Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205904
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114205904.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky N.. T.

T., nar. X.X.XXXX, bytom v J. nad P., S. I č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavou Ďurišovou,
advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská ul.č. 972/7-3 proti odporcovi N.. Y. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom v O., Ul. W.. Y. č. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef
Kováčik, s.r.o., IČO: 47 251 913, so sídlom v Trenčíne, Legionárska ul.č. 6434/2 v konaní o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý platiť príspevok na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky vo výške
120,- € mesačne od 14.03.2014, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za obdobie od 14.03.2014 do 30.11.2014 v celkovej sume 1.030,- € sa odporca z
a v ä z u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- € eur spolu s bežným výživným
od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatný, pod stratou výhody
splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 14.3.2014, domáhala určenia príspevku na
výživu rozvedenej manželky pôvodne vo výške 300,- € mesačne od 13.3.2014, ktorú neskôr upravila na
sumu120,-€mesačne.Vosvojomnávrhuuviedla,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.1.2014, sp.zn. 30P/4/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.2.2014. Z manželstva sa účastníkom narodila dcéra U. T.. Na čas po rozvode bola dcéra zverená do
výchovy navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 140 €. Proti

rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 30P/4/2013-66 z 20.1.2014 čo do výroku o výživnom a do
výroku o úprave styku odporcu s maloletou dcérou U. bolo podané odvolanie. Počas trvania manželstva
bol odporca rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne z 11.12.2013 sp. zn. 20C/70/2013 zaviazaný platiť
na výživu manželky mesačne sumu 300€. Proti tomuto rozsudku bolo taktiež podané odvolanie. O
svojichpomerochnavrhovateľkauviedla,ževsúčasnostijenarodičovskejdovolenke,pretožesaosobne
stará o mal. U.. Poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € a prídavok na dieťa v sume 23,10 €,
čo jej nestačí pokryť náklady na primeranú výživu. Z jej mesačného príjmu pozostávajúceho z dávok

v materstve a z príspevku odporcu na výživu spoločného dieťaťa, čo spolu predstavuje sumu 366,3
€, uhrádza predovšetkým potreby maloletej dcéry a náklady spojené s bývaním. Mesačne spláca úver
za byt vo výške 355,-eur, s kúpou ktorého odporca súhlasil. Ďalej platí náklady spojené s bývaním
vo výške 150,-eur mesačne a výdavky s poistným a šetrením ako aj telefónom sa mesačne pohybujúokolo 95,- eur. Okrem toho má výdavky spojené so starostlivosťou o dcéru vo výške okolo 300,-eur
mesačne. Vlastní dva malé byty, ktoré prenajíma a z príjmu z prenájmu nehnuteľností pokrýva úver na
tieto dva byty. Príjmy z prenájmu týchto bytov sú menšie ako výdavky. O odporcovi uviedla, že je riadne

zamestnaný v spol. J. kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 1059,65 € netto. Okrem toho
odporca dosahuje príjem aj zo spol. Z. N., a.s. J. nad P., v marci 2013 vo výške 1098,49 € netto, v apríli
2013 vo výške 858,60 € netto, o ďalších príjmoch z roku 2013 a 2014 už vedomosti nemá. Vyživovaciu
povinnosť má iba voči maloletej dcére U.. Navrhovateľka tiež uviedla, že odporca jej oznámil, že po
rozvode manželstva nie je ochotný ničím prispievať na jej výživu. Keďže so zreteľom na jej osobnú

starostlivosť o dcéru U. nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na svoju primeranú výživu, navrhla, aby
súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky od 13.03.2014 mesačne sumou
120 € splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 7.4.2014, kde uviedol, že návrh žiada v celom
rozsahu zamietnuť, nakoľko navrhovateľka má príjem z prenájmu svojich bytov a aj keď je v súčasnosti

na rodičovskej dovolenke, je spôsobilá sama sa živiť.

Súdnariadilniekoľkopojednávaní(24.9.2014a19.11.2014)vykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,
oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/4/2013, neprávoplatný rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2013, č.k. 20C/70/2013-210, výpismi z účtov navrhovateľky,

prehľadom výdavkov odporcu, kúpnou zmluvou ohľadom predaja bytu č. XX, zmluvou o budúcej zmluve
zo dňa 20.7.2012 v znení jej dodatku zo dňa 2.7.2014, odpoveďou U. C. v Z. zo dňa 9.10.2014,
potvrdením J. Q., s.r.o. o výške príjmu odporcu zo dňa 10.10.2014, potvrdením Z. N., a.s. o výške príjmu
odporcu zo dňa 15.10.2014 a potvrdením T. U., s.r.o. o výške príjmu odporcu zo dňa 16.10.2014 a zistil
tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.1.2014, sp.zn.
30P/4/2013, ktorý v časti rozvodu, zverenia a výživy k maloletému dieťaťu nadobudol právoplatnosť dňa
21.2.2014. Z manželstva sa účastníkom narodila dcéra U.. Na čas po rozvode bola dcéra zverená do
výchovy navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 140 €. Medzi

účastníkmi konania prebieha na tunajšom súde aj ďalšie konanie, a to o určenie výživného na manžela
pod sp.zn. 20C/70/2013, kde bol dňa 11.12.2013 odporca zaviazaný platiť na výživu manželky sumou
300,- €. Predmetný rozsudok do dňa vyhlásenia rozhodnutia v tomto konaní nenadobudol právoplatnosť.

Čo sa týka navrhovateľky, tá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský

príspevok s prídavkom na dieťa vo výške 226,72 € mesačne, výživné od odporcu na maloletú U.o
výške 140,- €, zameškané výživné od odporcu na manželské výživné vo výške 50,- €. Ďalším príjmom
navrhovateľky je nepravidelná odmena, ktorú dostáva na základe dohody o vykonaní práce so U. C. v
Z. - od zániku manželstva do dňa rozhodovania súdu táto odmena tvorila len jednorázovú sumu 33,-
€. Navrhovateľka má tiež príjem z prenájmu bytu - garsónky, (tento dostáva v sume 180,- €, pričom po

odpočítaní platieb nájomného, elektriky a plynu jej zostáva sumu 103,17 €). V súčasnosti je vlastníčkou
iba predmetnej garsónky. Navrhovateľka bola tiež vlastníčkou 1-izbového bytu, na kúpu ktorého si v
roku 2008 vzala hypotekárny úver č. 0632 402075 od U. sporiteľne, a.s. vo výške 1.000.000 Sk, ktorý
podľa predložených výpisov zo zadaných trvalých príkazov spláca v dvoch splátkach mesačne. Prvá
časť splátky vo výške 47,43 eur ide na istinu úveru a je zasielaná spoločnosti H. a druhá časť je zasielaná

banke na úhradu úroku. Tento byt však navrhovateľka predala, nakoľko nebola schopná splácať úver
zaň. Kúpna cena za tento byt v celkovej výške 32.000,- € bola poukázaná na účet jej matky, ktorá vyplatí
úver, ktorého mesačná splátka je 355,- €/mesačne v máji 2015 bez akýchkoľvek sankcií za predčasné
splatenie. Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou maloletou
dcérou. Jej mesačné výdavky sa pohybujú vo výške 496,66 € a zahŕňajú: nájomné vo výške 121,35 €,

elektrina 18,- e, plyn 7,- €, TV 8,80 €, internet 10,- €, telefón 15,- €, výdavky na auto 30 €, životná poistka
36,51 € a výdavky na potraviny, lieky drogériu, oblečenie, obuv, plienky a hračky vo výške 250,- €. V
súčasnosti spláca 2 úvery; jeden vo výške 197,43 € a druhý vo výške 355,- €/mesačne. Medzi jej ročné
výdavky patrí suma za povinné zmluvné poistenie vo výške 117,- €, komunálny odpad vo výške 47,37
€, daň z nehnuteľnosti vo výške 9,31 € a poistenie bytu vo výške 25,8 €/ročne.

Čo sa týka odporcu, ten je v súčasnosti (od 1.9.2014) zamestnaný v spoločnosti T. U., s.r.o., kde jeho
mesačný príjem bol 972,12 € netto. Do tohto dátumu bol zamestnaný v spoločnosti J. Q., s.r.o., kde
dosahoval príjem za rok 2014 vo výške cca 1.200,- € netto mesačne. Odporca má uzavretú dohodu ovykonaní práce od 9.1.2014 so spoločnosťou Z. N., a.s., pričom tento príjem bol nepravidelný (za rok
2014 dosiahol výšku 357,75 €). Čo sa týka jeho mesačných výdavkov, tieto boli zistené v nasledovnom
rozsahu: plyn 141,- €, RTVS 5,- €, Skylink 10,- €, vodné-stočné 21,- €, elektrika 42,- €, komunálny odpad

11,- €, poistné 2,- €, daň z nehnuteľnosti 5,- €, strava pre psa 15,- €, pohonné látky na dochádzanie do
práce 100,- €, poistka na auto 15,- €, údržba auta 15,- €, internet a telefón 35,- €, ročná poistka úrazová
7,- €, výživné na mal. Sárku 140,- €, výživné na navrhovateľku 50,- €, strava 220,- €, lieky a vitamíny 10,-
€, oblečenie a obuv 40,- €, náklady na dom a záhradu 30,- €, výdavky na záľuby 25,- €. Odporca býva v
rodinnom dome, ktorého je vlastníkom v podiele 1/2ice spolu so svojou matkou spolu so starými rodičmi

a svojou matkou, ktorí poberajú starobný dôchodok. Tieto spolužijúce osoby na náklady v súvislosti s
domom neprispievajú.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah
príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže
výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych
dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému
bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
sústavnú opateru.

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti
rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe

dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. V rámci hierarchie vyživovacích povinností
v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou
povinnosťou ostatných príbuzných. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov spôsobuje zánik nároku
na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Vyživovacia povinnosť v zmysle § 9 zákona č. 599/2003

Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov predchádza nároku na dávky v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť
od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú
životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne
nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v

horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému
sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že
rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie
zabezpečujúceprimeranýštandard(neplatítopriznačnýchmajetkovýchhodnotách,čobybolovrozpore
so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti
vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo
zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver

neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Označením "príspevok na výživu" chcel zákonodarca
zdôrazniťrozdielyvovzťahukvýživnémumedzimanželmispočívajúcejednakvpodmienkachichvzniku,
ako aj v ich rozsahu (na rozdiel od českej úpravy, ktorá hovorí o výživnom rozvedeného manžela a
umožňujehopriznaťajvrozsahu,vakompatrilzatrvaniamanželstva).Totooznačenievšakneznamená,
že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených

potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená
užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Rozsah tejto
vyživovacej povinnosti sa považoval za užší aj v porovnaní so slušnou výživou, ktorú boli povinné
zabezpečiť deti rodičom. Nový zákon už v obidvoch prípadoch používa spojenie "primeraná výživa".Súčasne je tento pojem širší ako pri nároku na výživné medzi ostatnými príbuznými. Spojenie "nutná
výživa", ktoré pri tomto druhu vyživovacej povinnosti používal zákon č. 94/1963 Zb. o rodine, vyvolávalo
výkladové problémy, preto bolo od účinnosti novely (zákona č. 132/1982 Zb.) nahradené spojením

"primeraná výživa". Takéto spojenie už neevokuje výklad smerujúci k výživnému v užšom zmysle.
Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie,
ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd mal preukázané, že vzhľadom na skutočnosť, že

navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, pričom sa celodenne stará o svoju maloletú dcéru, ktorá má
v súčasnosti 2 roky, nie je schopná samostatne sa živiť a preto má právo žiadať od odporcu, aby jej
prispieval na primeranú výživu. Ako súd uviedol vyššie ani príjem navrhovateľky z prenájmu jej bytov,
nevedia zabezpečiť jej výživu, práve naopak finančne ju zaťažovali, v dôsledku čoho pristúpila k predaju
jedného zo svojich bytov, aby z jeho kúpnej ceny mohla predčasne vyplatiť hypotekárny úver, čím sa jej
mesačné výdavky znížia o sumu 355,- €. Ako vyplýva zo zistených skutočností, príjem navrhovateľky je

vo výške cca 300,- € mesačne a zahŕňa rodičovský príspevok a príjem z prenájmu bytu po odpočítaní
nákladov na tento byt. Do príjmu navrhovateľky súd nezahrnul výživné na maloleté dieťa a prídavky
na dieťa, nakoľko tieto pokrývajú výživu maloletej U.. Rovnako aj splácanie zameškaného výživného
na manželku nie je aktuálne, nakoľko rozvodom manželstva nárok na manželské výživné zanikol. Súd
mal tiež preukázané, že výška výdavkov navrhovateľky je v sume cca 500,- € (bez splátky hypotéky vo

výške 355,- € a výdavkov na dieťa). Naproti tomu odporca mal pravidelný príjem v období od februára
2014 do augusta 2014 vo výške 1.200,- € mesačne a od septembra vo výške cca 1.000,- € mesačne,
čo je trojnásobok príjmu navrhovateľky. Jeho výdavky predstavujú sumu 750,- €, pričom v tejto sume sú
zahrnuté aj položky, ktoré navrhovateľka ani neuvádzala, napr. mesačný výdaj na záľuby, strava pre psa.
Súdu taktiež neuniklo, že napriek skutočnosti, že v rodinnom dome, ktorého je odporca spoluvlastníkom

žijú ďalšie 3 dospelé osoby s vlastným príjmom, tieto sa na úhradách v súvislosti s bývaním nepodieľajú.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa celodenne stará o dieťa do 3 rokov, pričom jej príjem
(aj z prenájmu bytov) je tretina príjmu odporcu, má za to, že odporca je povinný prispievať na výživu
navrhovateľky sumou, ktorú táto požaduje t.j. sumou vo výške 120,- € mesačne odo dňa podania návrhu

na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela t.j. od 14.3.2014. V ostatnej časti (výživné za deň
13.3.2014) súd návrh navrhovateľky s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého výživné
možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, zamietol.

Zameškanévýživnésúdurčovalododňapodanianávrhu(14.03.2014)dokoncamesiaca,vktoromdošlo

k vyhlásenia rozsudku (30.11.2014). Keďže za toto obdobie odporca nijakým spôsobom neprispieval
na výživu navrhovateľky, za obdobie od 14.03.2014 do 30.11.2014 mu vzniklo zameškané výživné vo
výške 1.030,- € (výživné za marec vo výške 70,- € + 8 mesiacov po 120,- €). Vzhľadom na výšku
zameškaného výživného, súd povolil odporcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo
výške 50,- € eur spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa rozsudok

stane právoplatným. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že odporca stratí výhodu
splátok a jeho dlh voči navrhovateľke sa stane splatným jednorazovo.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd

samostatným uznesením.

Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania navrhovateľke
ako plne úspešnému účastníkovi konania, vyjadrenej percentom 100%, pričom o vyčíslení rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).