Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208627
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814208627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astorová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnej X. D., bytom J. X. č. XXX, o vymoženie sumy 211,23
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
9Er/943/2014 - 19 zo dňa 9.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej,

Exekútorský úrad Bratislava, sp. zn. EX 979/14 - 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.1.2014 sp. zn. II/2013-1585, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, pričom nárok
oprávneného vychádza zo Zmluvy o všadeplatí karte č. 0571282 (ďalej len „Zmluva“)
uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a
povinnou dňa 24.2.2006. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušnými
ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s odkazom na
rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial SA, C-168/05 Mostaza
Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt.

c/a Erzsébet Sustikné Györfi. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný
súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že medzi oprávneným a
povinnou ide o spotrebiteľský vzťah založený Zmluvou uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho
predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Neoddeliteľnou
súčasťou formulárovej Zmluvy sú Obchodné podmienky pre všadeplatíkartu, v ktorých je o.i. obsiahnutá
rozhodcovská doložka. Výhradná rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Spotrebiteľ nemá v tejto situácii možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, resp. obsah obchodných
podmienok, ten je vopred daný a spotrebiteľ je v pozícii, kedy buď zmluvu prijme ako celok, vrátane
akceptovaniapredloženýchzmluvnýchpodmienok,alebozmluvnývzťahnevznikne.Spotrebiteľsatýmto
postupom banky dostáva do znevýhodneného postavenia. Exekučný súd poukazuje tiež na skutočnosť,
že začlenenie rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok nespĺňa ani podmienky stanovené

zákonom o bankách, keďže táto forma sťažuje individuálne akceptovanie rozhodcovskej doložky
spotrebiteľom. Navyše, formulárová zmluva a vopred pripravené nemenné obchodné podmienky majúskôr povahu priamo predloženej rozhodcovskej zmluvy, a nie podobu návrhu banky na uzavretie
rozhodcovskej doložky. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je preto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Súd preto konštatuje jej rozpor s

§ 52 a nasl. OZ ako aj rozpor so Smernicou Rady 93/13/ EHS. Zároveň je možné vysloviť neplatnosť
rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Ak súd konštatuje neplatné uzavretie rozhodcovskej
doložky, spor nemohol byť prejednaný rozhodcovským súdom. Exekučný súd preto nemôže akceptovať
predložený rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul a na tomto základe preto súd žiadosť
o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods. 2
písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke a samotnému rozhodcovskému rozsudku prekročil oprávnenia dané
exekučnému súdu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť
konať pred súdom, možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k otázke prieskumu exekučného
titulu, pričom mu týmto postupom zároveň odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči

povinnej v exekučnom konaní, čím došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného na súdnu ochranu.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako
rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným
rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný

súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú
odlišne bez primeraného právneho základu a primeraného zdôvodnenia. Exekučný súd týmto postupom
vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje
dozákonomdanýchprávoprávneného.Zákonorozhodcovskomkonaníarokovacíporiadokpríslušného
rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich

práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom
postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde.
Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si
právnypredchodcaoprávneného,Poštovábanka,a.s.,ponukounávrhurozhodcovskejdoložkyplnilalen
svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej formy. Postup

banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú
bezpochyby zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného

titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc
vo veci konať, pričom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka
ako súčasť Obchodných podmienok pre všadeplatí kartu, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o všadeplatí karte

zo dňa 23.2.2006, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu.Vkonanítaknebolasplnenázákladnápodmienkanato,abymoholbyťsúdomvrámciexekučného
konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý

nemožno vykonať.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5
písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s
povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu

s príslušným poučením), ale výhradná rozhodcovská doložka je začlenená vo vopred pripravených
obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného. Stanovenie zákonnej povinnosti banky
ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený
včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na druhej strane, samotné

začlenenie rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok, s ktorými splynula, spochybňujú jej
individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto
zmluvnej podmienky povinnou. Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktorým oprávnený
ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv nepochybne vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi, spotrebiteľovi

návrh neprijať, pričom banka je povinná toto poučenie klienta preukázať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym
dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Možnosť túto rozhodcovskú doložku neprijať ani nie je
v rámci zmluvných podmienok zakotvená. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať

opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej
doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková
inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné
zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou oprávneného, že vo veci došlo k dodržaniu písomnej
formy rozhodcovskej doložky, ak je tá koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok. Podmienku
písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve na obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú
na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splynula s ostatnými
všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je

rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo
vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní
je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak v situácii, kedy je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
keďže tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby nasúdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady ako nekalú.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, či si spotrebiteľ z určitých dôvodov
osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný, prospešný význam.
Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne
vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho

individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých
zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Výhradná rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom
služby, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho

dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40.
Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53
ods. 4 OZ.

Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok,
nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo
dňa 10.1.2014 sp. zn. II/2013-1585, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku

voči povinnej, nie sú dotknuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Procesné práva oprávneného neboli porušené a postupom

exekučného súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať
proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov.
Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie
namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia

zamietol.Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho
vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.