Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233408
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. januára
2014 č. k. 6C/597/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 31. 01. 2014 č. k. 6C/597/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol
žalobu vo veciach vedených pod sp. zn. 6C/597/2012, 6C/598/2012, 6C/599/2012, 6C/601/2012,
6C/605/2012, 6C/606/2012, 6C/611/2012 spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 6C/597/2012
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Veci vedené pod sp. zn. 6C/607/2012, 6C/608/2012 a
6C/609/2012 vylúčil na samostatné konania.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 01. 10. 2012
domáhal uloženia povinností žalovanému zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 545,82 eura a to z dôvodu, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní
voči povinnému: H. K. navrhol písomným podaním, zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu,
ktorý po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie pridelil exekučnej veci spisovú značku EX/8782/2010.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 04. 05. 2011
a to rozhodnutím o poverení (správne rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia -

pozn. odvolacieho súdu). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 296 dní). Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu ako náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo vynaložil vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústrednej
činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženiepohľadávkysumu545,82eura.Výpočetnárokuuskutočnilalikvotnýmpomeromato55eurza
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie uvedenej doktríny
Ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalobca zhodne ako so spomínaným vyššie uvedeným žalobným
návrhom i v ďalších veciach sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, pretože o žiadosti na udelenie poverenia
navykonanieexekúcievexekučnomkonanínebolorozhodnutévzákonnejlehoteapretovecitunajšieho
súdu sp. zn. 6C/597/2012, 6C/598/2012, 6C/599/2012, 6C/601/2012, 6C/605/2012, 6C/606/2012,
6C/607/2012, 6C/608/2012, 6C/609/2012, 6C/611/2012, ktorými sa žalobca voči žalovanému domáhal
tých istých nárokov a z toho istého právneho dôvodu, súd v záujme hospodárnosti konania veci spojil

na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. pod sp. zn. 6C/597/2012. K takémuto spojeniu došlo na
základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 15. 04. 2013 č. k. 6C/597/2012-22.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná,
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, žaloba je podaná
predčasne, poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie

sťažnosti predsedovi príslušného súdu, ústavná sťažnosť taktiež podaná nebola, namietal aj premlčanie
návrhu.
Zo spisu sp. zn. 6C/597/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v
sume 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 545,28 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX/8782/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva

z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 24. 08. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 34Er/647/2010, z ktorého spisu ďalej
vyplýva, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 13. 12. 2010 č. k. 34Er/647/2010-9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2011.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 01. 2012 č. k. 34Er/647/2010-16 bolo exekučné konanie
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 06. 2012.
Zo spisu sp. zn. 6C/598/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v sume
2.016,19 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 403,24 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX/7947/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva

z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 15. 07. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 18Er/526/2010, z ktorého spisu ďalej
vyplýva, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 06. 04. 2011 č. k. 18Er/526/2010-9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 05. 2012.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2012 č. k. 18Er/526/2010-23 bolo exekučné konanie
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2012.
Zo spisu sp. zn. 6C/599/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v
sume 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 1.318,46 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX/6636/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva

z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 15. 07. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 9Er/529/2010, z ktorého spisu súd zistil,
že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 24. 04. 2011 č. k. 9Er/529/2010-14 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2012. Uznesením

Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2013 č. k. 9Er/529/2010-26 bolo exekučné konanie zastavené a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2013.
Zo spisu sp. zn. 6C/601/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v
sume 125 aur a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 558,73 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcievedenej pod sp. zn. EX/4757/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 15. 07. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 19Er/528/2010, z ktorého spisu súd

zistil, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 22. 02. 2011 č. k. 19Er/528/2010-12 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 19Er/528/2010-17 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2012.

Zo spisu sp. zn. 6C/605/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v
sume 543,58 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 108,72 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX/7671/2010, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 04. 08. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/582/2010, z ktorého spisu súd zistil,
že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra

zo dňa 20. 09. 2011 č. k. 10Er/582/2010-9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. 03. 2013 č. k. 9Er/529/2010-26 bolo
exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 06. 2013.
Zo spisu sp. zn. 6C/606/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v

sume 728,84 eua a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 145,77 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenejpodsp.zn.EX13651/2010,podktorýmčíslomsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,akotovyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 24. 11. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 23Er/907/2010, z ktorého spisu súd
zistil, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu

Nitra zo dňa 21. 02. 2011 č. k. 23Er/907/2010-10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 09. 01. 2012 č. k. 23Er/907/2010-17 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 06. 2012.
Zo spisu sp. zn. 6C/607/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v sume

1.466,91 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 293,38 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX4803/2011, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva
z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 07. 04. 2011 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 23Er/283/2011, z ktorého spisu súd zistil,
že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra

zo dňa 11. 04. 2011 č. k. 23Er/283/2011-10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 201.
Zo spisu sp. zn. 6C/608/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v sume
2.385,34 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 477,07 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenejpodsp.zn.EX12877/2011,podktorýmčíslomsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,akotovyplýva

z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 13. 09. 2011 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 18Er/888/2011, z ktorého spisu súd zistil,
že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 19. 09. 2011 č. k. 18Er/888/2011-11 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 10. 2011. Uznesením

Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 06. 2012 č. k. 18Er/888/2011-16 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 08. 2012.
Zo spisu sp. zn. 6C/609/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v sume
2.272,36 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 454,47 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX606/2012, pod ktorým číslom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ako to vyplýva

z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 22. 02. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 25Er/220/2012, z ktorého spisu súd zistil,
že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 24. 02. 2012 č. k. 25Er/220/2012-12 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 03. 2012. Uznesením

Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2013 č. k. 25Er/220/2012-21 bolo exekučné konanie zastavené.
Zo spisu sp. zn. 6C/611/2012 súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady z titulu majetkovej škody v sume
4.447,56 eura a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 889,51 eura. Exekučné konanie sa týka exekúcie
vedenejpodsp.zn.EX15567/2010,podktorýmčíslomsúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutý,akotovyplývaz pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, podal dňa 09. 12. 2010 na Okresný súd Nitra žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 25Er/960/2010, z ktorého spisu súd
zistil, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Okresného súdu

Nitra zo dňa 18. 02. 2011 č. k. 25Er/960/2010- 9 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 25Er/960/2010-17 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2012.
Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom okresného súdu,
pretože v exekučnom konaní nebola splnená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, čím malo
dôjsť k porušeniu základného práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
ako i porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Uviedol, že žiadosti na prejednanie boli doručované žalobcom žalovanému dňa 23. 04. 2012 s tým, že
v danej veci žaloba bola podaná na Okresnom súde Nitra dňa 01. 10. 2012, teda pred uplynutím 6-tich
mesiacov stanovenej lehoty v ustanovení § 16 citovaného zákona. To však nie je dôvod na zamietnutie
žaloby, vzhľadom na dátum rozhodovania o samotnej žalobe, k čomu dochádza po uplynutí uvedených
6-tich mesiacov od prijatia žiadosti, ale čo je podstatné, že nebol uspokojený nárok na náhradu škody

a tým je daná dôvodnosť domáhať sa uspokojenia nároku na súde.
Rovnako nepovažoval za dôvodnú aj vznesenú námietku premlčania pri uplatnení nároku pred 23. 04.
2009. Z ustanovenia § 19 ods. 1 vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. V danej veci k podaniu žaloby došlo dňa 01. 10. 2012, pričom
ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 34Er/647/2010 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nitra dňa 24. 08. 2010, z čoho je zrejmé, že
žalobcovi do podania žaloby na súde neuplynula zákonná 3-ročná lehota. Obdobne je tomu tak aj v
ostatných veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie.
V danej veci žalobca namieta nesprávnosť úradného postupu na základe toho, že v exekučnom konaní
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. vyplýva, že
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora. Podľa zákonného znenia platného od 01. 06. 2010 táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ EP.
Podľa zákonného znenia ustanovenia § 44 ods. 2 EP platného do 31. 05. 2010, ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Podľa súdu zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na
vykonanie exekúcie platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, z čoho vyplýva, že v prípade, že súd nezistí rozpor tak nič mu nebráni v tom, aby
v zákonom stanovenej lehote rozhodol o žiadosti. Opačný prípad je však, ak súd zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel, skúmať tento

rozporavzhľadomnaobtiažnosťvecíapočetniejeaneboloanimožnédo15dnítozistiť.Zoskutkového
stavu vyplýva, že v predmetných exekúciách sa súd zaoberal materiálnym predpokladom exekúcie a
to exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a tento posudzoval v súlade
s ustanovením § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom z judikatúry
SR (3Ncdo/11/2010) vyplýva, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/230/2011 vyplýva, že exekučný súd je
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Ustanovenie § 44 ods. 2 EP, účinnom v znení do 31. 05. 2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie

poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, a
preto podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu
zdôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomustanovenejlehote,keďžeprezamietavérozhodnutiezákon
žiadnu takúto lehotu ani neustanovuje. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súdmohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Vzhľadom na rozdielnosť názorov na
výklad ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 05. 2010 a množiace sa exekučné konania,
si uvedomil i zákonodarca, pretože od 01. 06. 2011 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že lehota

15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/, pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostáva nezmenené s tým,
že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Súd sa
tak stotožnil s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01. 06. 2011,

kedy bol exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupcu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
exekučných konaniach, ktoré začali po 01. 06. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone.
Na základe vykonaného dokazovania a dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v
prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutí
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a to bez zbytočných prieťahov. Súd mal za

preukázané objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné, aby Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v 15-dňovej lehote, vzhľadom na zložitosť jednotlivých vecí,
posudzujúc exekučný titul a jeho súlad alebo rozpor so zákonom. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty nie
je možné považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom

čase a bez zbytočných prieťahov. Nesprávny úradný postup nespočíva v existencii prieťahov v konaní
exekučného súdu, pričom žalobca nepreukázal, že by v konaní exekučného súdu boli príslušným
orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je. Pretože podmienka existencie nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu, v danej veci splnená nie je, nemôže byť

splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Rozhodnutie právne posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/, § 44
ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu
trov konania nepriznal, pretože sa tohto práva na náhradu trov konania vzdal tým, že si náhradu trov
konania neuplatnil tak, ako to výslovne bolo uvedené v písomnom vyjadrení, pričom podstatné trovy
žalovanému v konaní ani nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti,
teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom
rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Argumentoval tým, že súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je návrh žalobcu na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Poukázal na to, že súd
nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom na nedôveryhodnosti údajov. V tomto smere poukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis
exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov,
ktoré mali v realite, z toho dôvodu ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté
listiny. Zdôraznil, že samotná nedôveryhodnosť údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom

ustanovenej lehote.
Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanieprávnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.

Ďalej dôvodil tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami
a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahyvkonanívznikáajvtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej
súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné

štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za
prejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačiljehopresvedčenieorozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 6C/597/2012 domáhal od
žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 125 eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej
ujmy v sume 545,82 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku
nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných

prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/647/2010. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci. Za nesprávny úradný
postup považoval vydanie rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po veľmi
dlhej dobe a opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vytvorenie stavu zakladajúceho

nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Z rovnakých dôvodov sa domáhal v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/599/2012 náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.318,46 eura (exekúcia vedená pod sp.zn. 9Er/529/2010), v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/601/2012 náhrady majetkovej škody v
sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 558,73 eura (exekúcia vedená pod sp. zn. 19Er/528/2010).
V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/598/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume

2.016,19 eura a nemajetkovej ujmy v sume 403,24 eura (exekúcia vedená pod sp. zn. 18Er/526/2010),
v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/605/2012 náhrady majetkovej škody v sume 543,58 eura a
nemajetkovej ujmy v sume 108,72 eura (exekúcia vedená pod sp. zn. 10Er/582/2010), v konaní pôvodne
vedenom pod sp. zn. 6C/606/2012 náhrady majetkovej škody v sume 728,84 eura a nemajetkovej ujmy
v sume 145,77 eura (exekúcia vedená pod sp. zn. 23Er/907/2010), v konaní pôvodne vedenom pod sp.

zn. 6C/611/2012 náhrady majetkovej škody v sume 4.447,56 eura a nemajetkovej ujmy v sume 889,51
eura (exekúcia vedená pod sp. zn. 25Er/960/2010). V týchto konaniach žalobca uviedol, že majetková
škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie
istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetkovú ujmu žiadal z rovnakých dôvodov ako
v ostatných konaniach.

Exekučným titulom vo veci 6C/597/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01881/10 zo dňa 12.
04. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 12. 07. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
34Er/647/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 08. 2010. Exekučný súd uznesením č. k.

34Er/647/2010-9 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
následne uznesením č. k. 34Er/647/2010-16 bolo exekučné konanie zastavené.
Exekučným titulom vo veci sp. zn. 6C/598/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02324/10 zo dňa 16.
04. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 15. 06. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.

18Er/526/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Exekučný súd uznesením č. k.
18Er/526/2010-9 zo dňa 06. 04. 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 27. 09. 2012 č. k. 18Er/526/2010-23 bolo exekučné
konanie zastavené.

Exekučným titulom vo veci 6C/599/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18259/09 zo dňa 02.
11. 2009. Exekučné konanie začalo dňa 27. 05. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
9Er/529/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Exekučný súd uznesením č.

k. 9Er/529/2010-14 zo dňa 24. 04. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 19. 03. 2013 č. k. 9Er/529/2010-26 bolo exekučné
konanie zastavené.
Exekučným titulom vo veci 6C/601/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01728/10 zo dňa 07.

04. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 11. 05. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
19Er/528/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 14. 09. 2010. Exekučný súd uznesením č. k.
19Er/528/2010-12 zo dňa 22. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 19Er/528/2010-17 bolo exekučné

konanie zastavené.
Exekučným titulom vo veci 6C/605/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01728/10 zo dňa 07.
04. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 11. 05. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
19Er/528/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 14. 09. 2010. Exekučný súd uznesením č. k.
19Er/528/2010-12 zo dňa 22. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 20. 07. 2011 č. k. 19Er/528/2010-17 bolo exekučné
konanie zastavené.
Exekučným titulom vo veci 6C/606/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04404/10 zo dňa 03.
06. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 19. 08. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
23Er/907/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 11. 2010. Exekučný súd uznesením č. k.23Er/907/2010-10 zo dňa 21. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 09. 01. 2012 č. k. 23Er/907/2010-17 bolo exekučné
konanie zastavené.

Exekučným titulom vo veci 6C/611/2012 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07929/10 zo dňa 07.
09. 2010. Exekučné konanie začalo dňa 13. 10. 2010 podaním návrhu a bolo vedené pod sp. zn.
25Er/960/2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 12. 2010. Exekučný súd uznesením č.

k. 25Er/960/2010-9 zo dňa 18. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a následne uznesením zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 25Er/960/2010-17 bolo exekučné
konanie zastavené.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 15. 12. 2009 do 31. 05. 2011, exekučným titulom

je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa ods. 2, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o
vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu (233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých

konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.

Napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňajevovýrokuvecnesprávny.Odvolacísúdsavšaknestotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenie neexistovala lehota 15 dní na vydanie poverenia. Keďže však v danej veci bola žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá, je posudzovanie existencie lehoty na vydanie
poverenia irelevantné.

Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní
a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné

prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia (ak
bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny úradný postup súdu.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
V zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu. V zmysle § 44 ods. 1 uvedeného zákona, tuzemský rozhodcovský rozsudok
jerozhodcovskýrozsudokvydanýnaúzemíSlovenskejrepublikyapodľaods.2,tuzemskýrozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný
podľa osobitných predpisov, ktorým je Exekučný poriadok. Vzhľadom k tomu je nepochybné, že
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom rovnako ako rozsudok súdu všeobecného.

Ustanovenie § 41 ods. 2 EP stanovuje popri vykonateľných rozhodnutiach súdu i ďalšie exekučné tituly.
Do 31. 05. 2011 uvedené ustanovenie neobsahovalo výslovne uvedenie rozhodcovského rozsudku, v
písm. d/ boli uvedené vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až
novelou EP zákonom č. 102/2011 Z. z. účinnou od 01. 06. 2011 boli do ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/
priamo uvedené rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom k tomu rozhodcovské rozsudky bolo možné vykonať

ako exekučné tituly do 31. 05. 2011 v zmysle § 41 ods. 2 písm. i/ EP.
Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v znení do 31. 05. 2010 stanovil 15- dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bez výnimky, pričom táto lehota plynula od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia. Novelou uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z., s účinnosťou od 01. 06. 2010,bola do uvedeného ustanovenia zakotvená výnimka, podľa ktorej na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP nie je žiadna lehota.
Keďže rozhodcovský rozsudok bol zakotvený do § 41 ods. 2 písm. d/ až od 01. 06. 2011, lehota na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku bola do 31. 05. 2011
a od 01. 06. 2011 lehota nie je.
Podľa názoru odvolacieho súdu, toto ustanovenie § 44 ods. 2 EP nie je možné vykladať extenzívne.
Upravuje totiž 15- dňovú lehotu len na vydanie poverenia. Tejto jednoznačnosti výkladu nasvedčuje
tretia veta, do ktorej zákonodarca samostatne upravil zamietnutie poverenia. Ak by bolo úmyslom

zákonodarcu upraviť lehotu na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia, upravil by ju v druhej vete
citovaného ustanovenia a nie samostatne v tretej vete. Pri výklade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
treba vychádzať a zohľadniť, že tento právny predpis je procesnou normou, teda normou verejného
práva upravujúcou postup súdneho exekútora ako štátom určenej osoby, na vykonanie núteného výkonu
rozhodnutia. Pre výklad a aplikáciu tohto právneho predpisu platí článok 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej
štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví

zákon. To, že zákonodarca neupravil lehotu na zamietnutie návrhu na vydanie poverenia vyplýva z
doslovného jazykového výkladu citovaného ustanovenia, podľa ktorého sa 15- dňová lehota vzťahovala
len na vydanie poverenia. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel, aby sa 15- dňová lehota na vydanie
povereniaupravenávdruhejvete§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzťahovalaajnazamietnutiežiadosti
o udelenie poverenia, bol by to výslovne stanovil v druhej vete a nie tretej vete citovaného ustanovenia

tak, ako to explicitne zakotvil v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44
ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť či už pozitívne
alebo negatívne v tam stanovenej lehote.
Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Vzhľadom na záver prijatý odvolacím súdom, že
15-dňová lehota na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia neexistovala, nedošlo tak zo strany

exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
S poukazom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danej veci
žalobcovi nevznikol nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods. 1, 2
zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže súd
nemohol porušiť právo žalobcu pri rozhodovaní o udelení, resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie aj vzhľadom k tomu, že mu návrh bol zamietnutý z dôvodu absencie platného
exekučného titulu, keď predložený exekučný titul nespĺňal predpoklad materiálnej vykonateľnosti, a teda
na jeho základe nebolo možné viesť ani nútený výkon rozhodnutia a vzniknúť jej v tejto súvislosti škoda,
za ktorú by mal zodpovedať štát.
Keďže exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinného na plnenie z titulu

spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nemožno za nesprávny úradný postup exekučného súdu považovať
ani to, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax
dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto
štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená
platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
žalobca nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle
§9ods.1zák.č.514/2002Z.z.,čímnebolnaplnenýzákladnýpredpokladprezodpovednosťžalovaného
na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.