Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213205322
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213205322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o
maloletého U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa matky F. A., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom
R. U. B. - U. O. XXX, a otca F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, v konaní o návrhu otca na zníženie

výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/83/2013-45 zo dňa 07.
08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy
150 € na 50 € mesačne, počnúc mesiacom jún 2012. Rozhodnutie, opierajúc sa o ustanovenie § 75
ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), odôvodnil tým, že rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9P/112/2012 zo dňa 08. 08. 2012 bol otec maloletého zaviazaný

prispievať mesačne výživným 150 € od júna 2012 so splatnosťou vždy do 20. dňa v tom - ktorom mesiaci
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň bol otec zaviazaný splácať zameškané výživné
v pravidelných mesačných splátkach po 61,72 € splatných súbežne s bežným výživným. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12. 09. 2012. Dňa 02. 10. 2012 podal otec návrh na zníženie výživného, o
ktorom rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012 č. k.
7P/193/2012-35, ktorým návrh zamietol. Na odvolanie otca dieťaťa Krajský súd v

Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 12CoP/5/2013-51 rozsudok okresného súdu
potvrdil. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňom 18. 03. 2013.
Už 10. 06. 2013 otec opäť podal návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa zo 150 € na 50
€ mesačne. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní okresný súd zistil, že otec dieťaťa svoj
pracovnoprávny vzťah u posledného zamestnávateľa Csonka Csaba Csonka TRANS so sídlom v
Štúrove skončil podľa § 60 Zákonníka práce dohodou ku dňu 30. 09. 2012 na
základe jeho žiadosti zo dňa 13. 08. 2012, napriek tomu, že tu dosahoval priemerný mesačný zárobok

1.155 € netto. Otec predložil súdu novú pracovnú zmluvu zo dňa 22. 04. 2013 so zamestnávateľom
PV Žilina, s. r. o., s pracovným pomerom uzavretým na dobu určitú do 31. 12. 2013 s dohodnutou
skúšobnou dobou tri mesiace ako vodič motorového vozidla pre skupiny B, C, D, E a s dohodnutou
mzdou 380,40 € brutto počas trvania dojednanej skúšobnej doby a po jej uplynutí vo výške 398,33 €
brutto mesačne. Okrem toho v zmluve si s ním zamestnávateľ dohodol (článok IV bod 4.2.) aj právo
zamestnanca na výplatu odmien do výšky 300 % základnej mzdy zamestnanca v tom - ktorom mesiaci.

Pri porovnaní príjmu otca v čase posledného rozhodovania (v konaní 9P/83/2013 o zníženie výživného,
keď bol otec nezamestnaný a poberal len dávku v nezamestnanosti s príspevkom vo
výške 62,50 € mesačne) s príjmom, ktorý dosiahol u svojho zamestnávateľa za mesiac júl 2013 (344,85€), súd konštatoval nárast jeho zárobku; teda nebol preukázaný podstatný pokles jeho zárobkových
pomerov, ako sám tvrdí. Súd prihliadol aj na fakt, že otec dieťaťa sa vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, doteraz určenú vyživovaciu

povinnosť si riadne neplní a o dieťa sa od narodenia nikdy nezaujímal, pričom výchovu a starostlivosť
o dieťa zabezpečuje výhradne jeho matka. Matka sa o maloletého stará osobne, čím si plní vyživovaciu
povinnosť v naturáliách. Maloleté dieťa je naďalej žiakom základnej školy, v školskom roku 2013/2014
navštevuje deviaty ročník. Matka dieťaťa bola v čase posledného rozhodnutia tiež nezamestnaná a jej
príjem pozostával z dávky v hmotnej núdzi vo výške 250 € spolu s prídavkom na

maloleté dieťa vo výške 22 €. Na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti
VIVI PERSONAL CONSULTING, s. r. o., v Šahách zarábala mesačne 70 €. Zárobok u matky dieťaťa v
súčasnosti oproti obdobiu, keď bola nezamestnaná, sa v podstate nezmenil.
Okresný súd dospel k záveru, že návrh otca dieťaťa je nedôvodný a účelový, poznačený snahou zbaviť
sa plnenia súdom určenej vyživovacej povinnosti za predchádzajúce obdobie, čo je nesporne v rozpore
so záujmom dieťaťa a zásadami plnenia vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti. Preto návrh

otca dieťaťa zamietol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie. Prvostupňovému
súdu vytkol nepravdivé konštatovanie, že má právo na výplatu cestovných diét, pretože on od

zamestnávateľa dostáva výlučne len príspevok na stravu v zmysle Zákonníka práce, ktorý predstavuje
3 € na deň; v najbližšej dobe ho zamestnávateľ ani neplánuje preradiť na pozíciu vodiča zahraničnej
kamiónovej dopravy. Čo sa týka dohodnutej odmeny vo výške 300 % základnej mzdy podľa článku IV.
pracovnej zmluvy, nejde o vzájomnú dohodu, ktorú by zamestnávateľ bol povinný plniť, ale sa jedná
o dobrovoľný doplatok zamestnávateľa podľa jeho ekonomickej situácie a to aj napriek tomu, že on si

riadne plní pracovné úlohy. Od vzniku pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa, t.j. od 22. 04. 2013,
ešte nepoberal žiadnu zložku mzdy, vyplácanú ako odmenu. Poukázal na závery Štatistického
úradu Slovenskej republiky v regióne okresu Veľký Krtíš, podľa ktorých dosahuje nezamestnanosť v
tomto regióne 25 - 30 % a priemerná mzda je cca 600 €. Je preto nespravodlivé tvrdenie okresného
súdu, že je v silách otca nájsť si lepšie platené zamestnanie. Rovnako nespravodlivé je konštatovanie

súdu, že návrh na zníženie výživného je účelový, ktorú skutočnosť súd podrobnejšie neodôvodnil, ani
sa ňou nezaoberal. On sám nemá záujem zbaviť sa plnenia vyživovacej povinnosti, avšak vzhľadom na
svoj nízky príjem a vysoké výdavky, nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, ako
mu to uložil súd a ako to požaduje matka maloletého dieťaťa.
Podľa pracovnej zmluvy má mzdu 398,33 €, čo predstavuje 340 € netto, príjem dieťaťa z výživného a

jeho príjem ako otca bude takmer rovnaký. Životná úroveň detí sa má odvíjať od životnej úrovne rodičov
a preto nemožno spravodlivo požadovať, aby 40 % svojho príjmu poukazoval na výživné maloletého
dieťaťa. Zo sumy 190 €, ktorá by mu mala ostať, nie je schopný si uhradiť ani tie najzákladnejšie životné
potreby a preto sa cítil rozhodnutím okresného súdu diskriminovaný.

Matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník sa napriek doručeniu odvolania otca k nemu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p.,

v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže
dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru na strane oprávneného, povinného alebo na

obidvoch stranách. Môže ísť o subjektívne ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a
celkových majetkových pomerov a výdavkov. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných
dávok pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ale aj § 163 ods. 1 O. s. p.. Pri skúmaní podstatnej zmeny
okolností, rozhodujúcich pre výšku a ďalšie trvanie dávok nestačí len matematické porovnanie príjmudosahovaného pri poslednom rozhodnutí a v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine v § 78 ods. 3
ukladá súdu povinnosť pri zmene pomerov vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov.
Pri preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je

dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a
z toho vyvodil aj správny právny záver. Návrh otca na zníženie výživného zo sumy 150 € na 50 €
mesačne je neadekvátny vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky,
ktorá bola po dobu asi 3 mesiacov nezamestnaná a poberala len dávku v nezamestnanosti vo výške

8,20 € denne. Príjem u nového zamestnávateľa matky preukázaný nebol. Otec maloletého dieťaťa
ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa, kde dosahoval príjem cca 1.100 € (Csonka Csaba Csonka
TRANS so sídlom v Štúrove) po krátkej nezamestnanosti opäť pracuje ako vodič kamiónovej dopravy s
príjmom cca 350 € netto mesačne s nárokom na mesačné odmeny až do výšky 300% základnej mzdy.
Tieto skutočnosti napriek ich spochybneniu v odvolaní nijako nevyvrátil. Ani jednému z rodičov ďalšia
vyživovacia povinnosť nepribudla, obidvaja sú naďalej nemajetní. Na druhej strane, maloleté dieťa je o

1 rok staršie, v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy, vážnejšie zdravotné problémy nemá,
avšaknepochybnevýdavkynajehostravu,ošatenieazákladnépotrebystúpli,keďžejevadolescentnom
veku. Nie bezvýznamnou je aj skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom vôbec nestretáva, nijako sa
oň nezaujíma. Vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne výlučne zasielaním finančných prostriedkov
prostredníctvom pošty matke dieťaťa.

Odvolací súd má za to, že otec dieťaťa ukončením pracovného pomeru u Csonka Csaba Csonka
TRANS so sídlom v Štúrove dohodou sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, čím
sa pripravil o príjem, z ktorého bez ohrozenia vlastnej výživy mal možnosť platiť výživné na maloleté
dieťa. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného

je nedôvodný. Otec maloletého dieťaťa ani v tomto konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že so
zamestnávateľom Csonka Csaba Csonka TRANS so sídlom v Štúrove ukončil pracovný pomer dohodou
z dôvodu praktík zamestnávateľa, ktorý mu mal svojvoľne strhávať zo mzdy rôzne ním vymyslené
sumy. Naopak, z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti a dôkazy osvedčujúce svojvoľný postup otca vo
vzťahu k svojmu zamestnávateľovi bez zreteľa na skutočnosť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť

voči svojmu maloletému synovi U. (7P/193/2012). Keďže otec maloletého dieťaťa oň nejaví nijakým
spôsobom záujem, nepodieľa sa na výživnom osobnou starostlivosťou, je povinný plniť si vyživovaciu
povinnosť aspoň formou platenia výživného vo výške stanovenej súdom. Otec je zdravý, v produktívnom
veku, má prax ako vodič. Má teda reálne možnosti uplatniť sa trhu práce v rámci Slovenska, ale aj za
hranicami. Navyše od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloletého U. neuplynula ani

doba 1 roka a v tomto čase otec podal už dva samostatné návrhy na zníženie vyživovacej povinnosti.
Tieto skutočnosti len dokumentujú jeho snahu zbaviť sa plnenia vyživovacej povinnosti, určenej podľa
stavu jeho zárobkových pomerov, možností a schopností.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že dôvody uvádzané otcom v odvolaní, nie

sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Iné dôvody na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich nerozhodoval ani

prvostupňový súd.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.