Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213336
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213336.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na súd dňa 27. 09. 2012 žaloby, ktoré boli vedené pod spisovými značkami12C/242/2012,
12C/260/2012,12C/292/2012,12C/298/2012 a 12C/304/2012. Vo všetkých týchto veciach sa domáhal

na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom
podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkom.
Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti
do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Súd však rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Uznesením zo dňa 01. 08. 2014 č. 12C/242/2012-31 súd uvedené veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/242/2012, keďže všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci 12C/242/2012 (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi R. M.. Vec je
vedená u exekútora pod č. X. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 28. 04. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 277 dní). Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu mu postupom súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného
systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučnýsúd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 510,79 eur počítajúc
alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného
súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia

v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú
sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. 12C/260/2012, 12C/292/2012, 12C/298/2012 a
12C/304/2012 odôvodnil tak isto ako vo veci 12C/242/2012 s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci 12C/260/2012 ide o dlžníka R. C. a vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXX/XXXX. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 16. 03. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 320 dní).
Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 590,08 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania.

Vo veci 12C/292/2012 ide o dlžníka H. Q. a vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXXX/XXXX. Súd
však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 01.

11. 2009, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 455 dní). Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho
činnosťou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 839,02 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur
za každý mesiac omeškania.

Vo veci 12C/298/2012 ide o dlžníka E. F. a vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXX/XXXX. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 11. 03. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 325 dní).
Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 599,30 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý

mesiac omeškania.

Vo veci 12C/304/2012 ide o dlžníka M. F. a vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXX/XXXX. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 16. 02. 2011, hoci konanie začalo 09. 03. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 344 dní).

Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 634,34 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa vo všetkých veciach (pred spojením) na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žaloby ako
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu

škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutiaby musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným
prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie

základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami, úradného
záznamu o obsahu spisu 3Er/1456/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota, ako aj žiadosti a uznesenia
z uvedenej veci a oboznámením spisov
3Er/1125/2010, 3Er/614/2009, 3Er/1128/2010 a 2Er/1240/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota a
vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veciach
3Er/1456/2010, 3Er/1125/2010, 3Er/614/2009, 3Er/1128/2010 a 2Er/1240/2010 (nevydanie rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok) a na tomto základe žiada

náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď
žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať uplatňovanú náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona,
museli by byť splnené kumulatívne tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou

a nesprávnym úradným postupom.Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 3Er/1456/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/242/2012,

súd zistil, že dňa 28. 04. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 28. 05. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému R. M. pre
vymoženie 2.109,89 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.
Uznesením zo dňa 16. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč. zák. ako
aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej
Bystrici uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením zo dňa 15. 08.
2013 znovu rozhodol tak, že žiadosť o vydanie poverenia zamieta.

Zo spisu 3Er/1125/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/260/2012,
súd zistil, že dňa 16. 03. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 26. 04. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuR.C.prevymoženie
311,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si dňa 20. 05.
2010 vo veci vyžiadal spis od rozhodcovského súdu, opätovne žiadal 25. 06. 2010 a spis bol doručený
súdu 06. 09. 2010. Uznesením zo dňa 07. 09. 2010 potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä
§ 52 a nasl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Oprávnený (žalobca)
podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré potom vzal späť, odvolacie konanie bolo zastavené a následne
okresný súd exekúciu zastavil.

Zo spisu 3Er/614/2009 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vedeného pod spis. zn. X. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/292/2012, súd zistil,
že dňa 01. 11. 2009 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie exekúcie a
na jej základe dňa 24. 11. 2009 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému H. Q. pre vymoženie 916,12

eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 25. 11. 2009
vyžiadal spis rozhodcovského súdu, pričom tento bol zaslaný až na urgenciu súdu, a to dňa 23. 09.
2010. Uznesením zo dňa 30. 09. 2010 potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč.

zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Oprávnený (žalobca) podal proti uzneseniu
odvolanie, ktoré potom vzal späť, odvolacie konanie bolo zastavené a následne okresný súd exekúciu
zastavil.Zo spisu 3Er/1128/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/298/2012,
súd zistil, že dňa 11. 03. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie

exekúcie a na jej základe dňa 26. 04. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému E. F. pre vymoženie
408,-eursprísl.atonazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduvBratislave.Súdsi03.05.2010
vyžiadal spis rozhodcovského súdu, pričom tento bol zaslaný 11. 06. 2010. Uznesením zo dňa 27. 09.
2010 potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, lebo

dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Oprávnený (žalobca) podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré potom vzal späť,
odvolacie konanie bolo zastavené a následne okresný súd exekúciu zastavil.

Zo spisu 2Er/1240/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/304/2012,
súd zistil, že dňa 09. 03. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcieanajejzákladedňa29.04.2010bolapodanážiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému M. F. pre vymoženie 408,-
eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 19. 05. 2010

vyžiadal spis rozhodcovského súdu, pričom tento bol zaslaný 23. 09. 2010. Uznesením zo dňa 08. 12.
2010 potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, lebo
rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Po právoplatnosti uznesenia súd exekúciu zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období ( teda od 01. 12. 2006)
"súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

(c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

V predmetných exekučných veciach žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu boli podané na súd 28. 05. 2010, 26. 04. 2010, 24. 11. 2009, 26.
04. 2010 a 29. 04. 2010. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných
ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je (lehota je len na vydanie poverenia) , súd však bol
povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Súd v dňoch 16. 09. 2010,

07. 09. 2010,30. 09. 2010, 27. 09. 2010 a 08. 12. 2010 vo všetkých veciach rozhodol. Exekučný súd
bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a
v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie
všetkých náležitostí, posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a

predpismi Európskej únie vyžaduje istý čas, pričom za týmto účelom si vyžiadal aj príslušné spisy od
rozhodcovského súdu.

Súd postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď podľa § 44 ods. 2 Ex. por.
skúmal predložený exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok. Na podporu tohto súd tu poukazuje

napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou)
súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale lenrealizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom". Obdobne podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť

právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva,
že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu
záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza, kedy súd rozhodol o žiadostiach a k akému omeškaniu v dňoch došlo,
súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných
prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania
návrhov exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na súd (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti). Tiež nezodpovedajú skutočnosti tvrdenia žalobcu o
tom, kedy bolo o žiadostiach rozhodnuté, a teda nejde v žiadnom prípade o taký časový úsek tvrdených
prieťahov exekučného súdu, ako to uvádza žalobca, keď vo veci 3Er/1456/2010 bolo rozhodnuté 16. 09.

2010 (nie 30. 01. 2011, ako to uvádza žalobca v žalobe), vo veci 3Er/1125/2010 bolo rozhodnuté 07. 09.
2010 (a nie 30. 01. 2011 ako to uvádza žalobca v žalobe), vo veci 3Er/614/2009 bolo rozhodnuté 30. 09.
2010 (a nie 30. 01. 2011 ako to uvádza žalobca v žalobe), vo veci 3Er/1128/2010 bolo rozhodnuté 27.
09. 2010 (a nie 30. 01. 2011 ako to uvádza žalobca v žalobe) a vo veci 2Er/1240/2010 bolo rozhodnuté
08. 12. 2010 (a nie 16. 02. 2011 ako to uvádza žalobca v žalobe).

Súd vo veci (pokiaľ ide o dobu od podania žiadosti na udelenie poverenia do rozhodnutia súdu o tejto
žiadosti) rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je
potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS

41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám
posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu

vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že
povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva
do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v

primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o
súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom

čase bez zbytočných prieťahov, žalobca tento nesprávny úradný postup nepreukázal.

Žalobca v žalobách uvádza, že ako dôkaz navrhuje spis exekučného súdu, poukazujúc na to, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, a takto dňa 02. 07. 2009 podal žiadosť
o informáciu o stave konania, a obdobné podania podal v dňoch 23. 09. 2009, 13. 11. 2009, 25. 02.

2010, 30. 08. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011. K tomuto však súd uvádza, že úplne identický text
žaloby je zrejme vo všetkých veciach u žalobcu vedených pod značkami NZP, keď napr. len tento senát
má desiatky obdobných vecí, kde vo všetkých sa tento text uvádza, pritom však bolo zistené aj v tejto
veci, že takéto podania v predmetných exekučných spisoch (a ani v jednom z ďalších obdobných vecí,ktoré senát rozhoduje) nie sú a iný dôkaz ako exekučný spis žalobca v tomto smere nenavrhol. Pritom
však možno konštatovať, že samotné žiadosti o informáciu o stave konania by nič nemenili na posúdení
tejto veci.

Žalobca si uplatnil vo všetkých týchto veciach (obdobne ako v stovkách obdobných vecí) paušálne
náhradu 125,- eur, ako je to rozpísané v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku (70,- eur na správu
pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívu), ale
ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode a práve v tejto konkrétnej veci, teda v súvislosti

s predmetnými exekučnými konaniami došlo, teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd
poznamenáva, že je mu známe, že žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 1/2014 na stanovenie
majetkovej škody, ide však o posudok o prepočtoch nárastu nákladov žalobcu od roku 2008 do roku
2012, teda ide o úplne všeobecný posudok (žalobca ním argumentuje v stovkách obdobných sporov),
ktorý nepreukazuje škodu resp. jej výšku v žiadnej konkrétnej veci.

Žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel
v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v
bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie kumulatívne všetkých troch
základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť - ako je to
rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané

zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani

na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie kumulatívne všetkých troch
základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť - ako je to

rozpísané vyššie), súd žalobu podľa § 17 zákona ako neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené (kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané
zákonné podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.