Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/17/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213902
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1208213902.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou K.. O. Č. v právnej veci navrhovateľa: F. O..I.., K. R.

Č.. XX, D., X.: XX XXX XXX, zastúpený S.. U. K., O. I. I. K. R. Č.. XX, D. proti odporcovi: B. R. D. /. F. R.
I. N. D., N. B..Č.. X, D., X.: XX XXX XX o zaplatenie istiny vo výške 58.804,84 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
33,19 eur od 13.2.2008 do 28.11.2008, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 33 eur od
13.2.2008do31.12.2008,úrok zomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy 58.738,64eurod13.2.2008
do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 2,00% ročne zo sumy 33 eur od 1.1.2009 do 14.1.2009 a
úrok z omeškania vo výške 2,00% ročne zo sumy 58.738,64 eur od 1.1.2009 do 14.1.2009 spolu s

trovami konania vo výške 747,50 eur eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným súdu dňa 7.7.2008 a doplneným dňa
10.10.2008, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo
výške 1.771.554,50.- Sk, čo predstavuje po zavedení meny euro na území Slovenskej republiky sumu
58.804,84 eur, spolu s trovami konania titulom omeškania úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar /lieky
a zdravotnícke pomôcky/ odporcovi na základe objednávky odporcu, odovzdaného tovaru a následne
vystavenej faktúry č. 1 726 067. Súčasne si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z obchodno-právneho

vzťahu vo výške 14,25% ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 13.2.2008 do zaplatenia z dôvodu, že
k úhrade faktúry odporcom do doby jej splatnosti a podania návrhu nedošlo.

Odporca vyslovil súhlas s vyčíslením a špecifikáciou jednotlivých období a čiastočných úhrad istiny a
uplatnených úrokov z omeškania z týchto úhrad. Nesúhlasil s výškou úroku z omeškania uplatnených
navrhovateľom z dôvodu, že vec treba posúdiť ako občianskoprávny vzťah medzi účastníkmi a úroky z
omeškania priznať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, v ktorom je konštatované, že zmluvný vzťah je síce vzťah
medzi štátom a podnikateľom, ale podľa Obchodného zákonníka sa posudzuje len v prípade, ak štát

vystupuje ako podnikateľ.

Dňa 11.11.2008 tunajší súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
1.771.554,00.- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 1.771.554,50.- Sk od
13.2.2008dozaplatenia,trovamikonaniavovýške106.290.-Skatrovamiprávnehozastúpeniavovýške
39.127.- Sk do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.Podaním zo dňa 27.11.2008 podal odporca voči platobnému rozkazu odpor z dôvodu, že výška úrokov
z omeškania uplatnená navrhovateľom nie je opodstatnená, pretože nie je dohodnutá zmluvne, pričom
vzťah navrhovateľa a odporcu je vzťahom občiansko-právnym keďže tovar, ktorý navrhovateľ dodal

odporcovi a neskôr zúčtoval faktúrami, neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť odporcu, ale odporca
ho odoberal od navrhovateľa ako jeho konečný spotrebiteľ v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti pacientom, čo je výhradnou činnosťou odporcu.

Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2011 súd zastavil konanie v časti istiny vo výške
58.804,84 eur v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom v

tejto časti.

Rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2012 súd zaviazal odporcu na zaplatenie
navrhovateľovi úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 33,19 eur od 13.2.2008 do 28.11.2008,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 eur od 13.2.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 58.738,64 eur od 13.2.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške
10,50 % ročne zo sumy 33 eur od 1.1.2009 do 14.1.2009 a úrok z omeškania vo výške 10,50% ročne

zo sumy 58.738,64 eur od 1.1.2009 do 18.6.2009 spolu s trovami konania vo výške 3.228,89 eur, a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd konanie v časti istiny
vo výške 270,44 eur zastavil.

V rozhodnutí súd aplikoval ust. § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ust. §517

ods. 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je opodstatnený.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ dodal na základe objednávok odporcovi lieky a zdravotnícke
pomôcky, súčasne vystavil odporcovi i faktúry za dodaný a prevzatý tovar, ktoré odporca riadne a

včas neuhradil, čím sa jednoznačne dostal do omeškania s plnením dlhu. Uvedenú skutočnosť odporca
potvrdil. Vzhľadom na zastavenie konania v časti istiny, keďže v priebehu konania došlo k úhrade istiny
odporcom,spornouotázkouzostaliúrokyzomeškania,nazaplateníktorýchnavrhovateľtrval,pričomich
výšku si uplatnil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Námietka odporcu spočívala len vo výhrade
voči výškeúrokovzomeškaniauplatnenejnavrhovateľomodvolávajúcsanaskutočnosť,ženavrhovateľ

má právo uplatniť si úroky z omeškania, avšak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušného
nariadenia vlády, keďže predmetný zmluvný vzťah je síce vzťah medzi štátom a podnikateľom, ale podľa
Obchodného zákonníka sa posudzuje len v prípade, ak štát vystupuje ako podnikateľ, pričom odporca
svojou činnosťou nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie

zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. Odporca

vo zvyšku návrh akceptoval a súhlasil s uplatnením úrokov z omeškania za jednotlivé navrhovateľom
špecifikované obdobia s presným vyčíslením jednotlivých úhrad a období. Súd mal preukázané,
že odporca ako štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR s cieľom
poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
si objednal tovar u navrhovateľa, avšak fakturované sumy neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do

omeškania a v dôsledku omeškania úhrady faktúr vznikol navrhovateľovi nárok na uplatnenie úrokov
z omeškania.

Vyššie uvedené skutočnosti teda odôvodňujú záver, že nárok navrhovateľa je dôvodný a prináleží
mu uplatnenie úroku z omeškania. Súd posúdil nároky vzniknuté v predmetnom konaní ako nároky
súvisiace s výkonom zdravotnej starostlivosti a za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení

dospel k záveru, že výšku úrokov je potrebné posudzovať podľa občianskeho práva. Odporca je štátnou
príspevkovou organizáciou, ktorej účelom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiacej
činnosti v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Keďže odporca v konaní zabezpečoval lieky a
zdravotnícke pomôcky, možno tieto úkony považovať za vykonané v zmysle § 2 zák. č. 576/2004 Z.z. za
účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že hoci ide o záväzkovo právny vzťah medzi verejnoprávnou
inštitúciou na jednej strane a podnikateľom na strane druhej, v tomto konkrétnom prípade zo strany
menovanej verejnoprávnej inštitúcie - odporcu nejde o výkon jej podnikateľskej činnosti. V zmysle§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa záväzkovo-právny vzťah medzi verejnoprávnou inštitúciou
a podnikateľmi spravuje obchodným právom výlučne za predpokladu, že sa týka ich podnikateľskej
činnosti, a to na obidvoch stranách záväzkovo-právneho vzťahu. Sama skutočnosť, že záväzok vznikol

pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa neodôvodňuje aplikáciu ustanovení obchodného práva na
záväzkový vzťah, pokiaľ doň verejnoprávna inštitúcia nevstúpila pri svojej podnikateľskej činnosti. Hoci
je odporca držiteľom oprávnenia na poskytovanie lekárenskej zdravotníckej starostlivosti v nemocničnej
lekárni, žiadny z dôkazov vykonaných v tomto konaní nepreukázal, že lieky dodané navrhovateľom
odporcovi slúžili na ich ďalší predaj a nie konečnú spotrebu pacientmi odporcu. Na základe uvedených

dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých položiek odsúhlasených
oboma účastníkmi konania s tým, že odporcovi uložil povinnosť uhradiť úroky z omeškania za obdobia
od splatnosti jednotlivých faktúr do doby, kedy bola istiny v tej ktorej časti uhradená. Súd vo zvyšku
návrh zamietol vyhodnotiac vzťah účastníkov ako vzťah občianskoprávny a aplikujúc ustanovenia
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomu, že podľa
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase je

úrok z omeškania nižší v porovnaní s úrokovou sadzbou podľa ustanovení Obchodného zákonníka, súd
návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol ako neopodstatnený.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2012 nadobudol
právoplatnosť dňa 5.12.2012 v časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškaniaanáhradutrovkonaniaavčastivýrokuozastaveníkonaniavčastiistinyvovýške207,44eur.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh v časti zamietol podal odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 14.6.2013 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí konštatoval, že
v danej veci nie je možné stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa, že na záväzkový vzťah vzniknutý
medzi navrhovateľom a odporcom nie je možné aplikovať ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odporcu ako B. R. D. treba na účely ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka považovať
za štát, pretože je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky. Odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou štátom za účelom poskytovania
zdravotnej starostlivosti a služieb s tým súvisiacich a nie je verejnoprávnou inštitúciou, preto v zmysle §
261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi

pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb
a teda za štát sa považujú aj štátne príspevkové organizácie. Odporcu ako štátnu príspevkovú
organizáciu bolo možné považovať za subjekt v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s navrhovateľom pri uzavieraní kúpnych zmlúv na dodávku liekov
a zdravotníckych pomôcok a vzhľadom na výklad tohto ustanovenia vzťahujúceho sa na záväzkové

vzťahy medzi štátom, resp. štátnou organizáciou, ktorá koná za účelom zabezpečovania verejných
potrieb, alebo vlastnej prevádzky na jednej strane a podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť
na strane druhej, je potrebné dospieť k záveru, že vzťah medzi účastníkmi tohto konania je vzťahom
obchodnoprávnympodľa§261ods.2Obchodnéhozákonníka. Zabezpečeniezdravotnejstarostlivostije
potrebné považovať za uspokojovanie verejných potrieb. Aj čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky garantuje

v rámci práva na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a
na zdravotnícke pomôcky, čomu zodpovedá záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu
tohto ústavného práva. Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva na dodávku liekov a zdravotníckych
pomôcok do nemocničnej lekárne odporcu, ktorý ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej
starostlivosti realizoval lekárenskú starostlivosť , preto ide o zabezpečovanie potrieb verejných v rámci

záväzkovo-právneho vzťahu, teda obchodnoprávny vzťah, ktorý podlieha režimu ust. § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka. Uplatnené úroky z omeškania je preto potrebné posúdiť podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. Pretože súd prvého stupňa vychádzal z iných právnych záverov, odvolací súd
sa nezaoberal okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa
na priznanie úrokov sadzbou 14,25 % z uplatnenej sumy.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave súd doplnil dokazovanie nariadením pojednávania
vo veci a výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa.Súd pojednával a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, keďže sa
na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil náležitým spôsobom a ani
nepožiadal o odročenie pojednávania, napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne vykázané.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo výpovedi žiadala vyhovieť návrhu aj v časti zrušujúceho
rozhodnutia. Žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 33,19 eur od 13.2.2008 do 28.11.2008, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 33
eur od 13.2.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 58.738,64 eur
od 13.2.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 2,75% ročne zo sumy 33 eur od 1.1.2009 do
13.3.2009 a úrok z omeškania vo výške 2,75% ročne zo sumy 58.738,64 eur od 1.1.2009 do 18.6.2009

spolu s trovami konania. Uviedla, že úrok z omeškania vo výške 2,75 % ročne si navrhovateľ uplatňuje
na základe výkladu

Obchodného zákonníka s tým, že výška úrokovej sadzby je uplatňovaná pred prvým kalendárnym
polrokom, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase, ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a riadiac sa právnym názorom
Krajského súdu v Bratislave vysloveným v uznesení č.k. XCo XX/XXXX- XXX súd dospel k záveru, že

návrh je opodstatnený aj v časti rozsudku, ktorá bola rozhodnutím odvolacieho súdu zrušená týkajúca
sa zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania za jednotlivé obdobia so špecifikovanou výškou
istiny, z ktorej sú úroky z omeškania navrhovateľom uplatnené. Súd mal preukázané, že navrhovateľ
dodal na základe objednávok odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, súčasne vystavil odporcovi
i faktúry za dodaný a prevzatý tovar, ktoré odporca riadne a včas neuhradil, čím sa jednoznačne

dostal do omeškania s plnením dlhu. Uvedenú skutočnosť odporca potvrdil. Navrhovateľ si uplatnil
úroky z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V danom prípade s prihliadnutím na
závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave nesporne ide o obchodnoprávnych vzťah medzi
účastníkmi konania, keďže odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou štátom za
účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s tým súvisiacich a nie je verejnoprávnou

inštitúciou, pričom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa za štát považujú aj štátne
organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je
uspokojovanie verejných potrieb a teda za štát sa považujú aj štátne príspevkové organizácie. Odporca
ako štátnu príspevková organizácia vstúpil do zmluvného vzťahu s navrhovateľom pri uzavieraní
kúpnych zmlúv na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok a vzhľadom na výklad tohto ustanovenia

vzťahujúceho sa na záväzkové vzťahy medzi štátom, resp. štátnou organizáciou, ktorá koná zaúčelom zabezpečovania verejných potrieb, alebo vlastnej prevádzky na jednej strane a podnikateľom
vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na strane druhej, je potrebné dospieť k záveru, že vzťah medzi
účastníkmi tohto konania je vzťahom obchodnoprávnym podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. V

súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania navrhovateľom súd aplikoval ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, nar. vlády č. 87/95 Z.z. . v znení neskorších zmien a doplnkov.

Vzhľadom k tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2012 súd
zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 33,19
eur od 13.2.2008 do 28.11.2008, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 eur od 13.2.2008

do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 58.738,64 eur od 13.2.2008 do
31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 33 eur od 1.1.2009 do 14.1.2009
a úrok z omeškania vo výške 10,50% ročne zo sumy 58.738,64 eur od 1.1.2009 do 18.6.2009
aplikujúc ust. Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo záverov, že vzťah medzi účastníkmi konania je
občianskoprávnym vzťahom, súd predmetným rozhodnutím po posúdení vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom ako vzťahu obchodnoprávneho, posúdil i úroky z omeškania z istiny v zmysle ustanovení

Obchodného zákonníka a uložil odporcovi povinnosť zaplatenia úrokov z omeškania z príslušnej istiny
za vyššie špecifikované obdobie vo výškach ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 33,19 eur
od 13.2.2008 do 28.11.2008, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 33 eur od 13.2.2008
do 31.12.2008, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 58.738,64 eur od 13.2.2008 do

31.12.2008 s tým, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 %,
tedarozdielmedzipriznanouvýškouúrokuazákonomstanovenousadzboupredstavuje5,25%/14,25%
- 9% ročne = 5,25 %/. V časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 2,75% ročne zo sumy 33 eur od
1.1.2009 do 13.3.2009 a úroku z omeškania vo výške 2,75% ročne zo sumy 58.738,64 eur od 1.1.2009
do 18.6.2009 súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 2,00 % ročne, vzhľadom k tomu, že

výška priznaného úroku v tejto časti bola 10,50 % ročne, pričom aktuálne priznaný nárok predstavuje do
14.1.2009 výšku 12,50 % ročne s prihliadnutím na novelu Obchodného zákonníka účinnú k 15.1.2009.
Nakoľko rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XC XX/XXXX-XXX súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku
z omeškania v tejto časti vo výške 10,50 %, vychádzajúc z ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,25 % ročne. Pri výpočte

výšky úrokov z omeškania súd teda vychádzal jednak z ust. Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úrokov z omeškania 12,50% ročne za obdobie od 1.1.2009 do 13.3.2009
zo sumy 33 eur a za obdobie od 1.1.2009 do 18.6.2009 zo sumy 58.738,64 eur je potrebné prihliadnuť
na novelu Obchodného zákonníka ust. § 369 ods. 1 s tým, že od 15.1.2009 došlo k úprave výšky úroku

z omeškania /ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa
predpisov občianskeho práva/. Stanovená úroková sadzba určuje sumu úrokov z omeškania vo výške
10,50 % ročne. Keďže v rozsudku sp.zn. 6C 17/2010-245 súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z
omeškania v tejto časti vo výške 10,50 % ročne, súd nepriznal navrhovateľovi duplicitne takúto výšku
úrokov z omeškania, ktorá mu už bola priznaná a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšku návrh zamietol, t.j. v časti úrokov z omeškania za obdobie od
15.1.2009 do 13.3.2009 a 18.6.2009. Taktiež súd nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania v danom
období uplatnený vo výške 2,75 % ročne aplikujúc ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
ako účastníkovi úspešnému v konaní. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo

výške 676,11 eur /pôvodne zaplatená suma súdneho

poplatku predstavovala 3.528,18 eur, pričom uznesením č.k. XC XX/XXXX-XX bola navrhovateľovi
vrátená časť súdneho poplatku za návrh vo výške 2.528,07 eur/.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3.300,80 eur, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. vyhl.
č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.12.2008, ako aj v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej od 01.01.2009

nasledovne: 3 úkony právnej pomoci za rok 2008, 2009 /príprava a prevzatie, spísanie návrhu a
písomného podania z 9.7.2009/ - pri sadzbe za jeden úkon 539,41 eur zo základu 58.804,83 eur/, 2x
rež.paušál 6,31 eur a 1x 6,95 eur + DPH, 3 úkony právnej pomoci /písomné podanie z 21.6.2010, účasťna pojednávaní dňa 15.10.2012 a 24.10.2013/ pri sadzbe za jeden úkon 270,54 eur /po späťvzatí návrhu
v časti istiny/ zo základu 10.998,10 eur, režijný paušál 7,21 eur, 7,63 eur a 7,81 eur + DPH a 1 úkon
právnej pomoci podanie odvolania z 29.11.2012 pri sadzbe za úkon 270,54 eur a režijný paušál 7,63 eur

+DPH,t.j.spolu3.300,28eur.Trovyprávnehozastúpeniaspolusosúdnympoplatkompredstavujúsumu
3.976,39 eur. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2012 súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.228,89 eur, pričom predmetný rozsudok nadobudol v
časti priznaných úrokov z omeškania a trov konania právoplatnosť dňa 5.12.2012, súd zaviazal odporcu
nazaplatenierozdielunáhradytrovprávnehozastúpeniavrátaneodvolaciehokonaniaatrovvzniknutých

v konaní po odvolaní vo výške 747,50 eur /3.300,28 eur - TPZ+ 676,11 eur - súdny poplatok - priznaná
náhrada trov konania vo výške 3.228,89 eur/.

Odporca uhradí trovy právneho zastúpenia vo výške 747,50 eur na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa vedený v Tatra banke Bratislava a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
1, 2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).