Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415200158
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415200158.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: V. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX, proti odporkyni: M.. R. R., poverená námestníčka P. prokuratúry D. R.,
o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporkyni domáhal náhrady škody v sume 75,--€ za poníženie za
urážku, ktorú mu mala spôsobiť tým, že navrhovateľa v liste, ktorý súdu predložil (uznesení Okresnej
prokuratúry Nové Zámky 2Pv 784/14/4404-4 z 10.12.2014) nazvala podvodníkom a degenerovala ho
do doby kamennej a tiež ujmy 75000,--€ za to, že ho tým odporkyňa krivo obvinila.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nie je v konaní pasívne
legitimovaná, pretože pri rozhodovaní uvedeným uznesením vykonávala oprávnenia prokurátora pri
výkone pôsobnosti prokuratúry, teda nekonala a nerozhodovala ako fyzická osoba, voči ktorej návrh
smeruje, pričom navrhovateľa nepozná a nemala preto dôvod nazývať ho podvodníkom ako to on
vo svojom návrhu uvádza. Dodala, že u uvedenom uznesení naopak zrušila nezákonné obvinenie
navrhovateľa pre prečin krádeže.
Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, navrhovateľ mal doručenie predvolania riadne a včas
vykázané dňom 15.12.2015 (s použitím § 50 O.s.p. z dôvodu, že podľa správy doručovateľa bezdôvodne
odmietolsúdnuzásielkuprevziať),svojuneúčasťneospravedlnil,odporkyňamaladoručeniepredvolania
riadne a včas vykázané rovnakého dňa, svoju neúčasť ospravedlnila písomne dňa 12.01.2016 a uviedla,
že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu neodkladných pracovných povinností a súhlasila s
pojednávaním v jej neprítomnosti, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:
Z uznesenia 2Pv 784/14/4404-4 z 10.12.2014 súd zistil, že toto rozhodnutie je vyhotovené odporkyňou,
ktorá pri jeho vydaní konala ako prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky, bolo ním rozhodnuté o
zrušení uznesenia OR PZ SR Nové Zámky ČVS: ORP-1186/NZ-N-2014 zo 07.12.2014, ktorým bolo voči
navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin krádeže z dôvodu, že uvedené uznesenie je nezákonné
a v odôvodnení uvedeného uznesenia je uvedené "zrušujem uznesenie povereného príslušníka OR PZ
SR Nové Zámky, OO PZ SR Nové Zámky ČVS: ORP-1186/NZ-N-2014 zo 7.12.2014, ktorým bolo podľa§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Aladárovi Bartošovi, nar. 14.09.1941, trvale bytom
Tvrdošovce, Záhradnícka 25 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno e) Trestného zákona,
pretože je nezákonné. Odôvodnenie: Uznesením povereného príslušníka OR PZ SR Nové Zámky, OO
PZ SR Nové Zámky ČVS: ORP-1186/NZ-N-2014 zo 12.10.2014 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona začaté trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno e) Trestného zákona
a uznesením tej istej spisovej značky zo dňa 07.12.2014 bolo pre tento prečin podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie Aladárovi Bartošovi na tom skutkovom základe, že v dobe od
10.09.2010 do 08.08.2014 na odbernom mieste Tvrdošovce, Záhradnícka 25 neoprávnene odoberal
plyn o objeme 6175 m2 prostredníctvom plynomeru výrobného čísla 64107350B908 bez platnej zmluvy
o odbere zemného plynu, ktorú prevzal dňa 10.09.2010, týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti
SPP - distribúcia a.s. Bratislava, Mlynské Nivy 44/B škodu vo výške 1902,20 €. Preskúmaním citovaného
uznesenia ako i uznesenia o zaťatí trestného stíhania vo veci som dospela k záveru, že je v rozpore so
zákonom, pretože je zmätočné a nepreskúmateľné. V popise skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
poverený príslušník PZ uvádza, že obvinený odoberal plyn bez platnej zmluvy o odbere, ktorú prevzal
dňa 10.09.2010, zrejme malo ísť o odstúpenie od zmluvy o odbere zemného plynu. Časové ohraničenie
obdobia, za ktoré malo k páchaniu trestného činu dôjsť, je v rozpore s časovým ohraničením uvedeným
v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci. Odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia obsahuje
meno obvinenej Zuzany Domanižovej, čo je v rozpore s výrokom uznesenia. Povinnosťou povereného
príslušníka PZ bude zistené závažné procesné pochybenia v prípade opätovného rozhodnutia odstrániť
a predložiť vyšetrovací spis spolu s jeho rozhodnutím. S prihliadnutím na zistené závažné procesné
pochybenia bolo potrebné rozhodnúť tak ako je to opísané vo výtokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Zb. o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori
a) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej
slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného
oprávneného štátneho orgánu, c) uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi, d) zastupovaním
štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon, e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti
orgánmiverejnejsprávyvrozsahuustanovenomtýmtozákonom,f)podieľanímsanaprípravearealizácii
preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, g) podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti,
na prevencii a na potláčaní kriminality, h) podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov, i) plnením ďalších
úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom.
Jedným z kľúčových pojmov z hľadiska dokazovania je tzv. dôkazné bremeno. Tým sa rozumie
zodpovednosť účastníka konania za to, že jeho tvrdenia (v tomto prípade o vyjadreniach odporkyne,
ktoré sa mali dotknúť cti navrhovateľa) budú v súdnom konaní skutočne preukázané a nebude tak
rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).
V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ
účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva vzodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101
a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Nie je zrejmé na základe ktorého ustanovenia akého zákona sa navrhovateľ náhrady škody voči
odporkyni domáhal (či podľa všeobecných ustanovení § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,
podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 514/2003 Zb., prípadne
nejakých iných ), nakoľko navrhovateľ nejavil záujem o spor a súdu sa tento nedostatok návrhu odstrániť
nepodarilo, pre každý z vyššie uvedených prípadov však platia závery uvedené nižšie, pre ktoré bolo
nutné návrh navrhovateľa zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť v prvom rade preto,
že tvrdenia navrhovateľa, ktoré uvádzal vo svojom návrhu, týkajúce sa toho, že odporkyňa ho mala
nazvať vo vyššie uvedenom uznesení "podvodníkom a degenerovala ho do doby kamennej" neboli
žiadnym spôsobom preukázané, v jedinom listinnom dôkaze, ktorý navrhovateľ predložil a na ktorý sa
odvolával, sa takéto a ani žiadne iné podobné tvrdenia, ktoré by mohli byť prípadne spôsobilé spôsobiť
navrhovateľovi ujmu, nenachádzajú. Navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že
by bolo došlo k takému konaniu odporkyne, aké vo svojom návrhu opísal, ktoré by ho malo zasiahnuť
na cti. Ako je totiž zrejmé z obsahu uznesenia, ktorým malo dôjsť k ujme na cti navrhovateľa, tvrdenia,
o ktorých to navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, sa v ňom nenachádzajú.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa je skutočnosť, že v prípade uvedeného
rozhodnutia, v ktorom malo k takému konaniu dôjsť (v uznesení Okresnej prokuratúry Nové Zámky
2Pv 784/14/4404-4 z 10.12.2014) odporkyňa vykonávala v súlade s § 4 ods. 1 zákona o prokuratúre
oprávnenia prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry, nekonala ako fyzická osoba, nie je preto
pasívne legitimovaná v konaní o náhradu škody, pasívnu legitimáciu v takomto spore má totiž len
Slovenská republika v zastúpení príslušnou zložkou prokuratúry.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporkyni v konaní plne úspešnej nepriznal súd
právo na náhradu trov konania, pretože si odporkyňa toto právo jednak neuplatnila, jednak súd nezistil,
že by jej v tomto konaní v súvislosti s bránením jej práva boli vôbec nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.