Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201726
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708201726.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: PILEXIM s.r.o.,
Pezinská3,90301Senec,IČO:34097520,zast.RKLEGAL,s.r.o.,Hviezdoslavovonámestie17,81102
Bratislava, IČO: 36 858 323, proti odporcovi: Daniel Mrva M 97, Dukelská 37, 900 01 Modra, IČO: 34 678
441, zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 31.072,52 eur s

príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-238 zo
dňa 4.10.2013 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-279
zo dňa 4.3.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-238 zo dňa 4.10.2013
p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 573,06 eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/115/2008-279 zo dňa 4.3.2014
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
31.072,52 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 2.029,87 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 6.692,23 eur za trovy
právneho zastúpenia.
V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2008 sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 31.072,52 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil

tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom v apríli 2007 ústnu dohodu, predmetom ktorej boli dodávky
drevnej štiepky. Jednotlivé dodávky boli navrhovateľom vykonané v súlade s dohodou, na základe čoho
vystavil navrhovateľ jednotlivé faktúry, celkovo na sumu 31.072,52 eur. Odporca riadne a včas vystavené
faktúry neuhradil. Navrhovateľ poukázal na to, že k prerušeniu dodávok z jeho strany došlo len z dôvodu,
že odporca si neplnil svoje povinnosti, neplatil navrhovateľom vystavené faktúry napriek tomu, že rakúski
odberatelia odporcom vystavené faktúry riadne platili. Navrhovateľ poprel, že by bolo ústne dohodnuté

dodávanie tovaru do 31.12.2007. Navrhovateľ poukázal na § 345 Obchodného zákonníka a ďalej dodal,
že dlh odporcu voči navrhovateľovi v čase odstúpenia od zmluvy navrhovateľom bol 15.203,82 eur.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 26Cb/115/2008-166 zo dňa 04.12.2009, ktorým návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a vylúčil vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 1.500.000,-
Sk na samostatné konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/94/2010-183 zo dňa

21.09.2011 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že
vzájomný návrh odporcu súd nemohol vylúčiť na samostatné konanie, nakoľko sa o vzájomný návrhnejednalo, išlo len o obranu proti žalobe. Súd prvého stupňa sa s obranou odporcu mal vyporiadať,
v odôvodnení rozsudku sa mal zaoberať otázkou, či došlo k zániku navrhovateľovej pohľadávky na
základe jednostranného započítania, teda mal vyhodnotiť, či k účinnému započítaniu došlo alebo nie.

Súd v rozsudku poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 324 ods. 1, § 365 prvá veta, § 409
ods. 1, § 369 ods. 1, § 358, § 373, § 757, § 17, § 44 ods. 1 a 2, § 53 Obchodného zákonníka a § 580
Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli kúpne zmluvy,
predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar a záväzok odporcu zaplatiť
navrhovateľovi kúpnu cenu. Že sa jednalo o viaceré samostatné kúpne zmluvy preukazuje podľa súdu
aj skutočnosť, že predmet jednotlivých kúpnych zmlúv bol dostatočne špecifikovaný až po objednávke
odporcu, ktorú mu oznámila spoločnosť Hobra. Tvrdenia odporcu z odvolania proti rozsudku o tzv.
trojstrannej dohode medzi navrhovateľom, odporcom a spoločnosťou Hobra súd považoval za účelové,

keď všetky dovtedajšie vyjadrenia navrhovateľa a aj samotného odporcu preukazovali, že sa jednalo
o dvojstranné dohody výlučne medzi navrhovateľom a odporcom a následne medzi odporcom a
spoločnosťou Hobra. Skutočnosť, že sa jednalo o samostatné kúpne zmluvy medzi navrhovateľom a
odporcom a následne medzi odporcom a spoločnosťou Hobra preukazujú aj navrhovateľom vystavené
faktúry, kde je odporca označený ako odberateľ a sú nimi vyúčtované celé kúpne ceny a následne

odporcom vystavené faktúry, ktorými vyúčtoval kúpne ceny spoločnosti Hobra.

Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné dodanie tovaru, vystavenie faktúr, ani cena
za jednotlivé dodávky, čo potvrdil odporca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Medzi účastníkmi
ďalej nebolo sporné, že odporca nemal exkluzívnu, resp. výhradnú zmluvu so spoločnosťou Hobra, čo

taktiež potvrdil samotný odporca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2009. Spornou v danom prípade
bola splatnosť vystavených faktúr, keď navrhovateľ tvrdil, že splatnosť bola 30 dní odo dňa vystavenia
faktúry,pričomodporcatvrdil,žepodľadohodysnavrhovateľomsaplatilazfaktúrynajprvhodnotatovaru
a po odpočte DPH sa uhrádzala príslušná DPH. Spornou v danom prípade ďalej bola otázka zániku
pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítaním zo strany odporcu s pohľadávkami odporcu voči

navrhovateľovi v sume 1.000.000,- Sk a 500.000,- Sk.

Súd konštatoval, že predložené doklady o úhradách zo strany odporcu nepreukazujú jednoznačným
spôsobomdohoduoodporcomuvedenomspôsobeplateniakúpnejceny.Takútodohodupoprelsamotný
navrhovateľ, ktorý súčasne uviedol, že odporcu viackrát upozorňoval na platobnú nedisciplinovanosť,

čo viedlo nakoniec k ukončeniu spolupráce s odporcom. Navyše, splatnosť kúpnej ceny na dve časti je
podľa súdu spochybnená dôkazom predloženým odporcom, a to faktúrou č. 135/07 zo dňa 18.5.2007
spolu s pokladničným dokladom o vklade v hotovosti sumy 6.368,26 eur, z ktorého vyplýva, že celá
kúpna cena, vrátane DPH, bola zaplatená naraz.

Súd uviedol, že zmluvné strany nepreukázali spôsob platenia kúpnej ceny, a teda je potrebné aplikovať
ustanovenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Ako
vyplýva z príloh k faktúram predložených navrhovateľom, tento umožnil odporcovi nakladať s tovarom

v deň, ktorý je zhodný s dňom vystavenia jednotlivých faktúr. To znamená, že týmto dňom vznikla
odporcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľovi. Keďže odporca svoju základnú
povinnosť z kúpnej zmluvy nesplnil riadne a včas, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 31.072,52 eur
z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za tovar spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 14,25
% ročne z jednotlivých čiastkových súm určeným v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania uplynutím 30 - teho dňa odo dňa vystavenia faktúr, a
keďže súd nemôže navrhovateľovi priznať viac, ako žiada, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť príslušný
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 - teho dňa od vystavenia jednotlivých faktúr.

Vzhľadom na obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení započítacej námietky, súd skúmal skutočnosť, či

odporcomuplatnenépohľadávkyztitulunáhradyškody(ušléhozisku)spôsobenejporušenímzmluvných
povinností navrhovateľa z titulu zmluvy o dodávkach drevnej štiepky v sume 500.000,- Sk a z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nekalosúťažným konaním navrhovateľa spočívajúcim v zneužití
informácií v hospodárskom styku v sume 1.000.000,- Sk sú spôsobilé na započítanie a či boli splnenépodmienky pre započítanie, na základe čoho by potom pohľadávka navrhovateľa zanikla platným
a účinným započítacím právnym úkonom odporcu zo dňa 25.07.2008. Pre posúdenie oprávnenosti
vykonaného započítania súd posúdil oprávnenosť vystavenia faktúr č. 311207 a č. 281207, teda posúdil

existenciu, resp. výšku pohľadávok odporcu. Faktúrou č. 311207 zo dňa 31.12.2007 odporca fakturoval
navrhovateľovisumu420.000,-Sk,atonazákladeporušeniazmluvnýchpodmienok(výpovededodávok
pred ukončením platnej dohody) s tým súvisiace straty z nedodržaného kontraktu a výpoveď odberateľa
na r. 2008 a sumu 80.000,- Sk a to na základe predčasného ukončenia dodávok ako rozdiel pri
intervenčnom nákupe štiepky pre odberateľa odporcu za mesiace október a november 2007. Faktúrou

č. 281207 zo dňa 28.12.2007 odporca fakturoval navrhovateľovi sumu 1.000.000,- Sk ako pokutu za
zneužitie informácií v hospodárskom styku.

Súd uviedol, že nezistil žiadne porušenie povinností zo strany navrhovateľa, keď ukončenie obchodnej
spolupráce s odporcom, resp. neuzavretie ďalších kúpnych zmlúv s odporcom bolo rozhodnutím
navrhovateľa v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť,

na ktorú by sa zaviazal (ak by aj spolupráca navrhovateľa s odporcom bola dohodnutá do
konca r. 2007, navrhovateľ mal podľa súdu právo ďalšie kúpne zmluvy s odporcom neuzavrieť z
dôvodu porušovania povinností odporcu neplatením kúpnych cien z predchádzajúcich kúpnych zmlúv
uzavretých s navrhovateľom) a ktorým neporušil akúkoľvek povinnosť, ktorá by mu vyplývala z
ustanovení Obchodného zákonníka o nekalosúťažnom konaní. Informácie o rakúskej spoločnosti Hobra

ako odberateľovi drevnej štiepky sú verejne dostupné, preto ich súd nepovažoval za súčasť obchodného
tajomstva odporcu a preto navrhovateľ obchodnou spoluprácou so spoločnosťou Hobra podľa súdu
neporušil ani neohrozil právo odporcu na obchodné tajomstvo ani sa nedopustil konania, ktoré by
bolo v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ s odporcom ani odporca so
spoločnosťou Hobra nemali uzavreté exkluzívne zmluvy, ktoré by ich oprávňovali na dodávanie drevnej

štiepky výhradne jednému odberateľovi.

Súd dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre započítanie, keď nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška)
pohľadávok odporcu spôsobilých na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. Pohľadávka

odporcu spočívajúca v náhrade ušlého zisku a nemajetkovej ujmy podľa súdu nevznikla, keďže odporca
nepreukázal akékoľvek protiprávne konanie navrhovateľa spočívajúce v porušení jeho povinností zo
vzťahu s odporcom a taktiež nepreukázal nekalosúťažné konanie navrhovateľa spočívajúce v zneužití
informácií v hospodárskom styku, ktoré konania by zakladali vznik zodpovednosti navrhovateľa za
škodu. Odporca navyše podľa súdu nikdy nešpecifikoval spôsob určenia výšky škody, bola ním určená

len odhadom, resp. bola z jeho strany len predpokladanou výškou škody.

Súd mal za preukázanú pohľadávku navrhovateľa vo výške 31.072,52 eur z titulu kúpnych zmlúv,
ktorá pohľadávka nezanikla započítaním z uvedených dôvodov a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a
zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej istiny. Odporca teda podľa súdu neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou
odporcu a keďže navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol a svoju pohľadávku voči odporcovi preukázal,
súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Súd zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka Štefana Noskaia. Navrhnutým

dôkazom chcel odporca preukázať, že na základe dohody s navrhovateľom mala prebehnúť dodávka v
určitom objeme, pričom pán Noskai je externým zamestnancom spoločnosti Hobra a bol prítomný skoro
na všetkých rokovaniach odporcu a firmy Hobra, Rakúsko. Súd navrhnutý dôkaz zamietol z dôvodu, že
p. A. sa zúčastňoval stretnutí s odporcom, avšak stretnutia s navrhovateľom sa zúčastnil len jedného,
ktorého záverom podľa vyjadrenia samotného odporcu nič nebolo, len fyzické zoznámenie navrhovateľa

s odberateľom. P. A. by mohol súdu poskytnúť výlučne sprostredkované informácie od odporcu, keďže
sa stretnutí navrhovateľa a odporcu priamo nezúčastnil.

Súd tiež zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazu - výsluch svedka pána Brandstattera, ktorým
chcel odporca preukázať, že navrhovateľ porušil ústnu dohodu a ukončil predčasne spoluprácu s

odporcom, na základe čoho si odporca uplatňuje zaplatenie sumy 1.500.000,- Sk. Súd navrhnutý
dôkaz zamietol z dôvodu, že p. Brandstatter sa priamo stretnutí navrhovateľa s odporcom nezúčastnil
a preto o záväzkovo-právnom vzťahu navrhovateľa s odporcom by mohol poskytnúť len informácie
sprostredkované od odporcu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odporca v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nerešpektoval
skorší právny názor odvolacieho súdu na preverenie obrany odporcu, a to výsluch svedkov p. Š. A.
Y. F.. W.. Bez akýchkoľvek argumentov opätovne odmietol vykonať dokazovanie výsluchom týchto
podstatných svedkov, na čom je založená obrana odporcu. Týmto bezdôvodne odňal možnosť odporcovi
konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na obhajobu a právo na riadny súdny proces, ktorý mu

zaručuje Ústava SR.

Odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a

zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie považuje za nedostatočne
odôvodnené a neurčité. So záverom odporcu uvedeným v odvolaní sa nemôže stotožniť a tento sa javí
ako zjavne bezdôvodný a účelový.

Navrhovateľ uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je

povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je
vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa na
strane 9 napadnutého rozsudku vyporiadal s návrhom odporcu na vykonanie výsluchov svedkov vo veci.
Tento riadne zamietol a odôvodnil. Navrhovateľ poukázal na to, že ak odporca považoval za zásadné
vykonať výsluch daných svedkov vo veci, ich účasť na pojednávaním mohol priamo sám zabezpečiť,

resp. mohol od nich vyžiadať vydanie svedectva v písomnej podobe. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu
stotožňuje s prvostupňovým súdom a má za to, že vykonanie odporcom navrhovaných dôkazov nebolo
pre rozhodnutie sporu relevantné.

Navrhovateľ tiež poukázal na zjavnú nedôvodnosť odporcovho protinávrhu a na svojvoľné vyčíslenie

protipohľadávok odporcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 17.8.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,

oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi

odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa plne v súlade so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci sa vysporiadal
s obranou odporcu a riadne zdôvodnil, prečo dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla

započítaním. Pokiaľ ide o výsluch svedkov p. Š. A. Y. F.. W., súd prvého stupňa riadne zdôvodnil,
prečo zamietol návrh odporcu na vykonanie tohto dôkazu. V súlade s cit. ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie výsluchu uvedených svedkov bolo presvedčivo odôvodnené, a preto
nemožno v žiadnom prípade hovoriť o odňatí možnosti odporcovi konať pred súdom. Zároveň odvolací

súd konštatuje, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spochybňovali
dôvody uvedené súdom prvého stupňa, pre ktoré nevykonal uvedené dôkazy.Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške

573,06 eur.

Navrhovateľovi tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 469,74 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z., z tarifnej hodnoty veci 31.072,52 eur) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eur (§
16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia

vo výške 573,06 eur.

Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Prvostupňový súd vydal aj uznesenie, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 26Cb/115/2008-250 zo dňa 20.11.2013 vyzval
odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Podaním zo dňa 2.12.2013 doručeným
súdu dňa 9.12.2013 požiadal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o oslobodenie od
súdnych poplatkov, a to z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov. Výzvou zo dňa 16.1.2014,

doručenou právnemu zástupcovi odporcu dňa 21.1.2014, súd žiadal, aby mu odporca v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy zaslal vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (Fyzická osoba) (ďalej len "tlačivo").

Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že odporca do dňa vydania uznesenia súdu nezaslal

požadovanévyplnenétlačivo.Súdpoukázalnato,ževsúdnomspisesasícenachádzadaňovépriznanie
za zdaňovacie obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, správa od ODI OR PZ v Pezinku o tom, že odporca
je vlastníkom motorového vozidla a správa od Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, avšak pre
oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok to nie je postačujúce.

Súd uviedol, že jednou z kumulatívnych podmienok pre priznanie oslobodenia od povinnosti platiť súdny
poplatok je skutočnosť, že pomery účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Účastník
konania, ktorý podáva žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, je povinný vydokladovať svoje
pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia jednou z dvoch listín, a to buď vyplneným Tlačivom alebo
rozhodnutím o hmotnej núdzi. V prípade, ak žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov nepriloží

požadovanú listinu už k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odstránenie tohto nedostatku
súd žiadateľa vyzve.

Vzhľadom k tomu, že odporca do dňa vydania uznesenia nezaslal súdu požadované vyplnené Tlačivo,
z ktorého by bolo zrejmé, že pomery odporcu odôvodňujú priznať jeho oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov, aj napriek tomu, že ho súd na zaslanie tohto Tlačiva vyzval, rozhodol súd o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi.

Proti predmetnému uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nezistil riadne
skutkový stav veci a neposúdil vec správne po právnej stránke. Právny zástupca odporcu v podanom

odvolaní uviedol, že jeho mandant spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, čo
viackrát deklaroval, a vyplnené tlačivo súdu nezasielal preto, lebo súd ho podľa neho doslova šikanoval,
keď opätovne žiadal vypĺňať tlačivá. Tiež uviedol, že jeho mandant je nemajetný, nemá žiadne príjmy,
finančné prostriedky na účtoch, úspory, hnuteľné ani nehnuteľné veci. V súčasnej dobe právny zástupca
nevie, kde sa jeho mandant nachádza, zrejme je podľa neho bezdomovec.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Podľaust.§138ods.1O.s.p.nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebosčastioslobodenieod
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa ust. § 138 ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,
alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení odvolací súd podľa § 219 ods.
2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Odporca nesplnil zákonnú podmienku uvedenú v cit. ustanovení § 138 ods. 2 O.s.p. a nedokladoval

svoje pomery, a to ani na výzvu súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu
uvedené v odvolaní, že ho súd opätovne žiadal vypĺňať tlačivá a tým ho dokonca šikanoval. Súd prvého
stupňa ho vyzval na predloženie tlačiva iba výzvou zo dňa 16.1.2014. Na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov nestačia tvrdenia účastníka o nepriaznivých majetkových pomeroch, ale uvedené
pomery musí aj zákonným spôsobom preukázať, k čomu však nedošlo.

Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.