Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201905
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Evy Malíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V.
U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov matky: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., U. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr.
Petrom Vachanom, advokátom so sídlom U., R. J. XXX/X a otca: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. - C., H. XX/X, toho času v ÚVV Žilina, o zníženie výživného, na odvolanie rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 30P/17/2014-244 zo dňa 30.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného vo vzťahu k maloletému

V.E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške
60,- eur mesačne s účinnosťou od 21.01.2014 a vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2015
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/217/2011-98 zo dňa
21.11.2011 v časti výživného na maloletého V..

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodovania ako aj v čase vydania rozhodnutia. U oboch rodičov navzájom porovnal
možnosti, schopnosti, majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého, pričom za
podstatné považoval, či nastala oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmena pomerov alebo nie. Zo
strany otca považoval za preukázané, že ukončil služobný pomer z dôvodu ukončenia pracovnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá na dobu určitú ku dňu 28.02.2013, od 01.03.2013 bol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie a od tejto doby poberal výsluhový dôchodok vo výške 112,92 eur až do 28.02.2015, kedy
mu nárok na výsluhový príspevok zanikol. Nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, predal rodinný dom,
zo získaných finančných prostriedkov vyplatil hypotekárny úver, pôžičky, dlhy, nedoplatok na výživnom
a predplatil si bývanie v jednej chatke bez elektriky, bez vody na dobu neurčitú za sumu 7.000,- eur.
Preukázal, že rodinný dom odpredal za kúpnu cenu vo výške 51.280,- eur, pričom časť kúpnej ceny
1.500,- eur predstavuje províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, časť kúpnej ceny vo výške
26.501,69 eur bola zaplatená na účet určený na predčasné splatenie úveru poskytnutému mu z Tatra

banky. Zostávajú časť kúpnej ceny 23.278,31 zaplatil kupujúci na bankový účet predávajúceho a z tejto
ceny otec uhradil zameškané výživné vo výške 2.630,- eur exekútorskému úradu. Ďalej preukázal, že
03.02.2014 vyplatil ČSOB úver vo výške 1.532,96 eur a dňa 04.02.2014 bol Poštovej banke splatený
úver vo výške 7.879,98 eur. 04.02.2014 bola na účet vo VÚB pripísaná suma 595,40 eur. Z oznámeniaProficredit Slovakia, s.r.o. zo dňa 12.02.2014 súd zistil, že nakoľko uhradil všetky záväzky vyplývajúce zo
zmluvy o revolvingovom úvere zmluvný vzťah so spoločnosťou Proficredit Slovakia, s.r.o. sa považoval
zaukončený.Otecuviedol,ženeviepreukázaťspotrebovaniezvyšnýchfinančnýchprostriedkov,pretože

tieto využil pre svoje potreby na bývanie a jedlo. Maloletý V. je žiakom druhého ročníka Dopravnej
akadémie v Žiline, má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, má zdravotné problémy, berie
lieky na štítnu žľazu, tetániu, u otca v priebehu konania nastala zmena pomerov v tom, že mu odpadla
vyživovacia povinnosť na dcéru T., ktorá sa v auguste 2015 zamestnala. Na druhej strane matke pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére Anne a v súčasnej dobe poberá materské dávky. Pri rozhodovaní o

znížení výživného okresný súd zohľadnil, že otec maloletého bol 4 mesiace práceneschopný, nepoberal
žiadne dávky okrem výsluhového príspevku, v nadväznosti na čo znížil výživné o 30,- eur na sumu
60,- eur mesačne od 21.01.2014, teda od podania návrhu otca s tým, že by mal otec vynaložiť vyššie
úsilie pri hľadaní si zamestnania a zabezpečiť si pravidelný príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy.
S prihliadnutím potom na to, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť na dcéru T., v súčasnej dobe sa
nachádza vo výkone trestu od 07.05.2015, kde je pracovne zaradený a jeho príjem za mesiac júl 2015

bol vo výške 121,99 eur, súd od augusta 2015 ponechal v platnosti výživné v predchádzajúcej určenej
výške 90,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
s tým, že v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z
účastníkov hradí vlastné trovy konania sám.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie tak otec ako i matka.

Otec nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu v časti, v ktorej mu od 01.08.2015 uložil platiť výživné na
maloletého V. vo výške 90,- eur mesačne. Uviedol, že v mesiaci júl 2015 bol síce jeho príjem vo výške
121,- eur, avšak jednalo sa o hrubú pracovnú odmenu, z ktorej mu boli strhané pohľadávky cudzích osôb

a taktiež náklady výkonu trestu odňatia slobody. Čiastka, s ktorou môže disponovať na vlastné potreby
predstavuje zhruba 34,- eur za mesiac júl, v nasledujúcom období predmetná čiastka predstavovala
65,- eur. Ďalej uviedol, že matka maloletého mu neposlala vyplnenú žiadosť pre účely zrážok zo mzdy
na výživné, v dôsledku čoho mu VTOS nemal na základe čoho vykonať zrážky zo mzdy pre potreby
vyživovacej povinnosti. V súčasnosti sa nachádza v inom ústave na VTOS, a to v Sučanoch, kde je

bez pracovného zaradenia a nepoberá žiadnu finančnú odmenu. Jedná sa o novú skutočnosť, ktorá v
čase rozhodovania okresného súdu nebola známa. To, že matke maloletého pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť nemôže byť na ťarchu otca maloletého V., teda nemôže pre neho byť ani poľahčujúcou ani
priťažujúcou okolnosťou, žiadal preto, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na minimum.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh otca
zamietne a prizná jej náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania podľa nej jednoznačne vyplýva,
ževčasepodanianávrhumalotecdostatokfinančnýchprostriedkovnaúhradusumyvýživného,nakoľko
disponoval časťou kúpnej ceny za predaj rodinného domu, ktorá predstavovala 51.280,- eur. Dala do
pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred inými jeho výdavkami, a

preto si otec mal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich finančných záväzkov,
o to viac, ak vedel, že musí platiť výživné vo vzťahu k svojim maloletým deťom. Špekulatívne však
v krátkej časovej následnosti po predaji rodinného domu, kedy mal dostatok finančných prostriedkov,
namiesto úhrady výživného na maloletého požiadal o jeho zníženie, teda sa účelovo zbavil majetku,
pričom hodnoverným spôsobom nepreukázal ako s ním naložil, a to najmä s kúpnou cenou, ktorú za

odpredaj rodinného domu získal. Okresný súd v rozhodnom období, t.j. od 21.01.2014 nezohľadnil,
že otec poberal sumu výsluhového príspevku a tiež disponoval hotovosťou, s úsporami z predaja
rodinného domu. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť so záverom okresného súdu, že primeranou
výškou výživného na 16-ročného chlapca, študenta strednej školy je suma 60,- eur, o to viac ak príjem
matky predstavoval sumu približne 350,- eur mesačne a v možnostiach otca bolo dosahovať príjem

najmenej vo výške 520,- eur (suma minimálnej mzdy a výsluhového príspevku) bez zohľadnenia úspor z
predaja rodinného domu. Vytýkala okresnému súdu, že sa pri rozhodovaní o znížení výživného žiadnym
spôsobom nezaoberal a nezohľadnil zvýšené nároky na výživu maloletého, nakoľko v čase posledného
rozhodovania o výške výživného mal maloletý 12 rokov a navštevoval základnú školu, v čase vydania
predmetného rozhodnutia okresného súdu dovŕšil 16 rokov, navštevuje strednú školu, náklady na jeho

výživu sa podstatne zvýšili. Zvýšené sú predovšetkým náklady na jeho ošatenie, školské pomôcky,
stravu, dopravu, taktiež okresný súd nezohľadnil zmenu jeho zdravotného stavu, nakoľko pravidelne
berie lieky na štítnu žľazu a tetániu.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh
otca na zníženie výživného zamietol.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne nevyvodil ani správny právny záver.

Ako už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd naznačil, že kritéria pre zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného na maloletého V. splnené nie sú, napriek tomuto
záveru odvolacieho súdu okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému V. bez
toho, aby skúmal komplexne pomery oboch rodičov, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako
i odôvodnené potreby maloletého V..

V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že pokiaľ otec v čase rozhodovania
nie je zamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá výsluhový príspevok, nemožno
len z uvedeného vyvodzovať, že tento stav je nezvratný, nemenný a považovať ho za takú podstatnú
zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala i zmenu výšky výživného v neprospech maloletého dieťaťa.
Okresný súd bez toho, aby vykonal dokazovanie potrebné na zistenie, na aký účel otec spotreboval

finančné prostriedky získané odpredajom rodinného domu, či si skutočne zabezpečil bývanie v chatke
bez elektriky a vody, za ktoré by zaplatil 7.000,- eur, opätovne výživné v neprospech maloletého V. znížil
s poukazom na vyjadrenia otca o tom, že z finančných prostriedkov získaných odpredajom rodinného
domu poplatil úvery, svoje záväzky vo vzťahu k bankám a nebankovým subjektom a to i napriek tomu,
že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Naviac, súd ponechal

absolútne bez povšimnutia, na aký účel otec použil finančné prostriedky získané z poskytnutých úverov
a či práve tým, že takto zaťažil svoj rozpočet, neprevzal na seba neprimerané majetkové riziká za účelom
zníženia výživného vo vzťahu k maloletým deťom.

V čase existencie pracovného pomeru otec vedel, že tento je uzatvorený iba na dobu určitú, do

28.02.2013, napriek tomu svoj rozpočet zaťažil početnými úvermi, či už u bankových alebo nebankových
subjektov, bez toho, aby mal záruku, že tieto úvery bude môcť kontinuálne splácať zo svojho príjmu. Sám
tak na seba prevzal neprimerané majetkové riziká, zaťažil svoj rozpočet, pričom si musel uvedomovať,
že má dve vyživovacie povinnosti a že výživné má prednosť pred inými výdavkami i pred splátkami
úverov, ktoré musí z titulu úverových zmlúv jednotlivým peňažným subjektom platiť.

Nemožno preto nezodpovedný postoj otca vo vzťahu k vlastnému majetku, v nakladaní s finančnými
prostriedkamihodnotiťvneprospechmaloletéhoV.aibavdôsledkutýchtoskutočnostíznížiťvyživovaciu
povinnosť otca. Maloleté dieťa by sa tak stalo spoludlžníkom otca z poskytnutých úverov bez toho, aby
z týchto malo akýkoľvek majetkový prospech. Finančné prostriedky získané z poskytnutých úverov otec

použil výlučne pre vlastné osobné potreby, a preto jeho povinnosť za ich splatenie sa žiadnym spôsobom
nemôže dotýkať vyživovacej povinnosti, ktorú si otec je povinný zo zákona vzťahu k maloletým deťom
plniť. Ak potom otec disponoval finančnými prostriedkami z odpredaja rodinného domu v nemalej výške,
bolo jeho prvoradou povinnosťou postarať sa, aby si splnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým
deťom.

Rovnako nemožno hodnotiť v neprospech maloletého V. skutočnosť, že je otec v súčasnosti vo výkone
trestu odňatia slobody, a to či má možnosť sa vo výkone trestu odňatia slobody zamestnať alebo nie.
Okresný súd ponechal absolútne bez povšimnutia skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania o
výške výživného mal maloletý V. 12 rokov, v súčasnosti sa jedná o 16-ročného študenta strednej školy,

ktorého odôvodnené potreby nepochybne od predchádzajúceho rozhodnutia vzrástli a taktiež okresný
súd absolútne ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že v čase zníženia výživného si matka musela
plniť vyživovaciu povinnosť tak vo vzťahu k maloletému V. ako aj vo vzťahu k dcére T.. Jej priemerný
čistý mesačný zárobok predstavoval 351,- eur v spoločnosti Dasi, spol. s r.o. a jej príjem v spoločnosti
Mirmax, s.r.o. Bytča predstavoval 32,74 eur za obdobie 1-3 2014. Z dosahovaného príjmu musela matka

platiť nájom, elektriku, plyn, UPC ako i bežné výdavky na stravu, ošatenie, nákup školských pomôcok,
liekov v prospech v tom čase oboch maloletých detí.V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh otca na
zníženie výživného zamietol, nakoľko otec sa do svojej nepriaznivej finančnej situácie nedostal len z
dôvodu straty zamestnania (naviac nepreukázal ani snahu si primerané zamestnanie nájsť, zabezpečiť

si tak pravidelný príjem), ale predovšetkým z dôvodu neprimeraných finančných rizík, ktoré v podobe
úverov zo strany bankových príp. nebankových subjektov na seba prevzal, vediac, že má uzatvorený
pracovný pomer iba na dobu určitú, teda že nebude môcť svoje záväzky z poskytnutých úverov po
skončení pracovného pomeru ďalej plniť. Uvedené naznačuje, že otec sa sám vlastným zavineným
správaním dostal do takej nepriaznivej finančnej situácie, aby si nemusel plniť vyživovaciu povinnosť vo

vzťahu k svojim dvom deťom (V. a T.). Neuvedomoval si pritom, že vyživovacia povinnosť má prednosť
pred ostatnými výdavkami povinného rodiča ani to, že nezodpovedné správanie k vlastnému majetku
nemožno prenášať na ťarchu maloletých detí.

V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh otca na zníženie
výživného ako nedôvodný zamietol, nakoľko otec nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zníženie

výživného vo vzťahu k maloletému V. skutočne odôvodňovali.

Odvolací súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z
účastníkov hradí vlastné trovy konania sám (§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.