Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237701
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113237701.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D.,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040
01 Košice proti odporcovi PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464,
verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, o návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7C/194/2013-9
zo dňa 07.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy navrhovateľa vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a
poskytovateľom úveru dňa 04.12.2007. Obci T., T. XXX, XXX XX D., uložil nevykonávať zrážky zo mzdy
navrhovateľa pre odporcu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložil navrhovateľovi
v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci
samej. Rozhodol, že o trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že uzatvoril úverovú zmluvu
s Poštovou bankou, a.s., pričom pristúpil aj k Dohode o zrážkach zo mzdy, čo bola jedna z
podmienok úverovej zmluvy zakomponovaná v úverovej zmluve a v obchodných podmienkach. Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná poskytovateľom úveru a jej podpísanie nemohol
dlžník žiadnym spôsobom vylúčiť. Záväzok bol tak zabezpečený krajne nevýhodným spôsobom v
prospech poskytovateľa úveru. Návrh navrhovateľa súd posudzoval podľa § 74 ods. l, § 75 ods. l,
2,4,8 a 9, § 76 ods. l, písm. f), ods. 2 O.s.p a vyslovil záver, že navrhovateľ osvedčil reálnu hrozbu
spočívajúcu v tom, že ak by sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovelo, mohli by
byť potencionálne vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene za predpokladu, ak by navrhovateľ
mal úspech vo veci samej, bol by výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Uvedeným rozhodnutím
neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, je však toho názoru, že je žiaduce upraviť pomery
účastníkov v snahe predísť budúcim súdnym sporom. Stotožnil sa s návrhom, že do rozhodnutia vo
veci samej odporca neutrpí ujmu na rozdiel od navrhovateľa, ktorému vykonávanie zrážok zo mzdy
spôsobuje obmedzenia v uspokojovaní základných potrieb jeho rodiny. Považoval za spravodlivé aj
dočasne zakázať tretiemu subjektu vykonávanie zrážok pre žalobcu, preto v zmysle § 76 ods. 2
O.s.p. uložil povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľa, ktorý doposiaľ vykonáva zrážky zo mzdy, aby ich
vykonávanie dočasne zastavil. V celom rozsahu považoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia
za dôvodný. O trovách predbežného opatrenia sa podľa § 145 O.s.p. rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa, návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho k náhrade trov konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že ani samotný navrhovateľ nepopiera platnosť Zmluvy a ani to, že by ju
uzatvoril dobrovoľne na základe slobodnej vôle. Tvrdenie, že dohode o zrážkach zo mzdy sa musel
prispôsobiť, považuje odporca za tendenčné a účelové. Odporca považuje dohodu o zrážkach zo
mzdy za platnú (bola dodržaná jej písomná forma), pričom ide o inštitút práva, ktorý má v prvom
rade zabezpečovací charakter. Nie je preukázané, že by dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ
navštívil právneho predchodcu odporcu dobrovoľne v úmysle získať úver a nebol naňho vyvíjaný žiaden
nátlak. Navrhovateľ si ale svoje povinnosti zo zmluvy neplnil riadne a včas. Odporca v odvolaní poukázal
taktiež na rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, a
teda súd nemá právomoc na rozhodovanie v tejto veci. Platnosť rozhodcovskej doložky pritom nebola
namietaná.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že podrobne a dostatočne odôvodnil svoj návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a na základný cieľ predbežného opatrenia, ktorým je provizórna
(dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci
samej. Uviedol, že právo spotrebiteľa na ochranu svojich práv musí byť uprednostnené pred právom
dodávateľa na výkon zrážok zo mzdy, a to o to viac v prípade, ak je dôvodne spochybnená nielen platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj existencia samotného nároku. Pokiaľ odporca poukázal na to, že súd
nemá právomoc vo veci rozhodovať pre rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského
súdu, tak navrhovateľ uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku , ktorá nebola individuálne dojednaná. Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a
uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určitý čas.

Predbežné opatrenie pred začatím konania podľa § 74 O.s.p. alebo po začatí konania podľa § 102
O.s.p. je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov
a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, resp. dočasný charakter. Predbežné opatrenie
nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej právnej úpravy, by bolo právo
účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z predložených listinných dôkazov sa stotožňuje
s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ osvedčil reálnu hrozbu, a to že ak by sa
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovelo, mohli by byť potencionálne vykonávané
zrážky zo mzdy neoprávnene a to za predpokladu, ak by mala úspech vo veci samej. Navrhovateľ

totiž predložil súdu zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy a doklad
o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená ako zabezpečenie záväzku z úveru,
bola dňa 10.08.2012 predložená odporcom zamestnávateľovi navrhovateľa Obci T.. Ďalej navrhovateľ
osvedčil svoj nárok aj predložením potvrdenia o tom, že jeho zamestnávateľ mu od októbra 2012
vykonáva mesačne zrážky zo mzdy vo výške 25,50 Eur. Za daného stavu preto považoval odvolací
súd listinné dôkazy predložené navrhovateľom, uvádzané tvrdenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Až vo veci
samej, je možné zistiť, či predmetnými zmluvy neobsahujú aj neprijateľné podmienky. Navrhovateľovi
bola uložená povinnosť podať návrh na začatie konania, preto sa súd bude zaoberať aj tým, či v
danom prípade išlo medzi účastníkmi konania o spotrebiteľskú zmluvu, či táto neobsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a či tieto neprijateľné zmluvné podmienky
nie sú neplatné. Zároveň sa v konaní pred súdom podrobí prieskumu aj Dohoda o vykonaní zrážok zo
mzdy. S ohľadom na charakter prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že je spravodlivé, aby bola uložená l povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania, a to
zamestnávateľovi navrhovateľa, ktorý doposiaľ zrážky zo mzdy navrhovateľa vykonáva, aby pozastavil
dočasne vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa pre odporcu.

Ako vyplýva z doteraz vyslovených názorov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vysloveného vo
viacerých rozhodnutiach, obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny
prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a aj
rozhodnúť.(II. US 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a nezahŕňa
ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali
procesné úkony každého z účastníkov konania, bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu
konania. Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôžu
porušiť základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa l. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Odporca v odvolaní sám poukazuje na existenciu rozhodcovskej doložky v VOP, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere, ktorý úver je zjavne spotrebiteľským úverom. Dočasne zakázať platiteľovi mzdy
navrhovateľa vykonávať zrážky z jej mzdy, je potrebné aj z dôvodu, aby vo veci samej bolo možné
súdom preskúmať, či zmluva, na základe ktorej sa vykonávajú zrážky v prospech odporcu skutočne je v
súlade so zákonom, či ho neobchádza alebo sa inak neprieči dobrým mravom, prípadne či neobsahuje
neprijateľné podmienky podľa zákona na ochranu spotrebiteľa ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. prípadne
smernice 93/13/ES, ktorou je Slovenská republika viazaná. Nič na tom nemení ani skutočnosť, či vo
veci už bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok je možné preskúmať aj z hľadiska
materiálnej a formálnej právoplatnosti v exekučnom konaní a v prípade, že rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodnutie o nároku žalobcu pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku, tento rozhodcovský
rozsudok nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Vykonávanie zrážok zo mzdy na plnenie zo zmluvy, u
ktorej nie je zrejmé, či všetky dojednania sú v súlade so zákonom, či neodporujú dobrým mravom, a to
bez preskúmania súdom, ohrozuje ústavné právo navrhovateľa na súdnu ochranu a uplatnenie svojich
zákonných práv v nezávislom súdnom konaní.

S ohľadom na uvedené odvolací súd má za to, že navrhovateľ osvedčila dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Za vecne správne považuje aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
o trovách konania, o ktorých sa má v zmysle § 145 O.s.p. rozhodnúť až v konaní vo veci samej a to
vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.