Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6700899847
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6700899847.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom V. I. XX o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 632,88 Eur, vedenej pod sp.
zn. EX 235/2000 súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, náhradníkom súdneho exekútora Mgr.
Juraja Galla, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin, o odvolaní oprávneného

proti Uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

F. Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 vo výroku, ktorým exekúciu
zastavil p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25.
júna 2015 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,42 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ
Banská Bystrica zo dňa 07. novembra 2003 zistil, že povinný T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
I. XX, podnikajúci pod IČOm 22715461, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie bolo vedené na
OkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.24D/777/2003abolozastavenéprenemajetnosťporučiteľa.

Nakoľko povinný v priebehu exekučného konania zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania v zmysle § 19 O.s.p., a to bez právnych nástupcov, pričom bolo zistené, že majetok poručiteľa
nepostačuje ani na úhradu trov konania, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku
zastavil. Súd preto podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na
zaplatenie trov exekúcie.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal,

že exekučný súd aplikoval na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku, ktoré v
čase začatia tohto exekučného konania neboli účinné. Z toho dôvodu nebolo možné na ich základe
zastaviť túto exekúciu a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Nebolo by spravodlivé
oprávnenému, ktorý sa dožaduje svojho priznaného práva núteným výkonom uložiť povinnosť zaplatiť
ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi
trovy nahradil. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2008. Zároveň namietal, že

Slovenská konsolidačná, a.s. nemôže byť účastníkom predmetného exekučného konania. Namietal, že
Okresný súd Zvolen vydal dňa 06. júna 2011 uznesenie č.k. 0 Er 784/2000-49, ktorým pripustil zmenu
účastníka konania na strane oprávneného zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na Slovenskú
konsolidačnú, a.s.. Keďže povinný dňa 19. júna 2003 zomrel bez právneho zástupcu, nemohlo byť
uznesenie o zmene účastníka konania povinnému nikdy doručené, a teda nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Exekučný súd mal po zistení, že povinný zomrel bez právneho nástupcu, zastaviť

exekučné konanie bez ďalšieho. Zároveň namietal výpočet trov exekúcie. Žiadal napadnuté uznesenie
exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po
preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. marca 2000 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora
doručenej exekučnému súdu dňa 04. apríla 2000 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie č. 5611 007413 zo dňa 06. apríla 2000. Dňa 19. apríla 2010
bol exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zmenu

účastníkov exekučného konania, v ktorom Slovenská konsolidačná podaním zo dňa 26. novembra 2009,
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30. novembra 2009 uviedla, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30. júna 2005 uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Bratislava a spoločnosťou VERITEĽ, a.s., Bratislava, IČO: 35 859 881, bola pohľadávka voči povinnému
postúpená na spoločnosť VERITEĽ, a.s.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.
decembra 2005 uzavretej medzi spoločnosťou VERITEĽ, a.s. a A. konsolidačnou, a.s., Bratislava bola

pohľadávka voči povinnému postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s.. Uviedla, že s účinnosťou od
17. marca 2006 prešli práva k vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstva a všetky práva s ňou spojené na
Slovenskú konsolidačnú a.s.. Vzhľadom na túto skutočnosť v zmysle § 37 ods. 3 a 4 Exekučné poriadku
oznámila Slovenská konsolidačná a.s. zmenu v osobe oprávneného a sama navrhla, aby v ďalšom
konaní bolo pokračované na mieste oprávneného so Slovenskou konsolidačnou a.s..

Exekučný súd uznesením č.k. 0Er 784/2000-33 zo dňa 07. mája 2010 exekúciu zastavil z dôvodu úmrtia
povinného, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené
pre neexistenciu majetku, teda povinnosť neprešla na inú osobu.. Na základe podaného odvolania
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/33/2010- 47 zo dňa 26. októbra 2010 napadnuté
uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zaviazal exekučný súd na

rozhodnutie o zmene v osobe oprávneného. Následne exekučný súd uznesením č.k. 0Er/784/2000-49
zo dňa 06. júna 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. marca 2013 pripustil zmenu účastníkov
konania na strane oprávneného tak, že z konania vystúpil oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. pobočka Zvolen, IČO 35 937 874, so sídlom Zvolen, Ľ. Medveckého 4, a do konania na jeho miesto
vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21.

Následne exekučný súd napadnutím uznesením č.k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 exekúciu
zastavil a oprávneného zaviazal na nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Povinný zomrel dňa 19.06.2003 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 24D/777/2003 zastavené pre nemajetnosť povinného podľa § 175h ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo

5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní
dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania
zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods.

3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok
do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a
dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací
súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť

správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola
nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo
nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať
oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť

povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).“
Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný
zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre
jeho nemajetnosť. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy
poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne

zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolacia námietka oprávneného ktorou namietal, že nie je účastníkom tohto konania považuje odvolací
súd za nedôvodnú. Z exekučného spisu vyplýva, že uznesenie o pripustení zmeny účastníkov konaniabolo doručené Slovenskej konsolidačnej a.s. dňa 17. júna 2011, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,
pobočka Zvolen dňa 15. júna 2011, súdnemu exekútorovi dňa 17. júna 2011 a dedičom M.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX.XX/XX-XX, XXX XX O. K. 1 dňa 18. januára 2012 (doručenka čl. 56 spisu) a P. O., Rozkvet

č. 2616/38, 017 01 Považská Bystrica dňa 25. februára 2013 (doručenka čl. 57 spisu). Oprávnený
nevyužil možnosť podať proti uzneseniu exekučného súdu o zmene oprávneného odvolanie, v dôsledku
čoho uznesenie, ktorým exekučný súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného nadobudlo
právoplatnosť.
Navyše odvolací súd uvádza, že z prechodných a záverečných ustanovení § 235 ods. 1 Exekučného

poriadku (účinného v čase rozhodovania exekučného súdu) vyplýva, že exekúcie začaté do dňa
vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekúcie, ktoré boli začaté do 26. júla 2001,
kedy bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, sa už dokončia podľa novelizovaného znenia bez ohľadu
na to, v akom štádiu sa exekučné konania, resp. vykonávanie exekúcie nachádza, a preto exekučný súd
správne aplikoval na uvedený prípad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 01. februára 2002.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové
rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.