Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212813
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ulica č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnym zástupcom
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorého pred súdom koná doc.
JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú pred
súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/ 84/2012-91 zo dňa 28. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, taktiež
zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b)
a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., keď dospel k záveru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak
by aj navrhovateľ preukázal podanie sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o

vylúčení sudcov okresného súdu nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu, alebo
fakultatívnu možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou
a o námietke zaujatosti,vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom. Akceptovaním
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu jedného zo základných
princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom uvedené
okresný súd, keďže nevzhliadol žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania, návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol.

Pokiaľ ide o vec samú, zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, v ktorom sa navrhovateľ
domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu
okresného súdu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na základe tej skutočnosti, že okresný súd v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/882/2010 nevydal rozhodnutie o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote. Okresný súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia v predmetnej
veci bola podaná na okresnom súde 09. 09. 2010, o ktorej rozhodol okresný súd tak, že žiadosť zamietol

dňa 03. 02. 2011, teda, síce v lehote dlhšej ako 15 dní, ale podľa názoru okresného súdu, súd v súdenej
veci nebol touto lehotou viazaný. Mal za to, že Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje iba od 01. 06. 2011, napriek tomu rozhodcovský rozsudok
považoval za exekučný titul aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej Zákonom č.102/2011 Z. z. , nakoľko touto novelou sa len odstránil rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd nezistil ani jeden zo
zákonných dôvodov potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.
Poukázal aj na názor ústavného súdu (napr. rozhodnutie II. ÚS 245/2013, II. ÚS 112/2013), ktorý vo
viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že 15 dňová lehota na rozhodnutie okresného súdu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatní v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľ podával
v rovnakom čase hromadné návrhy, či už na zmenu exekútorov, alebo iné podania a zaťažil všeobecný
súd väčším počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym
zdržaním. V r. 2010 v agende Er napadlo na okresnom súde 6.360 vecí a v r. 2011 napadlo 10.033 vecí,
pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí vybavovali okrem toho ešte aj
inú agendu.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 písm. a), c), § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod
1., § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov, v znení do do 31. 12. 2012, podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 01. 06. 2011, ako aj platného a účinného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, podľa

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platného do 31. 05. 2011, ako aj od 01. 06. 2011.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., odporcovi náhradu trov
konania nepriznal napriek tomu, že si právo na ich náhradu uplatnil, a to z toho dôvodu, že odporca trovy
konania nevyčíslil, z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie (§ 204 ods. 1, veta prvá,
O. s. p. ) navrhovateľ. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. a) O. s. p. , v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O. s. p.. Namietal, že súd prejednal vec v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, pretože sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie

nedostavil. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods.
2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Namietal tiež, že vec nebola prejednaná
zákonným sudcom, hoci rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom
na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Konečné rozhodnutie vo veci súdom

(vylúčeným sudcom) neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. V
čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Navrhovateľ v konaní uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na

prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa
a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V konaní bolo
preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad
pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. Súd nedostatočne oboznámil

navrhovateľa s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu a navrhovateľ preto nemal možnosť vyjadriť
sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Následne
navrhovateľ namietal, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie napriek tomu, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, preto okresný súd porušil právo navrhovateľa
na kontradiktórny súdny proces, nakoľko vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu určil sám.

K majetkovej škode navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd úplne ignoroval všetkytvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako

sa týka i chýbajúcich dôvodov vzniku nemajetkovej ujmy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. pri aplikácii § 219 ods.
2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievovecivdostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite v
zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak

okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).
Odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V tejto súvislosti je zjavné, že z dôvodu predkladania veľkého

množstva tipových podaní navrhovateľov na súdy hmotno-právne a ani procesno-právne odvolacie
dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných,
než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nariadený, rozhodol uznesením č. k. 24
NcC/255/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012, ktorým, okrem iného, sudcov okresného súdu menovaných vo
výroku III. uvedeného uznesenia nevylúčil, ani z konania vedeného pod sp. zn. č. 5C/84/2012, a teda, z
konania nebola vylúčená ani zákonná sudkyňa JUDr. Jarmila Kasanová. Od vydania tohto rozhodnutia

nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je
argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeným sudcom bezpredmetná. V ďalšom odvolací súd len
poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil z tých istých dôvodov. Okresný súd

rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, odvolací súd nezistil, že by postupom
okresného súdu bola odňatá možnosť navrhovateľa konať pred súdom, nezistil, že by bola porušená
zásada kontradiktórnosti v konaní pred okresným súdom a vecné dôvody rozhodnutia okresného súdu
navrhovateľ v odvolaní nenamietal. Nenamietal, teda, správnosť rozhodnutia okresného súdu, že v
súdenej veci neplatila 15 dňová lehota na rozhodnutie okresného súdu na vydanie rozhodnutia o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, avšak ide o
výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 206 ods. 2 O. s. p.), preto krajský súd potvrdil ako vecne
správny aj výrok o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol taktiež podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda
podľa zásady úspechu v konaní, v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom
konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, ktorý si však právo na náhradu trov odvolacieho konanianeuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, (§ 151 ods. 1 O. s. p.), preto
mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.