Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/247/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225461
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111225461.12

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX R. XXX,
občan SR, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom: Vojtecha Tvrdého
17, 010 01 Žilina, proti odporcovi: J. poisťovňa, a.s., C. X. Group, so sídlom: C. 4, XXX XX D., X.: XX
XXX XXX, o zaplatenie 13.277,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť štátu trovy, ktoré štát počas konania platil, a to vo výške
16,20 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.07.2011 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 13.277,57 eur spolu s príslušenstvom a

nahradiť jej trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Voči odporcovi si náhradu trov konania neuplatnila.

Súd výzvou zo dňa 15.07.2015 vyzval odporcu, aby sa v lehote 7 dní vyjadril, či so späťvzatím návrhu

súhlasí.

Dňa 19.08.2015 odporca oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP): Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde

k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v
celom rozsahu, s ktorým späťvzatím návrhu odporca v plnom rozsahu súhlasil, pri aplikácii citovaných
zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa

zastavenia konania.Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2, prvej vety OSP, podľa ktorého ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 151 ods. 4 OSP, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 OSP, (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovykonaniavyčísliťnajneskôrdotrochpracovnýchdníodvyhláseniatohtorozhodnutia.(2)Akúčastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka nesie procesné zavinenie na zastavení konania, tým, že návrh na začatie konania vzala
v celom rozsahu späť bez ďalšieho zdôvodnenia, preto by bola povinná nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s konaním vznikli.

Odporca si počas konania uplatnil náhradu trov konania, avšak trovy si nevyčíslil. Súd odporcu preto
výzvou zo dňa 15.07.2015 vyzval, aby si v zmysle § 151 ods. 4 OSP vyčíslil trovy konania v lehote
3 pracovných dní od doručenia výzvy. Odporca podaním doručeným súdu dňa 19.08.2015, v ktorom
oznámil svoj súhlas so späťvzatím návrhu, trovy konania nevyčíslil, len uviedol, že si uplatňuje náhradu

trov konania, avšak bez ich vyčíslenia.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bol odporca, pokiaľ žiadal náhradu trov konania,
povinný na výzvu súdu vyčísliť si uplatňované trovy konania v lehote 3 pracovných dní od doručenia
výzvy v súlade s § 151 ods. 4 OSP. Vzhľadom na to, že si odporca trovy konania v zákonnej lehote

nevyčíslil, súd v zmysle citovaného ustanovenia skúmal, či odporcovi zo spisu vyplývajú trovy konania
(s výnimkou trov právneho zastúpenia). Súd však z obsahu spisu nezistil žiadne trovy konania odporcu,
a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Pokiaľ súd konanie zastavil je povinný v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 OSP rozhodnúť o náhrade
trov, ktoré do tej doby znášal štát. Konštatovanie hmotnoprávneho úspechu v konaní niektorého z
účastníkov je možné len v prípade prejednania veci a následného meritórneho rozhodnutia o predmete

sporu. V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozitívneho úkonu
navrhovateľky, sa súd nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania návrhu a hodnotí úspech
účastníkov v konaní výlučne len z procesného hľadiska. Potom aj otázka zavinenia je chápaná pri
rozhodovaní o náhrade trov konania výlučne procesne. V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 OSP
navrhovateľka, pokiaľ vzala späť návrh, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie sa muselo

zastaviť, by bola jednak povinná nahradiť odporcovi trovy konania (k tomu odôvodnenie vyššie), ale
súčasne aj trovy štátu. V zmysle zákonnej dikcie je zrejmé, že podľa výsledku konania je navrhovateľka
procesne neúspešným účastníkom, a preto jej súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu.

Trovy štátu predstavuje svedočné:

- priznané svedkyni O. N. uznesením č.k. 4C/247/2011-246 zo dňa 04.02.2015 v sume 13,20 eur,
- priznané svedkyni O. C. uznesením č.k. 4C/247/2011-302 zo dňa 15.07.2015 v sume 3,- eur.

Spolu teda ide o sumu 16,20 eur.

Súd vzhľadom na § 148 ods. 1 OSP konštatuje, že v konaní neboli na strane navrhovateľky zistené
také pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Naviac navrhovateľka
bola v konaní zastúpená advokátom a pokiaľ je schopná platiť odmenu advokátovi, v zásade musíbyť schopná nahradiť aj trovy, ktoré štát za ňu v konaní platí. Aj s poukazom na sumu, ktorú má
navrhovateľka zaplatiť vo výške 16,20 eur, súd konštatuje, že nejde o takú sumu, ktorej zaplatením
by sa navrhovateľka dostala do ťaživej sociálnej situácie. Vzhľadom na uvedené súd navrhovateľku

zaviazal na náhradu trov štátu v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).