Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/393/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203001
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709203001.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,821 08 Bratislava,
IČO:36 864 421proti povinnému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 393,19,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX

1106/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/97/2009-13 zo dňa
05. októbra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/97/2009-13 zo dňa 05. októbra 2011 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. Okresného súdu Zvolen

č.k. 20Er/97/2009-13 zo dňa 05. októbra 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením č. 5611 02 6926 zo dňa 14. apríla 2009 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. Bratislava
sp. zn. SR 09083/08 zo dňa 02. októbra 2008. Uviedol, že preskúmal exekučný titul podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a exekučné konanie aj bez návrhu zastvail.

Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 979,15,- Eur
spolu s 0,25%-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 743,88,- Eur od 08. augusta 2008 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania v sume 231,63,- Eur. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 17. decembra
2007, ktorú povinný riadne a včas neplnil.. Poukázal na § 251 ods. 1 Os.s.p., § 41 ods. 2 písm. d) zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej v texte Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZRK“)a uviedol, že rozhodcovský súd zaviazal v
rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške
0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy.. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné
posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností a
preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom a teda zastaviť exekúciu len v časti.

Preto exekučný súd zastavil exekúciu v plnom rozsahu najmä z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského
súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne, je rozhodnutím, ktoré
zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom a preto v zmysel § 45 ods. 1
písm. c) ZRK exekúciu zastavil aj bez návrhu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal

zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ust. § 205 ods. 2písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „ O.s.p.“), pretože exekučný súd
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda

vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Uviedol, že k takému revíznemu
postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nie
je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v

rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, pričom exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej
namietal, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ust. § 205 ods.

2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.). Podľa odvolateľa ust. § 45 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov
v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd môže
pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania
realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania ( ust. § 45 ods. 1

Zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom ( ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.).
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s

exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť
účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal
načlánok12ods.2ÚstavySR,článokč.14Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd. Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným na strane jednej
a žalobcom- oprávneným na strane druhej. Žalobca mal v konaní pred exekučným súdom výrazne

nevýhodnépostavenieabolosnímzaobchádzanéodlišne.Exekučnýsúdpoužildôvodinéhopostavenia
v súvislosti s postavením žalobcu ( oprávneného) ako podnikateľského subjektu a preto toto jeho iné
postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právo patrí a
to z titulu platnej zmluvy o úvere Postupom exekučného súdu došlo v rámci práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti

súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 40 a § 43 Zákona o rozhodcovskom
konaní a aplikoval právne normy - ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní, ktoré podľa odvolateľa interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd
vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, pričom podľa odvolateľa smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože
je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám.
Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom k záverom dospel

len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. V závere namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.). Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi

a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany
založili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory so dodávateľom budú riešené výlučne v
rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd,
alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Exekučný súd nesprávne vykladá ust. § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože rovnosť práv účastníkov konania bola v rozhodcovskom konaní
dodržaná. Oprávnený nesúhlasil, ani s právnym názorom posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o
spotrebnom úvere, v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi
prvostupňového súdu, pretože zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie jezmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený poskytuje klientom úvery na základe zmlúv o
úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Oprávnený poukázal na ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vždy

aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a tiež na bod
19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde sa
zmluvnéstanyvzmysleust.§262ods.1Obchodnéhozákonníkadohodli,ževšetkyprávnevzťahymedzi
nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený ďalej poukázal na to, že podstatnými
náležitosťamizmluvyoúverevzmysle§497Obchodnéhozákonníkajenajednejstranezáväzokveriteľa

na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na druhej strane
záväzokdlžníkaposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Zuvedenéhopodľaoprávneného
vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy uvedené v § 497 Obchodného
zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením
kogentným, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že v predmetnej zmluve o úvere nemusela byt ako
podstatná náležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. Ako ďalší dôvod, prečo sa v

danom prípade nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere oprávnený v odvolaní uviedol, že v zmysle § 2
písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochZmluvouospotrebiteľskomúverejezmluva,ktorousaveriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom zdôraznil, že
klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť

týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Oprávnený ďalej poukázal aj na znenie §
4 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, z gramatického a logického výkladu ktorého vyplýva, že
okrem všeobecných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí predmetná zmluva obsahovať aj
náležitosti vymenované za slovom „najmä“, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. V nadväznosti na

uvedené zdôraznil, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné
prostriedky, preto zmluvy o úvere zo strany spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo
služby, cenu tovaru alebo služby, atď.). Z uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva záver, že
vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby poskytoval úvery na

základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto
zákona. Oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas
so zmluvnými podmienkami, konkrétne s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade ak sa stane splatný celý dlh
naraz podľa bodu 4 týchto podmienok sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške

0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do dna jeho
uhradenia. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší
zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného
dohodnutá výška úrokov z omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných

zdrojovanevyžadujezabezpečeniepriposkytnutíúveru.Vnadväznostinauvedenépoukázaloprávnený
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky c.k. 1 Obdo/34/2004 zo dna 21. 12. 2004, v
odôvodnení ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že „ak si účastníci pre prípad
omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25%
denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku“ a tiež na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Obdo/26/2004 zo dna 22. 09. 2005 a č.k. 2Obdo/28/2004
zo dna 22. 09. 2005, kde sa najvyšší súd tiež zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z
hľadiska otázky dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov
na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka
mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať

záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a teda musel si byt vedomý následkov v
prípade riadneho a včasného nesplnenia tohto záväzku. Okrem uvedených námietok sa oprávnený v
odvolaní vyjadril aj k zastaveniu exekúcie v časti poskytnutého poplatku za poskytnutie úveru, pričom
uviedol, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je premetom podnikania

veriteľa. Podľa názoru oprávneného v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si zmluvné strany mohli
dojednať odplatu - v danom prípade príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a 2/3 z
nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Oprávnený zdôraznil tiež, že rozhodcovský rozsudok bol premetom skúmania zo strany súdu už prirozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tomto štádiu ho súd uznal za exekučný titul
súladný zo zákonom, preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od
vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne

ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2

tohto ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok
(§ 45 ods. 3) citovaného zákona.

Zcitovanýchustanovenívyplýva,žeexekučnýsúdjepovinnýdôsledneskúmať,čisúsplnenépodmienky
pre vedenie exekúcie voči povinnému. Je predovšetkým povinný skúmať, či bol v konaní predložený
exekučný titul, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu v zmysle § 41 exekučného poriadku a
či subjekty, tak oprávnený ako aj povinný, sú zhodné so subjektami označenými v exekučnom titule.
V prípade, že nie sú zhodné, aj to, či došlo k prechodu práv alebo povinností v zmysle § 37 ods. 3

exekučnéhoporiadku.Pokiaľjeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,akojetomuvtomtoprípade,
je nevyhnutné, aby súd okrem uvedeného preskúmal toto rozhodnutie aj z hľadiska jeho obsahu v
medziach daných v §-e 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Neobstoja preto dôvody odvolania, že
exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď preskúmaval, či plnenie povinnosti, na ktorú bol povinný
zaviazaný, je v súlade so zákonom, resp. či nie je objektívne nemožné, alebo nie je v rozpore s dobrými

mravmi.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 07. marca 2009 domáhal vykonania exekúcie na
základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09083/08 zo dňa 02. októbra 2008, ktorý
obsahuje vyznačenie právoplatnosti dňom 3. novembra 2008 a vykonateľnosti dňom 06. novembra

2008. Tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd vychádzal len z
obsahu priloženého rozhodcovského rozsudku z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 17. decembra 2007, pričom táto úverová zmluva
súdu predložená nebola.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov odvolania dospel k
záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a tým, že došlo k takémuto nesprávnemu
právnemu posúdeniu, zároveň nedostatočne zistil skutkový stav. Súd nevykonal zisťovanie obsahom
zmluvy o úvere a z obsahu rozhodcovského rozhodnutia tak z jeho výroku, ako aj z jeho odôvodnenia
vyplýva len tá skutočnosť, že sporové strany uzatvorili zmluvu o úvere. Právne posúdenie, či sa jedná o

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, teda nevyplýva z obsahu spisu. Právne posúdenie veci vychádzajúce
z predpokladu a nie zo skutkových zistení, je vždy nesprávne. Súd je vo vykonávacom konaní zo
zákona (§ 44 ods. 2 exekučného poriadku) povinný preskúmať exekučný titul. V prípade, že exekučným
titulom má byť rozsudok rozhodcu, je povinný preskúmať, či ide o rozhodcovský rozsudok, ktorý máúčinky uvedené v §-e 35 zákona o rozhodcovskom konaní. Takéto účinky má rozhodnutie, ktoré bolo
vydané v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. konaní, ktoré prebehlo na základe zmluvy
uzatvorenej sporovými stranami podľa § 3 až § 5 uvedeného zákona, čo exekučný súd nemal za

preukázané. Súd je takisto povinný skúmať, či sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa §
45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v rámci uvedeného skúmania zaobstarať
potrebné podklady tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z jeho skutkových zistení.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo dôvodné a podľa § 221

ods. 1, písm. h) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2
O.s.p. na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.