Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207102
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614207102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7437/147, IČO: 36 234 176, proti odporcom:
1. maloletá Z. F., nar. XX. XX. XXXX, 2. maloletý T. F., nar. XX. XX. XXXX (právni nástupcovia neb.
P. F., zomr. XX. XX. XXXX), obaja bytom X., Q. XX/XX, obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou L. F.,
bytom X., Q. XX/XX, o zaplatenie 488,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. novembra 2014 č. k. 6C/183/2014-32 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi (t. č. nebohému P. F.,
právnemu predchodcovi odporcov 1. a 2. rade) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 4 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods.
1, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §

5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, článkom 3 ods. 1, 2, článkom 5, článkom 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS z 05. 04. 1993. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 01.
04. 2008 uzatvoril navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi úver
vo výške 15.000,-Sk (497,91 eura), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 529
Sk (17,56 eura), v počte splátok 60. Zároveň s uzavretím úverovej zmluvy navrhovateľ vopred vnútil
odporcovi ako spotrebiteľovi aj iný úkon a to zmluvu o revolvingovom úvere - RÚ I., teda úkon, o

ktorý v danom okamihu, keď tento mal záujem o úver, nemal o tento ďalší úkon v danom okamihu
záujem. Podpísaním úverovej zmluvy sa odporca tak zaviazal aj o tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného
právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti a to revolvingový úver, ktorá časť textu je písaná
podstatne menším písmom ako samotný obsah týkajúci sa úverovej zmluvy. Táto časť je uvedená
v dolnej časti úverovej zmluvy, pričom z Hlavy 8 § 1 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli aj na
uzatvorení zmluvy o RÚ I. Z § 2 vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený úverovú kartu zaslať, ak si
bude odporca riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že

tento právny vzťah mal vzniknúť až v budúcnosti a závisel od posúdenia zo strany navrhovateľa. Takýto
postup zo strany navrhovateľa súd považoval za nekalú praktiku a tiež, posudzujúc nedostatok vôle
odporcu vstúpiť do iného právneho vzťahu s navrhovateľom, okrem úveru, ktorý potreboval, preto takýto
právny úkon je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetnýrevolvingový úver z hľadiska zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení považoval súd za
neplatný právny úkon, pretože nebol dostatočne individualizovaný všetkými náležitosťami podľa § 4 ods.
1, 2 tohto zákona. V tejto veci súd dodal, že právna úprava nevylučuje, aby prostredníctvom jednej

úverovej zmluvy zmluvné strany uzavreli aj niekoľko úverov. Musí ísť však o platné právne úkony. V
predmetnej veci však účastníci v úverovej zmluve súčasne týmto právnym úkonom platne neuzavreli aj
zmluvu o revolvingovom úvere, ktorému chýba vôľa odporcu a tiež aj nedostatok jeho individualizácie.
Z uvedeného vyplýva, že pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere požadovaných
náležitostí podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. a s tým súvisiaci nedostatok písomnej formy

predpísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere účastníkmi konania
nedošlo, a tak túto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné považovať za neplatnú aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej formy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Rovnakozčlánku3SmerniceRady93/13/EHSvyplýva,žezmluvnápodmienka,ktoránebola
individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola od
začiatku absolútne neplatným právnym úkonom, a preto bolo možné kvalifikovať nárok navrhovateľa ako

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Na strane
odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože z neplatného právneho úkonu získal majetkový
prospech,ktorýpredstavujerozdielmedziposkytnutýmrevolvingovýmúveromnavrhovateľomodporcovi
a odporcom vrátenej čiastky. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z., z ktorého vyplýva pravidlo ex offo prihliadania súdom na premlčanie, ktoré ustanovenie sa má

aplikovať na všetky prípady v čase rozhodovania, a preto nebolo ani zavedené osobitné prechodné
ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti uvedenej právnej úpravy.
Otázka vzťahu použitia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka bola vyriešená zákonom
č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o

zmene a doplnení niektorých zákonov zavedením novelizácie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". V danej
veci, vzhľadom na kvalifikáciu nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval
súd premlčanie nároku podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie

upravuje subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri neplatnom právnom úkone
začne táto subjektívna lehota plynúť nasledujúci deň po dni, kedy došlo k plneniu na základe neplatného
právneho úkonu, ktorým bezdôvodné obohatenie vzniklo, pretože vtedy sa navrhovateľ dozvedel o
výške bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Zo splátkového kalendára je zrejmé,

že naposledy odporca uskutočnil výber z bankomatu dňa 08. 01. 2011. Posledným dňom uplynutia 2-
ročnej premlčacej doby bol deň 09. 01. 2013, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 19. 08. 2014,
teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Preto súd návrh navrhovateľ zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu v konaní podstatné trovy nevznikli a ani náhradu trov konania nežiadal.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa
ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
podanom odvolaní namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t. j.
skutočnosť, že navrhovateľ a ani odporca nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy
a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri
takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola 497,90

eura. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozsudku, ktorý uvádza, že dojednaná zmluva o revolvingovom
úvere je neplatná, nakoľko nebola prejavená dostatočná vôľa odporcu. Ak odporca nesúhlasil s takýmto
dojednaním, nemal predmetný úver čerpať. Odporca sa tak rozhodol na základe svojej slobodnej vôle, a
preto nie je pravda, že daný právny úkon nemá dostatok vôle. Okrem toho, danému úkonu predchádza
aktivácia karty, kedy sa odporca podľa vlastného presvedčenia a slobodného uváženia rozhodol pre jej

aktiváciu. Odporca prejavil slobodnú vôľu hneď niekoľkokrát tým, že aktivoval úverovú kartu a tým, že
čerpal finančné prostriedky z úverovej karty. Preto je nespochybniteľné, že vôľový charakter k prejaveniu
tohto úkonu splnený bol. Žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje možnosť, aby na
základejednejpísomnejúverovejzmluvybolodojednanýchviaceroúverov.Podstatnéje,abypredmetnázmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva
spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa. Odporca podpisoval príslušnú úverovú zmluvu a
uzatváral tak predmetný úverový vzťah s navrhovateľom ako osoba plne spôsobilá na právne úkony,

zmluvu podpisoval dobrovoľne, nikto ho k tomuto podpisu nenútil, to znamená, plne si uvedomoval
záväzky voči navrhovateľovi v zmysle úverovej zmluvy. Ďalej uviedol, že rozsah, množstvo právnej
terminológie alebo písmo v dotknutej úverovej zmluve a úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú
jej neoddeliteľnou súčasťou, v danom prípade nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu
s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takisto text týkajúci sa dojednaní o revolvingu

je písaný takou veľkosťou písma, ktoré umožňuje zistiť obsah dojednaní, s ktorými odporca prejavil
súhlas podpísaním úverovej zmluvy. V úverovej zmluve boli konzekventne uplatnené všetky náležité
ustanovenia súvisiacich právnych noriem a použitie rôzneho typu a veľkosti písma v úverovej zmluve
nie je okolnosťou, ktorá by ju robila neplatnou. Taktiež žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť
na listine zachytávajúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Predmetná úverová zmluva nebola
ani v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádzala a nebola ani uzatvorená v rozpore s dobrými

mravmi, preto je názor súdu prvého stupňa neopodstatnený a neodôvodnený. Navrhovateľ v žiadnom
prípadeposkytnutímrevolvingovéhoúverunazákladeprejednávanejúverovejzmluvynemoholspôsobiť
kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi a nemohol úmyselne poškodiť, či znevýhodniť odporcu.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP pri
zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa vo veci

dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
488,82 eura, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 94,61 eura , úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 488,82 eura odo dňa 07. 08. 2014 do zaplatenia, ako i trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 03. 2008 uzatvoril s odporcom ako dlžníkom úverovú zmluvu
č. 3803192505, ktorej neoddeliteľnosťou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Súčasťou tejto
písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru č. 5807151849, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a
účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany odporcu. Odporca prostredníctvom úverovej karty

čerpal poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.037,04 eura a vrátil len čiastku 441,13 eura. Odo
dňa omeškania bol odporca o výške svojho dlhu informovaný v pravidelných mesačných výpisoch z
úverového účtu a vyzývaný k úhrade. Napriek uvedenému odporca neplnil svoju povinnosť riadne a
včas, preto vyzval odporcu listom zo dňa 28. 05. 2012 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 515,04
eura v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Odporca po zosplatnení úveru navrhovateľovi nezaplatil

žiadnu čiastku z dlžnej sumy, preto sa navrhovateľ obrátil s uplatneným nárokom na súd.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že po rozhodnutí prvostupňového súdu napadnutým
rozsudkom, odporca dňa 16. 12. 2014 zomrel, pričom právnymi nástupcami nebohého odporcu sú
maloleté deti odporcu - Z. F., nar. XX. XX. XXXX a T. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja zastúpení zákonnou

zástupkyňou matkou L. F., bytom X., Q. XX/XX.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmipodaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiabeztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval,keďsúd

prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s ohľadom na dôvody podaného odvolania, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje s poukazom na uzatvorenú úverovú zmluvu č.

3710108749, ktorú uzatvoril s odporcom dňa 01. 04. 2008. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva,
že sa jedná o úverovú zmluvu nazvanú ako Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, úverová zmluva.
Uvedenáúverovázmluvaobsahujevšetkynáležitostiúverovejzmluvyazároveňvspodnejčastiúverovej
zmluvy je drobnými písmenami vo vopred formulovanej predtlači uvedené, že navrhovateľ a odporca
ako klient podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutie revolvingového

úveru a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8 a
9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Navrhovateľ túto zmluvu o poskytnutie
revolvingového úveru eviduje pod č. 5807151849. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, bol
toho názoru, že primárnym záujmom odporcu bolo získanie úveru na základe úverovej zmluvy zo
dňa 01. 04. 2008 s konečnou výškou úveru vo výške 15.000,- Sk (497,91 eura). Jediným podpisom

žiadosti o poskytnutí úveru v uvedenej výške sa odporca jedným a tým istým podpisom podpísal na
spodnú časť predtlače listiny, ktorá sa týka iného právneho vzťahu a to revolvingového úveru, ktorý mal
vzniknúť v budúcnosti aktivovaním úverovej karty. Odvolací súd má za to, že listina nazvaná Návrh na
uzatvorenie úverovej zmluvy, ktorá obsahuje v predtlačovej forme ťažko čitateľným drobným písmom
i súhlas odporcu s uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a je podpísaná odporcom

ako dlžníkom, musí obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Je
preto nesporné, že v čase podpísania návrhu uzatvorenej úverovej zmluvy odporcom, v rámci ktorej
odporca mal podpisovať i zmluvu o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej formy, v ktorej by
bol tento záväzkovo-právny vzťah bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zák. č.
258/2001 Z. z., je potrebné považovať takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru za neplatnú

pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zo samotného
usporiadania formulára úverovej zmluvy vyplýva, že podstatným predmetom záujmu oboch strán v čase
podpisovania zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15. 000,-Sk. Len veľmi malým a ťažko čitateľným
písmom bolo na tejto zmluve uvedené, že sa ňou súčasne uzatvára Zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru, a to len jednou vetou, s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Takýto formulár vzbudzuje

vážnu pochybnosť o tom, či bol spotrebiteľ v čase jeho podpisovania informovaný o podmienkach
revolvingového úveru, ako i pochybnosť o existencii slobodnej vôle odporcu vstúpiť i do iného právneho
vzťahu s navrhovateľom, okrem úveru, ktorý potreboval. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k
záveru, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je neplatným právnym úkonom, a uplatnený nárok
navrhovateľa je s ohľadom na túto skutočnosť potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia,takýtozáversúduprvéhostupňajesprávny.Vzhľadomnadôvodynavrhovateľompodaného
odvolania, ktorými nenamietal právne posúdenie veci súdom prvého stupňa z hľadiska uplatnenej
námietky premlčania, sa k posúdeniu námietky premlčania súdom prvého stupňa odvolací súd bližšie
nevyjadruje a len dodáva, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil i z hľadiska premlčania
nároku navrhovateľa, na ktoré prihliadol ex offo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešným odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.