Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/233/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108229022
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5108229022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa : Ing. J. J., nar. X.X.XXXX,. bytom H. XX,. Ž., právne zastúpený Advokátska kancelária A.
H., s.r.o., so sídlom J. M. XX,. Ž., proti odporcom: 1/ J. C., a.s. „v likvidácii", IČO: XX. XXX. XXX,. so
sídlom J. M. X,. Ž., 2/ P., a.s., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom N. S. X/X,. R., 3/ T., s.r.o., IČO: XX. XXX.
XXX,. so sídlom N.. Ľ. Š. X,. Ž., odporcovia v 2/ a 3/ rade právne zastúpený JUDr. J. V., advokátom, so
sídlom P. XX,. Č., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a násl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.11.2008 domáhal rozhodnutia súdu o určení, že kúpna zmluva
uzatvorená dňa 30.09.1997 medzi R., s.r.o., so sídlom V. T. X,. XXX. XX. Ž., IČO: XX. XXX XXX. ako
predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
domusúp.č.XXX postavenéhonaKNparc.č.1807apozemkuKNparc.č.1807,druhzastavanéplochy
a nádvoria o výmere 770 m2, k.ú. Ž. zapísané na liste vlastníctva č. 1137, ktorej vklad bol povolený
pod č. V5752/97dňa 17.11.1997, je neplatná. Zároveň sa domáhal určenia, že odporca v 2. rade nie je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k domu súp.č. 784 postavenom na KN parc. č. 1807 o veľkosti

99/100-ín, a spoluvlastníckeho podielu k KN parc. č. 1807, druh, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
770 m2, o veľkosti 99/100- ín, k.ú. Ž. zapísaného Správou katastra Ž. na liste vlastníctva č. 6185, a
že odporca v 3. rade nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k domu súp.č. XXX. postavenom na
KN parc. č. 1807 o veľkosti 1/100-ina, a spoluvlastníckeho podielu k KN parc. č. 1807, druh, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 770 m2, o veľkosti 1/100- ina, k.ú. Ž. zapísané Správou katastra Ž. na liste
vlastníctva č. 6185.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol jediným spoločníkom a bývalým konateľom a likvidátorom
spoločnosti R., spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom V. T. X,. Ž.. Obchodná spoločnosť R. bola od roku
1992 vlastníkom nehnuteľností pôvodne zapísaných na liste vlastníctva č. 1137, a to budovy súp.č. XXX.
nachádzajúcej sa v Ž. na ulici V. T. 5 postavenej na KN parc. č. 1807, a KN parc. č. 1807, druh: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 770 m2, nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané Správou katastra Ž. na
Liste vlastníctva č. 6185 k.ú. Ž..

Za účelom nadobudnutia uvedených nehnuteľností si spoločnosť R. u S. P. B., a. s., B. zabezpečila úver
a uzatvorili zmluvu č. 137/1992, na základe ktorej bol spoločnosti R. ako dlžníkovi poskytnutý výške
8.800.000,- Kčs a následne na základe úverovej zmluvy č. 70/93 veriteľ ešte poskytol prostriedky výške
740.000,-Kčs.Na zabezpečenie oboch poskytnutých úverov bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
znalecky ohodnotených na sumu 10.495.105,- Kčs, a zapísané na LV č. 1137 pod R III 1893/92-790/92

a pod V-1459/93-782/93 k.ú. Ž., obec Ž..

Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 174/92 zo dňa 25.8.1992 a Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 103/93 zo dňa 29.6.1993 záložné právo bolo možné podľa
čl. III ods. 2 cit. Záložných zmlúv vykonať tak, že banka bola oprávnená 1/ predať nehnuteľnosť(i) alebo

niektorú z nich na verejnej dražbe, 2/ ich predať prostredníctvom spoločnosti, zaoberajúcej sa predajom
nehnuteľnosti za cenu určenú znalcom v oblasti oceňovania.
Keďže spoločnosť R. nesplatila svoj splatný peňažný záväzok voči SPB, SPB listom zo dňa 14.2.1994
pristúpila dňa 25.2.1994 k realizácii záložného práva podľa vtom čase platných právnych predpisov.
Predovšetkým sa SPB ako záložný veriteľ v oznámení o začatí výkonu záložného práva odvolávala na
§ 299 Obchodného zákonníka a podmienky dohodnuté v úverových zmluvách pre prípad neplnenia si

zmluvných povinností záložného dlžníka.
Za účelom realizácie výkonu záložného práva poverila SPB na základe mandátnej zmluvy uzavretej dňa
18.4.1994 spoločnosť P., a.s., J. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorá mala zabezpečiť výkon záložného
práva predajom nehnuteľnosti.
P., a.s. následne vykonal dražbu, ktorej predmetom však nebola dražba nehnuteľností, ale dražba práva

na uzatvorenie kúpnej zmluvy na 4 - poschodový bytový dom súp. č. XXX. nachádzajúci sa na ulici V. T.
na par. č. 1807 a pozemok par. č. 1807 o výmere 770 m2, druh zastavaná plocha a nádvoria, ktoré boli
zapísané pre k.ú. Žilina Okresným úradom Ž., odbor katastra na LV č. 1137.
Na základe výsledku dražby zo dňa 24.09.1997 uzatvoril za spoločnosť R. ako predávajúceho záložný
veriteľ P., a.s. zastúpený spoločnosťou P., a.s. so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim dňa 30.09.1997

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dom súp. č. XXX.
nachádzajúci sa na ulici V. T. postaveného na par. č. 1807 a pozemok par. č. 1807 o výmere 770 m2, druh
zastavaná plocha a nádvoria, zapísané pre k.ú. Ž. Okresným úradom Ž., odbor katastra na LV č. 1137,
za kúpnu cenu 2.800.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5752/97 dňa 17.11.1997.
V súčasnosti sú vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Ž. na liste vlastníctva č. 6185

k.ú. Ž. v podielovom spoluvlastníctve odporcu v 2. rade v podiele 99/100 -ín a odporcu v 3. rade v podiele
1/100 -ina.

Zdôraznil skutočnosť, že v čase realizácie výkonu záložného práva záložným veriteľom P., a.s. (k
24.09.1997) bol jediným hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom upravujúcim dražbu mimo

núteného výkonu rozhodnutia výlučne zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie. Predmetom
dražby v zmysle cit. právnej úpravy mohli byť v zmysle ustanovenia § 3 citovaného zákona len a len
hnuteľné veci a práva s výnimkou vecných práv.

Predmetomdražbykonanejdňa24.9.1997nebolanehnuteľnosť,aleprávonauzatvoreniekúpnejzmluvy

na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu.

Výsledok XIII. kola predmetnej dražby bol podkladom na uzatvorenie cit. kúpnej zmluvy zo dňa
30.09.1997, tak ako to vyplýva z čl. 1 bod 6. cit. kúpnej zmluvy, ktorú za spoločnosť R., ako
predávajúceho uzatvoril záložný veriteľ P., a.s. zastúpený spoločnosťou P., a.s. so odporcom v 1. rade

ako kupujúcim za kúpnu cenu 2.800.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5752/97
dňa 17.11.1997 v prospech odporcu v 1. rade. Má za to, že samotná dražba zo dňa 24.09.1997 bola
vykonaná v rozpore so zákonom, kedže v zmysle platnej právnej úpravy v roku 1997 neexistoval, mimo
exekučného či konkurzného konania, upravujúceho špecifické procesné postupy, právny predpis, okrem
zákona č. 174/1950 Zb., ktorý by upravoval dražbu nehnuteľností ako spôsob výkonu záložného práva,

a ktorý by upravoval najmä jej procesnú stránku ako základného predpokladu princípu transparentnosti
dražieb a rovnocenného prístupu k jednotlivým účastníkom dražby. Dražba Práva na uzatvorenie
kúpnej zmluvy, ktorou sa malo previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam predstavovalo konanie,
ktorým sa obchádzal zákon (konanie in fraudem leqis), nakoľko uzatvorením cit. kúpnej zmluvy došlo v
zmysle Občianskeho zákonníka k scudzeniu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, čím došlo k zmene

vlastníctvakdraženejveci-Nehnuteľností.Vlastníckeprávosúčasnepredstavujenajzákladnejšievecné
právo, ktoré zabezpečuje vlastníkovi priame panstvo nad vecou. Samotný § 3 zákona č. 174/1950 Zb.
však takéto vecné právo vylučuje z možnosti, aby sa stalo predmetom dražby.Zároveň poukázal na skutočnosť, že záložný veriteľ Poľnobanka, a.s. nedisponoval v čase uzatvárania
cit. kúpnej zmluvy žiadnou riadne udelenou plnou mocou, ktorá by ho oprávňovala uzatvoriť za
predávajúceho R. cit. kúpnu zmluvu a previesť Nehnuteľnosti za kúpnu cenu nižšiu ako hodnotu

určenú znalcom v oblasti oceňovania. V čase zriaďovania záložného práva bola znalecká hodnota
Nehnuteľností v roku 1992 určená sumou 10.495.105,-Kčs. ale záložný veriteľ previedol Nehnuteľnosti
v roku 1997 len za cenu 2.800.000,-Sk.

Preto z dôvodov absolútnej neplatnosti dražby zo dňa 24.9.1997; neexistencie riadne udelenej plnej

moci pre záložného veriteľa P., a.s. na uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod Nehnuteľností za kúpnu
cenu 2.800.000,-Sk; neprevedenia Nehnuteľností minimálne za znaleckú hodnotu a teda porušenia čl. III
bod 2. písm. b) Záložných zmlúv zo strany záložného veriteľa, považuje kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa
30.09.1997 medzi predávajúcim R., s.r.o., V. T. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. za ktorého uzatvoril zmluvu
záložný veriteľ P., a.s., V. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX. zastúpený spoločnosťou P., a.s., J. XX,.
B., IČO: XX. XXX. XXX,. a kupujúcim J. C., a.s. J. M. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX-. žalovaným v 1. rade,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dom súp. č. XXX nachádzajúci
sa na ulici V. T. č. 5 postaveného na par. č. 1807 a pozemok KN parc. č. 1807 o výmere 770 m2,
druh zastavaná plocha a nádvoria, zapísané pre k.ú. Ž., za kúpnu cenu 2.800.000,- Sk, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5752/97 dňa 17.11.1997, za absolútne neplatný právny úkon,
ktorý svojim obsahom odporuje zákonu a obchádza zákon.

V dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1997 sú akékoľvek
následné prevody vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam postihnuté absolútnou neplatnosťou a ďalší
nadobúdatelia nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle
klasickej zásady občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám
má. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 70 ods. 2 veta prvá zákona č. 162/1995 Z.z podľa ktorého údaje

katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení, že odporcovia v 2. rade
a v 3. rade nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, navrhovateľ odôvodnil tým, že bez takéhoto
určenia sa nemôže ako jediný spoločník spoločnosti R., spol. s.r.o. "v likvidácii", domáhať svojho
základného majetkového práva spoločníka na likvidačný majetkový zostatok v rámci dodatočnej

likvidácie spoločnosti R., spol. s.r.o. "v likvidácii", so sídlom V. T. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX.

V tejto súvislosti poukázal aj na právne závery Okresného súdu v Žiline ako aj Krajského súdu v Žiline vo
veci návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie spoločnosti, že predmetom dodatočnej likvidácie môže
byť len majetok, ktorý nepochybne a bez spornosti patrí spoločnosti R., spol. s.r.o. "v likvidácii", so sídlom

V. T. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX.

Odporcovia v 2/ a 3/ rade sa k návrhu vyjadrili tak, že zo Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. 103/93 uzavretej dňa 29.06.1993 medzi záložným veriteľom S. P. B. a.s. a záložcom
R. spol. s r. o. Ž., ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod č. V 1459/1993, vyplýva,

že podľa čl. III. bod 2. banka ako záložný veriteľ mohla pristúpiť k uplatneniu záložného práva
nasledovným spôsobom: a/ predať nehnuteľnosti alebo niektoré z nich na verejnej dražbe b/ predať ich
prostredníctvom spoločnosti zaoberajúcou sa predajom nehnuteľností za cenu určenú znalcom z oblasti
oceňovanie.

Podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka /účinného do 24. 09. 2007/ záložný veriteľ mohol pri výkone
svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u
sebaalebosktorýmjeoprávnenýnakladať,aknatentozamýšľanývýkonzáložnéhoprávavčasupozorní
záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom.
Toto ustanovenie bolo doplnené § 151 f Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývalo, že záložný veriteľ

sa mohol domáhať svojho uspokojenia za zálohu, teda výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Tento
postup bol príliš zdĺhavý pre potreby obchodného styku a preto ustanovenie § 299 umožňovalo, aby
záložný veriteľ predal záloh sám vo verejnej dražbe, t.j. dražbe verejne prístupnej. Dražbu vtom časeupravoval zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie. Tento zákon sa vzťahoval len na predaj
hnuteľných vecí.
Možnosť predaja zálohu vyplýva priamo z ustanovenia § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa

postupovalo pri uskutočňovaní predaja analogicky podľa zák. č. 174/1950 Zb..

ZáložnýveriteľakomandantuzatvorilsospoločnosťouP.a.s.akomandatárommandátnuzmluvu,ktorou
splnomocnil mandatára uskutočniť predaj sporných nehnuteľností.

Predaj nehnuteľností sa uskutočnil v súlade s 51. III. bod 2. Zmluvy o zriadení záložného práva, keď
pred spísaním kúpnej zmluvy a uskutočnením dražby boli nehnuteľnosti ocenené znaleckým posudkom
č. 11/94, ktorý vypracoval znalec A. B. dňa 21.02.1994 a predaju predchádzala verejná dražba, ktorú
uskutočňovala spoločnosť P. a.s. B..

Tvrdenia, že samotná dražba dňa 24.09.1997 bola vykonaná v rozpore so zákonom, keď podľa

jeho názoru neexistoval žiaden hmotnoprávny ani procesnoprávny predpis, považuje za nesprávne.
Hmotnoprávnym predpisom bolo ustanovenie § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom
procesnoprávny predpis na dražby, podľa ktorého bolo možné analogicky postupovať bol zák. č.
174/1950 Zb..

Námietku navrhovateľa k cene prevádzaného zálohu považoval za absolútne nedôvodnú, pretože pred
prevodom nehnuteľností bol vypracovaný znalecký posudok č. 11/94 znalcom A. B. dňa 21.02.1994 a
teda nehnuteľnosti boli prevedené v súlade s 51. III. bod 2. písm. b/ Zmluvy o zriadení záložného práva,
nakoľko boli odpredané prostredníctvom spoločnosti zaoberajúcou sa predajom nehnuteľností za cenu
určenú znalcom v oblasti ich oceňovania.

Zároveň rozporoval, že by zo strany R., s.r.o. nebola riadne udelená plná moc pre záložného veriteľa
P. a.s. na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože zo zmluvy o zriadení záložného práva jasne vyplýva,
že záložný veriteľ bol oprávnený v súlade s čl. III. bod 2 predať nehnuteľnosti za splnenia podmienok
uvedených v tejto zmluve. Zároveň uviedol, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na

rozhodnutí súdu o jeho návrhu, pretože na základe takéhoto žalobného návrhu ani v prípade jeho
úspechu nemôže byť bývalá obchodná spoločnosť R. spol. s r. o. „v likvidácii", so sídlom V. T. X,.
Ž. zapísaná na list vlastníctva, nakoľko po uzavretí tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti viackrát
prevedené na tretie osoby. Odporcovia v 2. a 3. rade nadobudli nehnuteľnosti platnými kúpnymi
zmluvamiapretonegatórnažalobavočinimnemôžebyťdôvodná.Navrhovateľnemáaktívnulegitimáciu

na podanie žaloby, nakoľko bývalá spoločnosť R. spol. s r. o. „v likvidácii" zanikla a navrhovateľ nikdy
v minulosti nebol vlastníkom sporných nehnuteľností.

Odporca 1/ sa k návrhu nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil odporca v 1/ rade, ktorý mal
doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom a preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Ostatní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že sa stále považuje za vlastníka

nehnuteľnosti. Na riešenie vlastníctva v sporovom konaní bol odkázaný priamo z rozhodnutí súdov vo
veci, keď sa domáhal nariadenia dodatočnej likvidácie podľa § 75a Obchodného zákonníka. Opätovne
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní NS SR 6Sž 152/95, v odôvodnení ktorého
stanovil názor, že za vtedy platného právneho stavu nebolo možné realizovať záložné právo predajom
nehnuteľnosti. Zákon č. zák. č. 174/50 Sb. nebolo možné použiť ani analogicky. Dôvod neplatnosti

bol aj v nízkej kúpnej cene a nedostatku plnomocenstva, ktoré nevyplývalo z ustanovení záložnej
zmluvy. Pokiaľ by plnomocenstvo sa malo odvodzovať od obsahu záložnej zmluvy o oprávnení banky
predať nehnuteľnosť, tak takéto plnomocenstvo by bolo neplatné s poukazom na ust. § 22 Občianskeho
zákonníka pre rozpory záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca. Poukázal aj na konanie odporcov 2/
a 3/, keď po vyzve na vrátenie nehnuteľnosti odporca 2/ previedol 1/100 na odporcu 3/ a navrhovateľovi

uviedol,ženehnuteľnosťnevráti,pričomsedemdnípoprevodebolaspísanánotárskazápisnicaouznaní
záväzku, na základe ktorého je vedená exekúcia. Ani jedného z vlastníkov nehnuteľnosti nepovažoval
za dobromyseľného a z dôvodu neplatnosti zmluvy nemohol žiaden z kupujúci nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v zmysle zásady nemo plus iuris ad adlium transferre potest quam ipse haberet.Odporcovia v 2/ a 3/ rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že celú žalobu považujú
za špekulatívnu. Poukazovali na nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok aktívnej

legitimácie. Ani v prípade vyhovenia žalobe by nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva v
prospech R. s.r.o., pretože v prípade, ak by vlastníkmi neboli odporcovia 2/ 3/, nasledovali by ich
predchodcovia.
Poukázali na skutočnosť, že k nehnuteľnosti nadobudli odporcovia v 2/ a 3/ vydržaním podľa ust. § 134
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nehnuteľnosť so započítaním držby právnych predchodcov mali

v držbe viac ako 10 rokov. Pôvodný vlastník J. C. mal nehnuteľnosť v držbe od 30.9.1997, a odporcovia
v rade 2/ a 3/ majú nehnuteľnosť v držbe až doposiaľ. Pritom navrhovateľ zaslal odporcovi v rade 2/ list
ktorým žiadal vydať nehnuteľnosť dňa 26.10.2007, ktorý bol doručený až dňa 29.10.2007.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, najmä obsahom úverovej zmluvy
137/2, zmluvy o zriadení záložného práva, výpisom z obchodného registra P., a.s., obsahom kúpnej

zmluvy medzi R. s.r.o. a J. C. a.s., obsahom mandátnej zmluvy z 18.4.1994, obsahom uznesenia
krajského súdu v Žiline 13Cob/205/2008 a obsahom uznesenia Okresného súdu Žilina 26Cbr 101/07,
výpisom z obchodného registra J. C. a.s., zápisnicou o dražbe č. 1, oznámením o realizácii záložného
práva z 14.2.1994, výpis LV č. 6185 k. ú. Ž. a výpisom LV č. 1137 k.ú. Ž. v stave ku dňu 6.10.1993,
obsahom pripojeného spisu KS Banská Bystrica 47-24K 111/00 a to najmä návrhom na vyhlásenie

konkurzu, uznesením č.k. 47-24K 111/00-57 o ustanovenie predbežného správcu, uznesením č.k.
47-24K 111/00-73, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a zistil
nasledovný skutkový stav:

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 91/2006 naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka
ďalšia právna zmena. Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná
ani za dobu minulú, ani do budúcnosti; rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia
rozhodnutia.

Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku, z ktorého je citovaná právna veta uviedol, že základnou
podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.
c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny
záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa,
teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho

stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp.
stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu

určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (porovnaj § 154 ods. 1, § 211 ods.
3 OSP).

Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u

návrhov na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Mnohé
minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné.
K tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti. Na nedostatok predpokladu
určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či
tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudokNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva.
Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku
zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu

mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.
Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym
rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou
otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy katastra
plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide
o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter (porovnaj
R 18/2004). Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností.

Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú
do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov
potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (porovnaj § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona).
Ustáliť aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže.
Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať

ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí
byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevádzateľom podľa neplatnej zmluvy,
za ustanovených podmienok - (a tie mohli nastať) však dochádza k vydržaniu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Je tiež možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevádzateľom, zomrela, že právnická osoba,
ktorá bola prevádzateľom, zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že nehnuteľnosť,

ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku
alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená s inou
stavbou. V takýchto prípadoch treba riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to
správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť zase iba súd. Z uvedeného
je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny,

a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi (žaloba mimo konania o dedičstvo, porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z
28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006), povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým
je úplné odstránenie sporu.

Zákonodarca vedomý si obtiaží pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou od
1. januára 2002 vsunul zákonom č. 255/2001 Z.z. do katastrálneho zákona nové znenie ustanovenia
§ 34 ods. 2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o
neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou. Uvedené ustanovenie (podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 255/2001 Z.z.)

má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti
právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje; v takomto prípade, ak toto
právo bolo následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo.

Zistenie,žeprávakpríslušnejnehnuteľnosti,prektorúsavediesporoneplatnosťprevodunehnuteľnosti,

sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, znamená
zistenie, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80
písm. c) OSP v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu

návrhu.

Ak by aj v tomto konaní súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, bolo by rozhodnuté o tom,
že zmluva medzi R., s.r.o., so sídlom V. T. X, XXX XX Ž., IČO: XX XXX XXX ako predávajúcim a
odporcom v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu súp. č.

XXX postaveného na KN parc. č. 1807 a pozemku KN parc. č. 1807, druh zastavané plochy a nádvoria
o výmere 770 m2, k.ú. Ž. zapísaného na liste vlastníctva č. 1137, ktorej vklad bol povolený pod č.
V5752/97dňa 17.11.1997, je neplatná a že odporcovia v 2/ a 3/ rade nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti.
Rozsudok, nakoľko je záväzný (pokiaľ sa nerozhoduje o osobnom stave) len voči účastníkom konania,nedotýkal by sa iných prevodov nehnuteľnosti, ku ktorým dochádzalo pri prevode nehnuteľnosti medzi
inými osobami, ako sú účastníci konania, teda v období prevodov medzi navrhovateľom zastúpeným
P., a.s. v prospech odporcu 1/ až po prevody odporcom v 2/ a 3/ rade. Pritom sami odporcovia 2/ 3/

poukazovali na skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudli od iných osôb ako od odporcu 1/. Nepochybne
závažná je aj skutočnosť, že pôvodný vlastník nehnuteľnosti R., s.r.o. na základe Uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24 K 111/00-73 zo dňa 21.3.2003, ktorým bol návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku v zmysle § 68 ods. 4 Obch. zák.,
bol z Obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňom 29.9.2003 vymazaný. Teda je vylúčená, aj v

prípade vyhovenia všetkým výrokom návrhu, obnova zápisu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti
R., s.r.o. v katastri nehnuteľností, keďže táto už nie je nositeľom práv a povinností. Pritom z výroku
rozsudku by nevyplývalo, že spoločnosť R., s.r.o. bola vlastníckom daných nehnuteľností.

Súd sa ďalej s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal aj tým, či by bolo možné v prípade
vyhovenia návrhu, postupovať podľa § 75a Obchodného zákonníka a vykonať dodatočnú likvidáciu

majetku.Hocibybolourčené,žejeneplatnázmluva,ktoroubolaprevedenánehnuteľnosťodspoločnosti
R., s.r.o. a že odporcovia 2/ 3/ nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemožno ani za takéhoto stavu
konštatovať, že spoločnosť R., s.r.o. má vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ho mala v čase zániku.
Nemožno a priory vylúčiť, že vlastnícke právo niektorým z iných spôsobov nadobudnutia nezískal iný
subjekt z radu prevodcov (či už originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, alebo iným

zo spôsobov, kedy je možné nadobudnúť nehnuteľnosť od nevlastníka a pod..). Vlastnícke právo R.,
s.r.o. by aj za tohto stavu bolo hypotetické (a to aj v prípade, že by súd túto otázku riešil prejudiciálne),
pretože by ho nebolo možné zapísať v prospech tejto spoločnosti na list vlastníctva a to nie len z dôvodu
jej zániku a straty subjektivity, ale aj z dôvodu existencie iných právnych skutočností, počnúc prevodom
nehnuteľnosti zo spoločnosti R. s.r.o. na odporcu 1/ ďalšie subjekty. Zároveň pri nemožnosti zápisu

vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností by takéto právo nekonštatoval (nedeklaroval) ani súd v
jeho autoritatívnom rozhodnutí.
Jediná možnosť, ako dosiahnuť tento stav by bola žaloba o určenie, že spoločnosť bola ku dňu
zániku vlastníkom hnuteľných vecí a že nehnuteľnosť patrí do majetku vymazanej spoločnosti o ktorom
je možné vykonať dodatočnú likvidáciu podľa § 75a Obchodného zákonníka alebo žaloba, ktoré by

deklarovala opísaný skutkový stav.

Ani takéto konštatovanie však samo osebe nie je postačujúce pre úspech v konaní. Súd dáva do
pozornosti skutočnosť, že podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu, obdobne ako skutočnosť, že podľa

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Súd v tomto prípade by musel starostlivo skúmať, prečo sa navrhovateľ ako likvidátor
nedomáhal v odvolacom konaní proti Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 47-24 K
111/00-73 zo dňa 21.3.2003 zaradenia nehnuteľnosti do konkurznej podstaty a vykonania vypriadania,

či splácal alebo nesplácal úvery, na zabezpečenie ktorých bola nehnuteľnosť založená, aké boli dohody
s veriteľom pri založení nehnuteľnosti a nesplácaní zabezpečených pohľadávok, prečo sa ochrany
vlastníckehoprávanedomáhalskôrapod..Ajkeďmožnosúhlasiťstvrdenímnavrhovateľa,ževlastnícke
právo je nepremlčateľné, ochranu možno priznať len tomu, kto pristupuje k naplneniu a realizácii práv
zodpovedne. v opačnom prípade možno ochranu poskytnúť len vtedy, ak by nevznikol zjavný nepomer

medzi existujúcou nespravodlivosťou (ujmou) na strane navrhovateľa a ujmou, ktorá by vznikla na strane
ostatných osôb, ktorých práva by boli výrokom dotknuté, resp. ktoré by z dôvodu neplatnosti prevodu
museli vracať prijaté plnenie bez toho, aby im bola vrátená protihodnota, minimálne čiastka, za ktorú
oni nehnuteľnosť nadobudli a náklady, ktoré do nehnuteľnosti investovali. Hoci ust. § 457 Obč. zák.
pozná synalagmatickú povinnosť vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, reálne domoženie

sa tohto práva najmä voči obchodným spoločnostiam je niekedy nemožné, najmä ak uplynul pomerne
dlhý časový úsek od poskytnutia plnenia. Ochrana práv účastníka, ktorý k nim pristupoval ľahkovážne a
bez vážneho dôvodu sa nedomáhal ochrany ihneď ako došlo k zásahu do jeho práva, nemôže požívať
väčšiu silu ako ochrana práv ostatných dobromyseľných nadobúdateľov, ktorí z dôvodu ľahkovážneho
prístupu alebo z dôvodu neodôvodnenej nečinnosti pôvodného vlastníka, dobromyseľne nadobudli vec,

ktorúnavrhovateľneplatnepreviedol,avšaknemohlimaťvedomosťoneplatnostitakéhotoúkonu.Pritom
v pochybnostiach je potrebné sa prikloniť na stranu týchto nadobúdateľov a prevodcov. V neposlednom
rade by súd musel prejuciálne skúmať, či by vôbec takého rozhodnutie by malo pre navrhovateľa
význam, pretože povolením dodatočnej likvidácie sa obnovujú aj pohľadávky voči spoločnosti, ktorénebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra
a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Pritom len záväzky s príslušenstvom zo
zabezpečovanýchúverov(ktorésapodľa§75aObz.obnovujú),bypresiahlihodnotunehnuteľnosti,teda

konkurzné konanie nariadené v prípade zistenia predlženia po nariadení dodatočnej likvidácie, by malo
význam len pre pôvodného záložného veriteľa, pričom zneplatnením prevodov by bola spôsobená krivda
celému rozsahu iných subjektov. Nakoniec, ak sa navrhovateľ cítil poškodený postupom záložného
veriteľa, stanovením ceny, predajom, mal sa právo domáhať náhrady škody, ktorá mu tým vznikla.
Vzhľadom však na nepreukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľa na uplatnenej určovacej žalobe

súd bez skúmania ďalších skutočností žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 O.s.p. sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 cit. ust. platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko
podľa § 156 ods. 2 O.s.p. ak bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, súd musí
doručiť rozsudok hneď po pojednávaní, pričom účastníci majú nárok na náhradu trov konania za účasť
aj na tomto pojednávaní, teda nie je možné pripraviť rozhodnutie o trovách vopred, súd z nemožnosti
vyčísleniatrovkonaniavrozsudkudoručovanompopojednávanírozhodolourčenýnáhradytrovkonania

až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).