Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4P/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315203786
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5315203786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Ž. K., T..

XX.X.XXXX,H.B.XXXX/XX,Č.,zast.Mgr.MichalomDurajom,advokátomsosídlomSládkovičova1700,
Čadca proti odporcovi I. K., T.. XX.X.XXXX, H. B. XXXX/XX, Č., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, za účasti maloletej T.
K., T.. XX.X.XXXX a maloletého I. K., T.. XX.X.XXXX, obaja bytom B. XXXX/XX, Č., obaja zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky Ž. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX a odporcu I. K., nar.
XX.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Č., zväzok XX,

ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX r o z v á d z a.

II. Maloleté dieťa - T. K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti
otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Matke n e u r č u j e vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu - T., nar. XX.X.XXXX.

IV. Maloleté dieťa - I. K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti
matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

V. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. I., nar. XX.X.XXXX vo výške 180 € mesačne k rukám
matky vždy do 15.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

VI. Právo styku rodičov s deťmi, deti navzájom bude realizované na základe vzájomnej d o h o d y.

VII. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.4.2015 navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
mal. deťom na čas po rozvode. Uviedla, že manželstvo uzavrela po 3-mesačnej známosti. Už pred
manželstvom odporca nadmerne požíval alkoholické nápoje a hrával automaty. Verila, že sa zmení k
lepšiemu po svadbe. K zmene nedošlo. Odporca bol fyzicky a psychicky agresívny na navrhovateľku. V
roku 2006 podala návrh na rozvod, vzala ho späť. K späťvzatiu došlo pod tlakom rodiny. V roku 2008 bol
fyzický útok zo strany odporcu tak vážny, že viedol k dočasnému ochrnutiu navrhovateľky. Po narodení

mal. I. sa správanie odporcu čiastočne zmenilo, zmiernili sa útoky. Nezhody vyvrcholili na Silvestra
2014, kedy celá rodina spoločne cestovala z návštevy autom. Auto riadila navrhovateľka, odporca sa
počas šoférovania rozzúril, začal trhať volanom, auto dostal do šmyku a takmer došlo k havárii. Útočil
päsťami aj na mal. T.. Obe deti boli zo zážitku otrasené. Je chorobne žiarlivý. Ponižuje navrhovateľku.Pracovala v spoločnosti C. Q., G..M..B.., je dlhodobo práceneschopná a zamestnávateľ bol nútený
ku dňu 23.3.2015 ukončiť s navrhovateľkou v rámci skúšobnej doby pracovný pomer v dôsledku jej
dlhodobej práceneschopnosti. Mesačné náklady na mal. T. vyčíslila - stravné v školskej jedálni 40 €,

strava 100 €, odev, obuv 150 €, kozmetika, hygienické potreby, drogéria 50 €, školské potreby 30 €,
vreckové 10 €, inhalátor jedenkrát za tri mesiace 40 €. Mesačné náklady na mal. I. vyčíslila - stravné v
jedálni 30 €, strava 100 €, oblečenie, obuv 100 €, hygienické potreby, drogéria 30 €, škôlka 20 €, hračky
15 €, lieky jedenkrát za šesť mesiacov 60 €. Mesačné náklady navrhovateľky vyčíslila - stravné v práci
100 €, strava 100 €, kozmetika, drogéria, hygienické potreby 50 €, lieky 134 €, výdavky spojené s autom,

pohonné látky 90 €, telefón pre navrhovateľku a mal. deti 80 €, internet 30 €, pracie prostriedky 50 €,
výlety s deťmi 70 €, farby do tlačiarne dvakrát za rok 40 €, oblečenie maximálne 100 € za rok. Poukázala
na nezlučiteľnosť pováh, na skutočnosť, že dlhšie spolu intímne nežijú. Žiadala manželstvo rozviesť,
obidve mal. deti zveriť do jej starostlivosti a zaviazať otca platením výživného 350 € na mal. T. a 280 €
na mal. I.. Styk na základe dohody. Účtovné doklady na preukázanie výdavkov pripojila od čl. 5 po čl.
6, na čl. 7, 8 sú fotokópie sobášneho listu a rodných listov detí až po čl. 9, na pojednávaní predložila aj

originály. Na čl. 10 spisu predložila potvrdenie mesta Č. o poslednom spoločnom bydlisku manželov, na
čl. 11 spisu predložila doklad o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, doplnila dôkazy od čl.
52 spisu o lekárske potvrdenia a účtovné doklady až po čl. 71 spisu. Na pojednávaní dňa 28.7.2015 sa
sudkyňa pokúsila o zmier, o uzavretie rodičovskej dohody, poukázala na sporné body podľa § 118 ods. 2
a predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Na pojednávaní dňa 24.9.2015 matka uviedla, že má

intímnu známosť s N. H., trvá to tretí týždeň. Naďalej tvrdila, že nebol žiadny úver z M. H.. Uviedla, že
každý z manželov hospodáril individuálne. Manžel jej dal 500 € na všetko. Komplet o všetko sa starala
ona, aj o dovolenku. Spočiatku si s odporcom rozumela, už asi 9 rokov nie. Prestal brať ohľad na ňu, na
ženské city. Sprostredkovane má vedomosť o intímnom vzťahu odporcu s inými ženami, nepredložila,
ani nenavrhla dôkazy. Deťom sa viac venovala matka. Keď bol doma otec, venoval sa im.

Odporca na čl. 32 spisu dňa 30.6.2015 uviedol. S návrhom v tomto štádiu konania nesúhlasil, nechcel
sa rozviesť. Uviedol, že vzťahy nie sú tak vážne rozvrátené, ako uvádza navrhovateľka. Bol v Nemecku
v rodine, následne mu volala, že jej je zle, kvôli tomu sa vrátil, vysvitlo, že v nemocnici bola len jeden
deň a následne sa zhoršilo rodinné prostredie, lebo stále dookola omieľala len rozvod. Ochladli vzťahy.

Chodí na týždňovky, riadne sa stará o rodinu. Nie je pravdou, že útočil na mal. deti. Intímne sa nestýkajú,
lebo tvrdila, že má ženské problémy. Ak má iného muža, bolo by zrejmé, aby uviedla pravý dôvod.
Zárobok odporcu navrhovateľka nadhodnotila. Zarába mesačne približne 1 000 €. Veľkú časť musí dať
na reprodukciu svojej pracovnej sily, pracuje v zahraničí, všetko je drahšie. Výživné, ktoré žiada, je
neprimerané. Bol by ochotný platiť na T. 200 €, na I. 100 €. Styk dohodou vzhľadom na jeho pracovnú

dobu, skutočnosť, že pracuje na týždňovky. Mesačne platí RTVS 4,64 €, zálohu na elektrinu 42,50 €,
SIPO, nájomné za byt 210 € mesačne, pôžičku 38,27 € mesačne, synovi na sporenie 10 €, 79,89 € za
parkovanie motorového vozidla, komunálny odpad 39,71 € ročne, internet 34,21 € mesačne, poistku za
motorové vozidlo 113,50 € ročne, mobilný telefón 10-20 € mesačne, nákupy pre deti, oblečenie, obutie.
Pokiaľ tvrdí matka, že syn sa stravuje diétne, predložil potvrdenie školskej jedálne pri MŠ Č., že syn sa

stravuje s ostatnými deťmi. Len ak sa podáva potravina, ktorá obsahuje alergén, táto sa mu nepodá.
Manželke dáva mesačne 350 € na stravu. Nie je schopný platiť výživné v takej výške. Dňa 17.8.2015 čl.
87 spisu uviedol, že predkladá doklady o pôžičkách, ktoré si vzala navrhovateľka bez vedomia odporcu
počas trvania manželstva od spoločnosti C. Q., G..M..B.., Ž., U. H., Z..G.., M. H. a taktiež uviedol, že
mala pomer s N. H., U., Č. počas trvania manželstva a v súčasnej dobe s ním aj žije. On je príčinou

rozvodu manželstva.

Súdvykonalnasledovnédôkazyazistilnasledovnýskutkovýstav,zktoréhovyvodilnasledovnéskutkové
a právne závery.

Lustráciou v sociálnej poisťovni mal zistené, že otec mal príjem v roku 2013 1 000 - 1 600 € pre účely
odvodov.Lustráciouvsociálnejpoisťovninačl.10spisusúdmalpreukázané,žeuzamestnávateľaC.Q.,
G..M..B.. mala matka príjem od 1 054,79 € do 1 343,22 €. Ku dňu rozhodovania poberala nemocenské
dávky vo výške 37,80 €.

V návrhu matka tvrdila, že u C. Q. rozviazala pracovný pomer dohodou v rámci skúšobnej doby z dôvodu
jej dlhodobej práceneschopnosti. Svoje tvrdenie predložila dôkazom na čl. 11 spisu zo dňa 23.3.2015,
kde je uvedené, že pracovný pomer je ukončený v skúšobnej dobe. Nie je uvedené, že je ukončený z
dôvodov, ktoré uvádza navrhovateľka, teda z dôvodu dlhodobej PN. Na výzvu súdu C. doručil dôkaz -vyjadrenie na čl. 30 spisu. Uviedol, že s navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej
dobe z dôvodu, že si neplnila pracovné povinnosti. Z uvedených dôvodov nebolo možné pokračovať s
navrhovateľkou v pracovnom pomere.

Súd vyhodnotil uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich nasledovné skutkové a
právne závery. Mal preukázané, že tvrdenie navrhovateľky je nepravdivé. Sama zavinila neplnením si
pracovnýchpovinnostístratuzamestnaniaastratupríjmu.Pretosúdvnadväznostina§75ods.1Zákona
o rodine ďalej vychádzal pre účely výživného z príjmu, ktorý mohla dosahovať, teda z príjmu, ktorý podľa

lustrácie sociálnej poisťovne počas trvania pracovného pomeru u C. Q., G..M..B.. dosahovala, z príjmu
od 1 054,79 € do 1 343,22 €.

Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu, že navrhovateľka mala dlhy, ktoré urobila bez vedomia odporcu, také
tvrdenie navrhovateľka poprela. Na čl. 88 spisu je žiadosť o poskytnutie M. pôžičky č. 3500047947 na
celkovú výšku 3 000 € zo dňa 5.11.2014, ktorá predstavuje zároveň uzavretú zmluvu, je podpísaná

navrhovateľkou i peňažným ústavom. Navrhovateľkou poskytnutý listinný dôkaz na čl. 96 spisu, ktorým
chcela preukázať, že žiadnu pôžičku u M. H. nemala, súd vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie. M. H. vo
svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2015 na čl. 96 potvrdil, že žiadosť o poskytnutie M. pôžičky č. 3500044200
navrhovateľkybolazamietnutázdôvoduneakceptovateľnejplatovejdisciplínynaúverovýchproduktoch.

Tým mal súd preukázané nielen že navrhovateľka nehovorila pravdu, pretože ide o dve rôzne pôžičky.
Tým mal súd zároveň preukázané, že z listinného dôkazu na čl. 96 spisu vyplýva, že mala viacej
úverových produktov, nielen jeden úverový produkt a jej platobná disciplína bola zlá, preto táto druhá
pôžička bola zamietnutá. Nepreukázala však, že jej nebola poskytnutá pôžička č. 3500047947 zo
dňa 5.11.2014 vo výške 3 000 €. Zároveň z toho mal súd preukázané, že zmluva je podpísaná len

navrhovateľkou, nie je podpísaná aj odporcom, aj keď bola uzavretá počas trvania manželstva. Taktiež
z výzvy na čl. 90 spisu súd mal preukázané, že mala pôžičku aj od C., ktorú nesplácala.

Navrhovateľka v návrhu vôbec nepriznala intímnu známosť, intímnu známosť priznala až po tom, čo
odporca oznámil meno jej intímneho partnera na pojednávaní dňa 24.9.2015. Priznala však známosť

v trvaní 3 týždňov ku dňu pojednávania 24.9.2015. Svedkyňa R. I. uviedla, že ona osobne so svojím
otcom H., ktorý má intímny vzťah s navrhovateľkou, dohovárali, aby nerozbíjal rodinu. Nebolo to pred 3
týždňami, ale pred čadčianskymi hodami, teda skôr. V tomto smere mal. T. uviedla, že má vedomosť o
intímnom vzťahu matky a N. H.. Poznali sa z obdobia, kedy pracovala matka v C. (sudkyňa konštatuje, že
z lustrácie sociálnej poisťovne vyplýva, že toto obdobie bolo január 2015 - 3/2015). Maloletá uviedla, že

boli kamaráti, chodili spolu na kofolu, neskôr k babke a vtedy zistila, že ide o vážny vzťah, keďže videla,
ako si dali pusu, ako sa k sebe intímne správali. Mama k nemu išla na víkend a dohodli sa, že pôjdu spolu
na výlet, volali aj maloletú, odmietla. Išli s bratom. Mama sa pred ňou s intímnym vzťahom nikdy netajila
a nadhodila, že by mohli žiť spolu s N.. Maloletá uviedla, že intímny vzťah začal po novom roku 2015.

Tým mal súd preukázané, že aj v tejto otázke navrhovateľka neuvádzala pravdu, zavádzala súd, preto
v nadväznosti na všetky uvedené nepravdivé tvrdenia vyhodnotil aj ostatné tvrdenia navrhovateľky
ako nepreukázané. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že bol odporca chorobne žiarlivý, súd konštatuje, že
žiarlivosť je bezdôvodné podozrievanie. V tomto konkrétnom prípade je však preukázané, že odporca
navrhovateľku podozrieval dôvodne. Nemožno vyhodnotiť ako bezdôvodnú žiarlivosť skutočnosť, ak

počas trvania existujúceho manželského vzťahu má navrhovateľka intímny vzťah s iným mužom, čo v
tomto konaní bolo preukázané.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že už pred uzavretím manželstva odporca popíjal alkohol, potom v
nadväznosti na § 1 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine nedošlo k zmene pomerov od uzavretia manželstva.

Navrhovateľka nemala vstúpiť do manželstva za týchto okolností. Bolo v konaní preukázané požívanie
alkoholu zo strany odporcu. Súd to mal preukázané nielen tvrdením navrhovateľky, ale aj tvrdením
svedkyne R. a mal. T.. Mal však preukázané aj to, že iniciátorom hádok bola navrhovateľka, keď prišiel
odporca pod vplyvom alkoholu. Mal. T. uviedla, že otec nikdy nebol na deti slovne a fyzicky agresívny
tak, ako to tvrdila navrhovateľka vo svojom návrhu. Fyzicky agresívny nebol ani k matke, len otec má

veľkú silu a ak ju odstrčil, mohla si ublížiť. Nijakým dôkazom nepreukázala navrhovateľka svoje tvrdenie
v návrhu, že fyzický útok v roku 2008 viedol k jej dočasnému ochrnutiu. Nepredložila dôkaz z polície od
lekára, ktorým by preukazovala časté fyzické a psychické ataky zo strany odporcu na navrhovateľku.Výsluchom účastníkov a svedkov súd mal preukázané vzájomné slovné útoky, pričom iniciátorom bola
navrhovateľka, ktorá nezniesla, keď odporca prišiel pod vplyvom alkoholu.

Z vyjadrenia mesta Č. čl. 31 spisu súd mal preukázané, že z manželstva pochádzajú dve mal. deti - T.,
nar. XX.X.XXXX, ktorá od 1.9.2015 bude navštevovať prvý ročník strednej školy a I. K., nar. XX.X.XXXX,
ktorý od 1.9.2015 bude navštevovať prvý ročník Základnej školy Y. Č.. I. K. býva sám v 3-izbovom
mestskom nájomnom byte. Manželka sa odsťahovala k matke aj s deťmi, býva u matky I. N. v 4 + 1-
izbovom byte. V byte býva aj slobodný brat Š. N.. Je nezamestnaná, dlhšiu dobu práceneschopná. Do

12.3.2015 bola na predĺženej materskej dovolenke. Jej príjem je 230 €, iný príjem nemá.

Kolízna opatrovníčka na čl. 51 spisu uviedla, že matka sa odsťahovala 1.5.2015. Matka s deťmi obýva
dve izby 4-izbového bytu svojej matky, ostatné miestnosti užíva so svojou matkou a bratom spoločne. Je
dlhodobo PN, udáva príjem 230 €. Otec býva v 3-izbovom nájomnom byte, pracuje ako elektromechanik,
udáva príjem 1 000 €, má pohyblivú pracovnú dobu. Zdravotný stav mal. I. si vyžaduje zvýšené náklady,

rovnako i vstup do prvého ročníka základnej školy. Toho času matka tieto náklady nedokáže financovať.

Z lekárskych potvrdení matky od čl. 53 spisu vyplýva, že navrhovateľka je PN od marca 2015, potvrdenie
je od gynekológa. Z prepúšťacej správy čl. 54 vyplýva, že bola prijatá ku korekčnej operácii haluxov. Bola
prijatá na oddelenie chirurgickej jednodňovej starostlivosti. Zákrok bol vykonaný, stav bez komplikácií.

Po prepustení bez subjektívnych ťažkostí. Potvrdenie je vydané I.. C., Ž., Ž., G..M..B.., Ž..

Výsluchom svedkyne I. R., M.. K., sestry odporcu, ktorá po celý čas bola prítomná v pojednávacej
miestnosti a vnímala prednesy účastníkov konania i zástupcov, súd mal zistené, že odporca si vypije, ide
medzi nimi o slovnú prestrelku. Keď prišiel pod vplyvom alkoholu, navrhovateľka začala do neho skákať.

Nemal tak strašne vypité, ako tvrdila. Tvrdila, že ich chce pozabíjať. Následne reagovala úplne opačne,
že ho ľúbi a podobne. Odporca sa jej prišiel veľakrát vyžalovať, rovnako i navrhovateľka. Viedla ich k
zmieru. Navrhovateľka má jemnú pokožku, keď ju odporca silnejšie chytil, hneď mala modrinu. Veľakrát
bola prítomná pri slovných hádkach. Nebola svedkyňou fyzickej agresivity ani zo strany navrhovateľky,
ani zo strany odporcu. Bola svedkom len slovnej agresivity. Iniciátorom bola navrhovateľka. Pokiaľ ide o

intímnu známosť, nevznikla pred 3 týždňami, pretože ona osobne aj so svojím otcom dohovárali N. H.,
aby nerozbíjal rodinu. Bolo to pred čadčianskymi hodami.

Z výsluchu mal. T. súd zistil, že chce ostať žiť s otcom, majú rovnaké záujmy, rozumejú si. Otec ju
neprehováral, rozhodla sa sama. Teraz, keď je bez brata, tak jej chýba. Matka ho nechcela púšťať

k otcovi. Uviedla, že až po rozvode. Otec T. nebráni, aby chodila k matke, nie je však tým nadšený,
domnieva sa, že ju ovplyvňujú. Chcela by, aby už bolo jasno, aby už bolo rozhodnuté, aby už boli vzťahy
upravené. Má rada obidvoch rodičov. Otec bol často v práci, vedel zarobiť finančné prostriedky. Mama
vedela dobre hospodáriť, ale vedela ich niekedy aj rýchlo minúť, konala impulzívne. Otec platil náklady v
rodine, platil byt, elektrinu, internet, vozidlo, dovolenky. Mama platila stravu, výbavu do školy a to, čo deti

potrebovali. Pokiaľ ide o intímnu známosť, k tomu sa maloletá vyjadrila tak, ako už je v predchádzajúcej
časti odôvodnenia uvedené. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu zo strany otca, uviedla, že kedysi dávno
požíval alkohol, potom, keď zistil, že nadviazala intímny vzťah, znovu začal, ale kvôli maloletej nepije.
Kedysi v minulosti vnímala agresivitu, ale nevedela ju vyhodnotiť. Matka vždy bola bojovnejšia, otec len
prikyvoval, dalo by sa povedať, že bol pod papučou. Nebola svedkom toho, že by matku zbil, ale má

veľkú silu, pokiaľ ju odsotil, mohol jej aj ublížiť. Keď bol opitý, mama do neho rýpala. Otec deti nikdy
nezbil, nikdy na deti nekričal. Venoval sa deťom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa§1ods.3Zákonaorodinemužažena,ktoríchcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen"snúbenci"),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa

nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

Súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo, hlboko rozvrátené, manželstvo rozviedol. Rodičia nie sú
ochotní obnoviť spolužitie, matka má intímnu známosť. Rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí.
Medzi rodičmi ku dňu rozhodovania v nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP nebolo sporné, že mal. T. bude
zverená otcovi a mal. I. bude zverený matke. Tým bol rešpektovaný aj názor mal. dieťaťa, mal. T., ktorá
prejavila vôľu žiť s otcom. Styk rodičov s deťmi a deti navzájom bude upravený dohodou.

Jedinou spornou otázkou je otázka výživného. V konaní je jednoznačne preukázané, že mal. T. bola
zverená otcovi, pričom je jednoznačne preukázané, že náklady na mal. T. sú vyššie, pretože nastúpila
na strednú školu, ako náklady na mal. I. K., ktorý nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Je všakalergik, s čím má zvýšené výdavky v súvislosti s diétnou stravou. Matka žiadala priznať výživné na mal.
I. vo výške 280 €, otec súhlasil s výživným na mal. I. vo výške 100 € a žiadal, aby aj matka platila na
mal. T. sumu 50 € mesačne.

Ako už súd ustálil, pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal zo záveru, že náklady na mal. T. sú
podstatne vyššie ako náklady na mal. I.. Napriek tomu však bol otec ochotný platiť na mal. I. sumu 100 €
mesačne. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd u matky vychádzal z jej príjmu, ktorý mohla
dosahovať a o ktorý sa sama obrala (čl. 10 u C. Q., G..M..B..), teda príjem vo výške približne 1 300 €

pre účely odvodov do sociálnej poisťovne. U otca vychádzal z príjmu podľa lustrácie sociálnej poisťovne
rovnako približne vo výške 1 300 € - 1 500 € mesačne (čl. 14). Z uvedeného je zrejmé, že za situácie,
kedy by matka nebola práceneschopná, súd nebral do úvahy skutočnosť, že matka je nezamestnaná,
pretože o zamestnanie sa pripravila sama a súd vychádzal z takého záveru, ako keby naďalej pracovala
v spoločnosti C. Q., G..M..B.. Za týchto okolností v prejudiciálnej rovine by bol súd určil výživné matke
na mal. T., resp. tak, ako uviedol otec, teda výživné otca na mal. I. so súhlasom otca vo výške 100 €

mesačne a výživné matky na mal. T. vo výške 50 € mesačne tak, ako žiadal otec.

Jedinú okolnosť, ktorú ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa § 154 ods. 1 OSP súd bral do úvahy,
bola okolnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku bola matka práceneschopná, pričom túto situáciu -
práceneschopnosť si sama nezavinila. Jej príjem je 230 € mesačne, z takého príjmu nie je schopná

pokryť náklady. Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť neznamená výživné rozvedenej manželky, ide
len o otázku výživného vo vzťahu k mal. deťom.

Pokiaľ dôjde k zmene pomerov, čím súd má na mysli len ukončenie práceneschopnosti, otec má právo
podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine požiadať v dôsledku zmeny pomerov na strane matky o zmenu

vyživovacej povinnosti. Súd nebral do úvahy tvrdenie, že je nezamestnaná, lebo do tejto situácie sa
navrhovateľka dostala vlastným zavinením.

Z uvedených dôvodov až do zmeny pomerov, teda do ukončenia práceneschopnosti na strane matky,
súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. I. vo výške 180 € mesačne a matke neurčil

vyživovaciu povinnosť na mal. T..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.