Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10CbZm/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237789
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110237789.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci
navrhovateľa: P.. J. B., V.. XX.X.XXXX, P. R.. X. X, XXX XX R., proti odporcovi: Ľ. A., V.. XX.X.XXXX,
P. E.É. XXX, XXX XX E., právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom E. B. Lukáča 2,
036 01 Martin, o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Žilina číslo konania 11 Zm 96/2010 - 15, zo dňa

28.3.2011 p o n e c h á v a v celom rozsahu v platnosti.

Navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.12.2010, domáhal voči v návrhu označenému
odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil v návrhu označenému

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 48.611,- eur a nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 2.916,66 eur. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca vystavil dňa
19.2.2009 na adrese Žilina vlastnú zmenku znejúcu na rad navrhovateľa, ktorou sa zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi dňa 19.2.2010 sumu 29.875,- eur na adrese J.. Q. XX, Ž. XXX XX. Táto zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“. Odporca ďalej vystavil dňa 12.7.2010 na adrese J.. Q. XX, Ž.
vlastnú zmenku znejúcu na rad navrhovateľa, ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa

30.9.2010zmenkovúsumuvovýške18.736,-eurnaadreseJ..Q.XX,Ž.XXXXX.Zmenkabolaopätovne
vystavená s doložkou „bez protestu“. V súlade s ustanovením § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
navrhovateľ predložil zmenky na platenie v platobnom mieste v dňoch 19.2.2010 a 30.9.2010, avšak
peňažná suma v zmenkách uvedená nebola navrhovateľovi ku dňu podania žaloby zaplatená.

Na základe podanej žaloby a predložených originálov zmeniek Okresný súd Žilina zmenkovým

platobným rozkazom č.k. 11Zm 96/2010 - 15 zo dňa 28.3.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu
navrhovateľa.

V zákonom stanovenej trojdňovej lehote podal odporca proti vyššie označenému zmenkovému
platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým, že navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol, že
predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 19.2.2009

Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 29.875,-
eur a dňa 12.7.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi sumu
vo výške 18.736,- eur. Odporca prehlásil, že navrhovateľ mu pôžičky nikdy neposkytol, a aj napriek
tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na základe tejto skutočnosti potom podal návrh
na súd a žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby Okresný
súd napadnutý zmenkový platobný rozkaz zrušil, nariadil pojednávanie a na pojednávaní návrh v celom

rozsahu zamietol.V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 17.6.2011 navrhovateľ vyhlásil, že skutočný
záväzok odporcu voči navrhovateľovi predstavuje sumu 48.611,- eur s príslušenstvom, ktorý je
predmetom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Uvedenú skutočnosť doložil kópiou

notársky overeného prehlásenia odporcu, v ktorom odporca uznal výšku svojho záväzku a kópiou
príjmových dokladov zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010, na ktorých odporca vlastnoručným podpisom
potvrdil prevzatie finančných prostriedkov.

Z obsahu žaloby a vyjadrení účastníkov vyplynulo, že navrhovateľ ako majiteľ predmetných zmeniek

si uplatnil voči odporcovi ako výstavcovi vlastných zmeniek priamy nárok zo zmenky na zaplatenie
zmenkovej sumy v súlade s čl. I § 78 ods. 1 a § 43 Zákona zmenkového a šekového ( zákon č. 191/1950
Zb.).

Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti
zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 175 ods. 4 O.s.p. ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
nanámietkypodanéneskôružnemožnoprihliadať.Vrozsudkusúdvysloví,čizmenkovýplatobnýrozkaz
alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového
materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca uviedol, že zmluvy o pôžičke, ktorých uzavretie sa malo uskutočniť dňa 19.2.2009 a dňa
12.7.2010, a ku ktorým sa viazali predmetné zmenky, zmluvné strany spísali bez toho, že by vôľa
zmluvných strán smerovala k poskytnutiu finančných prostriedkov v nich uvedených, a že by na
ich základe reálne došlo k vyplateniu finančných prostriedkov navrhovateľom. Predmetné zmluvy
zmluvné strany uzavreli z podnetu navrhovateľa ako veriteľa, ktorého úmysel smeroval k zabezpečeniu

skôr vzniknutých pohľadávok z titulu pôžičiek poskytnutých navrhovateľom bratovi odporcu (R. A.)
a obchodnej spoločnosti K. - B., T..I..N.., ktorej bol odporca spoločníkom a otec odporcu (R. A.)
konateľom. Jednalo sa o formálne fiktívne zmluvné vzťahy smerujúce k zabezpečeniu finančných
pôžičiek poskytnutých navrhovateľom v období rokov 2000 až 2006. Teda na základe zmlúv o pôžičiek
písomne uzatvorených v dňoch 19.2.2009 a 12.7.2010 nedošlo k fyzickému prevzatiu finančných

prostriedkov medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca sa ďalej bránil tým, že v zmluvných vzťahoch
medzi navrhovateľom a bratom odporcu (R. A.Í.) odporca vystupoval v postavení akéhosi ručiteľa,
teda nie ako osoba, ktorá si priamo finančné prostriedky požičala. Finančné prostriedky, poskytnuté
navrhovateľombratoviodporcu(R.A.),bolipoužitédoichspoločnéhostávkovaniaapodľaustanovenia§
845Občianskehozákonníkapohľadávkyz týchtozmluvnýchvzťahovvzniknuté(zpôžičiekposkytnutých

vedome do stávky alebo hry) nemožno súdne vymáhať a ani platne zabezpečiť. Odporca má za to, že
z hľadiska hmotno-právneho dôvodu nie sú splnené podmienky na potvrdenie platobného rozkazu a
žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010

nedošlo medzi účastníkmi k poskytnutiu finančných prostriedkov. Spísanie týchto zmlúv a vystavenie
účtovných dokladov a vlastných zmeniek podnetoval navrhovateľ ako veriteľ z právnych vzťahov - zmlúv
o pôžičke uzavretých v období rokov 2000-2009 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom a medzi navrhovateľom v postavení veriteľa a bratom odporcu - R. A. ako dlžníkom, ktorého
dôvodom bolo zabezpečenie návratnosti dočasne poskytnutých finančných prostriedkov navrhovateľovi.

Finančné prostriedky na základe týchto zmlúv boli odporcovi a jeho bratovi R. A. vyplatené. Časť
finančnýchprostriedkovbolaurčenánapodnikanieodporcuavprípadebrataodporcu-R.A.bolipôžičky
poskytnuté na stávkovanie. Následne v roku 2009 a 2010 došlo medzi navrhovateľom, odporcom a jeho
bratomkdohodeospôsobevysporiadania záväzkovzuzatvorenýchzmlúvtak,ževnovokoncipovanýchzmluvách o pôžičke zo dňa 19.2.2007 a 12.7.2010, ku ktorým odporca vystavil vlastné zmenky a potvrdil
výdavkové pokladničné doklady, zahrnuli dlh odporcu a jeho brata voči navrhovateľovi. Všetky listiny
(predchádzajúce zmluvy a potvrdenia o prevzatí finančných prostiedkov), vzťahujúce sa k pôvodne

uzatvoreným zmluvám, účastníci zničili.

Svedok R. A. (brat odporcu) vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosť, že sporné zmluvy o
pôžičke zo dňa 12.7.2010 a 19.2.2009 súviseli s uzatvorenými zmluvami z obdobia nasledujúceho
po roku 2001. Uviedol, že spolu s navrhovateľom sa podieľal na spoločnom stávkovaní, na ktoré

zabezpečoval navrhovateľ finančné prostriedky pôžičkami od tretích osôb. Svedok priamo s požičanými
prostriedkami nedisponoval, avšak časť finančných prostriedkov na úhradu dlhu navrhovateľovi vrátil.

Svedok R. A. (otec odporcu) potvrdil svoju vedomosť o existencii pôžičky uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom vo výške 400.000,- Sk do firmy K. - B., T..I..N.., v ktorej je svedok konateľom
a odporca spoločníkom. Uviedol, že navrhovateľ použil časť z tejto sumy vo výške 160.000,- Sk na

splatenie dlhov z pôžičiek voči tretím osobám a čiastku 240.000,- Sk poskytol odporcovi na podnikanie.

Svedkyňa F. A. (matka odporcu) uviedla, že o obchodných vzťahoch medzi účastníkmi konania
nemá žiadnu vedomosť. Z komunikácie s odporcom a jeho bratom pochopila, že navrhovateľ sa
domáha vrátenia finančných prostriedkov. V jej prítomnosti nedošlo k žiadnemu odovzdaniu finančných

prostriedkov medzi navrhovateľom a odporcom, príp. jeho bratom.

Zo zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že k odovzdaniu
finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 19.2.2010 a zo dňa 12.7.2010 medzi
účastníkmi konania nedošlo (zhodné tvrdenie účastníkov konania). Odporcom vystavené vlastné

zmenky zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010 vyplynuli z dohody účastníkov o zabezpečení pohľadávok
navrhovateľa vyplývajúcich z časovo predchádzajúcich zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom
ako veriteľom na strane jednej a odporcom a jeho bratom R. A. ako dlžníkmi na strane druhej.
Objekt zabezpečenia, to znamená výšku celkovej pohľadávky navrhovateľa , zmluvné strany vyjadrili
konkrétnymi čiastkami označenými v prehlásení zo dňa 13.9.2010 ( č.l. 28 - 29) a tiež v písomne

uzatvorených zmluvách o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a zo dňa 12.7.2010 bez toho, žeby reálne došlo k
odovzdaniu týchto finančných prostriedkov tak, ako zmluvné strany deklarovali v sporných listinách.

Nosnou otázkou v predmetnom konaní však bola skutočnosť, či v námietkach formulovaná obrana
odporcu, aj v prípade jej preukázania v súdnom konaní, je spôsobilá ovplyvniť existenciu a obsah

zmenkového záväzku, ktorý na seba odporca vystavením a podpísaním vlastných zmeniek prevzal.

Ten,ktosaakodlžníknazmenkupodpíše,jezozmenkyzaviazanýajvtedy,pokiaľmedzinímamajiteľom
zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na žiadne iné
okolnosti, ako na splnenie zákonom stanovených podmienok platnosti zmenky. Právna úprava zásadne

abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z nesporného charakteru zmenky vyplýva,
že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní
preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok kauzálneho
vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti zmenkového
záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v článku I § 17 Zákona zmenkového a

šekového môže predstavovať námietku, ktorá je obranou proti povinnosti platiť na túto zmenku. Nárok zo
zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru predstavuje samostatný nárok, pričom zabezpečovacia
zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Existencia záväzku zo
zmenky preto zásadne nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky a slúži najmä na to, aby
sa navrhovateľ ako oprávnený mohol touto formou náhrade uspokojiť, ak zabezpečená pohľadávka nie

je dlžníkom riadne splnená. Zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru vyplýva, že veriteľ je
oprávnený požadovať splnenie záväzku tak zo zmenky, ako aj z kauzálneho vzťahu, pričom spôsob,
eventuálne poradie jeho uplatnenia je na vôli veriteľa. Navrhovateľ v predmetnom konaní svoj žalobný
návrh formuloval opisom obsahových náležitostí zmeniek, z ktorých uplatnil nárok voči odporcovi ako
zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval povahu

kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavené zmenky viažu.

Za námietky zmenkového dlžníka zákon považuje každý právny nástroj obrany tohto zmenkového
dlžníka proti zmenkovému veriteľovi, ktorý sa domáha voči zmenkovému dlžníkovi zaplateniazmenkového dlhu. Pre rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz zrušuje, alebo tento
ponecháva v platnosti je preto relevantné, či obrana uplatnená v námietkach zmenkovým dlžníkom
má dopad na povinnosť dlžníka na zmenku platiť. Všetky námietky proti zmenkovému platobnému

rozkazu však podliehajú koncentračnej zásade, ktorá spočíva v tom, že v konaní o námietkach súd môže
preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného
rozkazu. V zmysle ust. § 175 ods. 4 O.s.p. nie je možné na neskôr podané alebo uplatnené námietky
prihliadať, avšak je prípustné k odôvodneným námietkam uplatneným v zákonnej lehote uvádzať nové
tvrdenia na ich objasnenie a označovať dôkazy na ich preukázanie. Každá námietka, ktorou sa

zmenkový dlžník bráni voči uplatnenej zmenkovej pohľadávke, musí byť vymedzená jednoznačným a
nezameniteľným spôsobom, ktorým odporca identifikuje základ svojich námietok tak, aby už v čase ich
podania bolo z uvedených okolností zrejmé, ktoré rozhodné skutočnosti budú predmetom námietkového
konania, a aby o podaných námietkach bolo možné rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. V
zmysle zákonnej úpravy nie je prípustné, aby námietky boli uvedené tak všeobecným spôsobom, ktorý
by umožňoval v priebehu konania uvádzať nové a odlišné skutkové tvrdenia. Odporca v podaných

námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ uplatňuje svoj nárok zo
zabezpečovacích zmeniek a ďalej skutočnosť, že na základe pôžičiek, ku ktorým sa sporné zmenky
viažu, navrhovateľ neposkytol odporcovi finančné prostriedky, a napriek tomu si zmenky ako formu
zabezpečenia ponechal a na ich základe si uplatnil voči odporcovi zmenkový nárok. Takto formulovaná
obrana odporcu bola predmetom konania o námietkach a predmetom dokazovania súdu.

Pre hodnotenie relevantnosti uplatnenej obrany odporcom ako zmenkovým dlžníkom je potrebné
vychádzať z povahy a charakteru zabezpečovacích zmeniek, ktoré primárne predstavujú dokonalý
cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť
určitej osobe, v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Jednou zo základných charakteristík

zmenkovýchzáväzkovjeichabstraktnápovaha,ktoráspočívavjehoformálnejamateriálnejnezávislosti
na záväzku, ktorý bol príčinou jeho vzniku. Zásadne existencia zmenkového záväzku nevyhnutne
nepredpokladá existenciu príčinného vzťahu. Pravidelným dôvodom vzniku každej zmenky je dohoda
zúčastnených strán, ktorá spadá do skupiny tzv. inominátnych zmlúv. Táto zmluva ako medzičlánok
kauzy a zmenky je dôvodom vzniku zmenky s jej jednotlivými doložkami. Až jej vystavením (podpísaním)

a odovzdaním do obehu vzniká zmenkový záväzok dlžníka. Na základe dohody účastníkov sa
zmenka dostáva do pozície zabezpečovacieho prostriedku, pričom táto zabezpečovacia funkcia nie
je inkorporovaná do zmenky a z jej obsahu nie je ani zistiteľná. Zabezpečovacia zmenka nemá
povahu subsidiárneho a akcesorického záväzku vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku, čo je jedným zo
základných odlišujúcich kritérií od iných zabezpečovacích inštitútov upravených predpismi hmotného

práva. Absentujúca akcesorická povaha zmenkového záväzku sa prejavuje v tom, že vznik a trvanie
zmenkového záväzku nie je nerozlučne späté s kauzálnym záväzkom dlžníka a zásadne môže vzniknúť
aj bez existencie kauzálneho záväzku zmenkového dlžníka. Absencia subsidiarity sa prejavuje v tom,
že právo zmenkového veriteľa domáhať sa zo zmenky uspokojenia svojej pohľadávky existuje nezávisle
od uplatnenia tejto pohľadávky voči kauzálnemu dlžníkovi, teda zmenkový dlžník nemá voči tomuto

dlžníkovi postavenie spoločného alebo sekundárneho dlžníka. Napriek tomu nedochádza k situácii,
že by zmenka nemala svoju kauzu, nakoľko dôvodom vzniku zmenky je zmenková dohoda, ktorá
vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého sa určitá osoba
zaviaže zmenkou ručiť za cudzí záväzok ako tomu bolo aj v prípade odporcu. Teda zabezpečovacie
zmenky v posudzovanom prípade súviseli s kauzálnym vzťahom navrhovateľa ako veriteľa a odporcu

ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov
v sume 400.000,- Sk na podnikateľskú činnosť odporcu a s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi
navrhovateľom a bratom odporcu z dohôd o spoločnom stávkovaní.. Tieto kauzálne zmluvy však neboli
dôvodom vystavených zmeniek, ale len motívom, ktorý účastníkov viedol k uzavretiu zmenkovej zmluvy,
ktorá vytvorila zabezpečovací vzťah medzi všeobecnou pohľadávkou (t.j. motívom zmenky) a samotnou

zmenkou.

Z vymedzeného charakteru zabezpečovacej zmenky teda vyplýva, že obrana odporcu, ktorú odporca
formuloval v podaných námietkach, nemá vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka zo zmenky
plniť. Námietka neposkytnutej hodnoty na základe písomne uzavretých zmlúv o pôžičke zo dňa

19.2.2009 a 12.7.2010 nebola námietkou spôsobilou vyvolať zánik zmenkového záväzku odporcu
tak, ako tento vznikol na základe vystavených vlastných zmeniek odporcu. Postačujúcim dôvodom
zmenky bola dohoda o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú odporca podpísal.
Teda, ak odporca formuloval svoju jedinú námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu tvrdenímo neposkytnutí hodnoty na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o ktorých existencii navrhovateľ v
žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil obranu odporcu ako
právne irelevantnú. Podpisom oboch zmeniek a ich odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou

zo zmeniek zaviazanou, teda dlžníkom z týchto zmeniek a má povinnosť na zmenky plniť. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že zmluvy o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a zo dňa 12.7.2010 účastníci konania
preukázateľne neuzatvárali s vedomím a úmyslom, že na ich základe veriteľ (navrhovateľ) poskytne
odporcovi ako dlžníkovi peňažné plnenie, teda neboli kauzou, z ktorej by vznikol zmenkový záväzok
odporcu.

Na námietku, že k vystaveniu zmeniek došlo na základe neplatnej dohody o zabezpečení pohľadávky
zmenkou podľa ust. § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo možné s poukazom na zásadu
koncentrácie námietkového konania prihliadať. Takto formulovanú obranu nemožno hodnotiť ako nové
tvrdenie produkované odporcom k objasneniu skutočností uvedených v námietkach. Jedná sa o
kvalitatívne a kvantitatívne odlišné tvrdenia, ktorých doplnenie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

je neprípustné. Výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré
bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom čoho má byť zastavenie konania, prípadne
postúpenie veci na prejednanie vecne príslušnému súdu ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1
M Obo V 6/2008).

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v
platnosti.

O náhrade trov námietkového konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., s použitím
ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak účastník v lehote podľa

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania, ktorých
výšku však v zákonom stanovenej lehote nešpecifikoval, a keďže z obsahu sp. materiálu vznik trov
konania o námietkach na strane navrhovateľa nevyplýva, súd rozhodol o náhrade trov tak, že
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.