Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1503899999
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1503899999.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo Petržalka,
so sídlom Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, zastúpeného JUDr. Katarínou Kalabovou,
advokátkou so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti odporcovi: R. N.P. - P. Y., Belinského 16,
Bratislava, zastúpenému opatrovníkom: R. N., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., o zaplatenie 3.682,47

eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
4.282,10 eur s príslušenstvom a určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 15. novembra 2013 č.k. 32C 193/03-315,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 15. novembra 2013 č.k. 32C 193/03 - 315 uložil súd prvého
stupňaodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu917,78eurspolusúrokomzomeškania16,5%

ročne od 01.11.2005 do zaplatenia, konanie čo do časti úrokov z omeškania a čo do časti istiny
zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľa a vzájomný návrh odporcu zamietol. O náhrade trov konania si
vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc z uznesenia Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8Co 122/2008 - 164 zo dňa 26.02.2010, ktorým bol jeho v poradí prvý
rozsudok; ktorým návrh navrhovateľa zamietol; zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, dospel po
doplnení dokazovania k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že

medzi účastníkmi konania bola dňa 18.07.2001 uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, na
základe ktorej navrhovateľ, ako prenajímateľ a správca domovej nehnuteľnosti, prenechal odporcovi,
ako nájomcovi, do nájmu nebytový priestor v objekte č.Y. - X na L. H. XX - XX za účelom zriadenia
predajne potápačskej techniky a športových potrieb na dobu určitú od 02.05.2001 do 30.06.2006 s
dohodnutým nájomným a zálohovými platbami za poskytované služby spojené s nájmom vo výške
16.341,- Sk mesačne. Odporca prevzal nebytové priestory dňa 02.05.2001 a v rovnaký deň uzatvoril na
úhradu dodávky elektrickej energie do prenajatých nebytových priestorov zmluvu so Západoslovenským

energetickými závodmi ako dodávateľom elektrickej energie. Neoprávnený odber elektrickej energie vo
výške 29 984 kWh sa týkal odberu elektrickej energie na elektromere nachádzajúcom sa v spoločných
priestoroch bytového domu za obdobie od 04.09.2001 do 04.03.2002. V priebehu konania dňa
04.10.2004 uzavreli účastníci konania dohodu o mimosúdnom vysporiadaní záväzku, na základe
ktorej odporca ako dlžník uznal voči navrhovateľovi svoj záväzok vo výške 97.879,- Sk, ktorý mu vznikol
titulom neoprávneného odberu elektrickej energie, z toho suma 90.884,- Sk predstavovala zníženú

sumu z faktúry vystavenej za neoprávnený odber elektrickej energie a sumy vo výške 1.000,- Sk a vo
výške 5.995,- Sk predstavovali súdne poplatky vynaložené navrhovateľom na súdnu ochranu svojho
práva v súdnych konaniach ; súčasne odporca uznal záväzok vo výške 19.054,- Sk vzniknutý titulomnepravidelného uhrádzania mesačných zálohových preddavkov za nájomné a plnenia poskytované v
súvislosti s nájmom nebytových priestorov a vyúčtovanie nákladov za obdobie rokov 2002 a 2003.
Odporca v zmysle tejto dohody uhradil navrhovateľovi pri podpise zmluvy čiastku 19.054,- Sk a 50.000,-

Sk, pričom na účet navrhovateľa následne vložil dve splátky po 3.990,- Sk. Predmetom konania v
danom prípade bolo plnenie z dohody o mimosúdnom vysporiadaní záväzku v zostávajúcej
výške 1.125,41 eur, po zohľadnení úhrad odporcu, a to titulom nedoplatku na mesačných zálohových
platbách za nájom a plnenia spojené s nájmom za obdobie rokov 2002 a 2003 a titulom náhrady
škody za neoprávnený odber elektrickej energie a súdneho poplatku 1.000,- Sk. Predmetom konania

bol aj vzájomný návrh odporcu, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti dohody o uznaní dlhu zo
dňa 04.10.2004 a vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na základe uvedenej dohody uhradil.
Na základe odporcom predložených dokladov ustálil, že v roku 2001 bol odporcovi vyúčtovaný preplatok
nákladov vo výške 29.052,- Sk, ktorá suma bola navrhovateľom zohľadnená v čiastočnom späťvzatí
návrhu ; vyúčtovaním nákladov za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za rok
2003 vznikol navrhovateľovi nedoplatok k 31.12.2003 vo výške 1.656,- Sk, keď náklady

za rok 2003 predstavovali 142.518,- Sk, odporca uhradil na zálohových platbách sumu 158.582,- Sk,
čím mu vznikol preplatok vo výške 16.064,- Sk, ktorý mu bol započítaný na nedoplatok k 01.01.2003
vo výške 17.720,- Sk. Odporcom uplatnený vzájomný návrh po právnej stránke posúdil podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že v konaní neboli žiadnym relevantným dôkazom preukázané tvrdenia odporcu, že by k podpisu

dohody o mimosúdnom vysporiadaní záväzku zo dňa 04.10.2004 došlom pod nátlakom, ktorý by mal
u odporcu vplyv na slobodu jeho vôle a jej prejav, a ktorý by zakladal jeho neplatnosť. Poukázal na
to, že je nanajvýš nepravdepodobné, že ak by sa odporca cítil pod nátlakom od roku 2002, mal by
záujem zotrvať v nebytových priestoroch ďalšie dva roky a odmietal by tieto dobrovoľne uvoľniť,
keď ich vypratania sa prenajímateľ domáhal už žalobou podanou dňa 11.07.2002. Poukázal na to, že

v čase uzavretia dohody o mimosúdnom vysporiadaní prebiehali dva súdne spory, kde mal odporca
možnosť aktívne sa brániť vznášaním relevantných námietok, a teda je nelogické, aby sa bezprávnymi
vyhrážkami, resp. tvrdenou, avšak žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázanou hrozbou fyzického
a psychického útoku voči jeho osobe, resp. osobám blízkym, cítil tlačený do jej uzavretia. S
poukazom na svedecké výpovede bývalého predsedu, ako aj súčasného podpredsedu predstavenstva

navrhovateľa, v ktorých títo zhodne opísali štandardné postupy navrhovateľa v prípadoch, ak mali
nájomcovia záujem na trvaní nájmu, vyhodnotil námietku odporcu ako nedôvodnú a uzavrel, že odporca
pristúpil k uzavretiu dohody slobodne, keď dohoda nebola jednostranne výhodná pre navrhovateľa (v
článku III. sa zaviazal navrhovateľ v prípade včasného plnenia ustanovení dohody odpustiť odporcovi
úroky ako aj poplatky z omeškania v celej výške a netrvať na vyprataní nebytového priestoru).

Konštatoval, že odporca mal možnosť vybrať si z primeraných možností, a to pristúpiť na uzavretie
dohody o mimosúdnom urovnaní, v prípade ktorej mohol naďalej užívať nebytové
priestory v zmysle pôvodnej zmluvy, alebo dohodu nepodpísať a priestory vypratať dobrovoľne ihneď,
resp.počkaťnarozhodnutiesúduatiežsaprípadnebrániťvkonaníozaplatenienáhradyškody.Konanie
spočívajúce v zavarení dverí k nebytovým priestorom považoval za neprípustnú svojpomoc zo strany

navrhovateľa, avšak toto nepovažoval za dôvodné dávať do súvisu so slobodou vôle odporcu pri
uzatváraní dohody v roku 2004, keď k takémuto konaniu zo strany navrhovateľa došlo zjavne ešte v
roku 2002 po výpovedi z nájmu k nebytovému priestoru a po výzve na odovzdanie nebytového
priestoru, kedy došlo k spôsobeniu škody na zariadení predajne. Z uvedených dôvodov vzájomný návrh
odporcunaurčenieneplatnostiprávnehoúkonuakonedôvodnýzamietol,rovnakoakosúvisiacinávrhna

vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Navrhovateľom uplatňovaný nárok
po právnej stránke posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 a § 3 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k
záveru, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade dávajú spoľahlivý podklad pre záver,
že účastníci konania platne uzatvorili dňa 04.10.2004 dohodu o mimosúdnom vysporiadaní záväzku,

ktorou odporca uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splácať, a preto za základ pre
rozhodovanie o nároku navrhovateľa vzal túto dohodu, ktorú posúdil podľa § 51 Občianskeho zákonníka
ako inominátnu zmluvu, ktorou došlo k vyjasneniu existujúcich právnych vzťahov, a nie ku
vzniku nového záväzku, a na základe ktorej odporca uznal svoj dlh vzniknutý titulom náhrady škody
za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 90.884,- Sk a záväzok vo výške 19.054,- Sk titulom

nedoplatkov na mesačných zálohových platbách za nájom a plnenia spojené s nájmom a nedoplatok na
ročných vyúčtovaniach nákladov za obdobie rokov 2002 a 2003. Konštatoval, že uznanie dlhu založilo
v konaní vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, čím došlo k prenesenie
dôkazného bremena z navrhovateľa na odporcu, ktorému vznikla dôkazná povinnosť preukázať, že dlh včase uznania neexistoval alebo že nevznikol. V tejto súvislosti konštatoval, že odporca uniesol dôkazné
bremeno iba čiastočne, keď k predloženým vyúčtovaniam za rok 2002 preukázal, že v rozpore s údajmi
uvedenými v uznaní dlhu bola k 31.12.2003 výška dlhu z vyúčtovania za rok 2001 až 2003 iba

vo výške 1.656,- Sk. Rovnako akceptoval námietky odporcu, že neexistoval, a teda nemohol byť ani
uznaný dlh titulom zaplatených súdnych poplatkov navrhovateľom, o ktorých malo byť rozhodnuté v
samostatných konaniach v rámci náhrady trov konania. So zreteľom na uvedené uzavrel, že navrhovateľ
si mohol voči odporcovi titulom uzatvorenej dohody, obsahujúcej uznanie dlhu, uplatňovať zaplatenie
sumy 90.884,- Sk a 1.656,- Sk titulom nedoplatku na nájomnom, t.j. celkovú sumu 92.540,- Sk (3.071,76

eur), z ktorej odporca preukázateľne uhradil sumu 64.891,- Sk (2.153,98 eur), a preto považoval návrh
za dôvodne podaný čo do sumy 27.649,- Sk (917,78 eur), ktorú navrhovateľovi priznal a vo zvyšku
návrh zamietol. Nad rámec uvedeného uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania boli dostatočné aj
pre posúdenie rozsahu a výšky existujúcej škody a zodpovednosti odporcu za vznik škody. V tom smere
poukázal na prešetrenie škodovej udalosti z podnetu vlastníkov navrhovateľom na usvedčenie odporcu
zamestnancami navrhovateľa, keď podporne k dôvodnosti uplatnenia škody voči navrhovateľovi svedčí

skutočnosť, že odporca priestory napriek dodatočne odopretému súhlasu prenajímateľa fakticky od
počiatku nájmu odpojil od vykurovacieho systému; vo vyúčtovaniach nákladov za plnenia poskytované
s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru mu nebola dodávka tepla na ústredné kúrenie zo strany
prenajímateľa vôbec účtovaná ;na vykurovanie teda musel nutne používať iný zdroj energie. Nebolo
však preukázané, že by sa zrealizovalo pripojenie k odberu samostatnou prípojkou zo sekundárnej siete,

keď bolo v konaní predložené iba potvrdenie o odbornej prehliadke a odborných skúškach elektrického
zariadenia. So zreteľom na uvedené mal za to, že pri neoprávnenom odbere elektrickej energie za
účelom vykurovania priestorov sa odporca dopúšťal protiprávneho konania v priamej príčinnej súvislosti
s ktorým navrhovateľovi vznikla škoda, keď dodávateľovi energie musel zaplatiť za neoprávnený odber.
O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o náhrade

trov konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ , domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.089,46 eur spolu s úrokom z omeškania, dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Namietal záver súdu prvého stupňa, že výška dlhu z titulu nedoplatkov na
mesačných zálohových predpisoch za nájom a plnenia s tým spojené predstavovala k 31.12.2003 sumu
1.656,- Sk (54,96 eur), keď zo sumárnej analýzy zo dňa 08.11.2010 a vyúčtovania za rok 2003 vyplýva,
že dlh odporcu k 31.12.2003 bol vo výške 6.828,- Sk (226,64 eur).
Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené a zamietnutý vzájomný návrh,

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh
navrhovateľa aj v tejto časti zamietnutý a aby bolo vyhovené jeho vzájomného návrhu dôvodiac
tým, že konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené procesnými vadami, súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Argumentoval, že navrhovateľ sa zaplatenia faktúry za spotrebu elektrickej energie domáhal

bez právneho dôvodu, a odmietol ju zaplatiť preto, že sa týkala spoločných priestorov domu, do
ktorého nemal žiaden prístup. Zdôraznil, že za prenajatý nebytový priestor bol v právnom vzťahu čo sa
týka odberu elektrickej energie so Západoslovenskými energetickými závodmi na základe zmluvného
vzťahu od 02.05.2001, a teda nie s navrhovateľom, a preto mu vo vzťahu k navrhovateľovi z
dôvodu spotreby elektrickej energie za spoločné vnútorné priestory v obytnom dome nevyplývala žiadna

povinnosť, a to ani zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ani z výpočtového listu,
ktorý bol súčasťou nájomnej zmluvy a ani z vyúčtovania za služby. Zdôraznil, že dňa 24.07.2001 bola
v nebytovom priestore vykonaná certifikovaným revíznym technikom odborná prehliadka a odborné
skúšky elektrického zariadenia, ktoré by tento v prípade navrhovateľom tvrdenej závadnej
elektroinštalácie odhalil. Uviedol , že navrhovateľ vystavil spornú faktúru za odber elektrickej energie

zo spoločných priestorov na základe krivého obvinenia, že bol v období od 02/2001 do 12/2001
nelegálne napojený na spoločné priestory obytného domu, toto krivé obvinenie nebolo nikdy preukázané
žiadnym revíznym technikom, či už vykonávajúceho svoju činnosť na základe vydaného certifikátu
platného v Slovenskej republike, ani žiadnym iným elektrikárom alebo technikom výjazdovej
skupiny zo strany dodávateľa elektrickej energie a ani zo strany polície. Navyše nebytový priestor mal

prenajatý na základe nájomnej zmluvy až od 01.05.2001. Poukazoval na to, že k spoločným vnútorným
priestorom domov číslo 12 až 14 nemal žiaden prístup. Teda nie je pravdou, že údajne nelegálny
odber mal byť preukázaný v súdnom konaní na základe revíznej správy, keď naopak navrhovateľ
nepredložil žiadny relevantný dôkaz zo strany orgánov kompetentných v prípade zvýšeného odberuelektrickej energie alebo podozrenia z nekalého jednania, konať. Mal za to, že navrhovateľ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že údajne
ním tvrdený čierny kábel, ktorý jeho správca údajne videl v strope spoločných priestorov bytového

domu vôbec existoval, a že v prípade jeho existencie viedol práve do ním prenajatého nebytového
priestoru. V prípade, ak by navrhovateľ skutočne zistil cudzí kábel, bolo mimoriadne neštandardné jeho
konanie ak neprivolal pohotovostný výjazd Západoslovenských energetických závodov ani žiadneho
certifikovaného revízneho technika a ani okamžite neprivolal políciu; štandardným a
logickým postupom zo strany navrhovateľa by bolo vylúčiť mimoriadnu spotrebu v dome pri rôznych

mimoriadnych prácach a úpravách spoločných vnútorných priestorov v obidvoch vchodoch domu a
prípadnýzvýšenýodberreklamovaťavylúčiťajzávadnosťelektromera.Žiadnytakýtoštandardnýpostup
zo strany navrhovateľa nebol preukázaný a konajúci súd sa nezaujímal o žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali neoprávnený odber elektrickej energie z jeho strany.
Za nedostatočné považoval odôvodnenie zvýšeného odberu amatérskymi vyjadrením zamestnanca
navrhovateľa, ktorý je na svojom zamestnávateľovi existenčne aj finančne závislý a predložením faktúr

za odber elektrickej energie vystavených dodávateľom za spotrebu elektrickej energie v spoločných
priestoroch v dome. Aj v prípade preukázania neoprávneného odberu elektrickej energie by
navrhovateľ nebol oprávnený k fakturácii elektrickej energie bez právneho dôvodu ani na základe
zmluvného vzťahu medzi ním a navrhovateľom. V prípade preukázania škody nelegálnym odberom
elektrickej energie by bol totiž navrhovateľ oprávnený k uplatneniu nároku v adhéznom

konaní, prípadne k podaniu žaloby vo veci náhrady spôsobenej škody a nie úhrady faktúry bez právneho
dôvodu. Poukázal na to, že jeho obvinenie bolo súčasťou systematického vydierania zo strany predsedu
bytového družstva, ktorého odmietol prijať ako spoločníka do jeho firmy. Z dôvodu stupňujúceho sa
vydierania zo strany predsedu bytového družstva a jeho spriatelených osôb zo strany bratislavského
podsvetia podal niekoľko trestných oznámení, ktoré napokon vyústili do násilného, nedobrovoľného a

neslobodného podpísania dohody o uznaní fiktívneho dlhu na pozvanie predsedu bytového družstva
dňa 04.10.2004 v jeho kancelárii a v jeho neprítomnosti výlučne iba v prítomnosti niekoľkých členov
mafiánskej skupiny "Z.". Zotrval na svojej argumentácii, že dohodu o uznaní fiktívneho dlhu zo dňa
04.10.2004nedobrovoľnepodpísal.Vytýkalsúduprvéhostupňa,ženavrhovateľanevyzval,abypredložil
relevantné dôkazy , že nevyzval štatutárneho zástupcu navrhovateľa, aby preukázal listinné dôkazy,

že postup voči nemu bolo štandardný, že boli spísané nejaké úradné záznamy z rokovania, že boli
prijaté predstavenstvom navrhovateľa akékoľvek uznesenia, na základe ktorých by bol štatutárny orgán
navrhovateľa oprávnený a splnomocnený k popisovanému postupu aj vynútenému podpisu dohody.
Mal za to, že výsluchom svedkov bolo preukázané, že ani jeden z nich nebol pri podpísaní dohody
z jeho strany, obaja ju podpísali až následne, po jeho vynútenom podpise. Namietal, že prvostupňový

súd nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Mal za to, že navrhovateľ v priebehu
celého konania nepreukázal protiprávnosť jeho konania, neprodukoval žiadne objektívne dôkazy o
neoprávnenom odbere elektrickej energie z jeho strany, nepredložil žiadny relevantný dôkaz ako zápis
alebo technickú správu oprávneného orgánu Západoslovenských energetických závodov o tom, že
došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, akým technickým spôsobom k nemu došlo, odkedy

- dokedy, počet preukázateľne odobratých kilowatthodín, nepreukázal ani žiadne rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní, že by nedovoleným spôsobom odoberal elektrickú energiu. Súd prvého
stupňa mal vyhovieť jeho vzájomného návrhu, keď dohoda ním nebola podpísaná v prítomnosti a za
účasti druhej strany, ale výlučne pod nátlakom spriaznených osôb štatutárneho zástupcu navrhovateľa
a v jeho priestoroch kancelárie, do ktorých bol navrhovateľom vylákaný.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto bolo podané len účelovo s cieľom
ďalšieho predlžovania súdneho konania vo veci samej, nakoľko skutočnosti a tvrdenia v ňom uvádzané,
nie sú v žiadnom prípade nové, čím ide len o zhrnutie jeho predošlých vyjadrení.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej argumentácii, že dohodu o
uznaní dlhu, na ktorú sa navrhovateľ v konaní odvolával, slobodne nikdy nepodpísal a k jej podpisu

bol donútený známou bratislavskou mafiánskou skupinou v priestoroch štatutárneho zástupcu
navrhovateľa pod hrozbou ublíženia na zdraví, únosu dieťaťa a smrti. V ostatnom zotrval na podanom
odvolaní.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach dôvodov
podaných odvolaní, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa ani odporcu nie sú dôvodné.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa venoval otázke platnosti dohody o
mimosúdnom vysporiadaní záväzku zo dňa 04.10.2004 náležitú pozornosť, na posúdenie jej platnostia nárokov z nej vyplývajúcich vykonal všetko potrebné dokazovanie, v rozsahu dôkazných návrhov
účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom,

a na ich základe následne; v súlade s právnym názorom vyjadrenom odvolacím súdom v uznesení
zo dňa 26.02.2010 č.k. 8Co 122/2008-164; vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 37 ods. 1, § 420 ods. 1, § 558) v spojení s
ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (§ 2, § 3, § 7), ktoré aj
správne vyložil a svoje úvahy vedúce k (čiastočnému ) priznaniu navrhovateľom uplatňovaného nároku

na náhradu škody a zaplatenie nedoplatkov na nájomnom a plneniach spojených s užívaním nebytového
priestoru a k zamietnutiu vzájomného odporcom uplatňovaného návrhu na určenie neplatnosti dohody
o mimosúdnom vysporiadaní záväzku zo dňa 04.10.2004 a o vydanie bezdôvodného obohatenia, aj
náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne
a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil

opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom
konania.
Odporca vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne
neprihliadol, a vo vyčerpávajúcom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z

vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k
týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania

navrhovateľa ani odporcu nie sú spôsobilé spochybniť; z hľadiska v nich uplatňovaných odvolacích
dôvodov; správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska
odvolacích námietok účastníkov konania.

Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú spôsobilým
odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 205a
ods. 1 O.s.p. za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia veci samej a
v ich dôsledku súdom prvého stupňa doteraz zistený skutkový stav nemôže obstáť.
Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1
O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Podľa
§ 120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom
konaní neprihliada.
Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť

tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. V
prípade ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho
zanásledok,žeskutočnosť,ktorúúčastníkvôbecnetvrdil, aktoránevyšlaaniinakvkonanínajavo(napr.
dopytom zo strany súdu alebo pri dokazovaní), spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Pokiaľ

ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich
skutočností je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkova určuje rozsah dôkazného bremena, teda ako okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, tak aj nositeľa dôkazného bremena vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam.
Z hľadiska posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie,

čiboliúčastníkmikonaniauvedenévkonanípredsúdomprvéhostupňaalebočivpriebehutohtokonania
vyšli inak najavo.
Navrhovateľ založil svoje odvolacie dôvody na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnemu záveru o tom, že výška dlhu z titulu nedoplatkov na mesačných
zálohovýchpredpisochzanájomaplneniachstýmspojených predstavovalak 31.12.2003sumu1.656,-

Sk (54,96 eur), a na základe; v odvolacom konaní preloženej; sumárnej analýzy zo dňa 08.11.2010 a
vyúčtovania za rok 2003 tvrdil, že dlh odporcu k 31.12.2003 bol vo výške 6.828,- Sk (226,64 eur).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ si túto skutočnosť, t.j. že dlh odporcu k 31.12.2003 bol
vo výške 6.828,- Sk (226,64 eur), spolu s listinnými dôkazmi, t.j. sumárna analýza zo dňa 08.11.2010 a
vyúčtovanie za rok 2003, uplatnil po prvýkrát až v podanom odvolaní. V priebehu prvostupňového
konania túto skutočnosť netvrdil a nemožno ani dovodiť, že by táto ním tvrdená skutočnosť v konaní

pred súdom prvého stupňa vyplynula najavo inak.
Navrhovateľ bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí na
pojednávaní dňa 25.10.2013, v nadväznosti na ktoré poučenie uviedol, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovania.

So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosť navrhovateľom tvrdená v
odvolacom konaní ohľadne výšky nedoplatku odporcu k 31.12.2003 a v odvolaní predložené listinné
dôkazy, sú novou skutočnosťou a novými dôkazmi, ktoré ním neboli, napriek poučeniu, riadne a včas
uplatnené v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nie sú spôsobilé byť odvolacím dôvodom podľa
§ 205a ods.1, písm. c/ O.s.p. Napokon navrhovateľ si vo vzťahu k tejto ním tvrdenej skutočnosti a

novým dôkazom v odvolacom konaní ani neuplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1, písm. e/ O.s.p.,
v rámci ktorého by bolo možné na túto novú skutočnosť a dôkazy prihliadnuť z hľadiska posúdenia
riadneho zistenia skutkového stavu; táto nová skutočnosť a nové dôkazy nemôžu obstáť ani z hľadiska
ním uplatňovaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý prichádza do úvahy
len v tom prípade, ak súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z tvrdení účastníkov nevyplynuli alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli účastníkmi tvrdené a vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli inak počas konania najavo.
S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že
nedoplatok odporcu na službách za plnenia poskytovaných s nájmom nebytového priestoru bol ku
dňu 31.12.2003 vo výške 1.656,- Sk, keď tento vyplýva z odporcom predloženého; a navrhovateľom

vypracovaného; vyúčtovania nákladov za rok 2003 založenom v súdom spise na č.l. 235, a preto možno
uzavrieť, že uvedené skutkové zistenie súdu prvého stupňa má dostatočnú oporu vo vykonanom
dokazovaní a navrhovateľ neopodstatnene vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je v tomto
smere založené na nesprávnych skutkových záveroch.
Pri vyhodnotení obrany odporcu správne poukázal súd prvého stupňa na to, že právny úkon nie je

urobený slobodne jednak v dôsledku fyzického donútenia, pri ktorom namiesto vôle konajúceho sa
presadzuje vôľa donucujúceho a jednak v dôsledku psychického donútenia, pri ktorom ide o bezprávnu
vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v ňom vzbudzuje
dôvodný strach z ujmy, ktorou sa mu hrozí, takže jeho vôľa, ktorá má byť základom jeho právneho úkonu,
tvorí sa pod vplyvom tohto strachu, a teda neslobodne. Jej protiprávnosť spočíva v tom, že sa vynucuje

niečo, čo vynucované takto nesmie byť niečím, čo nie je oprávnený donucujúci subjekt urobiť; o
nedostatok protiprávnosti ide ak donucujúci subjekt je oprávnený ten čin, ktorým sa vyhráža urobiť.
Pri posudzovaní odporcom vznesenej námietky neplatnosti dohody o mimosúdnom vysporiadaní
záväzku zo dňa 04.10.2003 zohľadnil súd prvého stupňa všetky vykonaným dokazovaním preukázané
skutkové okolnosti týkajúce sa uzatvárania predmetnej dohody, správne prihliadol aj na následné

správanie sa jej účastníkov, zohľadnil aj všetky relevantné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo
z prednesov účastníkov konania, resp. ich zástupcov a tieto správne vyhodnotil tak, že nezakladajú
neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle odporcu uzatvoriť uvedenú dohodu.
Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa považoval za zistené niečo, čo sa v spise
nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho

úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor odporcu na hodnotenie vykonaných dôkazov,
nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových
záverov súdu prvého stupňa.So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa plne zodpovedal pravidlám logického myslenia, a preto možno uzavrieť, že skutkové zistenia
súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom, a preto ani odporcom uplatnený odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p., nemôže obstáť.
Do obsahu základného práva účastníka konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd,
nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj právne účinky uznania dlhu odporcom v dohode
o mimosúdnom vysporiadaní záväzku, keď dospel k záveru o prenesení dôkazného bremena
na odporcu pokiaľ ide o preukázanie , že ním uznaný dlh v čase uznania neexistoval alebo že
ani nevznikol. Súd prvého stupňa správne posúdil a uplatnil zodpovednosť účastníkov za splnenie
procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, a preto odporca ktorého zaťažovala dôkazná povinnosť
vo vzťahu k vyvráteniu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania, ako aj dôkazná povinnosť

vo vzťahu k preukázaniu tvrdených dôvodov neplatnosti dohody o mimosúdnom vysporiadaní záväzku,
nedôvodne v podanom odvolaní namieta, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno a
nedôvodnevytýkasúduprvéhostupňa,ženavrhovateľanevyzývalnapredloženierelevantnýchdôkazov
preukazujúcich, že z jeho strany došlo k neoprávnenému odberu elektriny. Navrhovateľa totiž v konaní
nezaťažovalo dôkazné bremeno neoprávnený odber elektriny preukazovať vzhľadom na vyvrátiteľnú

právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania odporcom.
Skutočnosti rozhodné na preukázanie podpísania dohody pod nátlakom bol povinný v konaní
tvrdiť odporca a tieto hodnoverne preukázať. Pokiaľ odporca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne
dôkazy, nedôvodná je jeho námietka, že súd prvého stupňa prihliadol v tomto smere na výpovede
svedkov vypočutých k okolnostiam uzatvárania dohody a k bežnej praxi u navrhovateľa

pri riešení neplatičov. Odporca svoje tvrdenia o podpísaní dohody pod nátlakom spriaznených osôb
štatutárneho zástupcu navrhovateľa a v priestoroch jeho kancelárie, do ktorých bol vylákaný, v konaní
ničím nepodložil, a preto zostali len v rovine jeho subjektívneho všeobecného tvrdenia bez
dôkaznej opory.
Právnym základom navrhovateľom uplatňovaného nároku za neoprávnený odber elektrickej energie

bola náhrada vzniknutej škody podľa § 420 ods. 1 Obč.zák., a preto je neopodstatnená námietka
odporcu, že navrhovateľovi nárok nevyplýval zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, že spoločné
vnútorné priestory v obytnom dome neužíval a nemal k nim žiaden prístup, že elektrickú
energiuuhrádzalnazákladezmluvnéhovzťahusoZápadoslovenskýmenergetickýmizávodmi.Rovnako
nenáležitá je aj námietka odporcu, že navrhovateľ si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatňovať len

v adhéznom konaní.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na odvolaciu námietku odporcu, že faktúra za spotrebu elektrickej
energie mu mala byť navrhovateľom vystavená za obdobie od 02/2001 do 12/2001, hoci nebytové
priestory prevzal až od 01.05.2001, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi bola za
spotrebu elektrickej energie, zahrňujúcej aj neoprávnený odber, vystavená faktúra Západoslovenskou

energetikou, a.s. za obdobie od 04.09.2001 do 04.03.2002, teda za obdobie spadajúce do
obdobia užívania nebytového priestoru odporcom.
Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok odporcu už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý
v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť argumentácie odporcu, na

ktorej založil svoju obranu v prvostupňovom konaní, a na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.
Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách (tohto)
odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.