Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910207163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5910207163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov JUDr. Erika Vargu a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: P. O., nar.
X.X.XXXX, bytom P. XXX, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik,
s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti odporkyni: G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. na
Q. XXX/X, H., v zastúpení JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, AK Madačova 7, 034 01 Ružomberok,
IČO: 42 221 340, o zaplatenie 132.775,67 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/60/2011-105 zo dňa 15.1.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 693
eur, ktoré je navrhovateľ p o v i n n ý nahradiť právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Zuzane Baloghovej,
advokátke so sídlom Advokátskej kancelárie Madačova 7, Ružomberok, po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (doručený súdu 13.12.2010), ktorým
sadomáhaluloženiapovinnostiodporkynizaplatiťmuistinuvovýške132.775,67Eurspolus9%ročným
úrokom z omeškania od 9.12.2010 do zaplatenia ako aj trovy konania.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľ (veriteľ) a odporkyňa (dlžníčka) uzatvorili

zmluvu o pôžičke 8.11.2006. Z tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške
4.000.000,- Sk, ktorú dlžník od veriteľa prevzal pri podpise zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi
podpismi na zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom dlžník sa zaviazal sumu
4.000.000,- Sk vrátiť veriteľovi do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom v ktorej
veriteľ vyzýva dlžníka, aby svoj dlh splatil naraz v plnej výške. Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa
3.11.2010 adresovanej právnym zástupcom navrhovateľa odporkyni bolo ďalej zistené, že odporkyňa
bola vyzvaná na vrátenie istiny vo výške 132.775,67 Eur (4.000.000,- Sk) titulom vrátenia pôžičky, ktorá

jej bola poskytnutá zmluvou o pôžičke zo dňa 8.11.2006. Túto výzvu odporkyňa prevzala 8.11.2010.
Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 488, § 489, § 657, § 563, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou v konaní voči
uplatnenému nároku navrhovateľa posudzoval vec aj z pohľadu ustanovení § 100 ods. 1, 2 v spojení
s § 101 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ voči odporkyni uplatňoval zaplatenie peňažnej sumy titulom vrátenia pôžičky peňazí, ktorú

jej poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2006 vo výške 132.775,67 Eur, a to s poukazom
na ustanovenie článku II. zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého odporkyňa sa zaviazala, že pôžičku
vo výške 132.775,67 Eur vráti do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom,
v ktorej ju veriteľ vyzve, aby svoj dlh splnila. Odporkyňa bola vyzvaná na vrátenie istiny veriteľomprostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 3.11.2010, ktorú v zmysle predloženej
doručenkyprevzala8.11.2010.Vzhľadomnatietoskutočnostibolovkonanínepochybné,ženavrhovateľ
uplatňujezaplatenieoznačenejsumytitulomvráteniapôžičky,čovýslovneajvnávrhunazačatiekonania

uviedol v 1. odseku na strane 2, hoci vzápätí na to je citované ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd poukazuje na to, že navrhovateľ
v návrhu na začatie konania netvrdil, že k vyplateniu sumy vo výške 132.775,67 Eur došlo plnením bez
právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. že sa jedná
o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Naopak svoj nárok na vyplatenie uvedenej sumy

odvodzuje práve od uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 8.11.2006, pričom platnosť tejto zmluvy žiadnym
spôsobom nespochybnil. Odporkyňa však vzniesla v konaní námietku premlčania uplatňovaného nároku
navrhovateľa, čo do istiny, ako aj čo do príslušenstva, na ktorej zotrvala, preto súd prioritne skúmal
dôvodnosť námietky premlčania, vyriešenie tejto otázky považoval za prednostnú. V tejto súvislosti
okresný súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.8.2008 sp.zn. 1M Obdo 1/2007 a zo dňa 29.10.2008 sp.zn. 4 Cdo 237/2007.

Okresný súd vychádzajúc z obsahového znenia ustanovenia článku 2 uzavretej zmluvy o pôžičke dňa
8.11.2006, v zmysle ktorého dlžník sa zaviazal sumu vo výške 4.000.000,- Sk vrátiť do 30 dní odo
dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom, v ktorej veriteľ vyzýva dlžníka, aby svoj dlh splatil,
a to naraz v plnej výške a v mene - SKK a s poukazom na dikciu ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka konštatoval, že čas vrátenia pôžičky zmluvné strany nedohodli, nakoľko čas splnenia záväzku

odporkyne vrátiť navrhovateľovi pôžičku peňazí sa odvíja odo dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej
jej navrhovateľom, v ktorej ju vyzve na vrátenie pôžičky. Teda čas vrátenia pôžičky nebol stanovený
konkrétnym časovým údajom, ani nebol stanovený na základe určitej objektívnej skutočnosti, ale bol
ponechaný výlučne na vôľu navrhovateľa - veriteľa, a preto povinnosťou odporkyne v danom prípade
bolo splniť dlh prvého dňa potom, čo ju navrhovateľ o plnenie požiadal. Podľa názoru súdu navrhovateľ

mohol požiadať odporkyňu o vrátenie pôžičky už dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy o pôžičke
a odovzdaní peňazí - t.j. po dni vzniku zmluvného vzťahu dohodnutého na dobu neurčitú, t.j. dňom
9.11.2006. Pokiaľ teda odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd konštatoval,
že trojročná všeobecná premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňa 9.11.2009, návrh na začatie
konania bol v tejto právnej veci doručený súdu až 13.12.2010, teda nepochybne po uplynutí premlčacej

doby. Súd dodal, že aj v prípade, pokiaľ by aj akceptoval poskytnutie lehoty 30 dní na vrátenie pôžičky od
doručenia výzvy navrhovateľa odporkyni odo dňa, kedy mohol navrhovateľ prvýkrát požiadať o vrátenie
pôžičky odporkyňu, jednalo by sa o deň 9.12.2006, kedy by mohol prvýkrát žiadať o vrátenie pôžičky,
avšak aj v tomto prípade návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
t.j. po dni 9.12.2009. Súd svoj právny názor opiera aj o závery judikátu publikované pod R 91/2004.

Vzhľadom na horeuvedené okresný súd uzavrel, že nárok navrhovateľa uplatňovaný v danom konaní je
premlčaný v celom rozsahu, t.j. čo do istiny aj príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že došlo k premlčaniu
istiny, t.j. hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať na vedľajší záväzok. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu, vzniká
jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku, pričom týmto dňom

začína pri tomto práve plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok, preto
súd nemohol navrhovateľovi uplatnený nárok priznať. Vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania
neprichádzalopotomdoúvahymeritórnepreskúmanieoprávnenostinárokuuplatňovanénavrhovateľom
v tomto konaní. Rovnako súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov vznesené právnym zástupcom
odporkyne k otázke odovzdania peňazí navrhovateľom odporkyni, a to jej výsluchom, resp. šetrením

účtov navrhovateľa v bankových ústavoch, keďže po závere o premlčaní nároku, by sa jednalo o
nadbytočné dôkazy.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzajúc z
princípu úspechu/neúspechu priznal odporkyni úspešnej procesnej strane právo na náhradu trov účelne

vynaložených na bránenie svojho práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Titulom trov
konania odporkyňa má právo na trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.386,34 Eur za dva úkony
právnej služby po 685,45 Eur s poukazom na § 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. a prislúchajúci režijný paušál 1 x po 7,63 Eur a 1 x vo výške 7,81 Eur. Keďže okresný súd konštatoval
správnosť vyčíslenia uplatňovaných trov, priznal ich v požadovanej a uplatňovanej výške.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zmeny
rozsudku, rámci tejto zmeny žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu a priznať trovy konania. Odvolateľ
sa nestotožnil s právnym posúdením otázky premlčania nároku. Podľa jeho názoru judikát R 91/2004pre posudzovanú vec je neaplikovateľný. Súd nesprávne ustálil, že čas vrátenia pôžičky zmluvné strany
nedohodli. Článok II. zmluvy o pôžičke jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje,
že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a deň vrátenia pôžičky je deň, ktorý nastane po uplynutí 30-tich

dní odo dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom, pričom je presne stanovené, čo musí výzva
obsahovať - splatenie dlhu naraz, v plnej výške a v mene slovenské koruny. Na základe popísaného
ustanovenia zmluvy je zrejmé, že sa nejedná o prípad daný ust. § 563 Občianskeho zákonníka, že
čas splnenia dlhu nie je dohodnutý. Odvolateľ bol názoru, že čas splnenia dlhu nemusí byť uvedený
konkrétnym kalendárnym údajom. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť, takúto lehotu si zmluvné

strany dohodli slobodne a vážne, bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok (poukaz na článok
V. zmluvy o pôžičke). Preto lehota v posudzovanej veci na zaplatenie pôžičky začala plynúť dňom
doručenia
písomnej výzvy 8.11.2010, plynula 30 dní a v nej mala dlžníčka - odporkyňa povinnosť svoj dlh splatiť.
Posledným dňom na zaplatenie bol deň 8.12.2010. Pokiaľ podal
návrh na súd na vymoženie dlžnej sumy dňa 13.12.2010, urobil tak v zákonom stanovenej trojročnej

lehote, nakoľko premlčacia doba by uplynula až dňa 8.12.2013. Totožná argumentácia platí i vo vzťahu
k uplatňovanému príslušenstvu, keďže nedošlo k premlčaniu istiny, nemohlo dôjsť ani k právnym
následkom premlčania vedľajšieho záväzku - platiť úroky z omeškania.
Odvolateľ dodal, že z listinného dôkazu - zmluva o pôžičke zo dňa 8.11.2006 je nesporné, že
dlžníčka od veriteľa sumu prevzala (článok I. zmluvy), túto skutočnosť potvrdila svojim vlastnoručným

podpisom s prehlásením podľa článku V. zmluvy, svoj podpis osvedčila pred notárom dňa 13.11.2006,
čím potvrdila skutočnosti uvedené v zmluve. Čo sa týka navrhovaného dôkazu zo strany odporkyne
ohľadom skúmania jeho finančných prostriedkov v bankových ústavoch, takéto dokazovanie je bez
právnehovýznamu,nakoľkoonnemápovinnosťmaťfinančnéprostriedkyvbankovýchústavochaodkiaľ
finančnými prostriedkami disponoval, je pre posúdenie predmetu sporu právne irelevantné.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zvýraznila, že navrhovateľ neodôvodnil svoje odvolanie
konkrétne, neuviedol v čom vidí nesprávnosť rozsudku, odkázal len na ust. § 205 O.s.p. V odôvodnení
odvolania uviedol jedine, že so závermi súdu o plynutí premlčacej lehoty sa nestotožňuje. Odporkyňa
mala za to, že práve otázka premlčania, kedy ona vzniesla námietku premlčania, je otázkou podstatnou

pre konanie. Dala však do pozornosti odvolaciemu súdu, že ona neuznala nárok navrhovateľa ani čo
do dôvodu, ani čo do výšky, pretože navrhovateľom uplatnenú žalobu považuje za vykonštruovanú a
účelovú.
Podľa názoru odporkyne, súd prvého stupňa ňou vznesenú námietku správne právne posúdil, obdobne
správne na daný prípad aplikoval aj závery rozhodnutia publikované v R 91/2004.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( §10 ods. l O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec
v rozsahu podľa § 212 ods. l O.s.p a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211
ods. 2, § 214 ods.2 O.s.p ( bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu podľa

§ 219 ods.l,2 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd sa prioritne zaoberal odvolaním navrhovateľa, ktoré smerovalo proti meritórnemu výroku. V
zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania,

ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré vymedzil odvolateľ v zákonom stanovenej lehote na
podanie tohto opravného prostriedku. Nadväzne krajský súd posudzoval napadnuté rozhodnutie vo veci
samej z dôvodov označených navrhovateľom.
Je jednoznačné, že navrhovateľ v prebiehajúcom konaní voči odporkyni uplatňoval zaplatenie peňažnej
sumy titulom vrátenia pôžičky peňazí s poukazom na zmluvu o pôžičke zo dňa 8.11.2006 vo výške

132.775,67 Eur, a to s poukazom na ustanovenie článku II. zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého
odporkyňa sa zaviazala, že pôžičku vo výške 132.775,67 Eur ( 4.000.000,- Sk ) vráti do 30 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom, v ktorej ju veriteľ vyzve, aby svoj dlh splnila. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v zmluve o zapožičanie finančných prostriedkov
z 8.11.2006 medzi P. O. (veriteľ) a G. P. (odporkyňa - dlžník) nebola stanovená lehota na plnenie.

Článok II. zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2006 je v tomto smere jednoznačná: „Zmluva sa uzatvára na
dobu neurčitú. Dlžník sa zaväzuje uvedenú sumu, t.j. 4.000.000,- Sk (štyri milióny Slovenských korún)
vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy odoslanej veriteľom, v ktorej veriteľ vyzýva dlžníka,
aby svoj dlh splatil, a to naraz, v plnej výške a v mene - slovenské koruny.“ Označené dojednaniezmluvy je vyjadrením zmluvnej voľnosti v občianskoprávnych vzťahoch, keď účastníci zmluvy odlišne
od ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka upravili lehotu na plnenie po výzve dlžníka veriteľom tak,
že dlžník nie je povinný plniť (už) v nasledujúci deň po výzve veriteľa, ale až do 30 dní od takejto výzvy.

Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa aplikáciou § 563 Občianskeho zákonníka má svoj zákonný
rámec a následne je vecne správny názor súdu prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje,
že odporkyňa (dlžník) mala povinnosť splniť dlh prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Možnosť veriteľa vyvolať splatnosť záväzku, nesie pritom aj jeho právo vymáhať plnenie záväzku. Ak
totiž môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu, z objektívneho hľadiska môže svoje právo tiež vykonať, preto

je opodstatnený právny záver, že premlčacia doba začala plynúť v deň nasledujúci po uzavretí dohody
o zapožičaní finančných prostriedkov, t.j. od 9.11.2006 a uplynula (všeobecná premlčacia doba) dňa
9.11.2009. Pokiaľ navrhovateľ návrh na začatie konania posudzovanej právnej veci doručoval súdu až
13.12.2010, správne uvádza okresný súd, že sa tak stalo nepochybne už po uplynutí premlčacej doby.
Ako je zrejmé, na daný prípad okresný súd aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenie Občianskeho
zákonníka o premlčaní práva (§ 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Následne záver súdu prvého

stupňa o premlčaní nároku i vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky (úrokov z omeškania) má obdobne
zákonný rámec a v tejto súvislosti krajský súd v celom rozsahu poukazuje na písomné odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa uvádzané na str. č. 6 písomného vyhotovenia.
Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že aktuálne je v danom ohľade stabilizovaná i rozhodovacia prax.
Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal zo stabilizovanej rozhodovacej praxe Najvyššieho

súdu SR. Závery jeho rozhodnutia (citované v písomnom odôvodnení) vychádzajú z danosti záujmu
na dostatočnej právnej istote i v zmluvných záväzkových vzťahoch v občianskom práve, pričom princíp
zmluvnej voľnosti dáva účastníkom týchto vzťahov široké možnosti úpravy svojich vzájomných práv a
povinností tak, aby čo najkonkrétnejšie zodpovedali ich úmyslom/predstavám. Zároveň je prirodzenou
povinnosťou a spravodlivou požiadavkou na veriteľa, aby dbal na ochranu vlastných práv; okrem iného

aj ich včasným uplatňovaním tak vo vzťahu k dlžníkovi, ako i následne na súde. Vzhľadom na uvedené
(opodstatnenosťnámietkypremlčania)bolnáležitýpostupokresnéhosúdu,ktorýnevykonalnavrhované
dôkazy týkajúce sa dôvodnosti samotného uplatňovaného nároku. Jednoznačne ide o dokazovanie,
ktoré by bolo nadbytočné, teda nehospodárne a spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Z konštatovaného vyplýva, že odvolacie argumenty navrhovateľa neboli opodstatnené. Nakoľko neboli

zistené ani žiadne procesné nedostatky na ktoré by odvolací prihliadal z úradnej povinnosti (§ 212 ods.
3 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie vo veci samej bolo potvrdené ako vecne správne.
Obdobne sa tak stalo i v súvisiacom výroku o náhrade trov a prvostupňového konania. Okresný súd
aplikáciou postupu § 142 ods. 1 O.s.p. akceptoval princíp úspechu/neúspechu účastníkov v konaní.
Navrhovateľ, neúspešná procesná strana, je povinný nahradiť trovy konania úspešnej procesnej strane -

odporkyni, ktoré v súvislosti s bránením svojho práva v priebehu vedeného súdneho konania vynaložila.
Preukázateľne tieto trovy boli účelne vynaložené i uplatnené v súvislosti s právnym zastúpením a tieto
trovy okresný súd priznal v správnej výške s prihliadnutím na účelnosť ich vynaloženia.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, je preto jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho

konaniaodporkyni-úspešnejprocesnejstrane.Tietotrovyvznikliaboliiuplatnenévsúvislostisprávnym
zastúpením za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, - podľa § 14
ods.1písm.b/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.zaoznačenýúkonprávnejslužby
patrísuma685,45Eur(vychádzajúczhodnotyúkonupodľa§10citovanejvyhlášky)kuvedenémuúkonu
prislúchajúci režijný paušál 7,81 Eur, teda za tento jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní patrí

suma po zaokrúhlení 693 Eur. Uvedenú sumu je navrhovateľ povinný titulom trov právneho zastúpenia
nahradiť právnej zástupkyni odporkyne JUDr. Zuzane Baloghovej, advokátke so sídlom Advokátskej
kancelárie Madačova 7, Ružomberok po právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.