Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 6C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203010
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5911203010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Ružomberku predsedom senátu Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľa: G. C. D.,

I.: XXXXXX, zast. Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka, Nám. A. Hlinku 54, Ružomberok, proti odporkyni:
L.. J. W., predtým L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á vypratať trojizbový byt nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo
XXX v C. D., ktorý je postavený na KNC parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 177m2 a
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. C. D. a vyprataný ho odovzdať
navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi trovy konania 292,73 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť do

troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu Mgr. Ivety Žerebákovej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa vo svojom písomnom návrhu domáhal voči odporkyni vypratania hore uvedených
nehnuteľností keď uviedol, že predmetný byt prenajal odporkyni na základe nájomnej zmluvy na dobu
neurčitú, v ktorej odporkyňa zobrala na vedomie, že byt je viazaný na dobu trvania jej zamestnania ako
učiteľky na S. Š. F. C. D., pričom predmetnú nájomnú zmluvu možno vypovedať z dôvodov uvedených
v zákone (§685 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 30.06.2008 došlo
z jeho strany k podaniu výpovede nájmu bytu voči odporkyni a na základe uvedenej výpovede jej
nájomný pomer zanikol k 01.11.2008. Od tejto doby užíva predmetný byt bez zmluvného vzťahu, teda

neoprávnene. Na pojednávaní 20.09.2011 starosta obce L. B. uviedol, že po nástupe do funkcie ku
koncu roku 2010 sa oboznámil s uznesením zastupiteľstva z roku 2009 v ktorom bolo uvedené, že
predchádzajúci starosta podá návrh na súd o vysťahovanie odporkyne, pretože nedošlo k naplneniu
nájomnej zmluvy, teda nedošlo k uzatvoreniu pracovného pomeru medzi S. Š. v C. D. a odporkyňou.
Ďalej uviedol, že následne došlo k snahám o vyriešenie veci, avšak odporkyňa trvala na tom, že má
nájomnú zmluvu aj keď sa jedná o služobný byt. Ďalej prejavila záujem tento odkúpiť pre svojho syna,
čo je v rozpore s pravidlami o hospodárení s bytmi. Ďalej uviedol, že predmetný byt obec potrebuje na

účel, na ktorý bol pôvodne stanovený, a to pre učiteľov základnej školy.

Odporkyňa na pojednávaní 20.09.2011 uviedla, že byt užíva od roku 2004, pričom nevie bližšie
špecifikovať akého charakteru je. V spomínanom roku sa s vtedajšou riaditeľkou obecnej Základnej
školy L.. B. dohodla, že nastúpi v budúcom školskom roku na post učiteľky angličtiny a telesnej výchovy.
Na post učiteľky sa nedostala, pretože sa menili riaditelia a nový riaditeľ zamestnal svojho pedagóga.
Ďalej odporkyňa uviedla, že jej prioritou bolo nájsť si nové miesto z dôvodu zabezpečenia svojho syna
L. L. a preto sa zamestnala na S. Š.B. P.. F. D., kde pôsobila do roku 2009. Koncom roku 2005 sichcela byt zveladiť a poopravovať všetky závady a preto prvýkrát požiadala spolu s ďalšími štyrmi
nájomníkmistarostuobce,vtedypánaQ.,oodkúpeniebytupoukazujúcna§29azákonač.182/1993Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Starosta obce odporkyni neumožňoval kúpiť byt vzhľadom

na zamietavý postoj poslancov zastupiteľstva. Ďalej odporkyňa uviedla, že vo svojej snahe o odkúpenie
bytu pokračovala v roku 2006, keď už predtým so svojim advokátom zistili, že bytovka nie je zapísaná v
katastri nehnuteľností, čo sa jej podarilo dať do poriadku v roku 2007. Od tohto roku začali tlaky zo strany
starostu na zmenu nájomných zmlúv na dobu neurčitú a pokusy o zvyšovanie nájomného poukazujúc
na sporenie do fondu opráv. Ďalej odporkyňa uviedla, že po opakovaných žiadostiach o odkúpenie bytov

od roku 2005, v roku 2011 opätovne žiadali novozvoleného starostu I.. B. o odkúpenie bytov najmä z
dôvodu ich havarijného stavu s tým, že by si zriadili aj domovú samosprávu. Aj terajší starosta si však
dával za prioritu z bytu ich dostať, čoho dôkazom je žaloba. Ďalej odporkyňa uviedla, že byt užíva jeden
až dva krát do mesiaca počas víkendu z toho dôvodu, že sa opätovne vydala za muža pochádzajúceho
zo západoslovenského kraja. Ďalej uviedla, že byt užíva jej syn keď chce navštíviť svojho biologického
otca. Po ukončení strednej zdravotníckej školy by si chcel syn založiť rodinu, nakoľko má vážnu známosť

a plánuje žiť práve v obci C. D.. Na pojednávaní 20.09.2011 odporkyňa ďalej uviedla, že právny poradca
juneoboznámilomožnostipodaťžalobunasúdoneplatnosťvýpovedeznájomnejzmluvy.Ďalejuviedla,
že nepodávala žalobu na súd aj z toho dôvodu, že bola v tom, že stačí podať vyjadrenie pani advokátkou
B.pánovistarostovivktorejvyjadrujesvojnesúhlassvýpoveďou,ktoréjezodňa28.07.2008.Odporkyňa
ďalej vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedla, že vie o zákone o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov č. 180/1993 Z.z. § 16 ods. 1, 3, ktorý zákon sa však na ňu nevzťahuje, avšak vzťahuje sa
na nájomníkov bytového domu, ktorí žiadajú s ňou o odkúpenie a sú to zvyšné tri byty, nakoľko na
odkúpenie je potrebná nadpolovičná väčšina žiadateľov. Bytový dom pozostáva z dvoch jednoizbových,
dvoch trojizbových a dvoch tri a pol izbových bytov, takže spolu bytov sa v bytovom dome nachádza 6.
Štyri byty, čo žiadajú oni o odkúpenie sú tie väčšie, zostávajúce dva jednoizbové, ktoré obýva - jeden byt

pán, ktorému hradí nájom obec ako odmenu za to, že sa venuje práci na obecných novinách a druhý byt
obýva poslanec obecného zastupiteľstva a taktiež syn pani riaditeľky základnej školy, ktorá sa nachádza
v areáli spolu s bytovým domom, ktorý bol postavený pre účely ubytovania učiteľov. Ďalej uviedla, že
ona má trojizbový byt a od roku 2005 žiadala o odkúpenie bytu ďalšie 3 razy. Po podaní tretej žiadosti
o odkúpenie bytu obec oznámila, že bude odpovedať až po prehodnotení nových nájomných zmlúv a

zaslala im výzvu, aby požiadali o nový nájom bytu. Oni odpovedali, že majú platný nájomný pomer a na
to obec reagovala výpoveďou z nájmu z bytu. Pol roka na výpoveď boli zaslané nové nájomné zmluvy, ku
ktorým bol doložený výmer nájmu s takmer 100%-ným navýšením nájmu, lebo sa musí platiť aj do fondu
opráv a zmluvy boli na dobu určitú, a to na 3 roky s tým, že byty majú mať charakter pre potreby obce.
Ďalej uviedla, že nové nájomné zmluvy nepodpísali ani neplatia zvýšené nájomné. Ďalej uviedla, že sa

medzičasom zamestnala v Piešťanoch a syn chodí do Trenčína na strednú školu, takže nie je neustále
v byte. Keď starostovi vysvetľovala, že chce dať byt do poriadku, aby ho mohol užívať 18-ročný syn,
ktorý často v ňom prebýva, povedal jej, že nemá nárok, že na to majú nárok len rodiny s deťmi a občania
obce, ktorými sú však aj oni. Z týchto dôvodov žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností č. XXXX katastrálne územie C. D., so zmluvou

o nájme bytu uzatvorenou medzi prenajímateľom G. C. D. a odporkyňou zo dňa 02.01.2004 uzavretou
na dobu neurčitú, s výpoveďou navrhovateľa odporkyni z nájmu bytu zo dňa 03.06.2008, s listom
navrhovateľa adresovaným odporkyni zo dňa 21.02.2006 označený ako odpoveď na list zo dňa
19.02.2006, s listom advokátskej kancelárie T.. V. B., J., Q. Q. adresovaným G. C. D. zo dňa 28.07.2008,
s fotodokumentáciou predloženou odporkyňou, so všeobecne záväzným nariadením č. 2/2008 o

pravidlách hospodárenia s bytmi a s bytmi vo vlastníctve G. C. D. spolu s cenníkom nájmu bytu v
bytovom dome č. XXX z ktorého vyplýva, že celkový nájom za trojizbový byt predstavuje 1.524,- Sk a
prehlásením riaditeľstva S. Š. P. L. Š. F. C.K. D. zo dňa 03.03.2009 z ktorého vyplýva, že odporkyňa
nemala doposiaľ na ich škole uzatvorený žiadny pracovný pomer.

V zmysle § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.V zmysle ods. 3 citovaného § zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť
nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch

osobitného určenia.

V zmysle § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

V zmysle ods. 3 citovaného § ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne

určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

V zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

V zmysle ods. 1 písm. f) citovaného § prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal

spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z
osobitného určenia domu.

Vzmysleods.2citovaného§dôvodvýpovedesamusívovýpovediskutkovovymedziťtak,abyhonebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

V zmysle ods. 6 citovaného § neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov

odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

V zmysle § 1 ods. 1 zákona 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom
služobného bytu viazaný.

V zmysle ods. 2 citovaného § služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na

bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou
prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo
školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby
slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,

b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom1)

tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome
(domovnícky byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,

d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov
alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra, alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších
predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej

republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

V zmysle ods. 4 citovaného § nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom,
nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie

nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca
vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním,
umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb.

V zmysle ods. 2 citovaného § bytom osobitného určenia je

a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,

b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí
počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte (naturálny byt),

c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo zamestnanca cudzieho zastupiteľského úradu
alebo člena alebo zamestnanca medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva
patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

(diplomatický byt),

d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.

Vzmysleods.3citovaného§nájomcombytuosobitnéhourčeniamôžebyťibaten,ktospĺňapredpoklady
osobitného určenia bytu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo inej právnickej
osoby, v prospech ktorej sú byty osobitného určenia vystavané alebo zriadené, ak tento orgán alebo

právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní súd dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd mal za preukázané, že 02.01.2004 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o nájme
predmetného bytu na dobu neurčitú, kde odporkyňa zobrala na vedomie, že predmetný byt je služobný

byt a nájom tohto bytu je viazaný na dobu trvania zamestnania nájomkyne ako učiteľky v S. Š. C. D..
Vychádzajúc z tvrdení samotnej odporkyne, ako aj z prehlásenia Základnej školy s materskou školou v
C. D. súd mal ďalej za preukázané, že odporkyňa nikdy nemala uzatvorenú pracovný pomer s uvedenou
základnou školou, na ktorý mal byť nájom predmetného bytu viazaný. Vychádzajúc z uvedeného ako aj
z ustanovenia § 1 a 2 zákona 189/1992 Zb. súd mal za preukázané, že byt, ktorý je predmetom sporu

nie je bytom služobným a už vôbec nie je bytom osobitného určenia. Ďalej súd mal za preukázané z
tvrdení odporkyne a medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že táto si nikdy neuplatnila neplatnosť
výpovede zo strany navrhovateľa na súde, keď jej právna zástupkyňa len navrhovateľovi listom zo dňa
27.08.2008 označeným ako vyjadrenie oznámila nesúhlas s výpoveďou. Vychádzajúc z uvedeného súd
mal potom za preukázané, že zo strany navrhovateľa bola síce 30.06.2008 daná odporkyni neplatná

výpoveď z nájmu bytu keďže tento nemal charakter služobného bytu, ani bytu osobitného určenia tak,
ako je vo výpovedi označovaný, ako aj to, že odporkyňa počas výpovednej lehoty neuplatnila na súde
neplatnosť tejto výpovede a preto nastali jej účinky uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty (výpoveď
si odporkyňa prevzala 02.07.2008 tak, ako to vyplýva z poštovej doručenky na č.l. 10). Po uplynutí
výpovednej lehoty odporkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a teda neoprávnene, keď ako

sama uviedla návrh navrhovateľa na uzavretie novej zmluvy po daní výpovede neakceptovala a preto je
na strane navrhovateľa právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a na splnenie povinnosti vypratať predmetný byt avyprataný ho navrhovateľovi odovzdať odporkyňu zaviazal. Na koniec súd konštatuje, že sa nezaoberal
tvrdeniami odporkyne o tom, že požiadala o odkúpenie predmetného bytu a nevykonával v tomto smere
ani dokazovanie keďže mal za to, že tieto skutočnosti sú pre posúdenie veci irelevantné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
súd prizná účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže
navrhovateľ mal plný úspech vo veci, súd mu priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ktoré predstavovali

zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, a
to za prípravu a prevzatie zastúpenia 57 eur, za podanie návrhu na súd 57 eur a za účasť na pojednávaní
20.09.2011 57 eur + 3 x režijný paušál po 7,41 eur, t.j. 22,23 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu
193,23 eur, keďže tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda súd priznal navrhovateľovi trovy konania celkovo vo
výške 292,73 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tohto súdu na Krajský
súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).