Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115220939
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115220939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
H.: H., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Z. A., rod. I., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom Y. N., V. XXX a otca S. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Y., Z. E. XXXX/
X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

„ Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. H.,nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy
30,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne a k maloletému Q. H., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej
sumy 30,- Eur mesačne na sumu 45,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2015, ktoré je otec
povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 31.01.2016,
pre maloletú H. vo výške 80,- Eur a pre maloletého Q. vo výške 60,- Eur s a otcovi p o v o

ľ u j e splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám
matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. “

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného
súdu Trenčín zo dňa 12.11.2013, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom a navrhovala, aby otcovi detí bolo zvýšené výživné na mal. H. z doterajšej sumy 30,-
Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne a na mal. Q. z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 70,-
Eur mesačne, s účinnosťou od 1.10.2015. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa s otcom detí
dohodnúť na zvýšení výživného na sumu 100,-Eur mesačne spolu na obe deti. Uviedla, že rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2013 č.k. XXP/XXX/XXXX boli maloleté deti zverené do jej výchovy a otec
bol zaviazaný prispievať na výživu oboch maloletých detí v sume po 30,-Eur mesačne na každé dieťa.
Matka poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného boli obe deti žiakmi prvého stupňa ZŠ
a od uvedenej poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, staršia dcéra H. prešla na druhý
stupeň ZŠ, obe deti majú záujmové krúžky a celkovo sa zvýšili náklady. Matka detí ďalej uviedla, že otec
sa s deťmi stretáva, bráva si ich každý druhý víkend, ale určené výživné neplatí riadne. Poukázala na

to, že pred každým pojednávaním vo veci výživného je otec detí nezamestnaný a dôvod, pre ktorý ho
prepustili z práce je jeho problém.Otec maloletých detí nesúhlasil s navrhovanou sumou zvýšeného výživného. Uviedol, že by bol ochotný
sa dohodnúť na zvýšení výživného na sumu spolu pre obe deti vo výške 80,-Eur mesačne, nakoľko
je teraz nezamestnaný. Uviedol, že naposledy od 02/2014 do 31.12.2015 pracoval na dohodu ako

čašník, kde zarábal v priemere cca 300,-Eur mesačne v čistom a k ukončeniu zamestnaneckého vzťahu
došlo, nakoľko sa so zamestnávateľom nepohodli, pretože mu klesali tržby a zamestnávateľ mu navrhol
ukončenie trvania zamestnaneckého vzťahu. Otec priznal, že zatiaľ sa nebol zaevidovať na ÚPSVaR
ako uchádzač o zamestnanie a uviedol, že si hľadá prácu skladníka prostredníctvom svojho známeho,
osobne sa na prácu nebol pýtať, má žiadosti na internete. Otec priznal, že posledné 4 mesiace neplatil

riadnedoterajšieurčenévýživné,pretožepodľajehovyjadreniaodoktóbramalmálopeňazí,lebozarábal
70,- až 100,-Eur mesačne. Na otázku súdu, či vzhľadom na uvedené si vtedy hľadal lepšie platenú
prácu, uviedol, že nie a kamarátovi ešte 3 až 4 dni pomáhal na stavbe ako kamarátsku výpomoc, ktorý
mu platil 2,-Eurá na hodinu. Otec ďalej poukázal na to, že on nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty,
býva v domácnosti u jeho rodičov, ktorým momentálne neprispieva na domácnosť a keď niečo potrebuje,
požičiava si od rodičov.

Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť otcovi výživné pre deti na matkou navrhovanú sumu po 50,-Eur
mesačne na každé dieťa. Poukázal na to, že otec detí vyvíja veľmi malú iniciatívu, aby sa riadne
zamestnal a tiež, že jeho predchádzajúci príjem mu umožňoval platiť uvedené výživné, ktorého príjmu
sa vzdal a teraz je dobrovoľne nezamestnaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil lustrácie v SP, prehľad

zamestnávateľov otca, potvrdenia o nemocenských dávkach, oznámenie UPSVaR z čl. 15, potvrdenie
o PnD, potvrdenia o príjme, dohodu o rozviazaní dohody o pracovnej činnosti, obsah pripojených spisov
tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX a XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloleté deti H. a Q. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.11.2013 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a súčasne bola

schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumami po 30,-Eur mesačne na každé dieťa. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2013. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala
maloletá H. X rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ. Navštevovala tanečný krúžok s poplatkom 10,-Eur
mesačne a navštevovala kožnú ambulanciu. Maloletý Q. mal vtedy X rokov a navštevoval 1. ročník

ZŠ. Navštevoval krúžok karate s mesačným poplatkom 10,-Eur, bol zdravý. Matka detí bola vtedy
zamestnaná ako predavačka, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 380,-Eur a poberala
prídavky na dve deti. Otec detí bol vtedy nezamestnaný, nebol evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o
zamestnanie, býval u svojich rodičov.
Deti bývajú s matkou, s otcom sa stretávajú. V súčasnosti má maloletá H. necelých XX rokov a je

žiačkou 5. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Navštevuje bezplatný
gymnastický krúžok a krúžok zdravého varenia s nákladmi 7,- až 8,-Eur mesačne. Je vedená v kožnej
ambulancii, matka jej niekedy kupuje drahšie krémy a šampóny. Maloletý Q. má X rokov a X mesiacov
a je žiakom 3. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Navštevuje
školský klub s poplatkom 10,-Eur mesačne. Navštevuje bezplatný futbalový krúžok. Je zdravý.

Matka detí je vydatá, spolu s týmito dvoma maloletými deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej terajším
manželom. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej manžela. Okrem týchto dvoch maloletých
detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka detí je zamestnaná ako predavačka s priemernou
čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 09/2014 do
12/2015 vo výške 365,72 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Manžel

matky je zárobkovo činný a platí hypotekárne úvery na byt, v ktorom bývajú. Matka detí s jej terajším
manželom sú vlastníkmi staršieho osobného auta zn. Renault, iný majetok väčšej hodnoty matka
nevlastní.
Otec detí je rozvedený. Býva v spoločnej domácnosti u jeho rodičov v ich byte, na domácnosť im
momentálne neprispieva. Od 02/2014 do 31.12.2015 bol otec detí zamestnaný na dohodu o pracovnej

činnosti, kde pracoval v bare ako čašník a podľa vlastného udania tam zarábal v priemere cca 300,-Eur
mesačne netto. Dňa 31.12.2015 uzavrel otec maloletých detí so zamestnávateľom dohodu o rozviazaní
dohody o pracovnej činnosti ku dňu 31.12.2015. V dohode o rozviazaní dohody o pracovnej činnosti
nie je uvedený dôvod ukončenia zamestnaneckého vzťahu. Otec uviedol, že k ukončeniu dohody došlo
na podnet zamestnávateľa, s ktorým sa nepohodli, pretože mu klesali tržby a z toho dôvodu tam od

októbra 2015 zarábal len 70,- až 100,-Eur mesačne. Od 1.1.2016 je otec detí nezamestnaný, nemá
žiaden príjem, nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Ani nepožiadal ÚPSVaR o
sprostredkovanie zamestnania, nepožiadal ani o žiadne dávky. Na prácu sa nebol nikde osobne pýtať
a teraz si prostredníctvom známeho vybavuje prácu skladníka a čaká na jeho vyjadrenie. Uviedol,že si dal žiadosti na internet. Otec detí má základné vzdelanie, strednú školu nedokončil a má prax
práce skladníka, predavača, čašníka. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie
povinnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.
V danej veci bolo preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako pôvodne navrhovala matka, pretože od poslednej

úpravy výživného uplynuli len dva roky. Od uvedenej poslednej úpravy výživného však došlo k zmene
pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K zmene
pomerov došlo na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy
výživného bola H.iačkou 3. ročníka ZŠ, teraz je žiačkou 5. ročníka ZŠ, teda prešla na druhý stupeň
základnej školy. Maloletý Q. bol v čase poslednej úpravy výživného žiakom 1. ročníka ZŠ a teraz

je žiakom 3. ročníka ZŠ. Na strane matky nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, len sa
medzičasom vydala, ale počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Stále má vyživovaciu povinnosť
len k týmto dvom maloletým deťom. Stále je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s rovnakými
zárobkovými pomermi. K zmene pomerov došlo na strane otca detí, ktorý v čase poslednej úpravy
výživného bol nezamestnaný a bez príjmu, potom sa od 02/2014 zamestnal na dohodu o pracovnej

činnosti ako čašník a zarábal cca 300,-Eur mesačne netto. Hoci od 1.1.2016 je otec detí opäť dobrovoľne
nezamestnaný a nemá žiaden príjem, pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal z jeho
predchádzajúceho zárobku a potencionality príjmu, pretože k ukončeniu jeho dohody o pracovnej
činnosti došlo dohodou, hoci otec detí nemal zabezpečenú inú prácu, čo možno kvalifikovať, že sa bez
dôležitého dôvodu vzdal zamestnania a zárobku. Napriek tomu, že otec detí má vyživovaciu povinnosť

k týmto dvom maloletým deťom, ktorú si v poslednej dobe neplnil riadne, otec detí nevyvíja dostatočné
úsilie pre hľadanie zamestnania, doposiaľ ani nepožiadal úrad práce o sprostredkovanie zamestnania,
osobne sa ani nebol pýtať na žiadnu prácu, len čaká na vyjadrenie jeho známeho, ktorý mu má
pomôcť zamestnať sa v sklade. Takéto správanie otca dvoch maloletých detí možno považovať za
nezodpovedné. Súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každého rodiča, a to najmä rodiča, ktorý sa o dieťa

ani osobne nestará, vyvíjať maximálne možné úsilie, aby si mohol riadne a zodpovedne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Bolo by nespravodlivé požadovať od rodiča, ktorý sa o
dieťa aj osobne stará, aby ešte aj v podstatnej miere sám znášal finančné náklady na dieťa, ktoré má
dvoch rodičov. Preto súd neprihliadal na terajšiu nezamestnanosť otca a výživné zvýšil na sumu 50,-
Eur mesačne pre mal. H. a na sumu 45,-Eur mesačne pre mal. Q., pričom rozlíšil vek detí a 1. a 2.

stupeň základnej školy. Súd má za to, že určené zvýšené výživné zodpovedá zistenej zmene pomerov
a objektívnym schopnostiam a možnostiam rodičov, ktorí okrem týchto dvoch maloletých detí už nemajú
iné vyživovacie povinnosti.Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom súd zvýšil v zmysle návrhu matky s účinnosťou od
1.10.2015, keďže konanie bolo začaté dňa 18.9.2015, teda po splatnosti septembrového výživného.
Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol
otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2015 do 31.1.2016 pre maloletú H.
v sume 80,-Eur ( 4 mesiace á 20,-Eur) a pre maloletého Q. v sume 60,-Eur ( 4 mesiace á 15,-Eur). V
súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 10,-Eur mesačne
na každé dieťa, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.