Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/366/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206750
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206750.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava proti odporcovi: V. B., bytom C. XXXX/XX, G., o zaplatenie 859,17 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 0,19 % úroku denne z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov k zastavenej časti konania.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 859,17 eur spolu s
0,06 % úrokom denne zo sumy 859,17 eur od 1.7.2010 do 22.9.2010, s úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 859,17 eur od 23.9.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,86 eur, to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 859,17 eur od 23.9.2010 do zaplatenia
z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 859,17 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne
zo sumy 859,17 eur od 1.7.2010 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 859,17 eur od 23.9.2010
do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,86 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil

tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 27.11.2009
na zmenkovú sumu 859,17 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 1.7.2010.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
nič nezaplatil.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec, týkajúcu sa nárokov zo zmenky,
postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z.
Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 15.7.2013 o námietkenavrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak,
že miestne príslušným súdom je Okresný súd Komárno.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu z
17.12.2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 21.2.2014
zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a súčasne prerušil dané
konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie
v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 156/2013 zo dňa 16.10.2013. Po

tom, ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie prejudiciálneho konania späť a uznesením zo
4.6.2014 bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva
z registra Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z 14.11.2014 prerušil konanie vo veci do skončenia
prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14.
Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora,
uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo účinnosť, a tak ho súd uznesením z

19.10.2015 zrušil a rozhodol o pokračovaní v konaní.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ
je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 14.3.2014) podľa článku 5 ods. 2

a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci
bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky
spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia
č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci
súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v
zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 12.1.2016 na
úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľspolusnávrhomdoručilsúdulistinu-zmenku-vystavenúvG.dňa27.11.2009nazmenkovú

sumu 859,17 eur. Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 859,17 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 1.7.2010.
V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......" bez protestu", „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a
priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na

zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok
I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1

citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.,
článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa
náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ

domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka
vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedenýúdaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona
č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný,

neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým
vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k
prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje
majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre

neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové
úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na
ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí

platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu
zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná

pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do
jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci
urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch
odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“),

čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 23.9.2010, z
čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti

zmenky deň 23.9.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom
na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť
vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej
predložením dňa 23.9.2010, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ
odporca nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky -

navrhovateľovi - zmenkovú sumu vo výške 859,17 eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok
na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku
6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 859,17 eur od 23.9.2010 až do zaplatenia. Tento úrok patrí

navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa
zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 2,86 eur.

Navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo

zmenkovej sumy vo výške 859,17 eur od 1.7.2010 až do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa
23.12.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne späť, a tak
súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu zastavil. O trovách
k zastavenej časti konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera
bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďžepriamo v zmenke je uvedená úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného
zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný
deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 1.7.2010, preto

možno konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v danej veci zo zmenkového úroku 0,25 %
denne, zaplatenie 0,06% zmenkového úroku denne zo zmenkovej sumy 859,17 eur od 1.7.2010. V
zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie
zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa čl. I §
48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo

preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po
vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej
doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej

sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri

každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na
oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej
literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů.

3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů.
Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok
nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti
zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie
dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek

a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář-
Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,
Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.
Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo

dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý
úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon

nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zo zmenkového úroku 0,25% denne, navrhovateľom uplatnený
0,06% úrok denne zo sumy 859,17 eur od 1.7.2010 do 22.9.2010 vrátane, teda do dňa splatnosti
zmenky, keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti
zmenky, od 23.9.2010. Súd preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti 0,06% úroku denne zamietol.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 859,17 eur s

0,06 % zmenkovým úrokom denne zo sumy 859,17 eur od 1.7.2010 do zaplatenia a so 6% úrokom
ročne zo sumy 859,17 eur od 23.9.2010 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,86
eur. Konajúci súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej
pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovanéhoúroku 0,06 % denne zo sumy 859,17 eur od 1.7.2010 ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 21.1.2016 v
sume 1056,12 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 274,98 eur,
istiny 859,17 eur a zmenkovej odmeny 2,86 eur, spolu v sume 2193,13 eur a navrhovateľovi priznanej

istiny 859,17 eur eur, úroku 0,06 % denne do 22.9.2010, čo zodpovedá sume 43,68 eur, zmenkovej
odmeny 2,86 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 274,98 eur, teda spolu 1180,69 eur,
úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 53,84 % a úspech odporcu, ktorý sa odrátava od úspechu
navrhovateľa, predstavuje 46,16 %. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.