Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/349/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205597
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213205597.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci v právnej veci žalobcu N. A., bytom R. XX, XXX XX C., zastúpeného
JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená JUDr. Daniel
Blyšťan, advokát, so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/153/2013-181 zo dňa 24.08.2015

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/234/2012 zo dňa 19.01.2012.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na novelu Exekučného poriadku, keďže rozhodcovský
rozsudok stratil záväznosť a nebol podaný návrh na exekúciu.

Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z., § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z.z., § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., § 243d Exekučného poriadku a § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z.z. návrh na začatie konania zamietol, pretože zistil, že do 31.03.2015 nebolo začaté exekučné
konanie na vymoženie pohľadávky z rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.01.2012. Keďže základným
predpokladom rozhodnutia je jeho záväznosť a predmetné rozhodnutie rozhodcovského rozsudku nie je

v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami pre účastníkov a ani pre iné subjekty záväzné, neplynú
z neho žiadne práva a povinnosti, nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie, exekučné konanie sa
nezačalo. Nie je daný dôvod na zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Preto prvostupňový
súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že v danom prípade pri plnom úspechu žalovaného

aplikoval ust. § 150 O.s.p., keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že sa v
priebehu konania zmenila právna úprava, ktorá mala za následok zbytočnosť tohto inak, pri podaní,
dôvodného návrhu, aspoň čo sa týka právneho základu. Žalobca za túto skutočnosť nemôže, a preto
mu ako celkom neúspešnému účastníkovi konania ani nemohli byť priznané trovy konania. Naopak,
tie by inak patrili v celom rozsahu úspešnému žalovanému, ktorému ich však súd práve pre dôvody
vyplývajúce z § 150 O.s.p. nepriznal.Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v časti o nepriznaní náhrady trov konania a priznal
žalobcovi účelne vynaložené trovy tohto konania. Poukázal na to, že odporca práve vďaka žalobnému

návrhu, ktorý bol podaný, neinicioval voči žalobcovi exekučné konanie, teda žalobca v čase podania
bola potrebná na účelne uplatňovanie alebo bránenie práv žalobcu. V prípade nepodania žalobného
návrhu by mal žalovaný dostatočne dlhú dobu na to, aby sa voči žalobcovi začalo exekučné konanie
a následne aj vymoženie pohľadávky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. V čase podania
žalobného návrhu nebolo možné predpokladať zmenu novely Exekučného poriadku, čo by malo za

následok zamietnutie predmetnej žaloby a v prípade jej absencie by s pravdepodobnosťou blížiacou sa
k istote by súd rozhodol v prospech žalobcu. Považoval preto trovy právneho zastúpenia za účelné a vo
vzťahu k žalobcovi nie je namieste aplikovať ust. § 150 O.s.p. v jeho neprospech.

K odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p.
a zistil, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách účastníkov konania je správny a nie je dôvod
ani na jeho zrušenie a ani na jeho zmenu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku súdu prvého stupňa, keď
náhradu trov prvostupňového konania súd účastníkom nepriznal. Správne súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 od. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Taktiež správne aplikoval aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie je potrebné aplikovať bez ohľadu
na dopad vždy, kedy sa rozhoduje podľa § 142 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci odvolací súd nespochybňuje, že pokiaľ by nedošlo k zmene právnej úpravy, bolo
by o uplatnenom nároku rozhodnuté meritórne. To že došlo k zmene právnej úpravy však neznamená,
že v danom prípade nebol dôvod na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu meritórne. Stanovisko
žalobcu,žesauspokojilsozmenouprávnejúpravybolopodporenéjehoúklonmianevyužitímopravných
prostriedkov proti zamietavému rozhodnutiu o jeho nároku. Rozhodcovský rozsudok sa totiž ex lege

nezrušuje a zákon výslovne nestanovil, že napadnúť možno len právoplatný rozhodcovský rozsudok.
Táto okolnosť však už za súčasnej procesnej situácie je bez právneho významu k rozhodnutiu o
uplatnenom nároku v prejednávanej veci. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania nemôže
tak, ako v tejto veci, prihliadať na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov
konania je podstatné, či bol žalobca (resp. iný účastník konania) úspešný, resp. v akom rozsahu bol

úspešný (alebo neúspešný).

Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom úspech je treba rozumieť
ako úspech v zmysle procesného výsledku.

Keďže v danom prípade mal z procesného hľadiska bez ohľadu na dôvody zamietnutia žaloby plný
úspech žalovaný, pretože proti nemu smerujúci návrh súd v celom rozsahu zamietol, v závislosti od
úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z procesného hľadiska by mal právo na náhradu trov konania. Keďže
súd prvého stupňa na daný vzťah aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a využil možnosť tohto zákonného
ustanovenia na zmiernenie dopadu rozhodnutia o trovách konania na žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré

rozhodnutie aj odôvodnil, odvolací súd považuje takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné.

Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách účastníkov konania podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, pretože v tomto konaní žalobca v rámci odvolacieho konania nebol

úspešným účastníkom.

O trovách žalovaného odvolací súd nerozhodoval, pretože tento si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.