Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203494
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811203494.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade X. Š., K..

XX. XX. XXXX, O. F. V., W. Č.. XXX, v 2. rade Q.Á. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. F. V., W.Ú. Č.. XXX, práv.
zast. JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom Rožňava, Akademika Hronca č. 3, proti
žalovanému V. S., K.. XX. XX. XXXX, O. F. V., W. Č.. XXX, práv. zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou,
advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, v konaní o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovanému v sume 1.050,19 Eur, v lehote

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcom časť parcely č. XXX/X,X,X,X, P. X,X,X o výmere 15 m2, evidovanú na LV č. XXXX k. ú. F. V..

Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. F. V.. Žalovaný im
bráni v užívaní ich pozemku v časti parcely č. XXX/X,X,X,X, P. X,X,X o výmere 15 m2, bráni im vstupu
na túto časť pozemku. Dohoda so žalovaným nebola možná.

K okolnostiam nadobudnutia predmetného pozemku uviedli, že v roku 1971 pracovníci Geodézie v
Rožňave vymeriavali susedné stavebné parcely č. XXX, XXX, XXX U. XXX v Obci F. V.. Bolo im
oznámené, že časť parcely o výmere 75 m2 z parc. č. XXX bude pričlenená k ich parcele č. XXX, z
dôvodu nového usporiadania vchodu do ich dvora. Za túto časť parcely bolo vyplatené majiteľke, p. F.
100,-Kčs.Oduvedenéhoobdobiaužívalitútočasť.Včastizáhradybolponechanýstarýplot.Vroku1975
si postavili žalobcovia na parc. č. XXX/X garáž vo vzdialenosti 60 cm od hranice pozemku so žalovaným.
Strecha garáže prečnievala 15 cm od od hranice pozemku smerom k pozemku žalovaného. V roku 1980

otec žalovaného bagroval pozemok na prístavbu a vybagroval časť, až po základy garáže žalobcov
a plota žalobcov. Na túto skutočnosť bol otec žalovaného upozornený prostredníctvom Miestneho
národného výboru v F. V., na podnet žalobcov. Otec žalovaného v zmysle upozornenia urobil oporný
múr, ale nie podľa nových hraníc, ale podľa pôvodných, pred rokom 1971. Otec žalovaného postavil
prístavbu za svojim domom v dĺžke 15 m, tesne na hranici pozemku. V roku 2008 si dali žalobcovia
vyhotoviť geometrický plán a zistili, že predmetný pozemok o výmere 75 m2, za ktorých už zaplatili, bol
vedený na mene vlastníkov susednej parcely, X. F. U. Š. F.. Z toho dôvodu žalobcovia za tento pozemok

znovu zaplatili majiteľom a následne požiadali Správu katastra v Rožňave o záznam vlastníctva, a to
na základe Notárskej zápisnice a osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. 6881/2009. V
roku 2008 žalovaný urobil rekonštrukciu strechy na dome, ktorou zasiahol nad strechu garáže žalobcov
a tým ohrozoval ich majetok. Dňa 02. 11. 2009 požiadali žalobcovia Stavebnú komisiu pri Obecnomúrade v F. V., aby vymerala hranice pozemkov so žalovaným, podľa Geometrického plánu č. 79/2008,
ktorý si dali žalobcovia vyhotoviť. Vymeranie obecný úrad odmietol, s odôvodnením, že geodetická
činnosť nie je v jeho kompetencii. Dňa 03. 11. 2010 oznámili žalobcovia obecnému úradu, že žalovaný

im bráni vstup na ich pozemok. K tomuto nebolo zaujaté žiadne stanovisko, ani ku dňu podania žaloby.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkov,pripojenýmispismitunajšieho
súdu sp. zn.: 9C/115/2010 a 12C/39/2011, ohliadkou na mieste samom a pripojenými listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca v 1. rade trval na podanej žalobe. Uviedol, že celý problém siahal do roku 1971, kedy mala
byť pričlenená parcela o výmere 75 m2 k ich parc. XXX, z dôvodu zmeny vchodu do ich domu. Problém
bol v tom, že geodeticky bol pozemok pričlenený ale majetko - právne nebol vysporiadaný. V tom
období sa žalobcovia do toho nestarali, pretože nemali poznatky, ako to bolo zamerané. V roku 1980
až 1981 začal stavať otec žalovaného prístavbu. V tom období vymeriaval parcelu geodet p. Š., ktorý

sa pri prvom vymeraní dostal do vzdialenosti 1 m do záhrady žalobcov. O týždeň prehodnotil pôvodné
meranie, pretože bolo chybné. Medzitým boli vykonávané ďalšie práce otcom žalovaného, ktorý práve v
dôsledku prístavby vybagroval časť sporného pozemku. Prístavbu žalobcovia považovali za nelegálnu,
pretože nefigurovala na geometrickom pláne, ktorý si dali vyhotoviť v roku 2008. Ďalší problém nastal
v čase, keď žalovaný rekonštruoval strechu na dome a časť tejto strechy bola konštruovaná tak,

že presahovala nad garáž žalobcov. Robilo to problémy v zime, kedy sneh sa presúval na stranu
žalobcov. V tom čase požiadali žalobcovia o vymeranie hranice medzi ich pozemkami obecným úradom,
neúspešne. Následne došlo ku konfliktu, pretože žalobcovia nesúhlasili s postavením lešenia na časti
ich pozemku pre vykonanie rekonštrukčných prác na dome žalovaného. Podmienili to vykonaním
úprav na streche domu žalovaného, aby sa zamedzilo zosunu snehu na pozemok žalobcov. V dôsledku

tohto spôsobu komunikácie, otec žalovaného navrhol, že pokiaľ žalobcovia presunú garáž, nebudú
problémy. Žalobcovia sa domnievali, že pokiaľ by bolo preukázané, že garáž nie je v súlade postavená
so stavebnými predpismi, boli by ochotní akceptovať zbúranie. Žalobcovia uviedli, že pokiaľ by žalovaný
odstránil vlnité plechy na prístavbe, na rekonštruovanej streche rodinného domu by urobil snehové
zábrany, upravil strechu tak, aby nepresahovala ponad garáž žalobcov a odstránili by drevenú zábranu

nachádzajúcu sa na časti predmetného pozemku, boli ochotní dohodnúť sa.

Žalobkyňa v 2. rade trvala na podanej žalobe, súhlasila s výpoveďou žalobcu. Doplnila, že sa vydala do
domu, v ktorom súčasne žijú, v roku 1969. Jej manžel - žalobca, v tomto dome býval, od jeho narodenia,
od roku 1945. Vzťahové problémy so žalovaným a predtým s jeho otcom evidujú od určitého obdobia.

Komunikácia často vyústila do nevhodného, vulgárneho správania. Žalobcovia vyjadrili ochotu upratať
lístie na tomto spornom pozemku, pokiaľ by tam nebola zábrana. Mali záujem o vyčistenie uvedeného
priestoru, rigolu, aby sa neničil ich majetok a pozemok.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou. Dom, v ktorom býva, odkúpil od otca v roku 2002. Do toho

obdobia podľa jeho názoru neboli žiadne problémy so susedmi a tieto začali vznikať v roku 2008, keď
išiel rekonštruovať pôvodnú starú strechu. Celá pôvodná strecha sa odstránila, s tým, že bol zachovaný
pôvodný sklon a pôdorys, neboli tam vytvorené žiadne ubytovacie priestory, ktoré by mohli spôsobovať
problém vo vzťahu k susedom. Žalovaný uviedol, že pokiaľ si sused urobí snehové zábrany na svojej
streche, nemá žiadny problém, a to aj napriek tomu, že krytina strechy Bramac má takú povrchovú

úpravu, z ktorej nepadá sneh, a to ani na strechu suseda, pretože ostáva na streche. Dom, v ktorom v
súčasnosti žije, začali stavať rodičia žalovaného v roku 1971. V tom čase tam už stál dom žalobcov. Od
otcavedel,žepredvýstavboutamboliriadnevytýčenéhranicegeodetomatýchtohranícsaotecdržalpri
výstavbe. Už pri výstavbe domu venovali pozornosť izolácii domu, aby nevlhli a nepoškodili sa základy
domu. Medzi domom žalovaného a garážou žalobcov bol vybetónovaný priestor, rigol, za tým účelom,

aby voda a sneh stekali po tomto rigole a nenarušovali základy ich domu, ani základy garáže žalobcov.
Žalovaný navrhol vykonať ohliadku, z ktorej by bolo zrejmé, akým spôsobom je vybudovaný tento rigol,
kto a akým spôsobom zasahuje do tohto rigolu so svojimi strechami. Na preukázanie svojich tvrdení
pripojil aj fotodokumentáciu, a to z čias výstavby domu a fotodokumentáciu, ktorá zachytáva stav na
spornom pozemku z 21. 06. 2011. K drevenej prekážke, ktorá sa nachádzala určitý čas v priestore rigolu

uviedol,žejedinýmdôvodombolo,abyneprechádzalpesžalobcovnapozemokžalovaného.Žalobcabol
na to upozornený, nereagoval na to, z toho dôvodu tam dal otec žalovaného pôvodne plech, z ktorého
však padala voda a špliechala na múry. Z toho dôvodu bola urobená drevená zábrana. Drevenú zábranu
bolo možné kedykoľvek otvoriť a žalobca mohol vstupovať do tohto priestoru, čo aj robil, pretože tamodpratával sneh. Plechové strechy na prístavbe presahovali hranice pozemku a prekrývali aj v hornej
časti rigol, ale to z toho dôvodu, aby sneh a lístie nepadalo do rigolu, aby sa nezanášal. Potvrdil, že od
roku 2008 nie sú vzťahy najlepšie, k čomu prispieva aj to, že žalobcovia podali trestné oznámenie na

žalovaného a rôzne podnety na správne konanie, čo poškodzuje jeho pracovné postavenie. Žalovaný
potvrdil,žeObecnýúradvF.V.saopakovanezaoberalsťažnosťamižalobcov,prvýkrátvroku2008,kedy
obec riešila sťažnosť týkajúcu sa rekonštrukcie strechy žalovaného. Svoje stanovisko vyjadrila obec dňa
03. 07. 2008 s tým, že bolo navrhnuté, aby si žalobcovia dali zamerať pozemok. Dňa 15. 11. 2008
zasadla Komisia životného a stavebného prostredie pri Obci F. V., pričom zo zápisu vyplynulo zistenie,

že žalobca nebol vlastníkom parcely č. S. X-XXXX o výmere 75 m2. K odkúpeniu uvedenej parcely došlo
až po vyhotovení geometrického plánu. Žalobcovia kúpili pozemok od X. F. U. Š. F., zmluvou zo dňa 18.
09. 2008, až po vzniku vzťahových problémov. Na základe uvedeného stavu, žalobcovia následne časť
uvedeného pozemku zahrnuli do svojho vlastníctva na základe Osvedčenia o vydržaní, tak ako je to
zaznamenané v notárskej zápisnici X.. X. E. zo dňa 05. 03. 2009. S poukazom na uvedenú skutočnosť,
žalovaný namietol nedostatok dobromyseľnosti žalobcov pri nadobudnutí vlastníctva vydržaním, ktorá

je podstatnou podmienkou pre vydržanie.

Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. F. V. vyplynulo, že žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností,
parc. registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 172 m2, č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 22 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 24 m2, č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 437 m2, č. XXX/X - záhrada s výmerou 1165 m2. Na parc.
registra „C“ č. XXX/X je evidovaná stavba vedená na LV č. XXXX a na parc. č. XXX/X je evidovaná
garáž súp. číslo XXX. Jedná sa o samostatne stojacu garáž. Titulom nadobudnutia bolo Osvedčenie
N:73/2009, NZ:6881/2009.

Kúpnou zmluvou zo dňa 18. 09. 2008 kúpili žalobcovia od predávajúcich X. F., K.. XX. XX. XXXX U. Š.
F. , K.. XX. XX. XXXX, obaja bytom F. V., časť nehnuteľností v k. ú. F. V., zapísanú na LV č. XXXX, parc.
č. X-XXXX - orná pôda o výmere 75 m2.

Do Notárskej zápisnice N: 73/2009, NZ: 6881/2009, NCRls: 6891/2009, napísanej na Notárskom úrade

v Rožňave, X.. X. E., bolo spísané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní na základe prehlásenia žalobcov,
ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností k. ú. F. V., parc. č. XXX/X,X,X,X a parc. č. XXX/X,
podľa zamerania Geometrickým plánom č. 79/2008 Geodézie Rožňava, s. r. o., ktoré sú zamerané z
parcely č. X - XXXX na LV č. XXXX, G. parc. X - XXXX na LV č. XXXX a z parc. č. X - XXXX/X na
LV č. XXXX. Osvedčením žalobcovia vyhlásili, že vlastníctvo nadobudli na základe dohody, vyplatenia

kúpnej ceny, oprávnenej držby a vydržania, podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka, titulom oprávnenej
držby a právnym nástupníctvom po X. Š., pôvodnom vlastníkovi, ako aj dohodou reálneho rozdelenia
pozemkov medzi vlastníkmi pozemkov. Žalobcovia predložili písomné súhlasy doterajších vlastníkom
na LV č. XXXX G. W., Y.. Š., Q. Š., K. J. Č.. XXXX X.K. F. U. Š.E. F., K. J. Č.. XXXX R. F. V.J.. Vydržacia
doba v zmysle vyhlásenia účastníkov skončila 01. 01. 1992.

K notárskej zápisnici bola pripojené vyjadrenia k určeniu vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech
žalobcov, a to X. F., Š. F.U., Q. Š., G. W., R. F. V..

Z pripojeného Geometrického plánu č. 79/2008, vyhotoveného Geodéziou Rožňava, s. r. o., dňa 14.

07. 2008, overeného Správou katastra Rožňava dňa 02. 09. 2008 pod č. 321/08, bolo zistené, že z
pôvodných LV č. XXXX, XXXX, XXXX, U. G. V.. X - XXXX, X- XXXX, X- XXXX/X boli vyčlenené parcely.
Parcela, ktorá je predmetom konania, bola vyčlenená z pôvodnej parc. X - XXXX, pričom jednotlivé diely
X,X,X boli vyčlenené z pôvodnej parc. X-XXXX - zastavaná plocha a nádvoria a predstavovali výmeru
celkom 75 m2. Uvedené nehnuteľnosti boli zaznamenané v predmetom geometrickom pláne v rámci

nového stavu. V časti vlastník, nájomca, držiteľ, boli uvedení žalobcovia.

Z LV č. XXXX k. ú. F. V. vyplýva, že spoluvlastníkmi v rovnakých podieloch po jednej polovici
nehnuteľnosti parc. č. XXXX - ornej pôdy vo výmere 2929 m2 boli X. F., K.. XX. XX. XXXX U. Š. F.,
K.. XX. XX. XXXX.

Z LV č. XXXX k. ú. F. V. vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi parc. registra „E“ č. XXXX o výmere
3353 m2 - orná pôda, boli žalobcovia v podiele 3/8 - iny, G. W., Y.. Š. v podiele 2/8 - iny, X. Š., zast. SPF,v podiele 1/8 - iny, Q. Š. v podiele 2/8 - iny . Ako správca bol na liste vlastníctva vedený SPF (Slovenský
pozemkový fond Bratislava) vo vzťahu k vlastníkovi č. 3.

Z LV č. XXXX k. ú. F. V. bolo zistené, že nehnuteľnosti označené na tomto liste vlastníctva, vrátane
záujmovej parc. č. XXXX/X o výmere 417 m2 - ostatné plochy, boli vo výlučnom vlastníctve Obce F. V..

ZUzneseniaObvodnéhooddeleniaPZ,ČVS:ORP-328/RV-RV-2011zodňa29.05.2011bolozistené,že
žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného, ktorý sa mal dňa 15. 02. 2011 dopustiť skutku tým, že

neoprávnene predložil fotokópiu geometrického plánu a Osvedčenia o vydržaní NZ: 6881/2009, pričom
tým mal spôsobiť žalobcovi vážnu ujmu na jeho právach. V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že V. S.
predložil pre účely konania 9C/115/2010 na Okresnom súde Rožňava zle čitateľnú kópiu geometrického
plánu a osvedčenia, pričom také isté listiny predložil do konania aj sám žalobca. Z týchto dôvodov bolo
vyšetrovanie uzavreté tým, že v prípade žalovaného neboli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty
prečinu Poškodzovanie cudzích práv podľa ust. § 375 ods. 1 písm. a.) Trestného zákona.

Do konania bol pripojený Zápis z 11. zasadnutia komisie stavebnej a životného prostredia pri Obci
F.Á. V. zo dňa 15. 11. 2008. Predmetom rokovania okrem iných záležitostí bolo riešenie opakovaných
sťažností X. Š. U. V. S.. Zo zistenia uvedenej komisie vyplynulo, že predmetom sporu bola rekonštrukcia
strechy rodinného domu súp. č. XXX K. T. W.R. B. F. V., ktorý podľa tvrdenia X. Š. zasahoval do jeho

pozemku s možnosťou ohrozenia a poškodenia garáže padajúcim snehom a tiež z dôvodu tienenia jeho
pozemku po rekonštrukcii strechy. Stavebná komisia zistila z predloženého geometrického plánu, že
X. Š. nebol vlastníkom parc. S. X-XXXX o výmere 75 m2. Túto parcelu nadobudol až odkúpením od
X. U. Š. F. zmluvou zo dňa 18. 09. 2008, tzn. až po vzniku sporu. Bolo doporučené V. S. zrealizovať
strešné lapače snehu. Z hľadiska sťažnosti X. Š. tienením v dôsledku rekonštrukcie strechy bolo

konštatované, že príslušné právne normy riešia tienenie obytných priestorov (izieb), v tomto prípade je
to nepravdepodobné, nakoľko medzi rodinnými domami je odstupová vzdialenosť cca 9 metrov a oproti
pôvodnej strešnej konštrukcii, sa hrebeň strechy zvýšil o cca 60 cm. Rodinný dom X. Š. je vysunutý z
uličnej čiary o 6 metrov a jeho čelné okná sú orientované na východnú stranu. Na základe zhodnotenia
daných skutočností, bola sťažnosť X. Š. uzavretá ako neopodstatnená. Predmetom riešenia komisie

bola aj sťažnosť V. S. vo veci zamedzenia prístupu do priestoru, kde sa nachádza rigol, ktorý chcel
žalovaný vyčistiť. Ide o rigol nachádzajúci sa medzi jeho rodinným domom a garážou žalobcov. V rigole
sa hromadilo spadnuté lístie zo stromov žalobcov, ktoré bránilo odtoku dažďovej vody a následne došlo
k zaplaveniu kotolne žalovaného a poškodeniu jeho majetku. Závery komisie odporučili, aby v prípade
neumožnenia vyčistenia rigolu postupovali účastníci v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a obrátili sa so žalobou na súd.

Uvedenému zasadnutiu predchádzalo riešenie sťažnosti žalobcu, X. Š.H., na ktorú Obec F. V. reagovala
písomne zo dňa 03. 07. 2008. Sťažnosť sa týkala rekonštrukcie strechy rodinného domu V. S.. Zo
stanoviska k sťažnosti vyplynulo, že V. S. dňa 04. 03. 2008 ohlásil stavebné úpravy na rodinnom dome,

a to demontáž starého krovu a krytiny, montáž nového sedlového krovu s krytinou Bramac, opravu
komínov, omietok a odkvapových žľabov. Žiadateľ predložil všetky náležitosti v zmysle stavebného
zákona, a z toho dôvodu stavebný úrad Obec F. V. vydal stavebníkovi povolenie zo dňa 05. 03. 2008
pod č. 2008/120, že proti uskutočneniu predmetných stavebných úprav nemá námietky. V súvislosti
s uvedenou rekonštrukciou, bolo do spisu pripojené aj stanovisko Obce F. V., ktoré v súvislosti s

podanoužalobouodoriešeniasporu,podalX.Š.naKrajskýstavebnýúradKošice.Zozáveruuvedeného
stanoviska vyplynulo, že stavebník realizoval stavebné úpravy podľa projektovej dokumentácie. X. Š. bol
stavebným úradom vysvetlený postup pri ohlasovacej povinnosti, kde pri vydaní stavebného povolenia
nie je jeho vydanie podmienené súhlasom vlastníka susednej nehnuteľnosti. Stavebník musel výšku
strechu zvýšiť o cca 60 cm, kvôli dodržaniu 35 ° uhla.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/115/2010 bolo zistené, že sa V. S. domáhal voči manželom, X.
U. Q. Š., aby mu umožnili vstup na časť ich pozemku za účelom vykonania rekonštrukčných prác na
jeho rodinnom dome a aby strpeli ich vykonanie v potrebnom rozsahu. Z rozsudku tunajšieho súdu č.
k. 9C/115/2010-160 zo dňa 15. 02. 2011 vyplynulo, že žalovaným v uvedenom konaní, tzn. X. Š. U.

Q. Š.S., bola uložená povinnosť umožniť vstup na svoj pozemok s parc. číslom S.- D. XXX/X , B. K.
J. Č.. XXXX S.. Ú.. F.A. V. z pozemku V. S. W. V. Č.. S. - D. XXX B. K. J.B. Č.. XXX, S.. Ú.. F. V.. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa jednalo o výkon rekonštrukčných prác na rodinnom dome V. S.,
W.. Č.. XXX. Povinnosť bola uložená súdom z dôvodu, že X. Š. U. Q. Š. nesúhlasili so vstupom na ichpozemok za účelom výkonu rekonštrukcie. Už v uvedenom konaní bolo zrejmé, že sa riešili problémy aj s
presahujúcou sedlovou strechou, pričom táto námietka nebola dôvodná, pretože strecha bola vykonaná
v súlade s projektovou dokumentáciou a oznámenia stavebného úradu.

Na návrh účastníkov konania, súd vykonal dňa 17. 01. 2012 ohliadku na mieste samom, v F. V.,
T. W.R., súpisné číslo rodinných domov č. XXX U. XXX. Časť ohliadky bola vykonávaná jednak na
pozemku žalobcov a jednak na pozemku žalovaného. Ohliadkou bolo zistené, že medzi zadnou stenou
domu žalovaného a dvorom žalobcu, na ktorom sa nachádza garáž, bolo vedené pletivo na 7 kovových

stĺpoch v rozpätí cca 150 cm, pričom tesne pred garážou žalobcov sa nachádza provizórna bránka
na dvore žalobcu, cez ktorú bolo možné prejsť do priestoru ( rigolu ) medzi domom žalovaného a
garážou žalobcu. Medzi garážou žalobcu a vedľajšími stavbami žalovaného sa nachádza vybetónovaný
priestor. Z dolného pohľadu bolo zrejmé, že ponad strechu vedľajšej stavby žalovaného, prečnieval
zmrznutý sneh a to aj v ďalšej línii s garážou žalobcov, kde majú tiež postavenú žalobcovia vedľajšiu
stavbu. Vedľajšia stavba žalobcov mala sedlovú oplechovanú strechu, na ktorej sa tiež nachádzal

sneh, predovšetkým okolo komína. Rovnaký stav bol aj na streche vedľajšej stavby žalovaného. V
čase ohliadky bola položená zábrana z vedľajšej stavby žalovaného v podobe vlnitého plechu tak, že
zakrývala priestor - rigol medzi stavbami žalobcov a žalovaného. Z tejto zábrany v určitej časti bolo
vidieť presahujúci sneh a ľad, ktorý bol nasunutý na oporný betónový múr, ktorý postavil žalovaný a ktorý
sa nachádza vedľa vedľajších stavieb žalobcov. Podľa vyjadrenia účastníkov, oporný múr staval otec

žalovaného na pôvodnej hranici medzi pozemkami účastníkov konania, pričom tento múr pokračuje v
tejto línii a končí v 1/3 - ine medzi druhým a tretím oporným stĺpom nachádzajúcim sa za garážou a
dielňou. Podľa vyjadrenia žalobcu, ďalšie pokračovanie oplotenia viedlo po pôvodnej starej hranici medzi
pozemkami žalobcu a žalovaného, pričom nová hranica medzi pozemkami mala viesť po pozemku
žalovaného. Z ohliadky vykonávanej z pozemku žalovaného bolo zrejmé, že v časti kde sa končia

vedľajšie stavby žalovaného, sa nachádzal oporný múr, ktorý mal podľa vyjadrenia žalovaného postaviť
jeho otec v roku 1975 až 1980. Medzi oporným múrom vedľajšej stavby žalovaného a uvedeným
vymurovaným oporným múrom sa nachádzal 30 cm priestor, prekrytý vlnitým plechom. Žalobca pri
ohliadke zdôraznil, že pri oplotení ktoré on postavil a ktoré stojí 70 rokov, bol tiež mierny nespevnený
rigol, slúžiaci na odvod vody. Súd konštatuje, že uvedené oplotenie a nespevnený rigol, bol situovaný

v záhradách účastníkov konania na svahu, nie v časti, kde sa nachádzajú vedľajšie stavby žalovaného
a žalobcov.

Po vykonaní ohliadky, žalobcovia naznačili, že by bola možná dohoda so žalovaným, za predpokladu
odstránenia zábrany nachádzajúcej sa v časti rigolu, plechov z vedľajšej stavby žalovaného. Po

odstránení týchto častí by bolo umožnené čistenie rigolu a tým by sa zabránilo prenikaniu vody do
základov žalobcu a žalovaného.

Za účelom mimosúdnej dohody bolo umožnené účastníkom konania v primeranej lehote zabezpečiť
odstránenie týchto závad, ktoré narúšali vzťahy účastníkov.

Po uplynutí lehoty, žalobcovia súdu oznámili, že napriek tomu, že došlo k odstráneniu týchto závad,
v záujme konečného doriešenia vlastníckeho vzťahu, aby sa vyhli ďalším problémom s osadením
hranice aj do budúcnosti, trvali na rozhodnutí súdu v danej veci. Poukázali na to, že tridsať rokov
majú problémy s touto hranicou a s otcom žalovaného a posledné štyri roky aj so žalovaným. Doteraz

sa nepodarilo doriešiť k spokojnosti účastníkov presne hranicu medzi pozemkami, nie je v súlade
s pôvodným vymeraním podľa názoru žalobcov, čo spôsobuje problémy. Súhlasili s vypracovaním
geometrického plánu, na ktorom by sa podieľali finančne obe strany, aby bolo jasne dané, kadiaľ vedia
hranica, pretože sú presvedčení, že aj osadenie domu žalovaného nie je správne.

Žalovaný s poukazom na to, že nebolo možné sa mimosúdne vyporiadať so žalobcami, aj napriek
odstráneným závadám, zdôraznil, že žalobcovia sa domáhajú vydania časti nehnuteľnosti označených
v geometrickom pláne č. 79/2008, diel X,X,X o výmere 15 m2. V súvislosti s touto časťou pozemku
poukázal na to, že vlastníctvo k tejto časti mali žalobcovia nadobudnúť osvedčením o vydržaní.
Vzhľadom na danú situáciu žalovaný trval na výsluchu pôvodných vlastníkov uvedených častí, pretože

žalobcovia pred týmto zameraním ani nevedeli o tom, že táto časť nepatrí im, ale rovnako ani žalovaný
nemal poznatky o tom, že by táto časť mala patriť žalobcom. Pokiaľ bolo aj osvedčenie o vydržaní
vydané, žalovaný poukázal na to, že v prípade vydržania musí existovať reálny predpoklad a stav, že
túto časť nehnuteľnosti osoba, žiadajúca o vydržanie, skutočne aj užívala ako vlastník. Z dokazovaniavyplynulo, že tento rigol staval otec žalovaného, nie žalobcovia. Užíval ho aj otec žalovaného aj
žalobcovia. Otec žalovaného nijako nemohol ovplyvniť stav zamerania, pretože do existujúceho stavu,
založeného v rokoch 1972 a 1973, len vstúpil. Pokiaľ by mal niekto vydržaním nadobudnúť túto časť

nehnuteľnosti, rigol, svedčilo by to skôr v prospech žalovaného a jeho otca.

Žalobca zotrvával na tom, že už v roku 1971, keď zameriavali geodeti uvedené pozemky, konštatovali,
že časť pozemku zasahuje do pozemku p. F. a od tej bolo odkúpených 75 m2. Žalobca uviedol, že
garáž staval v roku 1975 na svojom pozemku. Na notársky úrad išiel z toho dôvodu, že si potreboval

vysporiadať svoj pozemok parc. č. XXX, pretože táto parcela bola rozdelená starým otcom žalobcu
na dve polovice. Jednu polovicu užívala rodina žalobcu - jeho rodičia, následne on a druhú polovicu
- rodina otcovho brata. Toto rozdelenie nebolo majetkovo vyporiadané a rozdelilo sa to u notára, aj
vo vzťahu k sesternici , ktorá sa volala W., t. č. už mŕtva. Z toho dôvodu uzatvárali v roku 2008 aj
kúpnu zmluvu s X. U. Š. F., ktorí vlastnili celú parcelu č. XXX. Časť tejto parcely tvoril prístup do domu
žalobcov a bola pričlenená k parcele žalobcov, a z toho dôvodu to bolo takýmto spôsobom vyporiadané.

Doklad o kúpe časti pozemku od p. F. nemali, pretože sa jednalo len o ústne vyporiadanie bez zmluvy.
Podľa poznatkov žalobcu, otec žalovaného odkúpil pozemok od p. O. asi 800 m2, ktorý predtým odkúpil
pozemok od p. F.. Nevysporiadaná ostala v tom období časť nehnuteľnosti 75 m2 a z toho dôvodu sa
to riešilo ústnym odkúpením od p. F.Š.. K vzájomným sporom žalobca uviedol, že tieto boli prítomné
medzi účastníkmi konania, resp. medzi otcom žalovaného a žalobcami od roku 1970, od kedy staval

otec žalovaného rigol medzi jeho domom a pozemkom žalobcov. V tom čase žalobcovia nenamietali,
lebo ten rigol tam bol potrebný, aby sa voda odviedla. Nahnevaní boli, pretože tam nemali prístup.
Podľa vyjadrenia žalobcov, ten prístup bol skomplikovaný pred 4 rokmi. Do toho času mohli vstupovať
do priestorov rigolu obe sporové strany.

Žalovaný potvrdil, že jeho otec odkúpil pozemok od osoby, ktorej bol pridelený, pričom vymeranie sa
realizovalo dňa 31. 05. 1965, na základe geometrického plánu Geodézie v Rožňave č. 9150006/5.
Išlo o pozemky na výstavbu rodinných domov. Pôvodné hranice boli vykolíkované podľa zamerania. V
súčasnosti už nie sú celom totožné so súčasným zameraním podľa katastra, pretože sa zrejme posúvali
určitýmspôsobomhranice.Podstatnýmjeskutočnosť,ženehnuteľnostisaužívalidobromyseľnevtýchto

hraniciach, tak ako boli zamerané najmenej od roku 1971.

Na návrh žalobcov bolo doplnené dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím o určení súpisného
čísla, určeného pre budovu garáže, ktorej stavebníkom bol žalobca s manželkou. Pridelené bolo súpisné
číslo XXX. Z odôvodnenia vyplynulo, že garáž bola postavená pred rokom 1976, z toho dôvodu nebolo

potrebné kolaudačné rozhodnutie.

Z kúpnej zmluvy spísanej do Notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Rožňave zo dňa 15. 03. 1979
vyplynulo, že žalobcovia nadobudli kúpou od X. Š., brat otca žalobcu a X.Ú. S., Y.. Š., polovičný
spoluvlastnícky podiel z rodinného domu súp. č. XXX B. F. V., ktorý pôvodne nadobudol X. Š. ako

dedičstvo po otcovi v konaní D-471/45. Dom bol postavený na parcele č. XXXX, pozemnoknižná
zápisnica č. XX S.. Ú.. B. V.. Zároveň bol odpredaný podiel patriaci X. S., zapísaný na LV č. XXX, S.. Ú..
F. V., pôvodne v zápisnici č. XX z mpč. XXXX, titulom D- 58/77 Štátneho notárstva v Rožňave. Z výťahu
zo zápisnice v konaní D - 471/45 po poručiteľovi X. Š., G.. P. XX. XX. XXXX vyplynulo, že nehnuteľnosti
v hodnote 20.500,- Kčs nadobudli maloletí dedičia, X. U. X. Š..

Zo Štátneho archívu v Košiciach, pobočka Rožňava, súd vyžiadal listinné dôkazy, a to rozhodnutie
o povolení stavby žiadateľovi J. O., obyvateľovi F. V., Č.. P.. XXX, ktorá sa mala realizovať na parc.
č. XXXX/X a tiež opis dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorá bola registrovaná Štátnym
notárstvom v Rožňave dňa 02. 02. 1972, pod č. R II. 7/72. Na základe uvedenej dohody sa zriadilo

právo osobného užívania pre manželov J. U. B. O., bytom F. V., na pozemku č. XXXX/X o výmere 715
m2, za účelom výstavby rodinného domu. Z pripojeného potvrdenia zo dňa 02. 04. 1971 bolo zistené,
že J. O. prijal od P. S., Y.. J. sumu 1.585,- Kčs za stavebný pozemok.

Z pripojeného užívacieho povolenia, vydaného Miestnym národným výborom F. V. dňa 15. 01. 1973, zn:

22/1973 vyplynulo, že bolo udelené povolenie užívať budovu č. XXX na parc. č. XXXX/X, W. T. Č.. XXX
U. S. B. R. F. V., na základe stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom v Rožňave
dňa 11. 03. 1971 pod značkou 274/71-Sz.Svedok U. S., otec žalovaného, uviedol, že v roku 1965 boli vyhradené 4 stavebné pozemky v tej časti,
kde má v súčasnosti postavený dom. Na časti týchto pozemkov už stáli domy a jeden pozemok bol
prázdny. Tento pozemok bol pridelený svedkovi a jeho manželke. V roku 1971 začali so stavbou a

nasťahovali sa v roku 1973. Počas celého obdobia, od kedy vedľa seba bývali žalobcovia a svedok
so svojou rodinou, neboli žiadne problémy, tieto sa vyskytli až v období, kedy sa začal rekonštruovať
rodinný dom žalovaného. Tento rodinný dom predtým, v roku 2002, previedli svedok s manželkou na
syna - žalovaného. Sporný rigol medzi ich rodinným domom a pozemkom žalobcov začal stavať svedok
z vlastných peňazí a vlastnými silami. V roku 1973 urobil prvú časť a v roku 1974 druhú časť rigolu,

bolo to pred výstavbou garáže žalobcami. Počas výstavby rigolu nebol žiadny problém, pretože plnil
potrebu pre obidvoch. K zmene na pozemkoch došlo v období, kedy bola vytvorená nová prístupová
cesta a žalobcovia si urobili vchod z tejto prístupovej cesty a zrušili vchod od štátnej cesty. Pozemky boli
ohraničené oplotením a pri zemných úpravách v tom období pracoval aj žalobca. Oplotenie bolo urobené
tak, ako je v zaznamenané v geometrickom pláne po celej línii medzi oboma pozemkami a domami, až
po hornú časť záhrady. Žalobca urobil oplotenia po roku 1958. Zmena prístupovej cesty bola urobená v

roku 1972 až 1973. V čase keď začal stavať svedok rodinný dom, bolo na uvedenom pozemku staré
oplotenie. Či tam bolo aj predtým obdobím, nevedel uviesť, pretože do obce sa priženil v roku 1968. V
čase keď žalobca staval garáž, boli urobené už zemné úpravy. Už v tom čase sa svedok domnieval, že
tá garáž je postavená pomerne blízko, ale akceptoval to, dokonca povedal žalobcovi, že nemá s tým
žiadny problém, že mu to nevadí, bolo to asi 60 cm od hranice.

Svedok Š. Q., príbuzný žalovaného uviedol, že v čase keď začal otec žalovaného stavať dom, bol tam
pomáhať, bolo to náročné, pretože terén bol svahovitý a zemina sa odstraňovala bagrom. V tom období
boli susedské vzťahy určite dobré, pretože vybagrovanou zeminou si vyrovnával pozemok aj žalobca.
Na existenciu oplotenia si nepamätal, ale mal poznatky o tom, že sa tam staval rigol, pretože tam chodil

kopať a pomáhať otcovi žalovaného. V tom čase, keď sa vykonávali terénne práce, bager vybagroval
cestu aj pre žalobcu, aby si mohol urobiť vstup na pozemok. Pri výstavbe rodinného domu si pamätal, že
sa musela dodržať vzdialenosť 60 cm od hranice pozemku. Hranica bola vyznačená kolíkmi a podľa toho
kopali. Akým spôsobom boli tieto pozemky majetkovo vyporiadané nevedel svedok uviesť, domnieval
sa, že rigol je vlastníctvom otca žalovaného, keďže rigol robil on.

Svedok R. Ž., bez príbuzenského vzťahu k sporovým stranám uviedol, že pomáhal len pri výstavbe
rodinnéhodomužalovaného,pristavberigolunebol.Pamätalsa,žemuselidodržiavať60cmvzdialenosť
od hranice, pretože väčšia vzdialenosť by bola možná len na základe dohody so susedmi. V čase keď
tam chodil on, nepamätal sa na plot. Pred začiatkom výstavby prišla stavebná komisia, vykolíkovala

pozemok, vytiahla šnúru a na základe toho kopali v prikázanej vzdialenosti. Podľa poznatkov svedka,
pri výstavbe sa nevyskytovali žiadne problémy.

Zo svedeckej výpovede J. O. vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k sporovým stranám. K
existencii zamerania pozemkov uviedol, že v roku 1971 chcel odkúpiť celú roľu, čo však nebolo možné,

pretože časť bola vyvlastnená a bola označená len tá časť, ktorú má v súčasnosti otec žalovaného, tú
mohol odkúpiť. Dohoda so spoluvlastníkmi o odkúpení nebola možná, pretože jeden zo spoluvlastníkov
odmietol predať pozemok. Z toho titulu svedok stratil záujem o kúpu pozemku.

Svedkyňa G. S., príbuzná žalovaného, uviedla, že je sestrou matky žalovaného a podľa jej poznatkov

jej sestra odkúpila pozemok od p. O.. Jednalo sa o pozemok, ktorý bol voľný, ostatné boli zastavané.
Skôr ako začali so stavbou, bola stavebná komisia vytýčiť hranicu a základy sa začali kopať až po tomto
vytýčení. Bolo treba naozaj veľa kopať, bol to svahovitý terén, chodila tam pomáhať aj pri kopaní rigolu.
Ku vzťahom žalobcov a rodiny žalovaného uviedla, že podľa jej vnímania tam neboli nikdy problémy,
navštevovali sa a ona tiež so žalobcami osobne nemá žiadny problém.

Zo svedeckej výpovede svedkyne G. Š. súd zistil, že je švagrinou žalobcu a žalobkyne. Uviedla, že
pôvodne bývali v tom istom dome ako žalobcovia, v roku 1968 sa odsťahovali. Či existovali vzťahové
problémymedzisporovýmistranami,savyjadriťnevedela,pamätalasivšak,ževistomobdobíjejsvokra,
matka žalobcu, povedala, že bola vysporiadať pozemok s p. F.. Údajne jej zaplatila 100,- Kčs. Mohlo to

byť v roku 1970 až 1971. P. F. mala byť manželkou učiteľa, X. F., bližšie údaje nevedela uviesť. K otázke
oplotenia uviedla, že oplotenie existovalo, nebola si však istá, či aj na hranici medzi žalobcami a S..Svedok Q. Š., bratranec žalobcu, uviedol, že konkrétnejšie poznatky o vytýčení hraníc medzi pozemkami
a o rozsahu prác nevie, pretože rodinu žalobcov navštevoval, keď bol malé dieťa. Jeho otec a otec
žalobcu boli bratia. Pamätal si, že pozemok patril ako celok rodine Š. a bol rozdelený na 4. časti. Podľa

jeho poznatkov, existovalo určite oplotenie v hornej časti záhrady, pretože táto časť susedila z druhej
strany s jeho pozemkom, parc. č. XXX/X U. W. XXX/X. Okrem toho svedok užíval aj parc. č. XXX/X.
Žalobca užíva parc. č. XXX, XXX/X,X,X,X. Konkrétnejšie vedomosti o vzťahových problémoch medzi
účastníkmi konania nemal. Domnieval sa, že problémy existujú, keďže je vec na súde. Aj keď sa tam
nejaké hádky vyskytli, do toho sa on nestaral.

Na základe výpovede svedkov, žalovaný poukázal na skutočnosť, že nijakým spôsobom nebolo
preukázané vlastníctvo p. F., ktorá mala odpredať časť nehnuteľností matke žalobcu, práve naopak
v pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. B. V. je záznam pri mpč. XXXX, z ktorého je zrejmé, že
spoluvlastníkmi sú X. F. v 1/2 - ici a X. Q. v ďalšej polovici. Nebol nejakým spôsobom preukázaný
príbuzenský pomer medzi X. F. U. V.. F.. Z dokazovania je zrejmé, že do roku 2008, kedy si dal žalobca

zamerať nehnuteľnosti, nikto nemal poznatky ohľadne cípu, ktorý je predmetom konania, ani to, či bol
vlastnícky vysporiadaný. Aj z toho hľadiska spochybňovali vydržanie v zmysle osvedčenia, pretože je
zrejmé, že nemohla byť dodržaná vydržacia doba pre oprávnenú držbu a už vôbec neboli dobromyseľní.

K osobe p. F. žalobcovia doplnili, že sa jedná o Q. F., Y.. W., K.. XX. XX. XXXX, S. G. XX. XX. XXXX a

je manželkou X. F.. Spoluvlastníkom parc. č. XXX bol X. F., ktorý zomrel XX. XX. XXXX.

Správa katastra Rožňava písomne súdu oznámila, že Q. F., Y.. W., K.. XX. XX. XXXX, G. XX. XX.
XXXX, nebola vedená ako vlastníčka v minulosti S. A. V. Č.. X-XXXX U. S. A. V.. Č.. X - XXXX B. S.. Ú..
F. V., na LV č. XXXX U. XXXX, ani v pôvodných pozemnoknižných zápisniciach č. XX až XX k. ú. B. V..

Z pripojeného rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru výstavby Rožňava č. Výst. 274/1971-
Sz zo dňa 11. 03. 1971 bolo zistené, že na základe žiadosti U. S., bytom F. V., bolo vydané rozhodnutie
o povolení stavby - rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X v F. V., podľa schválených projektov.
Z uvedeného rozhodnutia bolo ďalej zistené v súvislosti s popisom stavebnej čiary, že stavebná čiara

sa určuje v spojnici na existujúce rodinné domky, s vynechaním odkvapu minimálne 60 cm od hranice
parcely.Kuvedenémurozhodnutiubolapripojená Dohodaozriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemku
v prospech U. S. a jeho manželky P. S., Y.. J., B. F. V., na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 777 m2,
pozemnoknižné číslo XXXX, podľa výkazu plôch a geometrického plánu č. 9150006/5 zo dňa 31. 05.
1965, za účelom výstavby rodinného domu. Právo užívania bolo zriadené za náhradu 3.108,- Kčs, ktorú

sumu žiadatelia zaplatili dňa 15. 02. 1971.

Žalobcovia po pripojení listinných dôkazov a výsluchu svedkov uviedli, že k predloženým listinám
nemajú žiadne námietky, ohľadne vlastníctva Q. F. vyjadrili názor, že v tomto prípade to nie je relevantné,
pretože vlastníctvo nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2008 od X. U. Š. F. a na základe dohody o vydržaní

spísanej do notárskej zápisnice. Čo sa týka námietky, že v prípade osvedčenia sa nevyjadril ďalší
subjekt, zastupujúci neznámeho vlastníka, SPF, uviedli, že SPF v danej veci nezaujal žiadne stanovisko,
a to aj napriek tomu, že bol o stanovisko požiadaný.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože podľa jeho názoru žalobcovia vlastníctvo

nepreukázali. Pokiaľ bolo spísané osvedčenie o vydržaní, zjavne neposkytli žalobcovia všetky potrebné
údaje notárovi, vrátane dokladov, ktoré sa týkali SPF. Rigol, aj múrik, postavil otec žalovaného v 70-
tich rokoch a užívali ho obe strany. Keďže žalobcovia sami konštatovali, že ich vzťahy boli narušené,
nebolo možné dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Samotné obdobie držby nenaplňuje
dobu potrebnú pre vydržanie, žalobcovia zistili tento stav v roku 2008 a od uvedeného obdobia začali

prispôsobovať podmienky tak, aby nadobudli vlastníctvo k pozemku vydržaním. Podľa súčasných
stanovísk NS SR, pokiaľ sa malo nadobudnúť vydržaním vlastníctvo po roku 1968, bolo nevyhnutné,
aby sa vyžiadalo písomné stanovisko, zmluva alebo prehlásenie, z ktorého by vyplynulo nadobudnutie
vlastníctva. Čo sa týka hranice medzi pozemkami, táto bola už založená rozhodnutím stavebného úradu
z roku 1967 a 1968, keď sa vytváral nový stavebný obvod. V tomto období rozhodne nemohol otec

žalovaného ovplyvniť hranicu, ktorá už bola daná a rešpektovala sa od roku 1971.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia sú v zmysle LV č. XXXX, k.ú. F. V. vedení ako
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 172 m2, XXX/X o výmere22 m2, XXX/X o výmere 24 m2, XXX/X o výmere 437 m2 a XXX/X o výmere 1165 m2. Na parc. č. XXX/
X sa nachádza v zmysle listu vlastníctva garáž, súp. č. XXX. Dňa 18. 09. 2008 uzavreli žalobcovia ako
kupujúci a X. U. Š. F. ako predávajúci, kúpnu zmluvu, na základe ktorej mali žalobcovia nadobudnúť

časť nehnuteľnosti v k. ú. F. V., zapísanej na LV. č. XXXX, parc. registra „E“ č. X-XXXX o výmere 75
m2. Ich vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. F. V., V.. Č.. XXX/X/X/X/X U. XXX/X
bolo osvedčené vyhlásením žalobcov, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností,
ktoré boli zamerané GP č. 79/2008 z parciel č. X-XXXX, X-XXXX U. X-XXXX/X. Vlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam mali nadobudnúť jednak na základe uvedenej kúpnej zmluvy, titulom dedenia po

právnych predchodcoch žalobcu a čiastočne vydržaním. V súvislosti s tým sa žalobcovia domáhali
vydania časti týchto nehnuteľnosti z parc. č. XXX/X/X/X/X, P. X,X,X o výmere 15 m2.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“ ), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V súvislosti s domáhaním sa ochrany vlastníckeho práva vo forme vydania vlastníctva, súd konštatuje,
že v prvom rade je potrebné preukázať bez akýchkoľvek pochybností vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré žalobcovia navrhli vydať. Takáto žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná
osoba neoprávnene, tzn. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a odmieta mu ju

vydať. Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Pri posúdení tejto otázky sa môže odchýliť aj od stavu zapísaného v katastri
nehnuteľností.

Podľa ust. §129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

Podľa ust. § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Žalobcovia preukázali čiastočne nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia
č. D471/45 po poručiteľovi X. Š.H., právnom predchodcovi žalobcu a žalobcu X. Š. a jeho brata X. W..

V tomto prípade však bolo nadobudnuté vlastníctvo titulom dedenia v prípade oboch potomkov len v
rozsahu 1/8 - iny k celku, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti vedené v zápisnici č. XX k. ú. B. V.. Okrem
toho preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva na základe notárskej zápisnice Štátneho notárstva v
Rožňave, N: 109/79, NZ: 102/79 zo dňa 15. 03. 1979, kedy kúpou nadobudol žalobca s manželkou od
svojho brata X. Š. z rodinného domu č. XXX v F. V. aj časť nehnuteľností, ktoré nadobudol v uvedenom

dedičskom konaní X. Š., aj časti nehnuteľností, ktoré nadobudol X. Š. na základe dedičstva D 471/45.
X. S., Y.. Š. predala žalobcom svoj 1/4 - ový podiel zapísaný pôvodne vo vložke č. XX, mpč. XXXX k. ú.
B.S. V., ktorý nadobudla titulom dedenia D58/77 Štátneho notárstva Rožňava. Ďalšiu časť nehnuteľnosti
nadobudli žalobcovia na základe kúpnej zmluvy uzavretej s X. U. Š. F. v roku 2008. Z pripojeného
geometrického plánu č. 79/2008 zo dňa 14. 07. 2008 vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané

v prospech žalobcov, boli zamerané z pôvodných pozemnoknižných parciel, v súčasnosti č. S. - A. X-
XXXX, X- XXXX U. X-XXXX/X. Konkrétne z parc. č. X- XXXX boli geometrickým plánom vytvorené
diely 6,7 a 8, ktoré mali spoločne výmeru 75 m2. Tieto časti nehnuteľností, boli podľa geometrického
plánu situované pozdĺžne popri hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovaného. Predmetom žaloby
však bolo len vydanie časti nehnuteľnosti o výmere 15 m2. Z uvedeného geometrického plánu, ani z

vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ktorá vyčlenená časť predstavuje 15 m2, ktoré by mali
byť vydané žalobcom.

Časť týchto nehnuteľností mala byť nadobudnutá vydržaním, čo vyplynulo aj z vyššie označeného
Osvedčenia zo dňa 05. 03. 2009. Žalovaný popieral vlastníctvo žalobcov, ktoré mali nadobudnúť na

základe osvedčenia o vydržaní, a to z toho dôvodu, že v tomto prípade rozhodne v roku 2008 nespĺňali
žalobcovia celkom určite podmienku oprávnenej držby z hľadiska dobromyseľnosti a tiež vydržacej doby.
Vzhľadom na nesúhlas žalovaného s nadobudnutím vlastníctva vydržaním na základe Osvedčenia, súdskúmal, či v danom prípade skutočne bolo možné nadobudnúť vlastníctvo osvedčením vyhlásenia o
vydržaní v prípade žalobcov.

Podľaust.§63 zákonač.323/1992Zb.v platnomznení,Osvedčenievyhláseniaovydržanívlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou
notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že osvedčenie musí obsahovať náležitosti vyplývajúce z ust.
§ 63 písm. a.) až c.). Musí byť z neho zrejmé, aké okolnosti odôvodňujú začatie oprávnenej držby,
ktoré v skutočnosti nasvedčujú tomu, že držiteľ mohol nehnuteľnosti objektívne považovať za svoje

vlastníctvo. Začatie oprávnenej držby je odvodené od nadobúdacieho titulu, ktorým môže byť úkon,
napr. neplatný pre dodržanie predpísanej formy, ale napriek tomu môže vyvolávať stav dobromyseľnosti,
že mu vlastnícke právo patrí. Splnenie 10 ročnej vydržacej doby musí byť založené na nepretržitom
trvaní oprávnenej držby. Ku každému vyhláseniu o vydržaní musí účastník doložiť jednotlivé vyjadrenia
dotknutých osôb, ktoré vyplývajú z ust. § 63 písm. a.) Notárskeho poriadku. Je nesporné, že v tomto

prípade boli predložené vyjadrenia ďalších spoluvlastníkov, alebo výlučného vlastníka v prípade obce,
čo je zrejmé aj z pripojených písomných prehlásení k osvedčeniu. Z LV č. XXXX však vyplynulo,
že ako podielový spoluvlastník tu bol vedený X. Š. v 1/8 - ine, ktorého zastupoval ako správca SPF,
čo napokon vyplýva aj zo znenia uvedeného listu vlastníctva, kde je uvedené „k vlastníkovi č. 3 je
správa ku všetkým nehnuteľnostiam“. Vlastníkom pod bodom 3. bol X. Š.. V zmysle ust. § 34 ods.

2 Zákona č. 330/1991 Zb. , ust. § 13 Zákona č. 180/1995 Z. z. a ust. § 6 Zákona č. 181/1995 Z.
z., SPF nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov. Jedná sa teda o pozemky, ktorých vlastník je
známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo jeho sídlo nie je známe, alebo vlastník nie je známy. Z
hľadiska posudzovania oprávnenosti držby, ktorá je podstatnou pri nadobudnutí vlastníctva pri vydržaní,
je nutné uviesť, že oprávnenosť držby je založená na dobromyseľnosti subjektu, že mu nehnuteľnosť

patrí. Je to presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Dôkazy,
ktoré sa na preukázanie dobromyseľnosti majú predložiť na osvedčenie skutočností, nie sú v zákone
uvedené. Pre splnenie podmienok osvedčenia je nevyhnutné, aby sa vyjadrili dotknuté osoby. V tomto
prípade jednoznačne absentovalo stanovisko správcu, čiže SPF. Je to podstatná náležitosť, ktorú musí
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní obsahovať, pod následkom neplatnosti takého úkonu.

Pri posudzovaní dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní vlastníckeho práva súd konštatuje, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporná časť nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, bola už
v minulosti, od roku 2008, dôvodom pre riešenie problémov medzi účastníkmi konania, prostredníctvom
Obce F. V., jej stavebnej komisie, ale aj prostredníctvom súdu. Do obdobia vydania Osvedčenia o

vydržaní, do 05. 03. 2009, bolo vedených niekoľko jednaní a vydaných niekoľko stanovísk z Komisie
stavebného a životného prostredia pri Obci F. V., z čoho je možné ťažko vyvodiť dobromyseľnú držbu
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby. Ani predchodcovia žalobcu nemohli nadobudnúť vlastníctvo
vydržaním do 01. 01. 1992. Zo svedeckých výpovedí U. S., Š. Q., G. S. totiž vyplynulo, že pozemok, na
ktorom sa nachádza rigol, postavil v rokoch 1971 a 1973 otec žalovaného za pomoci príbuzných, čo

by mohlo skôr u otca žalovaného vzbudiť presvedčenie, že mu vlastnícky patrí táto časť nehnuteľnosti,
pretože rigol zhotovil sám s rodinou a na vlastné náklady. Tento rigol bol užívaný celé roky až do roku
2008, kedy začali nedorozumenia žalobcami, aj rodinou žalovaného. Priestory boli spoločne čistené a
slúžili na odvádzanie vody, čo bolo v záujme ochrany oboch stavieb, tzn. rodinného domu žalovaného agaráže žalobcov. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že užívali túto spornú časť nehnuteľnosti
dobromyseľne ako vlastníci, pretože svoje vlastníctvo do roku 2008 nepreukázali a kúpnu zmluvu so Š.
U. X. F.R. uzavreli až 18. 09. 2008. Z hľadiska dobromyseľnosti a vydržania je potrebné tiež uviesť, že

otec žalovaného začal stavať dom na pozemku, ktorý bol zameraný geodetom v čase pred začiatkom
výstavby a tiež bol už limitovaný ďalšími stavbami a pozemkami, ktoré tam už reálne existovali.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

V intenciách výsledkov dokazovania, súd skúmal nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Podľa

ustanovenia 134 OZ, k zákonným predpokladom vydržania patrí to, že nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. K druhému zákonnému predpokladu patrí nepretržitosť vydržacej
doby, čo znamená, že sa jedná o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania, počas zákonnom
stanovenej doby, v tomto prípade 10 rokov, keďže sa jedná o nehnuteľnosť. V Osvedčení vyhlásenia
o vydržaní bolo zaznamenané, že vydržacia doba skončila 01. 01. 1992. Súd konštatuje, že práve

z dôvodov absencie dobromyseľnosti žalobcov, že vec užívajú v presvedčení, že im vec vlastnícky
patrí, k danému obdobiu nebolo možné vôbec vydržanie. V tomto období spornú časť rigolu, ktorú
žalobcovia označili ako predmet sporu, v žiadnom prípade neužívali výlučne žalobcovia počas celého
daného obdobia, ale užívali ho spoločne s rodinou žalovaného najmenej do roku 2008. Pre absenciu
dobromyseľnosti a nepretržitej oprávnenej držby súd konštatuje, že žalobcovia nenadobudli vlastnícke

právo vydržaním k spornej nehnuteľnosti.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali existenciu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú žiadali vydať v zmysle žaloby a z týchto dôvodov súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Otrováchkonaniachsúdrozhodol vzmysleust.§142ods.1O.s.p.,vzmyslektorého účastníkovi,ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto prípade mal úspech v konaní žalovaný, preto priznal náhradu trov konania žalovanému, ktoré
spočívali v náhrade trov právneho zastúpenia. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne si uplatnil
trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastupovania dňa
06. 02. 2011, účasť na pojednávaniach 06. 12. 2011, 21. 05. 2012, 11. 06. 2012, 07. 09. 2012, 18. 06.
2013 a písomné podanie vo veci samej zo dňa 21. 11. 2012 a okrem toho účasť na ohliadke v Obci F.

V. dňa 17. 01. 2012.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a.) vyhlášky č. 655/2004
Z. z., pričom vychádzal z tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 1/13 - inu výpočtového základu. Pre rok
2011 sa jednalo o odmenu vo výšku 57,- Eur, pre rok 2012 vo výške 58,69 Eur a pre rok 2013 vo výške

60,07 Eur. Tarifná odmena bola priznaná za jednotlivé uvedené úkony vo výške 467,52 Eur. V zmysle
ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, ku každému úkonu právnej pomoci sa pripočítava režijný paušál,
výška ktorého predstavovala v roku 2011 sumu 7,41 Eur, hodnota za dva úkony predstavovala výšku
14,82 Eur. V roku 2012 bola hodnota režijného paušálu 7,63 Eur, za 5 úkonov 38,15 Eur, v roku 2013
bola hodnota režijného paušálu 7,81 Eur. Celkovo súd priznal režijný paušál vo výške 60,78 Eur.

Súd priznal cestovné v zmysle ust. § 15 písm. a. ) uvedenej vyhlášky a v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení, za cestu vykonanú osobným motorovým
vozidlom z S. do Y. a späť (vzdialenosť 68 km), a to v dňoch, kedy sa zúčastnila právna zástupkyňa
pojednávaní a ohliadky. Súd priznal cestovné za cestu vykonanú v dňoch 06. 12. 2011, 21. 05. 2012,

11. 06. 2012, 07. 09. 2012 a 18. 06. 2013 a za cestu za účelom ohliadky v Obci F. V. dňa 17. 01. 2012.

Cestovné si právna zástupkyňa uplatnila v rozsahu základnej sadzby a spotreby pohonných hmôt /
PHM/, ( priemerná spotreba = 8,2 l/100km, cena pohonných hmôt = 1,438 Eur). Súd priznal cestovnév rovnakej výške za 5 dní účasti na pojednávaniach, tak ako bolo uplatnené právnou zástupkyňou
žalovaného, a to napriek tomu, že medzičasom bola zvýšená cena PHM. Priznané cestovné za jednu
vykonanú cestu obojstranne predstavovalo sumu 32,90 Eur (/1,438 Eur x 0,082 l x 68 km/ + /0,183

Eur/1 km x 68 km x 2/). Za cestu vykonanú dňa 17. 01. 2012 za účelom účasti na ohliadke v Obci F. V.,
súd priznal cestovné vo výške 36,29 Eur, s poukazom na väčšiu vzdialenosť 75 km. Cestovné celkom
bolo priznané vo výške 200,79 Eur.

Strata času bola uplatnená v rozsahu 2 polhodín za jednostranne vykonanú cestu, za obojstranne

vykonanú cestu v rozsahu 4 polhodín. Strata času bola priznaná v súlade s ust. § 15 písm. b.) uvedenej
vyhlášky a ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky, pričom strata predstavuje 1/60 - inu výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu. Pre rok 2011 predstavovala strata 12,35 Eur, pre rok 2012 - 12,71
Eur a pre rok 2013 - 13,01 Eur. Právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila stratu času len vo výške
najnižšej za celé obdobie, a to vo výške 12,35 Eur. Strata času súvisiaca s jednostranne vykonanou
cestou predstavovala 49,40 Eur (12,35 x 4). Strata v dňoch, kedy sa zúčastnila právna zástupkyňa na

pojednávaniach, spolu predstavovala 247,- Eur. V sume 74,10 Eur bola priznaná strata času za deň,
kedy sa zúčastnila právna zástupkyňa žalovaného ohliadky na mieste samom v F. V.. V tomto prípade
bola priznaná strata pri jednostranne vykonanej ceste v rozsahu 3 polhodín, obojstranne v rozsahu 6
polhodín, spolu vo výške 74,10 Eur. Celkovo bola priznaná strata času v sume 321,10 Eur.

Súd nepriznal uplatnené cestovné a stratu času zo dňa 21. 11. 2012, pretože v tento deň sa nekonalo
žiadne pojednávanie, v tento deň bolo podané len podanie vo veci samej právnou zástupkyňou
žalovaného.

Súd celkovo priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému vo výške 1.050,19 Eur, ktorú sú

žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného, v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Plnenie žalobcov vo vzťahu k právnej zástupkyni žalovaného je spoločným
záväzkom, v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že veriteľ - právny
zástupca žalovaného je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. V rozsahu plnenia
jedného dlžníka, zanikne povinnosť druhého.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.