Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114213865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa G. U. X. s.r.o.,

sosídlomW.,O.8,G.35831154,právnezast.JUDr.JánomŠoltésom,advokátom,sosídlomBratislava,
Karadžičova 8 proti odporcovi P. M., štátnemu občanovi X. republiky, bytom W. XX o zaplatenie 681,01
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanýmnávrhomzodňa17.06.2014domáhal,abysúdzaviazalodporcunazaplatenie
sumy 681,01 Eur spolu s úrokom vo výške 8,50% ročne zo sumy 681,01Eur od 09.10.2013

do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe žiadosti odporcu právny predchodca
navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: S. XX, W. XXX XX, G. XX XXX 653
zriadila v prospech odporcu bežný účet, na ktorom poskytla v prospech odporcu úver vo forme
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností
odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej
sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac
ako 5 dní, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu

vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok navrhovateľ v zmysle
ust. čl. 8.4. písm. a) obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku
dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného právnym predchodcom navrhovateľa pod
č. 0364877524/0900 v celkovej sume 826,22 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške
prečerpania v sume 681,01 Eur, úrokov v sume 89,84Eur, poplatkov v sume 55,37 Eur a zároveň vyzval
odporcu na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Ani po opätovnej výzve na zaplatenie v

lehote do 30.01.2014 odporca dlh navrhovateľovi neuhradil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov vo výške dlžnej sumy s príslušenstvom postúpená navrhovateľovi.
Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. platného a účinného od XX.XX.XXXX.

E. sa vo veci písomne nevyjadril.

F. § 200ea ods. X O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu XXXX €, od toho
okamihu ide o drobný spor.Podľa § 115a ods.2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu (oboznámením žaloby, špecifikácie
odovzdanej pohľadávky, Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, N. o vydaní a používaní bankomatovej karty zo dňa

XX.XX.XXXX, Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 04.10.2007,
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 vrátane doručenky, oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013 vrátane doručenky, predžalobnej výzvy na
zaplatenie pohľadávky vrátane podacieho hárku, obchodných podmienok SLSP, a.s. pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinných od 01.07.2007) a
tohto jeho právneho posúdenia:

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a odporcom
ako dlžníkom došlo dňa 08.09.2005 k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte č. č. XXXXXXXXXX/XXXX
(ďalej len "zmluva"), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu. P. účtu vyhlásil, že sa oboznámil so Q.
obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. X. vyhlasuje, že sa oboznámil

so sadzobníkom a súhlasí s nim, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené
v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Uvedený deň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty s hotovostným limitom
v dňoch 15.000,- Sk( 497,910Eur), s bezhotovostným limitom vo výške 45,000,- Sk(1.493,73 Eur).
Podľa bodu 1. zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy uzavretej v
súlade s § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje, súhlasí

s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Obchodnými podmienkami Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané
Bankou s účinnosťou od 10.09.2002. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka (bod 2. zmluvy).

Podľa čl. 14 bod 1 písm. a) a b) Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie

Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len OP ) prípadmi
porušenia sú najmä nasledovné prípady: a) akékoľvek Nepovolené prečerpania trvá viac ako 5 dní,
alebo b) akékoľvek Nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10 % z výšky Povoleného prečerpania
stanovenej Bankou.

Podľa čl. 14 bod 2 OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je bez ohľadu na to, či
bolo Povolené prečerpanie poskytnuté Dlžníkovi alebo Privátnemu klientovi alebo MIKRO podnikateľovi,
oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť Povolené prečerpania úplne alebo až do doby,
keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie Povoleného prečerpania.

Podľa bodu 8.4. písm. a) OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je oprávnená najmä:
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote,
ktorú Banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti a Dlžník je povinný v tejto lehote splatiť
Pohľadávku Banky.

Podľa bodu 11.1. OP dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti
povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo
deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Z položkovitého výpisu bežného
účtu odporcu predloženého navrhovateľom, v ktorom má byť zahrnuté aj používanie platobnej karty ato za obdobie od 25.04.2006 do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplýva, že
dňa XX.XX.XXXX bolo zastavené povolené prečerpanie pri sume mínus 663,88 eur.

Listom z 01.10.2013 oznámil navrhovateľ odporcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedenej
pohľadávky ku dňu 30.09.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných povinností odporcu vyplývajúcim z
povoleného prečerpania a prekročením limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, čím
došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím
nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. písm. a) OP. Vyzval odporcu na jej úhradu na označený

účet v lehote do 08.10.2013.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
odporcovi oznámila, že pohľadávku vo výške 826,22 postúpila navrhovateľovi ako postupníkovi,
a že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením
postupníkovi. Odporcovi bolo doručené dňa 23.4.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa§5bzákonač.250/07Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
uzavretia zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a
používaní Platobnej karty veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a
používaní Platobnej karty pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak
je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace,
spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a

používaní Platobnej karty veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak
dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (
Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporcom bola uzavretá zmluva o bežnom účte a následne zmluva o vydaní a používaní Platobnej
karty / ďalej len zmluva/, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie
bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o
spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
a v zmysle záverečných ustanovení jednotlivých obchodných podmienok sa zmluvné vzťahy medzi

dlžníkom a bankou, ktoré neboli výslovne upravené v zmluve, prípadne v týchto obchodných
podmienkach, mali riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednávaný
zmluvný vzťah a keďže v danom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka,
mal sa predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Jedná sa však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom návrh na
uzavretie zmluvy, ako aj obchodných podmienok bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti
odporcu privodiťakúkoľvekzmenu,pretojepotrebnépredmetnýprávnyvzťahposúdiťpodľapríslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento

výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedenej smernice.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona
o ochrane spotrebiteľa.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom
použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného
zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník

neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť
ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou
zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
a odporca uzavreli zmluvu o bežnom účte a následne zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty.
Navrhovateľa zažaloval odporcu z dôvodu, že využil povolené prečerpanie a to jednak do sumy
povolené prečerpanie. Keďže malo ísť o povolené prečerpanie súd zisťoval, či navrhovateľ resp.
jeho právny predchodca si splnil informačnú povinnosť v zmysle § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z..
Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz ohľadne tejto skutočnosti.

Súdu doložil len položkovitý výpis z účtu odporcu.

V zmysle uzavretej zmluvy súd nezistil od ktorého dátumu bolo povolené prečerpanie poskytnuté,
iba z tejto zmluvy vyplýva, že bola podpísaná dňa 08.09.2005 a nadobudla platnosť a účinnosť dňom

jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Taktiež predložený položkovitý výpis z účtu jednoznačne
nepreukazujeanedásaaniznehojednoznačnevyhodnotiť,kedysatotopovolenéprečerpaniesamohlo
čerpať a v akej výške bolo schválené a zároveň nie je jednoznačne jasné, kedy malo dôjsť k prekročeniu
povoleného prečerpania. Z tohto položkovitého výpisu súd však mohol jednoznačne vyvodiť, že dňa
22.07.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania.

Nakoľko súd má za to, že jednak nebola jednoznačne určená výška povoleného prečerpania nakoľko
rozdielna suma je uvedená v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty (497,91 eur hotovostne,
1.493,73 eur bezhotovostne), nebolo jednoznačne zistené kedy povolené prečerpanie sa mohlo prvý
krát čerpať a kedy sa čerpalo a navrhovateľom nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov,
za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania ( § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.), súd konštatuje

absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného
obohatenia ( § 457 Občianskeho zákonníka).

V zmysle platnej zákonnej úpravy súd ex offo skúma premlčanie žalovaného nároku. V danom prípade

keďže ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívne
lehote súd vychádzal jednak z výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 22.07.2011 došlo k zastaveniu
povoleného prečerpania, čo navrhovateľ uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Teda najneskôr v
tento deň sa navrhovateľ resp. jeho právny predchodca musel dozvedieť o bezdôvodnom obohatení.
Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 17.06.2014 a k zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa

22.07.2011, dvojročná premlčacia lehota uplynula pred podaním žaloby. Preto súd žalovaný nárok
zamietol z dôvodu, že bol podaní po uplynutí premlčacej lehoty.

Navrhovateľ síce predložil súdu listinný dôkaz a to oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, ktorá mala nastať ku dňu 30.09.2013, ale súd na tento deň splatnosti neprihliadal, nakoľko

z výpisu z účtu ako aj z písomného vyjadrenia navrhovateľa mal súd za preukázané, že k zastaveniu
povoleného prečerpania došlo už dňa 22.07.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 11.1 OP, kde je
uvedené, že dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného
prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo deň uvedený
v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania, žalovaná mala splatiť pohľadávku v deň zániku

povoleného prečerpania t.j. 22.07.2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Odporca mal úspech v celom rozsahu ale žiadne trovy konania si nežiadal priznať a preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.