Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010333
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6211010333.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci odsúdeného X. V. za prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, 3 písm.
a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2015 o sťažnosti odsúdeného X. V. a jeho
manželky E. V. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/148/2011 zo dňa 6. 7. 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. Veľký
Krtíš sp. zn. 8T/148/2011 zo dňa 6. 7. 2015 a u k l a d á sa Okresnému súdu Veľký Krtíš, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/148/2011 zo dňa 6. 7. 2015 bolo podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnuté, že ods. X. V. vykoná trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov,

ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 148/2011 zo dňa 30. 5. 2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 10. 2012, sp. zn. 5To 88/2012 a súčasne
prvostupňový súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 50 ods. 8 Tr. zák. pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení tohto uznesenia prvostupňový súd uvádza, že skúšobná doba odsúdeného začala plynúť

od 16. 6. 2012 a uplynula dňom 16. 12. 2014, pričom súd na verejných zasadnutiach v dňoch 11.
12. 2014, 12. 1. 2015, 19. 3. 2015, 14. 5. 2015 a 6. 7. 2015 skúmal, či odsúdený v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia viedol riadny život.

Po vyhodnotení dokazovania na verejnom zasadnutí, kde vyhodnotil prvostupňový súd najmä správu
probačného a mediačného úradníka, konštatuje, že odsúdený sa periodicky dopúšťal rovnorodých

priestupkov na úseku cestnej premávky, kde súd v tomto smere dôkazný stav vyhodnotil tak, že k
páchaniu priestupkov dochádzalo z nerešpektovania pravidiel cestnej premávky, čo odsúdený bližšie
vysvetliť nevedel. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby
dopustil 9 priestupkov, za ktoré bol orgánmi polície postihnutý. Tiež z probačnej správy probačného
a mediačného úradníka vyplýva, že odsúdenému sa podarilo nadviazať len priemerný kontakt a
že odsúdený v skúšobnej dobe probačného dohľadu sa opakovane dopúšťal priestupkov, ktoré

dokumentujú, že nevedie riadny život. Podľa názoru prvostupňového súdu viesť riadny život znamená,
správať sa tak, že sa odsúdený nebude v skúšobnej dobe dopúšťať protiprávneho konania. Medzi
protiprávne konanie patrí, podľa názoru prvostupňového súdu, aj dodržiavanie pravidiel, noriem a
predpisov, ktorých porušovanie síce nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napĺňa znaky
priestupku. Prvostupňový súd pritom akcentuje, že nemožno tolerovať stav, kedy sa odsúdený počas
skúšobnej doby dopustí spáchania 9 priestupkov rovnorodej povahy, čo môže navodzovať stav, že nemá

rešpekt v dodržiavaní zákona, hoci aj na úseku cestnej premávky. Prvostupňový súd preto vyhodnotil
správanie sa odsúdeného v skúšobnej dobe za také, ktoré odôvodňuje rozhodnúť o tom, že odsúdenývykoná trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. S poukazom na
skutočnosť, že odsúdený už bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin, bol preto zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podal sťažnosť samotný odsúdený priamo
do zápisnice z verejného zasadnutia, ktorú neskôr písomne doplnil prostredníctvom písomného
podania svojho obhajcu. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti odsúdený uvádza, že s probačným

a mediačným úradníkom Okresného súdu Veľký Krtíš spolupracoval v pravidelných mesačných
intervaloch, kde spolupracoval aj so psychologičkou U.. U., kde jeho sociálny výcvik trval cca 40 hodín
konzultácií. Zdôrazňuje pritom, že od posledného odsúdenia sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, na základe ktorého by bol v skúšobnej dobe odsúdený súdom. Rovnako tak zdôrazňuje,
že zo správy o povesti vyplýva, že žije usporiadaným rodinným životom s manželkou, dvomi synmi,
správa sa nekonfliktne, nepožíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a že i sám probačný a mediačný

úradník uviedol, že má perspektívy ďalšieho nekonfliktného vývoja, kde i v súčasnosti je živnostníkom,
kde vykonáva živnosť podľa živnostenského oprávnenia a k výkonu svojho povolania používa aj svoje
motorové vozidlo. Jediným negatívom, ktorý bol použitý vo vzťahu k jeho osobe je skutočnosť, že
mal spáchať priestupok voči pravidlám cestnej premávky. Zdôrazňuje ďalej, že za priestupky, za ktoré
mu boli uložené blokové pokuty, mu boli uložené len minimálne sumy a pokuty mu boli uložené za

osvetlenie vozidla, porušenie zákazu zastavenia, prekročenie rýchlosti jazdy, plnenie povinnosti vodiča a
podobne. Pri tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje tú skutočnosť, že pri výkone živnosti používa motorové
vozidlo, že nikdy nebol potrestaný za priestupok v súvislosti s požitím alkoholických nápojov a že sa
vždy v jeho prípadne jednalo len o bežné priestupky a že tieto priestupky nemajú žiadny vzťah k jeho
predchádzajúcej trestnej činnosti. Taktiež uviedol, že často používali jeho motorové vozidlo i jeho rodinní

príslušníci a priatelia, ktorí sa mohli dopustiť niektorých priestupkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť i manželka odsúdeného a to jednak podaním, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 9. 7. 2015. Ďalej písomným podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu
20. 7. 2015 a taktiež i podaním, kde bolo doručené Okresnému súdu Veľký Krtíš 9. 9. 2015. V súvislosti

s podaniami manželky odsúdeného treba uviesť, že tieto podania sú podané neoprávnenou osobou.
Podstatou všetkých týchto podaní je to, že manželka odsúdeného uvádza, že spolu s manželom žijú
usporiadaným životom, starajú sa o rodinu a zveľaďovanie svojho majetku a že v prípade, ak pôjde do
výkonu trestu odňatia slobody, citeľne to zasiahne nielen jej manžela, ale celú jej rodinu.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a) Tr. por. pri rozhodovaní o
sťažnostipreskúmalsprávnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,
ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle uvedeného
ustanovenia dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, že rozhodnutie prvostupňového
súdu je predčasné, bez toho, aby riadne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu v súvislosti s hodnotením

riadneho spôsobu života odsúdeného v priebehu plynutia skúšobnej doby.

Hocijenepochybné,žeprvostupňovýsúdsaintenzívnenaverejnýchzasadnutiachzaoberalhodnotením
všetkých okolností života odsúdeného v priebehu plynutia skúšobnej doby, v konečnom dôsledku
premenil pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody na trest nepodmienečný z dôvodu, že

odsúdený sa opakovane dopúšťal v priebehu plynutia skúšobnej doby priestupkov na úseku cestnej
dopravy. Takýto záver prvostupňového súdu je predčasný, nakoľko prvostupňový súd vôbec nehodnotil
jednotlivé priestupky a to najmä so zameraním, či v danom prípade ide o priestupky spáchané
úmyselným konaním odsúdeného, resp. nedbanlivostným konaním. Z charakteru priestupkov tak, ako
sú popísané v správach, sa javí krajskému súdu, že v jednotlivých prípadoch ide vždy o nedbanlivostné

konanie odsúdeného, kde i napriek početnosti týchto porušení zákona, charakter týchto priestupkov
nedáva zjavnú odpoveď na otázku, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby vedome porušoval
zákony, resp. z nedbanlivosti došlo k naplneniu skutkových podstát jednotlivých priestupkov. Naviac
krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo všetkých prípadoch odsúdený zaplatil uloženú pokutu za
tieto priestupky v blokovom konaní, prípadne sa jednalo iba o priestupky, kde bola ukladaná minimálna

sankcia, čo všetko svedčí o tom, že i charakter týchto priestupkov nebol závažný. Naviac zaplatením
týchto priestupkov vzniká fikcia, obdobne ako u peňažného trestu, zahladenie odsúdenia za tieto
priestupky.Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa zaoberať jednotlivými priestupkami,
prípadnezabezpečiťpríslušnéspisovémateriálycestouprobačnéhoamediačnéhoúradníka,vyhodnotiť
tieto priestupky z hľadiska zavinenia odsúdeného a znovu prehodnotiť skutočnosť, či spáchanie

nedbanlivostných deliktov minimálneho rozsahu je takou závažnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje
hodnotenie súdu pre záver, či odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život alebo neviedol riadny život,
t.j. či v danom konkrétnom prípade je potrebné premeniť pôvodne uložený podmienečný trest odňatia
slobody na trest nepodmienečný, ktorý je jedným z najzávažnejších zásahov do práv a slobôd človeka.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát krajského súdu považoval rozhodnutie
prvostupňového súdu za predčasné, zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a tomuto uložil, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.