Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216017
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114216017.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej pred
súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
v X. X., W. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, v konaní o zaplatenie
512,58 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 12C/214/2014-60 zo dňa 11. 12. 2014 v znení opravného uznesenia č. k. 12C/214/2014-78 zo dňa
03. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v znení opravného uznesenia vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil

povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka vo výške 102,96 € za trovy zastúpenia
advokátom zástupcovi vedľajšieho účastníka v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia p o
t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho

konania vo výške 30,98 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia konanie o návrhu navrhovateľa,
ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 512,58 € s príslušenstvom podľa ustanovenia § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom
zastavil;zároveňrozhodolovráteníkrátenéhosúdnehopoplatkuzanávrhvsume23,80€navrhovateľovi

prostredníctvom príslušného daňového úradu;. navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
vedľajšieho účastníka vo výške 102,96 € za trovy zastúpenia advokátom zástupcovi vedľajšieho
účastníka v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ svojím procesným úkonom
zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, keď neuviedol, že by dôvodom späťvzatia malo byť správanie
odporcu po podaní návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu preto

okresný súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi. Okresný súd považoval uskutočnené úkony právnej služby za vykonané účelne na
ochranu záujmov spotrebiteľa - odporcu, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu sa týkalo
konkrétnej prejednávanej veci a k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo až po jeho doručení dňa
24. 11. 2014 zástupcovi navrhovateľa. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal okresný súd
právo na náhradu trov konania vo výške 102,96 €. Z priznaných trov právneho zastúpenia predstavovala

odmena advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby po 34,86 € v zmysle § 13a ods. 1 písm. a)
a c) vyhlášky (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 17. 10. 2014 a 2.
písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 24. 10. 2014) sumu 69,72 €, náhrada hotových výdavkov podľa

§ 16 ods. 3 vyhlášky sumu 16,08 € (2 x 8,04 €) a daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
sumu 17,16 € (základ dane 85,80 €).

Proti výroku uznesenia o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi podal navrhovateľ
v zákonom stanovenej lehote odvolanie; žiadal v napadnutom výroku uznesenie okresného súdu zmeniť

a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Okresný súd podľa neho vec nesprávne
právne posúdil. Vedľajší účastník ako právnická osoba s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľov
má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní a nemá sa
dávať zastupovať advokátom; v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva; navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014; v

náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, bol vyslovený právny názor, že nepriznaním náhrady
trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, najmä
keď trovy konania nie sú účelne vynaložené; združenie vstupuje do množstva konaní, pričom nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a jeho vstup je motivovaný ziskom finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podania vedľajšieho účastníka označil za nadbytočne

sa opakujúce, bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. V danom prípade bola podľa
navrhovateľanamiesteaplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.Navrhovateľuplatniltrovyodvolacieho
konania, ktoré vyčíslil v sume 20,03 €.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal uznesenie okresného súdu vo výroku

o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdiť. Treba brať do úvahy, že
spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska
samotnéhocieľaaposlaniačinnostizdruženia,ktorýmjeochranaspotrebiteľa,sútrovykonania,náhradu
ktorých požaduje objektívne účelné. Práve samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania pôsobil na
navrhovateľa odradzujúco natoľko, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, zobral

svoj návrh späť a navrhol konanie zastaviť. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada
trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu
až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by len vyhovovalo ekonomickým
záujmom navrhovateľa, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Je to práve
navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb

a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných spotrebiteľov,
čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov navrhovateľovi
v obdobných konania (§ 150 ods. 1 O. s. p.). Poukaz navrhovateľa na ustanovenie § 150 ods. 2 O.
s. p. nepokladal za dôvodný. Zdôraznil, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nemožno vyvodzovať z „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť

podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony
inkasnejspoločnosti.Podaniavedľajšiehoúčastníkatýkajúcesaurčitéhosúdnehokonaniazaúčelomich
efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské
právnické vzdelanie. Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti
práva, má právo vystupovať v súdnom konaní proti dodávateľom zastúpené advokátmi, a to na základe

princípu „rovnosti zbraní“. Vedľajší účastník uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,98 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 02. 03. 2015 uviedol, že trvá na podanom odvolaní proti výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka zo dňa 23. 01. 2015.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal uznesenie okresného súdu v znení opravného uznesenia v
napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu v rozsahu § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle § 219 ods.

1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 15. 07. 2014 sa pôvodný
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 512,58 € s príslušenstvom titulom neuhradených
dlžných splátok úveru, poskytnutého na základe zmluvy o pôžičke č. 6060552 uzatvorenej dňa 02.
12. 2008. Vedľajší účastník doručil dňa 19. 08. 2014 okresnému súdu elektronické podanie, ktorým
oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu. Uznesením č. k. 12C/214/2014-31 zo dňa 09. 10. 2014

okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že do konania namiesto
pôvodného navrhovateľa Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok,
IČO: 35 923 130, vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803. Dňa 24. 10. 2014 doručil vedľajší účastník na strane odporcu okresnému súdu
vyjadrenie, v ktorom poukázal na viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve
o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 12. 2008 a súčasne jej nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch; zdôraznil tiež absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 ods. 2 písm. d) až j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov; v závere vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh v celom
rozsahu zamietnuť. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo okresným súdom doručené navrhovateľovi
dňa 24. 11. 2014 spolu s predvolaním na pojednávanie. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania

späť ešte pred pojednávaním dňa 11. 12 2014 (písomným podaním zo dňa 24. 11. 2014
doručeným súdu dňa 27. 11. 2014), v dôsledku čoho okresný súd napadnutým uznesením konanie
zastavil a rozhodol o trovách konania.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,

pretože predmetné právne úkony uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné
primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší
účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym

zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. (účinného do 31. 12. 2014,
a teda v čase uskutočnenia procesného úkonu vedľajšieho účastníka) nastávajú okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka
sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní

vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05. 02. 2013). Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, vedľajší účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie
vyznieva priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva samostatné procesné
postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k

procesným právam a procesným povinnostiam.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho

poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. -384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2
O. s. p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,
že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia
vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomtoprípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej
z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie

vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O. s. p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má

(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov

právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania a právo na náhradu trov
konania vzniklo odporcovi, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov
konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho
poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z
radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia.
Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vstup vedľajšieho účastníka do konania a
argumentácia, ktorú predniesol vo vyjadrení - zo dňa 24. 10. 2014, viedla navrhovateľa k späťvzatiu
návrhu a v konečnom dôsledku k zastaveniu konania. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu
podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že
dôvodom späťvzatia návrhu bolo oznámenie podpory odporcu vedľajším účastníkom - Združením na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vstupe do konania realizovanom podaním zo dňa 14. 08. 2014
a argumentácia vedľajšieho účastníka vyjadrená v podaní zo dňa 24. 10. 2014. Náklady vedľajšieho
účastníka vynaložené na právnu pomoc preto odvolací súd považoval rovnako ako súd prvého stupňa
za vynaložené účelne.

V prejednávanej veci vzhľadom na uvedené vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na
náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 34,86 €
spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, a 2. vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2014 v sume 34,86 € spolu
s režijným paušálom v sume 8,04 €, t.j. trovy konania vedľajšieho účastníka celkom v sume 102,96

€ vrátane 20 % DPH, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú

argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia; pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa ohľadom účelnosti vynaložených
trov konania, táto podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že k späťvzatiu
návrhu došlo na základe procesnej aktivity vedľajšieho účastníka zastúpeného právnym zástupcom z

radov advokátov.

V prejednávanej veci je zrejmé, že vzhľadom na predmet konania (512,58 €) ide o tzv. drobný spor (§
200ea ods. 1 O. s. p.). Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu trovy konania v drobných
sporoch nepriznať alebo znížiť v prípade, ak sú trovy konania neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že citované ustanovenie § 150 ods. 2 O. s.
p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania
sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec treba pod neprimeranosťou rozumieť; ide
teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovskýzmysel pre spravodlivosť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/759/2013 zo dňa
21. 05. 2014). Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. výslovne neustanovuje hranice a moderáciu trov
konania ponecháva na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.

s. p. neobsahuje ani požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania. Zaiste
však zmysel a použitie tohto ustanovenia má svoje opodstatnenie v tých prípadoch drobných sporov,
kedy trovy konania predstavujú vyššiu resp. nepomerne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je
predmetom sporu. V prejednávanom prípade o takúto situáciu nejde.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v znení opravného
uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu s odkazom
na § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy odvolacieho konania v sume 30,98 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t. j.
vyjadrenie k odvolaniu v sume 17,43 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pretože nešlo o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci
samej) spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €; trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka v
celkovejsume30,98€jenavrhovateľvzmysle§149ods.1O.s.p.povinnýzaplatiťprávnemuzástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník požiadal o zaplatenie náhrady trov konania
na účet jeho právneho zástupcu vedený v O. X., H.. U.., I., č ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.