Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Lisá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313215991.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Q. B..K.., D. XXXX/Xb, S.

X, Č. Q., IČO: XXXXXXXX, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy
49, Bratislava proti žalovanému Š. A., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, C., t.č. bytom T. K. XXX, V. K., K., S.
X, Č. Q., o zaplatenie 23 068,88 CZK, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 23.068,88 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške
22,90% ročne zo sumy 18.918,14 Kč od 11.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 22.536,15 Kč od 11.07.2013 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 53,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 28. 10. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 23 068,88 CZK, úroku vo výške 22,9% ročne zo
sumy 18 918,14 CZK od 11. 7. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
22 536,15 CZK od 11. 7. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 7. 7. 2010 Zmluvu o pôžičke na
kliknutie č. XXXX/czaXXXXX/XXXXXXXX/SU, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
Raiffeisenbank a.s.. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 32 000 CZK žalovanému,
s dátumom splatnosti prvej splátky 20. 8. 2010 a poslednej splátky 20. 8. 2014, pri poplatku za správu
úveru 99 CZK mesačne, ročnej úrokovej sadzbe 22,9% a RPMN 33,49%. Žalovaný porušil podmienky
zmluvy splácať úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok, čo

oznámil žalovanému listom zo dňa 1. 7. 2013, ktorý považuje za doručený žalovanému dňa 10. 7. 2013
a v ktorom zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 23 068,88 eur. Túto sumu žalovaný
neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu.

Ku dňu zosplatnenia žalovaná suma bola vo výške 23 068,88 eur a pozostáva z dlhu na splátkach úveru
18 918,14 CZK, dlhu na zmluvnom úroku 2772,93 CZK, dlhu na poplatkoch 845,08 CZK a dlhu na úroku
z omeškania 532,73 CZK. Istina vo výške 18 918,14 CZK sa od dátumu 11. 7. 2013 naďalej do zaplatenia

úročí úrokom vo výške 22,9% ročne. Súčasne žalobca podanou žalobou si uplatnil aj úrok z omeškania
od 11. 7. 2013 do zaplatenia a to zo sumy 22 536,15 CZK (splátky úveru 18 918,14 CZK + zmluvný úrok
2772,93 CZK + poplatky 845,08 CZK).Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XXX/
XXXX zo dňa 19. 6. 2014, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 6. 2. 2015, pretože sa ho nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanému.

Dňa 6. 8. 2015 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu špecifikoval
žalovanú sumu 23 068,88 CZK takto:
- istina úveru 18 918,14 CZK, t.j. nesplatené splátky čerpaného úveru;
- zmluvný úrok 2772,93 CZK, t.j. vypočítaný vo výške 22,9% ročne a to k dátumu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru;
- poplatky 845,08 CZK, t.j. zmluvne dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 99 CZK mesačne
(9mesiacov x 99 CZK = 891 CZK mínus úhrada žalovaným vo výške 45,92 CZK = 845,08 CZK);
- úrok z omeškania 532,73 CZK, t.j. vypočítaný sankčnou úrokovou sadzbou 29% ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom
z obchodného registra žalobcu, zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb, žiadosťou o
nastavenie, zmenu nastavenia a z rušenie služby GSM banking, protokol o prevzatí a užívaní kódu
I-PIN a T-PIN, zmluvou o pôžičke na kliknutie, splátkovým kalendárom, všeobecnými obchodnými
podmienkami, obchodnými podmienkami pre osobné úvery, prehlásením o okamžitej splatnosti a výzvou

k úhrade + doručenkou, mimoriadnym výpisom z účtu, prehľadom zložiek pohľadávky po splatnosti,
detailuzložiekpohľadávkyposplatnosti,prehľadomúrokovýchsadziebbankyazistiltentoskutkovýstav.

Účastníci konania uzatvorili dňa 5. 2. 2010 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na
základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa zaviazal

platiť za poskytovanie bankových služieb spojených s účtom, poplatky podľa Cenníku. Dňom 5. 2. 2010
žalovaný písomne potvrdil prebratie obálky s kódmi I-PIN a T-PIN, vygenerovaných žalobcom.

Na základe Zmluvy o pôžičke na kliknutie č. XXXX/L./XXXXXXXX/K. zo dňa X. X. XXXX, žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový jednorázový úver vo výške 32 000 Kč pri ročnom úroku 22,9% a RPMN

33,49%, pri poplatku za poskytnutie úveru 500 Kč a poplatku za využívanie a správu úveru 99Kč s tým,
že tento úver bol poukázaný na účet žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný sa tento úver zaviazal
splatiť 48 mesačnými anuitnými splátkami po 1023,89 Kč, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom
prvej splátky 20. 8. 2010 a dátumom poslednej splátky 20. 8. 2014.

Súčasťou uvedenej zmluvy bol Splátkový kalendár, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre osobné úvery.

Splátkový kalendár obsahoval rozpis jednotlivých splátok úveru a ich špecifikáciu, t.j. pri každej splátke,
koľko z uhradenej sumy pripadá na úrok a koľko na istinu.

Podľa bodu 7.8.1 Všeobecných obchodných podmienok, písomné oznámenia v listinnej podobe
doručuje banka prostredníctvom držiteľa poštovnej licencie (pošty); ak nie je preukázaný opak alebo
dohodnuté inak, považuje sa tuzemská zásielka za doručenú piatym bankovým pracovným dňom po
dni odoslania. Zásielka do európskych štátov sa považuje za doručenú desiatym bankovým pracovným

dňom a do mimoeurópskych štátov pätnástym bankovým pracovným dňom po dni odoslania. Toto platí
i pre zásielky, ktoré sa banke vrátia ako nedoručené.

Podľa bodu 20.1. Všeobecných obchodných podmienok, právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a
bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa bodu 15.1. písm. a) Obchodných podmienok pre osobné úvery, k porušeniu zmluvy zo strany
klienta dôjde, ak klient porušil ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä keď je v
omeškaní s akoukoľvek splátkou istiny, úroku, poplatkov, nákladov, poistného, resp. iných platieb.

Podľa bodu 15.2. písm. b) Obchodných podmienok pre osobné úvery, ak dôjde k porušeniu zmluvy zo
strany klienta či v prípade smrti klienta, je banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny) vrátane
úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke prehlásiť za okamžite splatné.Listom zo dňa 1. 7. 2013, žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s čl. 15 ods. 2 Obchodných
podmienok, vyhlasuje vyčerpanú čiastku úveru, vrátane úrokov a všetkých ostatných finančných
záväzkov, za okamžite splatné. Táto sume predstavuje 23 068,88 Kč a žalobca žiadal jej okamžitú

úhradu. Podľa doručenky, zásielka bola žalovanému adresovaná na adresu v ČR, žalobcom podávaná
na pošte dňa 3. 7. 2013 s tým, že žalovanému nebola doručená a bola vrátená späť žalobcovi.

Podľa Mimoriadneho výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/L., žalovaný bola na tento jeho účet dňa 7. 7.
2010 poskytnutý úver vo výške 32 000 CZK. Podľa prehľadu zložiek pohľadávky po splatnosti, ako

aj detailného rozpisu týchto zložiek, dlh žalovaného po splatnosti predstavuje sumu 23 068,88 eur,
ktorá pozostáva z istiny úveru 18 918,14 CZK, z úroku 2772,93 CZK, poplatkov 845,08 CZK a úroku
z omeškania 532,73 CZK.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má trvalý pobyt na území SR. Ide o konanie s
cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v

tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta bydliska

spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho

skončenia.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
Nariadenia rady ES č. XX/XXXX, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. XXX/XXXX zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. XXX/XXXX zo 17. júna 2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:

a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o

rozhodnompráveprezmluvnézáväzky(RímI),bezohľadunaodsek1sistranymôžuvsúladesčlánkom
3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. XXX/XXXX zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm.
a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. XXX/XXXX zo 17. júna 2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je
vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia

predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle bodu 20.1. Všeobecných obchodných podmienok, právne vzťahy vzniknuté medzi klientom
a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak. Súd predmetné
ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné právo v danom prípade

neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 7. 7. 2010 v Českej republike. Zo spisu nie je zistiteľné,
že by žalobca, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde má
žalovaný svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosť
na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ

vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci
malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Takýto záver je zrejmý z bodu 20.1 Všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy o
úvere zo dňa 7. 7. 2010, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe týchto

obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Takáto voľba rozhodného
práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa
nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1
článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu
poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere, t.j. 7. 7. 2010 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného
práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 7. 7. 2010 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv.

absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky
zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. XX/XX/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do

Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom
bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na
to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného
zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré
by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by

vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť
a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na
zabezpečenie záväzku tejto zmluvy.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov

z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa X.
X. XXXX zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 32 000 CZK,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť pravidelnými 48 mesačnými splátkami po 1023,89 CZK pri úrokovej
sadzbe 22,90% ročne a RPMN 33,49%. Žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a

včas, preto žalobca v súlade s bodom 15.2. písm. b) Obchodných podmienok pre osobné úvery, úver
zosplatnil, pričom list o zosplatnení súd považuje za doručený žalovanému v súlade s bodom 7.8.1
Všeobecných obchodných podmienok, dňom 10. 7. 2013. Žalobca preukázal, že dlh žalovaného k
tomuto dňu zosplatnenia je na istine úveru vo výške 18 918,14 CZK, na zmluvnom úroku vo výške
2772,93 CZK a na poplatkoch vo výške 845,08 CZK. Keďže žalovaný tieto sumy neuhradil, preto súd

žalobe v uvedenej časti vyhovel a to aj vrátane úroku z úveru vo výške 22,9% ročne zo sumy 18 918,14
CZK od dátumu 11. 7. 2013 do zaplatenia.

Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Preto ho súd zaviazal aj k
zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatňoval, t.j. kapitalizované úroku z omeškania

ku dňu 10. 7. 2013 vo výške 532,73 CZK, ako aj úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne naďalej od 11.
7. 2013 do zaplatenia zo sumy 22 536,15 CZK (splátky úveru 18 918,14 CZK + zmluvný úrok 2772,93
CZK + poplatky 845,08 CZK).

O trovách konania súd v zmysle ustanovenia §142 ods. 1 v spojení s §151 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených
trovnauplatňovaniesvojhopráva.Trovykonaniažalobcupozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatku
zo žaloby vo výške 53,50 Eur vzhľadom na predmet konania (Položka 1a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov) a trov právneho zastúpenia žalobcu za poskytnutie

právnej služby advokátom za dva úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné
podanie na súd - žaloba) z hodnoty predmetu sporu 23 068,88 CZK (899,48 eur ku dňu 1.10.2013),
pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 51,45 eur
podľa ustanovenia §10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

vyhláška), paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
podľa ustanovenia §16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby. Súd priznal žalobcovi odmenu vo
výške 142,22 eur (2x51,45 eur + 2x režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH 23,70 eur).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.