Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210186
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315210186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, IČO: 40887481 proti žalovanej S. K., nar. XX. X. XXXX, Z. X, X., o zaplatenie 455,90
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%

od 29.01.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 8,53 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 30,28
eur na adresu právneho zástupcu žalobcu.

Súd p o v o ľ u j e žalovanej zaplatenie tejto sumy v 50-eurových mesačných splátkach
splatných vždy do 25-tého dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

Súd konanie v časti o zaplatenie 65 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 17. 8. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 455,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 29.
1. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 28. 12. 2012 k uzatvoreniu
Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb. Následne účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3
Rámcovej zmluvy, na základe čoho žalobca jej poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške 300 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako

spotrebiteľky na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského
účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným
užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas
zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom

prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť
celkovúčiastku390,90eur,ktorútvorísúčetposkytnutéhoúveruacelkovýchnákladov(príslušenstvo)za
poskytnutieúveruvyjadrenýchpevnousumouvovýške90,90eur,pričomcelkovénákladyzaposkytnutieúveru predstavujú RPMN a jej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Žalobca
predloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu je záväzku a preto si žalobca uplatnil
aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5

rámcovej zmluvy.

Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy 300 eur poskytnutej žalovanej titulom úveru, sumy
90,90 eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy 65 eur titulom nákladov spojených s písomnými
výzvami na zaplatenie dlhu. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo

sumy 455,90 eur od 29. 1. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Pred prvým pojednávaním dňa X. XX. XXXX žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu
oznámil, že berie žalobu v časti o zaplatenie celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 65 eur spolu s
úrokom z omeškania z tejto sumy späť, na tejto časti žaloby žalobca netrvá.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 65 eur s úrokom z omeškania späť skôr než sa
začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s citovaným ustanovením, pričom súhlas
žalovanej sa nevyžaduje, pretože jej prípadný nesúhlas by nebol účinný.

Žalovaná súdu doručila dňa 19. 10. 2015 písomné podanie, v ktorom potvrdila, že od žalobcu si
zapožičala menšiu sumu peňazí, ktorú však nemala z čoho splácať vzhľadom na vysoké úroky, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že požičanú sumu nie je možné uhradiť v splátkach, ale žalobca požaduje
jej uhradenie v splátkach. Poukázala na to, že z malej požičanej sumy peňazí 200 eur narástol jej dlh

skoro na 500 eur. Z ďalšieho obsahu jej podania vyplýva, že žalovaná žiada súd o povolenie úhrady
dlhu v splátkach po 50 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rámcovou
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb,

zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami,
výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 28. 12. 2012 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady 15 Eur;- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové

náklady vo výške 10 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky: celkové
náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci konania dňa 28. 12. 2012 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona

č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške
300 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver
s príslušenstvom vo výške 390,90 Eur do 28. 1. 2013, pričom zmluva neobsahovala údaj o RPMN. V
ďalej časti sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo
výške 90,90 eur.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 31. 12. 2012 žalobca previedol finančné prostriedky
vo výške 300 eur na účet, určený žalovanou.

Upomienkami zo dňa X. X. XXXX, XX. X. XXXX, XX. X. XXXX a X. X. XXXX, žalobca vyzýval žalovanú

na úhradu dlhu.

V danej veci súd zistil, že žalobe aj po jej čiastočnom späťvzatí, je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu ako pôžička
v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy odlišovať.
Podstatným rozdielom medzi nimi je záväzok úverového dlžníka zaplatiť z prijatých peňažných
prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa

zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi
konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému finančné prostriedky bezúročne (čl. IV.
bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.
Rovnaký názor vyslovil v obdobnej veci aj Okresný súd K. v rozsudku zo dňa X. XX. XXXX sp. zn. XXC/

XXX/XXXX.

Podľa ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi

dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia §2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej

komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníčke, dočasnosť
zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peňažné prostriedky. Súd mal za preukázané
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpisom z účtu, že žalobca poskytol žalovanej finančné

prostriedky vo výške 300 eur, nie 200 eur ako to tvrdila žalovaná. Keďže žalobca preukázal splnenie
svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 300 eur, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do XX. X. XXXX a
žalovaná túto povinnosť ani čiastočne nesplnila, preto súd žalobe v časti o zaplatenie 300 eur vyhovel.

Vyššie citované ustanovenia §657 a 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri peňažnej
pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že úver
(správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu

nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto
úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka sa uvedený
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je
len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru,

vyjadreného sumou 90,90 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol.

Súd považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na

citované ustanovenie §52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie §2 písm. a), c),
d) Zákona č. 266/2005 Z.z.. Žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a žalovaný ako dlžník
uzatváral danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu.Preto v danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady XX/XX/D. z X. X. XXXX o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre
žalovaného priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s

ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia

Ústavného súdu SR z XX.XX.XXXX, sp.zn. Ú. XXX/XXXX-XX.

Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že žalovaná sa
zaviazala vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 390,90 eur, pričom suma 90,90 eur
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 90,90 eur vo vzťahu k poskytnutej sume 300 eur predstavuje 30,30 %.

Pripeňažnýchúverochjesamozrejmé,žesaposkytujúzaodmenu,zvlášťakposkytovateľúveru(veriteľ)
má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok,
ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru.
Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje

dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto prípade by ročná úroková sadzba
predstavovala 363,60% (keďže mesačná odplata bola vo výške 30,3%, 12x 30,3% = 363,6%). Takúto
výškuodplatyvšaksúdpovažujezavrozporesdobrýmimravmi,keďžetakátoodplatajemnohonásobne
vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných
úveroch v danom období. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách

vypočítaných podľa Nariadenia (EC) J./XXXX D., bola priemerná úroková miera z úverov do 1 rokov v
čase uzavretia zmluvy o úvere v mesiaci december 2012 v hodnote 9,23% ročne.

Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch

- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných
dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmene,resp.poplatkuzaposkytnutieúveruvšaksúdpovažuje
pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná
úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a
ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne

neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v
zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 300 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s
ustanovením §146 ods. 2 O.s.p.. V časti o zaplatenie 65 eur (14,26% žalovanej sumy) súd konanie
zastavil, pričom súd má za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu
v tejto časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej. V časti o zaplatenie 90,90 eur (19,94%
žalovanej sumy) súd žalobu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovanej. V časti

o zaplatenie 300 eur (65,80% žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu a
neúspech žalovanej.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalobca. Tomu patrí
náhrada trov konania po odpočítaní zavinenia zastavenia konania žalobcom (14,26%) a neúspechu
žalobcu v konaní (19,94%) od úspechu žalobcu v konaní (65,80%) a to v rozsahu 31,60% z celkových

trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 27 eur, z čoho 31,60%
predstavuje 8,53 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

Ďalej žalobcovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 95,83 eur (2krát
hlavný úkon po 31,54 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál
po 8,39 eur + 20% DPH 15,97 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 31,60%
predstavuje 30,28 eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 50 eur mesačne, keďže
nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. Jej príjem tvorí dôchodok vo výške 300
eur, z čoho spláca 120 eur pôžičku, zo zvyšku uhrádza ostatné potreby potrebné pre život. V súlade
s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj
vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 50 eur mesačne s

tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).