Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221494
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112221494.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, D., zastúpený opatrovníkom:
Mesto Nitra, Štefánikova 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o vymoženie sumy 3.877,59 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14Er/792/2012-37 zo dňa 14. augusta

2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol s poukazom na
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"),
§ 52 ods. 1, 2, ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 2 písm. b), § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na
základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 21.06.2012 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo
výške 3.877,59 eur s príslušenstvom. K návrhu priložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. II/2011-2967 zo dňa
29.02.2012, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Súd posúdil právny vzťah vzniknutý medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o úvere z 10.07.2006 ako spotrebiteľský právny vzťah
a jedná sa o spotrebiteľský úver. Súd preskúmal rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v bode 18.
Všeobecných obchodných podmienok, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd

dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedeného mal súd za to, že boli splnené podmienky
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenie veci. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Právoplatný rozhodcovský rozsudok mátie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou
pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak sú splnené dôvody podľa §

45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a
nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s
konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci
exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal

súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil
by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom. Vznikla by situácia, kedy by oprávnený aj povinný boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez
možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav
by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR,
ktoré konštantne judikujú, že ústava resp. dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva, ale práva

konkrétne a účinné, resp. práva, ktoré sú praktické a efektívne, t. j. práva, ktorých
sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. 33 Cdo
2675/2007 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa
má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti,

je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní
dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných
prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003 Köbler, C-224/01, Zb. s I-10239, bod 38; zo 16. marca
2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S.I-2585, bod 20; z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08,
bod 22). Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd

kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a tiež,
abyexekučnýsúdúplnenahradilcelkovúpasivituspotrebiteľavsporepredrozhodcami,aksaspotrebiteľ
nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.
Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v

rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Za súčasného právneho stavu z európskeho práva nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. V období do

31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských
úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená
v prechodnom ustanovení § 879 f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje
sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenie Zákona o spotrebných
úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto zákone riešiť podľa Obchodného
zákonníka a v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa Občianskeho
zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych
predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Je toho názoru, že namietaným postupom a rozhodovaním

súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a
zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom právnej úpravy § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva.

Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie
teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Záverom poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 z ktorého vyplýva, že
pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK (rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Opatrovník povinného ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni

odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 21.06.2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2011-2967 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.03.2012 a vykonateľnosť dňa 01.04.2012. Súdny exekútor dňa 29.06.2012 doručil súdu žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom, dokladom o generálnom plnomocenstve. Na základe výzvy súdu, oprávnený predložil zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 10.07.2006 uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenská
sporiteľňa, a.s. a povinným, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného,
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším

súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákonač.231/1999Z.z.oštátnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,exekučnýtitulsanepreskúmava.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom do 30.11.2009, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk

sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 30.11.2009, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku
1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní

obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia §

45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45
citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto

zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe
ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva.
Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že

zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Vychádzajúczobsahuspisu,zmluvuosplátkovomúverezodňa10.07.2006súdprvéhostupňasprávne
posúdil ako zmluvu o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania zmluvy o úvere,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od účinnosti tohto
zákona, t.j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie §
879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za

zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako

aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom územía smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v

neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo
platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj
to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky

(zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012

sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".

ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina

RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto

posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo

k"zmene"tohtorozhodnutia;súdprvéhostupňa sitaktiežneosvojovalanipostavenieodvolacieho
súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňa
bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z

hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).
Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi

odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v
Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,

nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára
2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s.
a povinný dňa 10.07.2006 podpísali Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v článku 18. obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto

dojednanie vylúčiť. Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (stav účinný ku
dňu 30.11.2009) mal povinný právo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a teda nie je z obsahu spisu
preukázaná skutočnosť, že by banka poučila povinného (spotrebiteľa) o tom, že mal možnosť neprijať
návrh rozhodcovskej doložky (zmluvy). Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne)
dojednaná, ale bola (vsunutá) do všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o

splátkovom úvere. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami,
zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy, a teda
aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd reagujúc na námietky oprávneného dodáva, že pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,
pričom oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa
nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Prekážku rozsúdenej
veci pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo

rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného konania Ak sa exekúcia navrhuje na podklade
rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na
výkon rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov

vysvetlených už súdom prvého stupňa - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je
vykonateľný exekučný titul.
Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.