Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204882
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812204882.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: B. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, T., t. č.
na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Máriou Olexíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie

slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy
221,52 Eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
6.10.2014 č.k. 5C/161/2012-56 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov
právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Jozefovi Kempovi,
advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, do konania

Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/161/2012. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42 264
154pozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavsume55,46eur,naúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, č. ú. 2873971956/0200, VS 516113, do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 55,46 Eur za dva úkony právnej
služby.

Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,

aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že trovy právneho
zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutné
potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli

vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, žezdruženie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanému ako
spotrebiteľovi ochranu práv neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta.

Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda
do konania nepriniesol žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo

samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republika vydaného vo
veci 3Cdo/188/2012.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.
p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou
od 15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v

konaní. Nové ust. § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného

záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto

mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravuje, aby podmienkou
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má

vedľajší účastník vystupovať. Žalovaný oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania prevzal
a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovil.

Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je

obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa
nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňuje
výslovným súhlasom zo strany žalovaného, je pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konaniavhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje
práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.
s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou
v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada
trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba v časti týkajúcej sa zmluvnej

pokuty bola zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.S
prihliadnutím na výsledok sporu ohľadne zmluvnej pokuty, žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného žalovaného trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy, v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná

náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania

vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.,

rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. a z tohto titulu úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 16,34 Eur. Predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy v dôsledku čoho

sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ( spísanie vyjadrenia k odvolaniu)
vo výške 16,60 Eur znížila na 1/2 , teda na čiastku 8,30 Eur ( § 10 ods. 1, § 13 a ods. 2 písm. b/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z.). Po pripočítaní režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur,
celkové trovy vynaložené vedľajším účastníkom v odvolacom konaní dosiahli sumu 16,34 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.