Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/193/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1503899999
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1503899999.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:

V. družstvo P., V. 1, V., zastúpeného advokátkou: L.. M. M., so sídlom X. 9, V., proti odporcovi: R. N. - P.
Y., V. XX, V., zastúpeného opatrovníkom pre konanie: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., o návrhu
na náhradu škody vo výške 3.682,47 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 4.282,10 eur s prísl. a určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 917,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5
% ročne z dlžnej sumy od 01.11.2005 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie čo do časti úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 3.016,80 eur od 18.06.2002
do 31.10.2005 a čo do časti istiny vo výške 2.557,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 %
ročne z tejto sumy od 01.11.2005 z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Vzájomný návrh odporcu sa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 14.07.2003 navrhovateľ žiadal, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 119.936,- Sk (3.981,14 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške
16,5 % ročne zo žalovanej istiny od 18.06.2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/DX-XXXX
zo dňa 18.07.2001 a na základe uvedenej nájomnej zmluvy prenechal ako prenajímateľ nebytové

priestory odporcovi na prevádzkovanie predajne potápačskej techniky a športových potrieb. Odporca v
roku 2001 neoprávneným odberom elektrickej energie spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 119.936,-
Sk.Navrhovateľodporcovivystavilfaktúruzaspotrebuelektrickejenergiezarok2001nasumu119.936,-
Sk, ktorú odporca nezaplatil.

Odporca k návrhu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2003 prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyne uviedol, že v právnom vzťahu na odber elektrickej energie je so Západoslovenskými

energetickými závodmi š.p. Bratislava na základe zmluvy a nie s navrhovateľom. Odporcovi vo vzťahu
k navrhovateľovi z dôvodu spotreby elektrickej energie nevyplýva žiadna povinnosť. Žiadna takáto
povinnosť odporcovi nevyplýva ani zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ani z výpočtového listu,ktorý je súčasťou nájomnej zmluvy a ani z vyúčtovania za služby. Na základe týchto skutočností odporca
navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.05.2004 vzal navrhovateľ návrh späť v časti 29.052,-
Sk vrátane príslušenstva z tejto sumy, teda úroku z omeškania 16,5 % ročne od 18.06.2002 až
do zaplatenia. Suma podliehajúca pod čiastočné späťvzatie predstavovala vyúčtovanie nákladov za
dodávku služieb do prenajatého priestoru za r. 2001. Odporcovi bolo listom zo dňa 02.07.2002
oznámené, že si navrhovateľ preplatok skompenzuje s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto sporu.

Uznesením zo dňa 21.04.2008 súd konanie čo do uvedenej časti spolu s úrokom z omeškania zastavil.
Predmetom konania teda zostalo zaplatenie sumy 90.884,- Sk (3.016,80 eur) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 16,5% ročne z dlžnej sumy od 18.06.2002 až do zaplatenia.

Dňa 22.04.2005 bola do spisu založená Dohoda o mimosúdnom vysporiadaní záväzku uzavretá
dňa 04.10.2004 medzi účastníkmi v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej

bol záväzok zmluvných strán, že dňom podpisu dohody dôjde k postupnému splácaniu záväzkov
dlžníka voči veriteľovi a to záväzku vo výške 97.879,- Sk, ktorý vznikol titulom neoprávneného
odberu elektrickej energie dlžníkom a záväzok vo výške 19.054,- Sk, vzniknutý titulom nepravidelného
uhrádzaniamesačnýchzálohovýchpreddavkovzanájomnéaplneniaposkytovanévsúvislostisnájmom
nebytového priestoru a vyúčtovaní nákladov za obdobie r. 2002 a 2003. Na základe tejto dohody dlžník

svojim podpisom súčasne potvrdil, že vyššie špecifikovaný záväzok uznáva čo do výšky a dôvodu jeho
vzniku a zaväzuje sa ho postupne zaplatiť v zmluve dohodnutých splátkach, prvej vo výške 19.054,-
Sk pri podpise zmluvy, pričom zvyšok sumy 97.879,- Sk pozostávajúci zo sumy vo výške 90.884,- Sk,
predstavujúcej zníženú sumu z faktúry vystavenej za neoprávnený odber elektrickej energie a súm vo
výške 1.000,- Sk a 5.995,- Sk za súdne poplatky, vynaložené veriteľom na súdnu ochranu svojho práva,

sa odporca zaviazal splácať v dvoch splátkach a to 50.000,- Sk pri podpise dohody a 47.879,- Sk v 12
mesačných splátkach počnúc mesiacom november 2004 vo výške po 3.990,- Sk do konca októbra 2005.
Navrhovateľ sa okrem iného zároveň zaviazal, že v prípade včasného plnenia dohody odpustí odporcovi
úroky ako aj poplatky z omeškania v celej výške a nebude trvať na vyprataní predmetného nebytového
priestoru, o ktoré sa viedlo konanie pod sp. zn. 32C 250/02.

Vo veci samej bolo prvý krát meritórne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 32C 193/2005 zo
dňa 22.11.2005, ktorým súd návrh zamietol. Citované rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8Co 122/2008-164 zo dňa 26.02.2010 s tým, že odvolací súd uložil súdu prvého
stupňa ustáliť predmet konania na základe procesného návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu v časti

istiny a úroku z omeškania, posúdiť, či dohoda o mimosúdnom vysporiadaní záväzku predstavuje platný
právny úkon uznania záväzku zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku trvania uznania a či prejavy
vôle účastníkov konania v tejto dohode smerovali k uzavretiu dohody o urovnaní alebo nepomenovanej
zmluvy, zakladajúcich nový hmotnoprávny záväzok odporcu na plnenie.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 32C 193/03-279 zo dňa 15.04.2013 bol odporcovi na ochranu jeho
procesných práv ustanovený za opatrovníka R. N. st. z dôvodu, že v priebehu konania bolo preukázané,
že odporca sa ako chránený svedok nemôže zúčastňovať pojednávaní, pričom jeho splnomocnená
zástupkyňa oznámila súdu odvolanie plnej moci odporcom. Dňa 18.10.2013 bola súdu doručená plná
moc na zastupovanie v plnom rozsahu udelená opatrovníkom odporcu na zastupovanie pôvodnej

zástupkyni odporcu L. N.. Súd na uvedenú plnú moc neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 31
O.s.p. v spojení s ust. § 27 ods. 1 posledná veta O.s.p.. Z uvedeného dôvodu nemohol konať s L. N.
ako zástupkyňou odporcu a teda konal priamo so súdom ustanoveným opatrovníkom.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením

sa so zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XXX/DX-X/XXXX, protokolom o odovzdaní nebytového
priestoru odporcovi, so zmluvou odporcu so ZEZ na úhradu dodávky elektrickej energie zo dňa
02.05.2001 a vyúčtovaniami za služby spracované navrhovateľom za roky 2002, 2003, správou z
odbornej prehliadky a odborných skúšok elektrického zariadenia zo dňa 24.07.2001, vyúčtovaním
nákladov za rok 2001 a 2003, podnetom, ktorý podal navrhovateľ, na začatie trestného stíhania

odporcu zo dňa 28.6.2002, uznesením policajného orgánu OO PZ Petržalka - Sever, Bratislava zo dňa
8.10.2002, žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 15.10.2002, žiadosťou Okresnej prokuratúry
o preskúmanie postupu policajného orgánu zo dňa 10.12.2002, podaním OO PZ zo dňa 5.12.2002 o
odstúpení spisu Okresnému úradu justičnej polície, dohodou o mimosúdnom vysporiadaní záväzku zodňa 04.10.2004; dokazovanie ďalej doplnil o výsluch C.. L. P., Dr. C.. P. F. a L. N., oboznámil sa tiež
s obsahom vzájomnej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi, príjmovými pokladničnými dokladmi
preukazujúcimi uskutočnené platby po uzavretí dohody zo dňa 04.10.2004, správou OR PZ v Bratislave

Vzodňa21.09.2010,oboznámenímsasobsahompripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.32C250/02
a tiež ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania, pričom
zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Nájomná zmluva č. XXX/DX-X/XXXX o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená medzi účastníkmi

dňa 18.07.2001.Na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako prenajímateľ a správca domovej nehnuteľnosti
prenechal odporcovi ako nájomcovi do nájmu nebytový priestor špecifikovaný v zmluve v objekte č. Y
na L. ulici XX-XX na zriadenie predajne potápačskej techniky a športových potrieb na dobu určitú od
02.05.2001 do 30.06.2006 za dohodnuté nájomné a zálohové platby za poskytovanie služieb spojených
s nájmom vo výške 16.341,- Sk mesačne. Odporca prevzal nebytové priestory dňa 02.05.2001
a od tohto dátumu uzavrel zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie so Západoslovenskými

energetickýmizávodmiakododávateľomnaelektromerč.XXXXXXX-XX.Neoprávnenýodberelektrickej
energie vo výške 29 984 kWh sa týkal odberu na elektromere č. XXXXXXX, nachádzajúcom sa
v spoločných priestoroch bytového domu na L. č. XX za obdobie od 04.09.2001 do 04.03.2002 z
celkového odberu 30.754 kWh, ktorý bol fakturovaný navrhovateľovi dodávateľom na základe faktúry
č. XXXXXXXXXXXXXXXXX v sume XXX.XXX,- Sk, pričom odber X.XXX kWh z celoročnej spotreby

elektrickej energie v spoločných priestoroch vo výške 32.267 kWh za r. 2001 bol vyúčtovaný vlastníkom
na nájomcom bytov domu podľa spotreby z vyúčtovania za roky 1998 až 2000. Listom zo dňa 02.07.2002
navrhovateľ započítal preplatok z vyúčtovania nákladov vo výške 29.052,- Sk, ktorý vznikol odporcovi
za r. 2001 na úhradu fakturovanej sumy za neoprávnený odber elektrickej energie, na základe čoho
neuhradený zostatok predstavoval sumu vo výške 90.884 Sk a preto zobral navrhovateľ svoj návrh v

časti o zaplatenie sumy 29.052,- Sk spolu s úrokom z omeškania späť.

V priebehu konania dňa 04.10.2004 uzavreli účastníci konania dohodu o mimosúdnom vysporiadaní
záväzku, na základe ktorej odporca ako dlžník uznal voči navrhovateľovi svoj záväzok vo výške 97.879,-
Sk, ktorý vznikol titulom neoprávneného odberu elektrickej energie dlžníkom, z čoho suma 90.884,- Sk,

predstavovala zníženú sumu z faktúry vystavenej za neoprávnený odber elektrickej energie a súm vo
výške 1.000,- Sk a 5.995,- Sk za súdne poplatky, vynaložené veriteľom na súdnu ochranu svojho práva
(1.000,- Sk v konaní vedenom vo veci 32C 250/02 o vypratanie nebytového priestoru a 5.995,- Sk za
súdnypoplatokvpredmetnomkonaní);súčasneuznalajzáväzokvovýške19.054,-Sk,vzniknutýtitulom
nepravidelného uhrádzania mesačných zálohových preddavkov za nájomné a plnenia poskytované v

súvislosti s nájmom nebytového priestoru a vyúčtovaní nákladov za obdobie r. 2002 a 2003. Odporca
v zmysle tejto dohody uhradil navrhovateľovi pri podpise zmluvy čiastky 19.054,- Sk a 50.000,- Sk,
pričom na účet navrhovateľa následne vložil dve splátky, každú v dohodnutej výške 3.990,- Sk a to
dňa 30.11.2014 (vložená osobne odporcom) a dňa 20.12.2004 (vložená pôvodnou splnomocnenou
zástupkyňou odporcu).

V súvislosti s uzavretím predmetnej dohody rozšíril navrhovateľ na pojednávaní dňa 22.11.2005 svoj
návrh na vyššie žalovanú sumu, o ktorom nebolo bezprostredne rozhodnuté. Dňa 11.11.2010 bolo súdu
doručené podanie, v ktorom spresnil svoj návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žiadal, aby
bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 3.682,47 eur (110.938,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 16,50 % zo sumy 3.682,47 eur od 01.11.2005 až do zaplatenia.

Zmena petitu návrhu bola pripustená až uznesením zo dňa 31.12.2010 a to tak, že navrhovateľ sa voči
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3.682,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne
z dlžnej sumy od 01.11.2005 až do zaplatenia. Zo žalovanej istiny bola suma 632,48 eur uplatňovaná

titulom nedoplatku na mesačných zálohových platbách za nájom a plnenia s tým spojené za obdobie
rokov 2002 a 2003; zvyšná čiastka 3.049,99 eur na pôvodnom skutkovom základe, t.j. titulom náhrady
škody za neoprávnený odber elektrickej energie, keď si navrhovateľ neuplatňoval v dohode uvedenú
sumu 5.995,-Sk titulom súdneho poplatku za podanie návrhu v predmetnej veci, ktorý je súčasťou trov
konania.

Vzhľadom na preukázanie viacerých platieb zo strany odporcu navrhovateľ svojim podaním doručeným
súdu dňa 03.05.2012 vzal svoj návrh späť aj do ďalšej časti 2.557,06 eur (bez bližšej špecifikácie),
keď však navrhovateľ jednoznačne reflektoval na odporcom preukázané zaplatenie súm 50.071,50 Sk,6.839,50 Sk a 2 x 3.990,- Sk, t.j. spolu 64.891,- Sk (2.153,99 eur). Taktiež vzhľadom na upravený
petit, keď navrhovateľ ďalej trval na návrhu v časti 1.125,41 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy
1.125,41 eur vo výške 16,5 % ročne z tejto sumy od 01.11.2005 až do zaplatenia, oproti pôvodnej

žalobe navrhovateľ netrval ani na pôvodne uplatnenom príslušenstve pohľadávky do 31.10.2005, o
čom doposiaľ nebolo rozhodnuté, napriek späťvzatiu návrhu v tejto časti na pojednávaní dňa 23.6.2011
(zmena petitu uznesením zo dňa sa vzťahovala k rozšíreniu žaloby v časti uplatnenej istiny zo sumy
90.884,- Sk, t.j. 3.016,80 eur na sumu 3.682,47 eur a tiež čo do skutkového základu v rozšírenej časti
žalovanej istiny). Hoci odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne s ďalším čiastočným

zastavením konania nesúhlasil, súd nevyhodnotil dôvody uvádzané v nesúhlase ako dôležité, pre ktoré
by konanie v zmysle ust. § 96 ods. 2 O.s.p. v tejto časti nemohol zastaviť, keď námietky, že čiastočné
späťvzatie nezohľadňuje skutočné plnenie a zadržiavanie finančných prostriedkov odporcu zo strany
navrhovateľa súd zohľadňoval v rozhodnutí vo veci samej. Preto konanie čo do späťvzatej časti z dôvodu
čiastočného späťvzatia návrhu s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Odporca, okrem dokladov preukazujúcich platby po uzavretí dohody o mimosúdnom vysporiadaní
záväzku predložil súdu aj vyúčtovanie nákladov VOV za r. 2001k objektu č. XXXX L. XX adresované
odporcovi s uvedením konečného zostatku - preplatku vo výške 29.052,- Sk (zohľadnené v čiastočnom
späťvzatí návrhu zo dňa 27.04.2004 v tejto časti) a ďalej vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované
s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru za r. 2003, z ktorého vyplýva, že k 31.12.2003 evidoval

navrhovateľ voči odporcovi nedoplatok vo výške 1.656,- Sk, keď náklady za uvedený rok predstavovali
142.518,- Sk, odporca na zálohových platbách uhradil sumu 158.582,- Sk, t.z. vznikol mu preplatok vo
výške 16.064,- Sk, ktorý však bol zarátaný na dlh na nedoplatku k 01.01.2003 vo výške 17.720,- Sk.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 32C 250/2002 sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal vypratania predmetného nebytového priestoru. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa
23.11.2004 po späťvzatí návrhu. O trovách konania bolo rozhodované podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak
navrhovateľovi nebola náhrada trov konania priznaná (z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody si ju
neuplatnil).

Podaním doručeným súdu dňa 13.10.2011 označeným ako vzájomný návrh sa odporca prostredníctvom
svojej vtedajšej splnomocnenej zástupkyne domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti dohody o uznaní
dlhu odporcom zo dňa 04.10.2004 a súčasne žiadali súd, aby navrhovateľa titulom bezdôvodného
obohatenia zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 4.017,20 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 16,5
% ročne zo žalovanej sumy od 05.10.2004. Vzájomný návrh bol odôvodnený v zásade dovtedajšou

argumentáciou žalovanej strany v spore a to tým, že uvedená dohoda odporuje zákonu obsahovo
aj účelov, priči sa dobrým mravom, nakoľko právny úkon nebol urobený slobodne a vážne a nebol
odporcom podpísaný slobodne, tak ako predpokladá zákon. Odporca bol k podpísaniu dohody donútený
pod bezprostrednou hrozbou násilia voči nemu, jeho rodine a smrti navrhovateľa, čo bolo súčasťou
policajného vyšetrovania od r. 2005. Vo veci bola podaná obžaloba a na tunajšom súde je vedené

trestné konanie pod sp. zn. 5T 140/09. V súvislosti s týmto vyšetrovaním a súdnym konaním bol odporca
zaradený do programu na ochranu svedkov. Zo strany navrhovateľa to považovali za zneužitie situácie,
keď sa odporca nemôže osobne brániť, čo bolo známe zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa na tejto
trestnej činnosti nepriamo podieľal. Za dôkaz takého prístupu považoval štyri krát menenú žalovanú
čiastku, čo vnímala ako skúšanie, aké listinné dôkazy môže mať odporca k dispozícii, keďže odporca

sa ako prenajímateľ obchodného priestoru dňa 20.01.2005 zmocnil v priestoroch časti dokladov. V
tzv. dohode sa navrhovateľ zaviazal uznať aj dlh spočívajúci napr. aj v súdnych poplatkoch, s čím
navrhovateľ nikdy dobrovoľne nesúhlasil už len z toho hľadiska, že v prípade úspešnosti navrhovateľa v
konaní by bol odporca zaviazaný uhradiť navrhovateľovi tieto trovy zo zákona. Dlh za odber elektrickej
energie považovala za vykonštruovaný a uviedla, že odporca dobrovoľne tento dlh nikdy neuznal,

nakoľko mu nikdy nebol navrhovateľom ani nikým iným preukázaný a úspešne sa bránil aj v trestnom
konaní, ktoré bolo zahájené na podnet navrhovateľa. V prenajatých priestoroch mal odporca iba 5
žiaroviek na osvetlenie. Celý konflikt vznikol z dôvodu, že predseda bytového družstva L. P. chcel byť
spoločníkom odporcu v podnikaní, čo ale odporca odmietol. Z tohto vznikol celý kolotoč vydierania a
najatia si priateľov z prostredia bratislavského podsvetia na odporcu, aby poslúchal. Svedeckú výpoveď

menovaného svedka považovala za krivú, keď dlžoby za zálohové platby za vykurovanie považovala
za vykonštruované vzhľadom na odpojenie vykurovania ihneď pri prenájme nebytového priestoru so
súhlasom Západoslovenských elektrární. Z vyúčtovaní za r. 2001 až 2003 vyplývajú preplatky, ktoré
navrhovateľ odporcovi neoprávnene zadržiava a nikdy mu ich nevrátil. Revízny technik, ktorý malpreukázať čierny odber zo strany odporcu bol pracovníkom Bytového družstva a teda podriadeným L. P..
Je otázne, prečo tak aktívny svedok okamžite pri tzv. zistení neoprávneného odberu nezavolal výjazdovú
službu zo Západoslovenských elektrární a políciu, čím bolo možné preukázať v prípade, že tam naozaj

nejaký čierny kábel bol, kto napr. aj z bytového domu alebo vedľajších obchodných a nebytových
priestorov mohol byť nelegálne napojený. Taktiež poprela, že by iniciatíva k spísaniu dohody vychádzala
od navrhovateľa, čo podľa nej vyplýva z dôkazov založených v spise. K podpísaniu vykonštruovanej
dohody došlo na pokyn L. P. pod bezprostrednou hrozbou násilia a smrti za účasti ani jedného zo
zástupcov Bytového družstva, ale spriaznených ľudí z bratislavského podsvetia L. P., čo potvrdil aj vo

svojej výpovedi, že spolupracoval s angažovanými fyzickými osobami a nie súkromnou bezpečnostnou
službou. Pri podpise dohody bol odporca súčasne pod hrubým nátlakom donútený aj k jeho okamžitému
plneniu a to čiastok 50.000,- Sk + 11,50 Sk (1.660,08 eur) a 6.804,- Sk + 35,50 Sk (227,03 eur). Keďže
odporca takouto čiastkou nedisponoval, musel si uvedený obnos z obavy o svoje zdravie a život požičať.
Ďalšie splátky boli odporcom uhradené v novembri a decembri 2 x po 3.990,- Sk (132,44 eur). Ďalej
uviedla, že pri zaváraní všetkých dverí v obchodnom priestore bol odporca vo vnútri a teda zo strany

navrhovateľa šlo o protizákonný trestný čin. Odporca sa bránil tým, že navrhovateľovi prestrihol káble na
svoju ochranu z obavy o svoj život zavolal políciu. Spriatelené osoby navrhovateľa následne odporcovi
rozbili predajňu, čo bolo následne predmetom vyšetrovania políciou. Aj toto trestné oznámenie musel
ale odporca stiahnuť pod hrozbou násilia a smrti a spôsobné vysoké škody strpieť na vlastné náklady.
Napokon nasledovala sporná dohoda o uznaní záväzku navrhovateľom. S poukazom na opísané

okolnosti mala za to, že odporca spornú dohodu nepodpísal dobrovoľne, ale pod silných psychickým
nátlakom, hrubým útlakom z obavy o bezprostredné ohrozenie zdravia a života svojho, jeho manželky a
malého dieťaťa. V súvislosti s týmto neplatným právnym úkonom sa potom navrhovateľ na úkor odporcu
obohatil o nasledovné zaplatené čiastky: 19.054,- Sk (632,48 eur) z fiktívneho dlhu na nedoplatku na
mesačných zálohových platbách, jednorazovej splátky pri podpise dohody dňa 04.10.2004 vo výške

1.660,08 eur, ďalšej jednorazovej čiastky pri podpise vo výške 227,03 eur, splátky za mesiac november
2004 vo výške 132,44 eur a december v rovnakej výške 132,44 eur, zadržiavanej čiastky z vyúčtovania
za r. 2001 vo výške 064,35 eur a zadržiavanej čiastky z vyúčtovania za r. 2003 vo výške 533,23 eur,
t.j. spolu o sumu 4.282,10 eur, ktorú si odporca voči navrhovateľovi uplatnil v rámci svojho vzájomného
návrhu.

Svedok C.. L. P. vo svojej výpovedi uviedol, e v čase podpisu Dohody o vyporiadaní záväzku s
odporcom, t.j. v októbri 2004 bol predsedom predstavenstva Bytového družstva Petržalka. V tom čase
družstvo prenajímalo viac ako tristo nebytových priestorov, pričom jednou z jeho úloh bolo aj riešenie
neplatičov. Štandardným postupom bolo, že ak bol niekto v omeškaní s platbami v súvislosti s užívaním

nebytového priestoru dostal výpoveď, avšak ak prejavil ochotu komunikovať a uhradiť svoje záväzky,
mohlo bytové družstvo pristúpiť k uzavretiu dohody o uznaní dlhu a k dohode o splátkovom kalendári a
to v súlade s uznesením predstavenstva. Odporca bol v omeškaní jednak s platbami nájomného, ako aj
ostatných plnení spojených užívaním nebytového priestoru a tiež dlžil družstvu nemalú čiastku, nakoľko
nedovoleným spôsobom odoberal elektrickú energiu, čo bolo preukázané správou revízneho technika.

Za takýchto okolností teda prirodzene chceli s odporcom ukončiť nájomný vzťah. Sám sa dostavil
na Bytové družstvo, pričom tvrdil, že nebytový priestor, kde prevádzkoval predajňu s potápačským
potrebami, chce naďalej užívať, čo však vedenie družstva podmienilo podpísaním dohody o uznaní
záväzku. Odporcu nikto do ničoho nenútil. Celý postup pri uzatváraní dohody bol plne v súlade so
štandardnými predpismi družstva, podľa ktorých mohol takúto dohodu uzavrieť predseda a podpredseda

predstavenstva. Odporca bol pri užívaním priestorov špecifický. Po uzavretí nájomnej zmluvy bez
povolenia prenajímateľa a dokonca v rozpore so stavebnými predpismi prestaval prenajatý priestor a bez
povolenia sa odpojil od vykurovacieho systému, v súvislosti s čím následne odoberal elektrickú energiu.
Čierny odber malo družstvo preukázaný jednak správou revízneho technika, o ktorú požiadal sám
svedok z podnetu zástupcu vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, kde sa predmetný nebytový

priestor nachádzal. Viac krát ho navštívil a urgoval o riešenie po upozornení na neprimerane zvýšený
odber elektriny v spoločných priestoroch, v ktorých bol odber v predchádzajúcich rokoch veľmi malý,
keďže zaznamenával fakticky iba niekoľko žiaroviek spoločného osvetlenia na chodbe. Keďže náhle
odber neprimerane stúpol, pristúpili ku kontrole elektromeru a rozvodov, pričom revízny technik istil, že
sa tam nachádza kábel, ktorý tam predtým nebol, vedúci niekam do podhľadu. Vzhľadom na odpojenie

odporcu od vykurovania predpokladali, že vedie práve do nm užívaných nebytových priestorov, čo
bolo aj následne overené dvomi alebo tromi pracovníkmi bytového družstva, z ktorých jeden vstúpil do
nebytových priestorov a druhý v tom istom čase vypol istič. Neoprávnený odber mali preukázaný tým,
že v predmetnom nebytovom priestore odporcu zostala tma. Jeden z týchto zamestnancov bol pri tomfyzicky napadnutý odporcom, pričom má trvalé zdravotné následky a celá vec sa riešila aj v trestnom
konaní. Následne bol tiež odporca riešený v trestnom konaní aj pre krádež elektriky. Svedok sa nikdy
nestretol s odporcom výlučne sám, vždy to bolo aj za prítomnosti iných osôb. Za trvania nájomného

vzťahu sa niekoľkokrát stretli na bytovom družstve. Svedok tiež vyhlásil, že na odporcu nikdy nebol
vyvíjaný žiadny nátlak a to ani k podpísaniu dohody. Vo vzťahu k nemu vždy pristupovali výlučne v
súladesosmernicoudružstvaonájmenebytovýchpriestorov.Zavarenímvstupnýchdverídonebytových
priestorov riešili viacero prípadov neplatičov, čím ich chceli zamedziť prístup do nebytových priestorov.
Následne nechali priestory strážiť angažovanými fyzickými osobami. Odporca ale zamedzil úplnému

zavareniu dverí, keď v čase, kedy sa toto uskutočňovalo, prestrihol káble, čím zamedzil dodávku
elektrickej energie a zabránil dokončeniu zvaru. Svedok pri tom však osobne nebol.

Svedok Dr. C.. P. F., člen predstavenstva Bytového družstva Petržalka vo svojej výpovedi uviedol, že
odporcu osobne nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Potvrdil, že štandardný postup družstva bol taký,
že keď zodpovedný zamestnanec odboru ekonomiky zistil neplnenie povinností nájomcu nebytových

priestorov, toto signalizoval po spracovaní materiálu za spolupráce s pracovníkom z odboru prenájmu
nehnuteľností predstavenstvu. Na základe takýchto podkladov potom na zasadnutí predstavenstva
informoval o tomto predseda ostatných členov a následne bol v zmysle štandárd predseda uznesením
poverený konať, t.z. osloviť nájomcu a zistiť, ako môže byť vzniknutá škoda sanovaná. Zvyčajne ak
nájomca precenil svoje možnosti, bol mu vypracovaný splátkový kalendár na úhradu dlžnej sumy s

tým, že nájomný vzťah mohol ďalej trvať. Ak zostal nečinný, bol upovedomený o tom, že nároky
družstva budú uplatnené súdom. Z podkladov v predmetnom konaní svedok zistil, že odporca riadne
vopred prevzal všetky podklady k riešeniu jeho konkrétnej situácie, t.z. po uznesení predstavenstva bola
nájomcovi zaslaná výzva na úhradu evidovaných nedoplatkov spolu s podkladmi, z ktorých vyplývala
výška nedoplatku a súčasne bol vyzvaný, aby sa dostavil na bytové družstvo na prerokovanie možného

riešenia. Až ak bol nájomca nečinný, následne pristupovali k riešeniu sporu súdnou cestou. Ak sa
nájomca dostavil na bytové družstvo, prerokovali spolu so zodpovednou zamestnankyňou odboru
nájmu nebytových priestorov, zvyčajne za účasti niekoho z právneho a ekonomického oddelenia možné
riešenia. Nájomcovi boli tieto vysvetlené a bol mu navrhnutý ďalší postup. Z takého stretnutia ako
výstup vznikala dohoda, resp. jej znenie, v ktorom zvyčajne nájomca uviedol, v akej výške svoj

dlh voči bytovému družstvu akceptuje ako aj výšku príslušenstva. Následne bolo znenie dohody
predložené na prerokovanie predstavenstvu, na ktorom zvyčajne predseda oznámil výsledok rokovania
s dlžníkom a tiež, či akceptuje, resp. neakceptuje svoj dlh a spôsob jeho úhrady. Predstavenstvo potom
prijalo uznesenie a tak tomu bolo asi aj v tomto prípade, v ktorom poverilo predsedu a podpredsedu
predstavenstva k podpisu dohody ako bola prerokovaná. Dohody o mimosúdnom vysporiadaní záväzku

vždy podpisoval prvý nájomca, až po ňom predseda predstavenstva a až následne svedok. Tak to bolo aj
v tomto prípade. Zvyčajne mu svoj podpis predseda predstavenstva oznámil telefonicky a on čo najskôr
ako mohol, buď ešte v ten, alebo nasledujúci deň sa dostavil zmluvu podpísať.

Po odvolaní plnej moci svojej matke L. N. bola menovaná v konaní vypočutá ako svedkyňa. Vo svojej

výpovedi uviedla, že sa zúčastnila celého diania predchádzajúceho podaniu návrhu ako spoločníčka
svojho syna. Predseda bytového družstva sa synovi ponúkol ako spoločník, keď bol pre neho zaujímavý
predmet synovho podnikania s potápačskými potrebami. Čo sa týka nájmu nebytových priestorov dlžoba
nasamotnomnájmenebola.Istýschodokvznikolnazačiatkunájmu,keďsynovibolipriestoryodovzdané
v máji 2001, avšak k podpisu zmluvy zmluvné strany pristúpili až v auguste. Od mája do augusta tak

neboli uhrádzané ani zálohy ani nájom, keď ich výška nebola v tom čase ani vyčíslená. Zmluva bola
navyše následne zle vypracovaná. Pôvodne syn dostal od prenajímateľa súhlas, že si odpojí vyhrievacie
telesá a priestory si bude vykurovať vlastnými elektrickými topnými telesami. K tomuto mal súhlas tak z
elektrární ako aj z bytového družstva. Na základe takejto predbežnej dohody sa mala následne upraviť
zmluva s tým, že si syn bude priestory vykurovať sám. V tom čase už ale došlo k prvotným rozporom

medzi synom a predsedom družstva a namiesto súhlasného stanoviska sa napokon dostali k nesúhlasu.
Synovi neboli teda ani odpočítané zálohy na vykurovanie a teplú vodu, ktoré nevyužíval, keďže si
priestory vykuroval topnými telesami osobitne. Pri uzatváraní Dohody o mimosúdnom vysporiadaní
záväzkudňa4.10.2004nebola,viealeodsyna,žetátobolapôvodnepodpísanáibasynom,nebolpritom
prítomný žiadny člen družstva. Syn túto dohodu nedostal a ani ju nemohol dostať, keď nebola podpísaná

druhou stranou. Pri jej podpise boli prítomné iba spriatelené strany predsedu bytového družstva. Toto vie
od syna, ktorý bol po jej podpise v zlom psychickom rozpoložení a podľa nej bol k jej podpisu donútený.
Následne si od nej prišiel požičať peniaze, keďže v ten deň nemal ani z čoho zaplatiť. Polovicu, ktorú
následne zohľadnil navrhovateľ v späťvzatí zaplatil vtedy z peňazí, ktoré mu ona požičala, pričom odsyna zisťovala aj dôvody. Bola prítomná bezprostredne po tom, keď po predchádzajúcej výzve predsedu
družstvasynovispriaznenéosobypredseduBDrozbilipredajňu.Potom,čoimsyntelefonovaldobehlina
miesto s manželom, ihneď kontaktovali políciu a podávali trestné oznámenie. Sama videla, že predseda

družstva vtedy sedel v aute na parkovisku odkiaľ sledoval celé dianie. Toto bolo 7.6.2002. Tieto osoby
vtedy synovi porozbíjali vitríny, sklo a čiastočne poškodili aj niektoré potápačské prístroje. Väčšinou ale
škoda, ktorú si vyčíslili na 70.000 Sk vznikla na zariadení predajne. Na polícii im neskôr naznačili, že
za udalosťou mala byť skupina Takáčovcov a bolo im naznačené, či vzhľadom na túto skutočnosť trvajú
na trestnom oznámení, ktoré napokon syn vzal späť. Podľa nej ho musel vziať späť a tiež sa musel

ospravedlniť predsedovi družstva písomnou formou. Tiež bola prítomná pri tom, keď synovi zavárali
vchod do nebytových priestorov, kam bola privolaná synom. Na miesto prišla v čase, kedy sa syn
dohadoval s ľuďmi, ktorí to realizovali na pokyn predsedu. Vtedy nevedela o koho ide, dnes vie, že to boli
Z.. V tom čase boli zavarené jedny dvere. Zákernosť v konaní videla v tom, že to bolo robené úmyselne
a s vedomím, že sa v priestoroch nachádzal syn s manželkou a malým dieťaťom. Úmyselne chceli
zabrániť tomu, aby z predajne nemohli odísť. Syn im vtedy ale odstrihol káble a nemohli to dokončiť. Na

vysvetlenie nelogického rozporu, ako mohol byť syn v priestoroch a súčasne zvonka odstrihnúť káble
svedkyňa uviedla, že priestory mali dva vchody. Kým zavárali jeden, syn s rodinou vyšiel druhým.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností naprejavenie vôle,možno konštatovať,
že vôľa je slobodná.

Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu
len v prípade, keď je
1. protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. Možno teda usúdiť, že nejde
o bezprávnu vyhrážku, ak veriteľ hrozí dlžníkovi, u ktorého zistil zvýhodnenie iného veriteľa, trestným

oznámením pre uvedený trestný čin alebo mu pohrozí exekúciou predajom domu a pod.
2. 2. vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie
okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno
v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod

ich tlakom,
3. je adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.

V posudzovanom prípade sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou namietanej neplatnosti právneho
úkonu - Dohody o mimosúdnom vysporiadaní záväzku dňa 4.10.2004. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní neboli žiadnym relevantným dôkazom preukázané
tvrdenia žalovanej strany, že k podpisu tejto dohody došlo pod nátlakom, ktorý by mal u odporcu vplyv na
slobodu jeho vôle a jej prejavu. Právny úkon ako taký teda súd nemohol vyhlásiť za absolútne neplatný,
keď neboli splnené podmienky neplatnosti podľa § 37 OZ.

Je navyše nanajvýš nepravdepodobné, že ak by sa odporca cítil pod opísaným tlakom od r. 2002, mal
by záujem zostať v nebytových priestoroch ďalšie dva roky a odmietal by tieto dobrovoľne uvoľniť, keď
ich vypratania sa prenajímateľ domáhal už žalobou podanou dňa 11.07.2002. V čase uzavretia dohody
o mimosúdnom vysporiadaní prebiehali oba súdne spory, kde mal odporca možnosť aktívne sa brániť
vznášaním relevantných námietok (status chráneného svedka nadobudol až v podstatne neskoršom

období) a teda je nelogické, aby sa bezprávnymi vyhrážkami, resp. tvrdenou, no žiadnymi relevantnými
dôkazmi nepreukázanou hrozbou fyzického a psychického útoku voči jeho osobe, resp. osobám blízkym
cítil tlačený do jej uzavretia. Takéto tvrdenia zo strany pôvodnej zástupkyne odporcu súd teda vyhodnotil
ako účelové. Za zohľadnenia svedeckých výpovedí bývalého predsedu a aj súčasného podpredsedu
predstavenstva navrhovateľa, v ktorých zhodne opísali štandardné postupy navrhovateľa v prípadoch,

akmalinájomcoviazáujemnatrvanínájmusasúdujaví,žeodporcaskutočnepristúpilkuzavretiuzmluvy
slobode, keď navyše dohoda nebola jednostranne výhodná pre bytové družstvo, ale v jej čl. III sa ako
veriteľ zaviazalo v prípade včasného plnenia ustanovení dohody jednak odpustiť dlžníkovi úroky ako aj
poplatky z omeškania v celej výške a tiež k tomu, že nebude trvať na vyprataní predmetného nebytovéhopriestoru,ktorývčasejejpodpisudlžníknazákladenájomnejzmluvystáleužíval(pôvodnebolanájomná
zmluva uzavretá na dobu určitú do 30.06.2006) a súčasne sa zaviazal netrvať na svojom návrhu na
vypratanie nehnuteľnosti. Odporca mal teda možnosť vybrať si z primeraných možností - pristúpiť na

uzavretie dohody o mimosúdnom urovnaní, v dôsledku ktorej pre neho zjavne výhodne a plne v súlade
s jeho vôľou mohol naďalej užívať nebytové priestory v zmysle pôvodnej zmluvy, prípadne dohodu
nepodpísať a priestory vypratať dobrovoľne ihneď, resp. vyčkať rozhodnutie súdu a tiež sa prípadne
brániť v konaní o zaplatenie náhrady škody, ak by si jej spôsobenia nebol vedomý. Konanie spočívajúce
v zavarení dverí k nebytovým priestorom, ktoré je možné označiť za v našom právnom poriadku

neprípustnú svojpomoc zo strany navrhovateľa, nemožno dávať do súvisu so slobodou vôle odporcu
pri uzatváraní dohody v r. 2004, keď k takémuto konaniu zo strany navrhovateľa došlo zjavne ešte v r.
2002 (7.6.2002) po výpovedi z nájmu k nebytovému priestoru a po výzve na odovzdanie nebytového
priestoru, kedy došlo aj k spôsobeniu škody na zariadení predajne (tretími neidentifikovanými osobami),
na ktoré sa odvolávala matka odporcu vo svojej výpovedi. S poukazom na uvedené teda súd vzájomný
návrh odporcu na určenie neplatnosti napadnutého právneho úkonu ako nedôvodný zamietol, rovnako

ako súvisiaci návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by v súlade s ust.§ 405 ods. 2 OZ
prichádzalo do úvahy iba pri vyslovení neplatnosti právneho úkonu.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje
osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov. Existencia takéhoto osobitného zákona však neznamená, že vo vzťahu
nájmu a prenájmu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak osobitný
zákon neobsahuje inú právnu úpravu konkrétnej otázky týkajúcej sa nájomného vzťahu k nebytovým
priestorom, bude napriek existencii osobitného zákona treba aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb. s nebytovými priestormi nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí
vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“).

Vzmysle§3cit.zákonaonájmeapodnájmenebytovýchpriestorovprenajímateľmôženebytovýpriestor

prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku
a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa
nájom uzaviera.

Podľa § 7 cit. zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne
záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je založená na súčasnom splnení štyroch
podmienok :
1/ porušenie právnej povinnosti,
2/ existencia škody,
3/ vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou a

4/ na prezumovanom zavinení.

Porušením právnej povinnosti sa myslí objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba konala
(prípade opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby dodržala povinnosti ukladané jej právnymi
predpismi alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané

rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou
a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu nevzniká nový právny titul záväzku, ale je samostatným zabezpečovacím inštitútom.
zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania.Táto domnienka je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p.), čo znamená, že skutočnosť, pre
ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd preukázanú dovtedy,
pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným následkom uznania dlhu je to, že dôkazné bremeno

prechádza z veriteľa na dlžníka, čím sa v spore posilňuje procesné postavenie veriteľa, lebo nemusí
dokazovať vznik a výšku dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ak
chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade dávajú spoľahlivý podklad pre záver, že účastníci

konania platne uzavreli dňa 04.10.2004 Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní záväzku, v ktorej odporca
uznalsvojzáväzokčododôvoduavýškyazaviazalsahosplácaťapretosúdzazákladprerozhodovanie
o nároku navrhovateľa vzal túto dohodu. Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní záväzku podľa § 51 OZ,
t.j. innominátnu zmluvu, ktorou došlo k vyjasneniu existujúcich právnych vzťahov a nie k vzniku nového
záväzku, účastníci uzavreli v priebehu súdneho konania, v rámci ktorej odporca uznal svoj dlh vzniknutý
titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 90.884,- Sk + 19.054,- Sk

titulom nedoplatkov na mesačných zálohových platbách za nájom a plneniach s tým spojených, ako aj
nedoplatok na rožných vyúčtovaniach nákladov za obdobia r. 2002,2003, ktorý dlh sa odporca zaviazal
zaplatiť v splátkach. Uznanie dlhu teda založilo v konaní vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase
uznania trval, čím došlo k preneseniu dôkazného bremena z navrhovateľa na odporcu, ktorému vznikla
dôkazná povinnosť preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval alebo že ani nevznikol. V tejto súvislosti

žalovaná strana uniesla dôkazné bremeno iba čiastočne, keď predloženým vyúčtovaním za r. 2002 mal
súd za preukázané, že v rozpore s údajmi uvedenými v uznaní dlhu bola k 31.12.2003 výška dlhu z
vyúčtovaní za r. 2001 až 2003 iba vo výške 1.656,- Sk. Rovnako súd akceptoval námietky žalovanej
strany, že neexistoval a teda nemohol byť uznaný ani dlh odporcu titulom zaplatených súdnych poplatkov
navrhovateľom, o ktorých malo byť rozhodnuté v samostatných konaniach, resp. bude rozhodnuté v

rámci náhrady trov tohto konania. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na platnosť posudzovanej dohody
v časti uznania dlhu. Ak bol totiž dodatočne zistený menší rozsah skutočnej škody (dlhu), nemôže to mať
za následok neplatnosť uznania dlhu, ak uznanie splňovalo všetky podmienky vyžadované zákonom pre
platnosť právneho úkonu (viď napr. rozhodnutie NS SR 3Cz 61/86).

Navrhovateľ si s poukazom na vyššie uvedené mohol voči odporcovi titulom posudzovanej dohody
obsahujúcej uznanie dlhu uplatňovať zaplatenie sumy 90.884,- Sk + 1.656,- Sk titulom nedoplatku na
nájomnom, t.j. celkovo sumu 92.540,- Sk (3.071,76 eur), z ktorej sumy odporca preukázateľne uhradil
spolu sumu 64.891,- Sk, t.j. 2.153,98 eur po prepočte platným konverzným kurzom (50.071,50 Sk
+ 6.839,50 Sk + 2 x 3.990 Sk). Žaloba bola teda dôvodná čo do sumy 27.649,- Sk, t.j. 917,78 eur,

ktorú sumu aj súd navrhovateľovi priznal. Pokiaľ navrhovateľ po čiastočných späťvzatiach návrhu,
zohľadňujúcich odporcom preukázané úhrady trval naďalej na zaplatení sumy 1.125,41 eur, musel súd
jeho návrh vo zvyšku, t.j. čo do 207,63 eur, ako nedôvodný zamietnuť.

Napriek tomu, že súd môže teda bez ďalšieho vychádzať z domnienky existencie dlhu ku dňu

rozhodnutia po jeho čiastočnej úhrade v celkovej priznanej výške 917,78 eur, existencia ktorého nebola
žalovanou stranou v konaní vyvrátená, súd považuje za potrebné uviesť, že výsledky vykonaného
dokazovania v konaní boli dostatočné aj pre posúdenie rozsahu a výšky existujúcej škody, ako aj
skutočnosti kto za ňu zodpovedá. Súd pritom poukazuje na dostatočné prešetrenie škodovej udalosti
z podnetu vlastníkov (č.l. 58, 62 spisu) samotným navrhovateľom (právnickou osobou, za ktorú konali

poverenízamestnanciarozhodovalkolektívnyorgánaktorúrozhodnenemožnostotožňovaťsvtedajším
predsedom predstavenstva). Súdu boli predložené faktúry, z ktorých navrhovateľ vychádzal, keď pri
určení výšky škody zohľadňoval predchádzajúcu spotrebu na totožnom odbernom mieste (č.l.60,61,
68až 73 spisu), pričom škodca bol dostatočne hodnoverne usvedčený zamestnancami navrhovateľa
(č.l.63 spisu). Je tiež potrebné poukázať aj na nespornú skutočnosť, že podporne k dôvodnosti

uplatnenia celej škody voči odporcovi svedčí aj v konaní nepopretá skutočnosť, vyplývajúca tak zo
vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania a potvrdená aj samotnou svedkyňou N., že
odporca priestory napriek dodatočne odopretému súhlasu prenajímateľa fakticky od počiatku nájmu
odpojil od vykurovacieho systému (vo vyúčtovaniach nákladov za plnenia poskytované s užívaním a
prevádzkou nebytového priestoru mu nebola dodávka tepla na ústredné kúrenie zo strany prenajímateľa

vôbec účtovaná), ergo na vykurovanie musel nutne používať iný zdroj energie, pričom už v štádiu
rokovaní mal v úmysle vykurovanie zabezpečovať prostredníctvom Západoslovenských energetických
závodov (ZEZ), čo mal súd preukázané jednak jeho žiadosťou ZEZ o súhlas inštalácie elektrických
konvektorov a listom ZEZ zo dňa 17.09.2001 (č.l. 31 spisu), ktorým bol odporcovi elektrárňami udelenýsúhlas na elektrické vykurovanie a ohrev vody. Nebolo však preukázané, že by sa zrealizovalo pripojenie
odberu samostatnou prípojkou zo sekundárnej siete, čím bol súhlas v uvedenom liste podmienený,
keď bolo súdu predložené iba potvrdenie o odbornej prehliadke a odborných skúškach elektrického

zariadenia, ktoré sa uskutočnili ešte pred udelením súhlasu ZEZ (24-25.7.2001 - č.l. 32 spisu). Pri
neoprávnenom odbere elektrickej energie za účelom vykurovania priestorov sa teda odporca dopúšťal
protiprávneho konania, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým vznikla navrhovateľovi škoda, keď
dodávateľovi energie musel zaplatiť za neoprávnený odber (č.l. 59). Voči odporcovi je z podnetu
navrhovateľa na odbore justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v

BratislavevedenétrestnékonaniepodI.:D.-XXX/X-OVK-BX-XXXXvovecitrestnéhočinukrádežepodľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (odstúpené z D.Z OO PZ Petržalka Sever, kde pôvodne
prebiehalo pod I. ORP-XXX/PS-XX). Dňa 22.04.2009 vydal vyšetrovateľ policajného zboru uznesenie
podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku (trestné stíhanie prerušil, nakoľko sa obvinený významnou
mierou podieľa na objasňovaní trestných činov vrážd, trestných činov brania rukojemníka spáchaných
organizovanou skupinou a usvedčuje páchateľov).

Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade súd za počiatok omeškania s plnením priznanej časti žalobou uplatnenej škody, ktorú
v plnom rozsahu vztiahol na náhradu škody, vychádzal v súlade so žalobou z prvého dňa omeškania
18.06.2002, kedy stala splatnou faktúra č. XXXXXXXXXXX, ktorou bol odporca fakticky vyzvaný na
zaplatenie sumy za spotrebu elektrickej energie. K uvedenému dátumu bola výška diskontnej sadzby O.

8,25 %, t.z. navrhovateľovi vzniklo voči odporcovi právo úroky z omeškania vo výške 16,5 %. Pokiaľ si
po čiastočnom späťvzatí návrhu, prihliadnuc na obsah innominátnej dohody uzavretej medzi účastníkmi
dňa 04.10.2004 uplatnil voči odporcovi úroky z omeškania až od 01.11.2005, uplatnil si menej, než na
čo mu vzniklo právo a preto mu súd v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.
V súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže vzhľadom na čiastkové späťvzatia návrhu a protinávrh
odporcu ide v tomto smere z procesného hľadiska o zložitejší prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

9/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,10/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
11/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

12/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
13/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.