Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214892
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214892.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľa:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom81109Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právne
zastúpený JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi
Slovenská republika, konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava - Staré Mesto, IČO : 00 166 073, Župné nám. 13, v konaní náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
11C/67/2012-109 zo dňa 08.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 11C/67/2012-109 zo dňa 08.10.2014 zamietol návrh navrhovateľa.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu 27.09.2012 sa domáhal voči
odporcovi náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 470,22 eur, ktoré

mu mali vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, a to z exekučného spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 17Er/2060/2010, že navrhovateľ dňa 08.03.2010 spísal pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým v jeho exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi
L. B., na vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.09.2009 sp. zn.

SR14574/09. Žiadosťou doručenou Okresnému súdu Martin 03.05.2010 súdny exekútor požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 10.09.2010 č.k. 17Er/2060/2010-14
súd túto žiadosť zamietol. Nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
posudzoval podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zo zmene niektorých zákonov účinného od 01.01.2009 do 31.12.2010, teda v čase,
kedy malo podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania dôjsť k vzniku škody. Súd prvého
stupňa konštatoval, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že mala vzniknúť škoda, keď súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty, v konaní
preukázané neboli. Aj keď z príslušného exekučného spisu súd mal preukázané, že Okresný súd
Martin skutočne nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v lehote 15 dní od jej doručenia, nekonal svojvoľne a bezdôvodne, pretože v snahe skúmať, čiexekučným titulom priznaná pohľadávka navrhovateľa nie je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda pre potreby rozhodnutia o tejto žiadosti opakovane vyžadoval súčinnosť od rozhodcovského
súdu a súčinnosť navrhovateľa. Nesprávny úradný postup navyše nie je jedinou podmienkou pre vznik

nárokunavrhovateľananáhraduškodyspôsobenejorgánomverejnejmoci,atovdôsledkunesprávneho
úradného postupu. Ďalším predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je vznik škody a nemajetkovej
umy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou
a protiprávnym následkom. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V dôvodoch odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že

súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p., poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania

vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa
odvolateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval

jeho žiadosť o zrušenie (odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu). Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa
meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľa

neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Preto s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu i konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Najmä námietku navrhovateľa, že okresnýsúd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho
neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal nepochybne
preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 08.10.2014. Právny zástupca navrhovateľa

prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 08.09.2014. Elektronickým podaním dňa 02.10.2014
doručeným Okresnému súdu Martin toho istého dňa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. teda boli splnené podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu, nakoľko účastník nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2013 č.k. 7NcC/334/2013-45, z ktorého vyplýva, že z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 11C/67/2012 boli vylúčené len
sudkyne JUDr. Alena Kačeríková a Mgr. Katarína Janotová. Ostatní sudcovia Okresného súdu Martin z
prejednávania a rozhodovania veci neboli vylúčení. Preto s poukazom na uvedené neobstojí námietka

navrhovateľa, že zákonnú sudkyňu JUDr. Máriu Ilgovú, ktorej bola predmetná vec pridelená na konanie
a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku
navrhovateľa,ženeboloboznámenýsobsahomdôkazovatvrdeníaženemalmožnosťsaknimvyjadriť.
Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené
všetkypredpokladynaprejednanievecibezprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcu,apokiaľ

okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať
pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil.
Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal
možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z uvedeného exekučného spisu a na právnych záveroch

o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, preto
ho potvrdil ako vecne správne, konštatujúc, že odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, no náhradu trov odvolacieho konania nenavrhol
nahradiť, preto mu ich súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.