských

spotrebiteľov AZ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 94,14 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca sa dňa 08.03.2013 podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.124,29 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 821,98 eur od
21.03.2009 do zaplatenia a úrokom vo výške 0,05% denne zo sumy 821,98 eur od 21.03.2009 do

zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2008 bol
žalovanej poskytnutý úver splatný v 19-tich mesačných splátkach vo výške 58,99 eur. Žalovaná túto
povinnosťnesplnilaaneuhradilasumu821,98eur.ŽalovanáporušilaustanoveniečlánkuIII.VOPzmluvy
o úvere, podľa ktorých bola povinná mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového
kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Uvedené ustanovenia žalovaná porušila tým, že bola
v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.03.2009. Podľa článku 12 bod 12.3 VOP je žalovaná

povinná zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň
omeškania. Žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu k dnešnému
dňu predstavuje sumu 1.124,29 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 821,98 eur,
zmluvnej pokuty, odkúpených poplatkov vo výške 31,57 eur. Žalovaná je ďalej povinná zaplatiť 9,5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.03.2009 do dňa zaplatenia a úrok
vo výške 0,05 % zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.03.2009 do dňa zaplatenia. Dňa 11.06.2012

uzavrel žalobca ako postupník so spol. Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok na základe ktorej bolažalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere vo výške 1.124,29 eur s
prísl. a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanej listom
v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovanú na jej zaplatenie. Žalovaná v stanovenej

lehote pohľadávku žalobcu nezaplatila.

Vyjadrením zo dňa 06.03.2014 žalobca spresnil žalobný návrh a uviedol, že žalovaná suma vo výške
889,27 pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 586,96 eur, sankčnej pokuty vo výške 169,83 eur,
pokuty za vypovedanie vo výške 77,- eur, z pokuty za omeškania vo výške 23,91 eur a z odkúpených

poplatkov vo výške 31,57 eur.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, vzniesla námietku premlčania.

Do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník a to Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 zastúpené JUDr. Jozefom Kempom,

advokátom AK, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, ktoré taktiež vznieslo námietku premlčania.

Do konania na strane žalovanej vstúpil neskôr ďalší vedľajší účastník občianske združenie Všeobecné
ochrana práv spotrebiteľov, ktoré následne z konania vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už vedľajší
účastník vystupuje z konania, vystúpilo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o pôžičke zo dňa 13.10.2008, podmienkami k zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami,
oznámením o postúpení 19.06.2012, zmluvou o postúpení zo dňa 11.06.2012 vrátane prílohy, výpisom
z obchodného registra týkajúceho sa žalobcu, oznámenom o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa

30.04.204, vyjadrením vedľajšieho účastníka z 13.08.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.08.2013,
doplnením návrhu zo dňa 26.02.2013 vrátane príloh na čl. 32-40, návrhom na zmenu účastníka konania,
vyjadrením žalobcu zo dňa 06.03.2014, čiastočným späťvzatím žaloby na čl. 46,47a dokladmi na čl.
49-55, zmluvou o postúpení zo dňa 31.01.2014 vrátane prílohy, návrhom a zmenu žalobcu zo dňa
16.04.2014 na čl. 63-67, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka 2 zo dňa 02.09.2014 a o jeho

výstupe, zápisnicu o výsluchu žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.11.2014 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 13.10.2008 Zmluvu o
pôžičke, ktorou poskytol veriteľ žalovanej pôžičku vo výške 1.120,73 eur s lehotou splatnosti 19

mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 58,99 eur. S poukazom na obchodné podmienky čl. 6
bod 2 a obsah zmluvy splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2008 a posledná
dňa 20.05.2010.

Podľa článku 12 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v prípade ak klient splatí (celkovú

sumu pôžičky pred lehotou splatnosti má spoločnosť právo požadovať od klienta poplatok vo výške 5
% z pôžičky, minimálne vo výške 500,- Sk. Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú
pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. v 30-
ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V
tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je

klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj
začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti. V prípade vypovedania zmluvy
spoločnosťou, má spoločnosť právo uplatniť si pokutu za vypovedania zmluvy. Súčasťou pohľadávky
spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie mimosúdneho
vymáhania pohľadávky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.06.2011 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku
voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na pôvodného žalobcu ako postupníka, t.j. Profidebt
Slovakia, a.s. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení predmetom postúpenia bola aj pohľadávka ktorá
je predmetom tohto konania.

Následne počas konania došlo opätovne k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Debt
Finance AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland ako to vyplýva z predloženej zmluvy.Z výpovede žalovanej vyplýva, že je si vedomá toho, že si brala pôžičku od spol. Consumer Finance
Holding. Pôžičku pôvodne splácala. To koľko a ako dlho ju uhrádzala nevie. Následne po postúpení
pohľadávky jej bolo povedané, že tejto spoločnosti už nemá nič platiť. Novému veriteľovi neuhrádzala

žiaden dlh. Myslí si, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania je už premlčaná a preto vzniesla
námietku premlčania. To, či bol úver zosplatnený uviesť nevedela.

Preto súd na základe návrhu žalobcu s poukazom na predloženú zmluvu o postúpení a za súhlasu
nového veriteľa uznesením pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpila na jeho miesto vstúpil

žalobca, spolčonosť Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland
uznesením zo dňa 28.05.2014.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu napovahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na súčasného žalobcu postúpená zmluvami o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v

tomto konaní.

Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne čo do sumy 235,02 eur späť z dôvodu úhrady časti dlhu ( 6 x
po 39,17 eur) späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie v tejto časti v zmysle ust.
§ 96 ods. 1,3 Osp uznesením zo dňa 12.06.2014 zastavil. Zároveň pripustil zmenu petitu žalobného
návrhu, tak ako je to uvedené v tomto uznesení v zmysle návrhu žalobcu. Predmetom konania tak ostal

zvyšok žalobného návrhu a to v tomto znení: „Odporca je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku navrhovateľovi sumu 889,27 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 821,98 eur
od 21.03.2009 až do dňa zaplatenia, úrok vo výške 0,05 % denne zo sumy 821,98 eur od 21.03.2009
až do dňa zaplatenia a v tej istej lehote uhradiť navrhovateľovi trovy konania (súdny poplatok + trovy
právneho zastúpenia vo výške 166,12 eur vrátane DPH za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie návrhu 73,69 eur vrátane DPH / 61,41 eur + 20 % DPH/ a 2x režijný paušál á 9,37
eur vrátane DPH /7,81 eur + 20% DPH/).“ Z čoho zvyšok nároku
žalobcu pozostáva neuviedol. Malo by sa jednať o sumu 586,96 eur ako neuhradeného úveru, sumu
169,83 eur ako sankčnej pokuty, sumu 77,- eur ako pokuty za vypovedanie zmluvy, sumy 23,91 eur ako
pokuty za omeškanie a sumy 31,57 eur ako odkúpených poplatkov.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol námietku

premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou
námietkou vysporiadať.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu vrátane inštitútu premlčania.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy vyplýva že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a..s. a žalovaná uzatvorili dňa 13.10.2008 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol veriteľ žalovanej pôžičku
vo výške 1.120,73 eur s lehotou splatnosti 19 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 58,99

eur. S poukazom na obchodné podmienky, obsah zmluvy splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka
bola splatná dňa 20.11.2008 a posledná dňa 20.05.2010. To že by pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú
splatnosť celého úveru v konaní preukázané nebolo. Preto súd posudzoval splatnosť každej splátky s
poukazom na vznesenú námietku premlčania samostatné.

S poukazom na obsah zmluvy a obchodné podmienky splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka bola

splatná dňa 20.1.2008 a posledná dňa 20.05.2010, bolo dohodnutých 19 splátok). Teda nasledujúcim
dňom 21.05.2010 začala plynúť premlčacia trojročná premlčacia ohľadom poslednej splátky, ktorá
uplynula dňa 21.05.2013. Žaloba bola podaná dňa 08.03.2013. Teda z uvedeného vyplýva, že bolo
premlčané 16 splátok a tri posledné splatné dňa 20.3.2010, dňa 20.04.2010 a 20.05.2010 splátky neboli
premlčané.

Keďže žalovaná ako aj vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon,
tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania. Na základe tejto skutočnosti
súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, teda premlčaných 16 splátok. Súd preto mohol
žalobcovi priznal len tri posledné ktoré nie sú premlčané 3 x po 58,99, t.j. 176,97 eur .

Na základe uvedeného preto súd žalobu v prevyšujúcej časti z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty
zamietol.

Zo strany žalobcu, resp. jeho predchodcu, z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany

žalovaného vznikol však nárok na úrok z omeškania, ktoré aj žalobca požadoval. Vzhľadom na to, že
pôžička nebola zosplatnená a ani nebolo od zmluvy odstúpené je potrebné posudzovať omeškania
samostatné vo vzťahu ku každej splátke samostatne. Žalovaná sa teda dňom nasledujúcim po dni
splatnosti každej splátky t.j. dňom 21. dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto
dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

Nakoľko bola vznesená námietka premlčania a súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len z
posledných 3 splátok, ktoré neboli premlčané, ktoré aj žalobcovi priznal, pretože má za to, že vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania má žalobca nárok len na úroky z omeškania z posledných 3
nepremlčanýchsplátokodo21.dňavmesiaci, takakojetouvedenévovýrokutohtorozsudku. Pretosúd

priznal žalobcovi len úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle citovaných zákonných ustanovení z
posledných 3 nepremlčaných splátok odo 21. dňa, t.j. nasledujúceho dňa po dni splatnosti každej splátky
samostatne tak ako je to uvedené vo várku tohto rozsudku, pretože v danom prípade má žalobca nárok
na úroky z omeškania len takto v zákonnej výške podľa aktuálnej úrokovej sadzby ECB.

Zvyšok nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania z vyššie uvedených ako nedôvodný zamietol.
Keďže nie je dôvodná istina ktorú žalobca požaduje nie je dôvodné ani priznať úroky z omeškania z
týchto súm.

Ohľadom požadovanej sumu 169,83 eur ako sankčnej pokuty a sumu 77 eur za vypovedanie zmluvy

súd poukazuje, že súd vyhodnotil zmluvnú podmienku podľa ktorej si tieto nároky žalobca uplatnil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)
dohodnutý niekoľkonásobný postih . Tiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka. Formulácia
zmluvnej pokuty, tak ako je uvedené v obchodných podmienkach je nepochybne, že ide o hrubúnerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Pre úplnosť súd poukazuje, že nárok
žalobcu na zaplatenie jednotlivých zmluvných pokút nemal za preukázaný. Žalobca súdu dostatočne
neosvedčil za porušenie akých povinností a na základe akých zmluvných dojednaní si dané zmluvné

pokuty voči žalovanej vyúčtoval, z akej sumy boli vyčíslené, podľa ktorých ustanovení a za aké obdobie.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd ďalej poukazuje, že počas konania žalobca doložil do spisu dohodu o uznesení dlhu so splátkovým
kalendárom zo dňa 15.08.2013, teda evidentne došlo k jej podpisu po začatí konania. Z tohto dokumentu
vyplýva, že žalovaná uznala dlh, je otázne či ide o o podpis žalovanej. V čase podpisu boli všetky splátky
premlčané. Z dokumentu nevyplýva, že by žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o

premlčaní dlhu a o jeho následkoch, že by bola žalobcom o tom poučená.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade, ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,

nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.Zo strany žalovanej dňa 15.08.2013 došlo k podpísaniu Dohody uznaní dlhu so splátkovým kalendárom.
Evidentne došlo k jej podpisu po začatí konania. Z tohto dokumentu vyplýva, že žalovaná uznala dlh,
je otázne či ide o o podpis žalovanej. V čase podpisu bola väčšina splátok premlčaná. Z dokumentu

nevyplýva, že by žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu ( skoro
celého) a o jeho následkoch, že by bola žalobcom o tom poučená.

Vdanomprípadetotižideopredformulovanýobsahdohody.Samotnéuznaniedlhujespojenésdohodou
o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bola

vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sám po začatí konania inicioval uzatvorenie takejto dohody. Spotrebiteľovi, určite
išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach. Je zrejmé vzhľadom na predformulovaný obsah
dohody že musel podpísať celý formulár. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody
a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršila svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktoré označenie môže u bežného občana -
spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie
až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15.08.2013, ktorú žalovaná údajne podpísala, súd vzhľadom

na vyššie uvedené hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky
tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako
aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou súd
považuje za právne neúčinné, pretože žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou nemala vedomosť o
následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, ako to

bolo preukázané v mnohých iných obdobných veciach vedených na tunajšom súdu, pričom je možné
mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť
dohoduosplátkachsožalobcom.Zuvedenéhojezrejmé,žepridostatkuinformáciibyžalovanýuvedenú
dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal aj vzhľadom na premlčanie dlhu v čase podpisu dohody
okrem poslednej splátky. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o
následkoch podpisu dohody a uznania, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala

formulár, obsah ktorého jej nebol zrejmý. Súd takému záveru dospel aj napriek tomu, že žalovaná sa
vo veci ako takej nevyjadrila s prihliadnutím na to, že vzniesla námietku premlčania, teda so žalobu
nesúhlasila, ako uviedla vo svojej výpovedi mala za to, že dlh je premlčaný. Súd prihliadol aj na konanie
žalobcu v obdobných prípadoch, a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní podľa pomeru úspechu a neúspechu úspešnejšia vo výške 84%. Žalobca
bol úspešný vo výške 16% a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení mu vznikol nárok
na pomernú náhradu trov konania (84%-16%), t.j. 68 %. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej žiadna

náhradatrovkonanianevyplýva,nároknanáhradutrovkonaniasineuplatnilaatrovykonanianevyčíslila,
súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Na strane žalovanej, ktorá bola v konaní pomerne úspešnejšia vystupoval vedľajší účastník. S
prihliadnutím aj na procesné zavinenie zastavenia konania má aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na

strane žalovanej, ktorá bola pomerne úspešnejšia právo na pomernú náhradu trov konania. Vedľajší
účastník si náhradu trov konania uplatnil, pričom tieto u neho pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vrámcináhradytrovprávnehozastúpeniasúdpriznalprávnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníkanárok
na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky a to za nasledovné
úkony :- prevzatie a príprava zastupovania z 2013.............61,41 eur + RP 7,81 eur
- písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 13.08.2013......61,41 eur + RP 7,81 eur

Spolu 138,44 eur

Pomerne trovy vedľajšieho účastníka keďže žalovaná bola úspešná pomerne vo výške 68% zo sumy
134,44 eur sú tak 94,14 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.