Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. február 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/158/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230220
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1108230220.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej

veci navrhovateľa: V.. I. C., T..XX.X.XXXX, U. H. N. XX, Š. v zastúpení JUDr. Dagmar Matušková,
advokátka, so sídlom Advokátska kancelária, Búdkova 12, Bratislava proti odporcom: I. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.13, Bratislava II. Slovenská republika v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.13, Bratislava o náhradu nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v I. rade zastavuje.

OdporcavII.rade jepovinnýzaplatiťnavrhovateľovi2.323,57,-euraanáhradutrovprávnehozastúpenia
vo výške 774,36,-eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, JUDr. Dagmar Matuškovej, advokátky
vedený v U. H., Z..G.. Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovi v I. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.9.2008 domáhal voči odporcovi v I. rade
zaplatenia sumy 250.000,- Sk (8.298,48 eura) titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že bol uznaný vinným z trestného činu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie rozhodnutím vo forme trestného rozkazu, voči ktorému v zákonnej
lehote podal odpor. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2005 bol Okresným súdom Trnava bez možnosti

uplatnenia svojej obhajoby uznaný vinným zo skutku podľa obžaloby, t.j., že mal dňa 28.9.2004 podať
návrh na výmaz konateľky spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. I. Y. tak, že priložil k návrhu zápisnicu z
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.9.2004, kde mal uviesť nepravdivé údaje týkajúce sa
účasti I. Y. na valnom zhromaždení spoločnosti za účelom dosiahnutia výmazu Márie Korcovej ako
konateľky spoločnosti s tým, že jediným konateľom spoločnosti zostane jeho osoba. Za tento skutok
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov. Rozhodnutím odvolacieho súdu, Krajského súdu v Trnave bol napadnutý rozsudok

OS Trnava zrušený v celom jeho rozsahu z dôvodu nezákonnosti a navrhovateľ bol spod obžaloby
oslobodený. Od roku 1985 vykonáva navrhovateľ činnosť súdneho znalca v odbore strojárstvo-súdno
znalecké posudzovanie vzniku a príčin pracovných úrazov, jeho meno a postavenie je na súdoch ako aj
pred inými orgánmi konajúcimi v tejto oblasti vážené. Trestné konanie voči jeho osobe, jeho odsúdenienapriek následnému oslobodeniu spod obžaloby znamenalo vážny zásah do jeho práva na ochranu
osobnosti. Navrhovateľ sa obrátil na odporcu v I. rade so žiadosťou o poskytnutie náhrady škody vo
výške 106.130,- Sk, z toho suma 36 130,- Sk predstavovala škodu z titulu trov právneho zastúpenia v

konaní a suma 70 000,- Sk náhradu nemajetkovej ujmy. Odporca v I. rade priznal navrhovateľovi len
36 130,- Sk a písomne mu oznámil, že nedošlo k takému zásahu do osobnostných práv, za ktorý by
bolo potrebné poskytnúť požadovanú nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ poukázal na to, že viac ako 22
rokov pracuje v postavení súdneho znalca v odbore strojárstvo - súdnoznalecké posudzovanie vzniku a
príčin pracovných úrazov. Aj pred Okresným súdom v Trnave v tomto postavení vystupoval vo viacerých

prípadoch. Požíva úctu a vážnosť tak v kruhu profesijnom ako aj v kruhu svojich blízkych a známych,
ako aj v očiach širšej verejnosti.

Odporca v I. rade sa k návrhu vyjadril tak, že ho žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Namietal
nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnej veci, keď v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny
úradný postup, resp. za nezákonné rozhodnutie zodpovedá štát. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky je len orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej
moci.

Na návrh navrhovateľa na pripustenie do konania vstupu ďalšieho účastníka súd uznesením sp. zn.
24C158/2008 zo dňa 21.1 2010 pripustil vstup odporcu v II .rade do konania.

Odporca v II. rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi údajnou škodou a trestným konaním. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv, pretože nepreukázal, že jeho zdravotné problémy sa zhoršili v súvislosti s trestným
konaním začatým v roku 2004, taktiež nepreukázal pokles v počte zadaných znaleckých posudkov. Nie

je zrejmé, podľa čoho navrhovateľ vychádzal pri vyčíslení uplatnenej nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ zobral návrh voči odporcovi v I .rade späť a preto súd konanie voči odporcovi v I. rade v
zmysle § 96 ods.1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku so súhlasom odporcu v I. rade zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov - F. C., N. I., V.. N. U.,

oboznámenímsastrestnýmspisomOSTrnavasp.zn.5T58/2005,lekárskousprávouzodňa29.11.2010,
prehľadom zo znaleckého denníka navrhovateľa za obdobie od roku 2002 do roku 2009 a ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

24C 158/08 - 114

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor
skráteného vyšetrovania Trnava uznesením sp. zn. ČVS:ORP-4387/1-OSV-TT-2004 zo dňa 11.10.2004
začal trestné stíhanie navrhovateľa vo veci trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie podľa § 125 ods.1, písm. g) Trestného zákona, že navrhovateľ podal na Okresný

súd v Trnave obchodný register dňa 28.9.2004 žiadosť o výmaz Márie Korcovej ako konateľa
spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. Trnava. V návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti
s ručením obmedzeným do obchodného registra priložil zápisnicu o valnom zhromaždení zo dňa
20.9.2004, v ktorej uviedol nepravdivé údaje za účelom dosiahnutia výmazu I.M. Y. ako konateľky
spoločnosti KC Dierovňa s.r.o. Trnava.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 8.4.2005 sp. zn. 1Pv 1200/04-23 obžalobu na
obvineného V.. I. C. pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa §
125 ods.1, písm. g/ Trestného zákona.

Okresný súd v Trnave číslo konania 5T 58/05 zo dňa 27.10.2005 vydal trestný rozkaz , ktorým uznal
obžalovaného navrhovateľa za vinného zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie podľa § 125 ods.1, písm.g/ Trestného zákona.

OkresnýsúdvTrnave rozsudkomč.k.5T58/2005zodňa27.10.2005odsúdilnavrhovateľazaspáchanie

trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods.1, písm. g/
Trestného zákona, podľa § 125 ods.1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, súd
výkon trestu podmienečne odložil a určil Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 5T 58/2005 zo dňa
2.3.2006 zrušil vyššie uvedený rozsudok v celom rozsahu a oslobodil obžalovaného navrhovateľa podľa§ 226 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby s odôvodnením, že skutok ako je tento inak
nepresne a nekokrétne formulovaný v obžalobe, sa navrhovateľ z hľadiska subjektívnej i objektívnej
stránky nedopustil žiadneho trestného činu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je súdnym znalcom 30 rokov, jeho osoba je známa znalcom
na celom Slovensku a je zakladateľom súdneho znalectva v roku 1992 na Slovensku. V súvislosti s
trestným konaním mu v okrese Trnava bolo zadaných menej znaleckých poverení, väčšina znaleckých
poverení je z východu Slovenska. Keď sa začalo trestné stíhanie, nastal šum a zhoršili sa vzťahy medzi

ním a susedmi, kolegami a rodinou. Známi sa len pozdravia, nezastavia sa a neporozprávajú sa s
ním. Keď o niečo žiadal rodinu manželky, cítil z ich strany nedôveru. Zhoršil sa jeho zdravotný stav. V
roku 2001 bol organizovanou skupinou unesený, tento akt násilia zanechal stopy na jeho zdraví, trpí
posttraumatickým syndrómom, odvtedy má psychické problémy, keď má ísť na políciu má triašku.

Pri výpočte výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z dĺžky trvania trestného konania ako aj z

judikatúry súdov.

Svedkyňa F. C., dcéra navrhovateľa uviedla, že situácia, týkajúca sa odsúdenia v trestnej veci jej otca
negatívne vplývala na otca , na ňu a najmä na matku. Okolie sa s nimi veľmi nebavilo, mesto Šaľa, v
ktorom žijú je malé, ľudia sa to ľahko dozvedeli. Takisto príbuzní sa s nimi potom menej stýkali, najmä

z maminej strany - maminých rodičov a súrodencov. Keď bol otec v Trnave, ľudia sa mu vyhýbali. Otec
bol veľmi nervózny, zintenzívnila sa mu cukrovka. Došlo k zníženiu vážnosti otca v mieste bydliska, čo
bolo zrejmé pri stretnutí, z oslovenia ľudí.

Svedkyňa N. I., ktorá pracovala ako ekonómka v KC Dierovňa, s.r.o. uviedla, že jej navrhovateľ, keď sa

s ním stretla, hovoril, že bol odsúdený a že v súvislosti s tým jej spomínal, že to na neho zle psychicky
vplývalo a zhoršil sa mu zdravotný stav. Jej vzťah k navrhovateľovi ostal nezmenený.

Svedok V.. N. U., ktorý sa pozná s navrhovateľom z konzultačnej činnosti uviedol, že keď stretli
zamestnancov z KC Dierovňa niekedy v zimnom období v roku 2005 , títo sa tvárili, že navrhovateľa

nevidia a keď sa im navrhovateľ prihovoril, reagovali povrchne. Keď ich stretávali predtým, ako bol
navrhovateľ odsúdení, reagovali inak. Navrhovateľ sa mu zmienil o tom, že má strach, že keď bol
odsúdený, bude to mať vplyv na znaleckú činnosť.

Z lekárskej správy I.. J. H., diabetológa Zdravotného strediska Bratislava - Rača zo dňa 29.11.2010

súd zistil, že navrhovateľ je dlhoročným pacientom odbornej ambulancie a je liečený na závažné
endokrinologické ochorenie, diabetes mellitus typu 2. Do roku 2005 bol stav navrhovateľa stabilizovaný,
pričom v roku 2005 pacient informoval, že je voči nemu vedené trestné stíhanie a bol neprávom
odsúdený. Koncom roku 2005 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, bolo nevyhnutné
zintenzívniť podávanie liekov až na najvyššie prípustnú hranicu medikamentóznej liečby, čo možno

pripísať nadmernému psychickému zaťaženiu organizmu, vyvolaného u pacienta uvedenými vonkajšími
faktormi. U navrhovateľa bol následkom prežitých udalostí v roku 2001 diagnostikovaný posttraumatický
stresový syndróm, ktorý nepriazvo vplýva na jeho zdravotný stav, pretože akákoľvek príčinná súvislosť
s predmetnými skutkami alebo osobami, ktoré mali na nich účasť, spôsobuje u menovaného recidívu
stresu a tým aj výkyvy vo výsledkoch liečby ochorenia diabetes mellitus.

Navrhovateľ od 16.1.1986, kedy bol zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
Ministerstva spravodlivosti SR vykonáva znaleckú činnosť v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci. Z obsahu vedeného denníka vypracovaných znaleckých posudkov navrhovateľom súd zistil, že
navrhovateľ v roku 2002 vypracoval 56 znaleckých posudkov(ďalej ZP), v roku 2003 vypracoval 33 ZP,

v r.2004 vypracoval 54 ZP, v r.2005 - 59 ZP, v r.2006 - 67 ZP, v r.2007 - 42 ZP.

Navrhovateľ podal u odporcu v I. rade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo
dňa 28.8.2006, upresnenou dňa 8.1.2008 podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý mu priznal náhradu škody vo výške 36.130,-Sk a

žiadosti, ktorá sa týka nemajetkovej ujmy vo výške 70.000,-Sk zastáva názor, že nedošlo k takému
zásahu do osobnostných práv, za ktorý by bolo potrebné poskytnúť požadovanú nemajetkovú ujmu.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

24C 158/08 - 115

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným

predpisom.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociupravujúcichzodpovednosťzaškodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
V konaní bolo preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úrad justičnej
a kriminálnej polície Odbor skráteného vyšetrovania Trnava uznesením sp. zn. ČVS:ORP-4387/1-
OSV-TT-2004 zo dňa 11.10.2004 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa vo veci trestného činu
skresľovaniaúdajovhospodárskejaobchodnejevidenciepodľa§125ods.1,písm.g/ Trestnéhozákona.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 5T 58/2005 zo dňa 2.3.2006 zrušil rozsudok Okresného súdu
v Trnave zo dňa 27.10.2005 v celom rozsahu a oslobodil obžalovaného navrhovateľa podľa § 226
písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 28.8.2006 a upresneným dňa 8.1.2008

domáhal na príslušnom ústrednom orgáne uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania
nároku, pričom jeho žiadosti bolo vyhovené sčasti a to v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
36.130,-Sk,ktorápredstavovalanákladyspojenésobhajobounavrhovateľavtrestnomkonanívedenom
pred Okresným súdom v Trnave a pred Krajským súdom v Trnave, žiadosti týkajúcej sa priznania
nemajetkovej ujmy vo výške 70.000,-Sk nevyhovel.

Navrhovateľ poukázal na to, že bezpochyby išlo o citeľný neoprávnený zásah do jeho práva na osobnú
česť, ľudskú dôstojnosť, ktorý bol značnej intenzity a mal nepriaznivé dôsledky pre navrhovateľa, čo do
jeho postavenia v rodine a v spoločnosti.

Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Za zásah do tohto práva
je považované každé konanie ale aj opomenutie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti
fyzickej osoby.Zásah do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce k určitej zmene oproti súčasnému stavu.
Zásah musí znamenať zmenu súčasného stavu k horšiemu.

Neoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostijekaždékonaniečiopomenutie,ktorézasahuje
do práv fyzickej osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zdržať sa zásahu stanovenou
právnym poriadkom.

Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že odporca v I.rade tým , že čiastočne plnil
navrhovateľovi uznal, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa spôsobené nezákonným rozhodnutím.

Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím za zásah
do osobnostných práv je treba postupovať podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Účelom
poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej

osobných práv primerané zadosťučinenie.

Pokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahomzníženádôstojnosťalebovážnosť osobynavrhovateľa
v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom
prostredí navrhovateľa.

Navrhovateľom označené trestné konanie vedené voči jeho osobe, keď bol následne spod obžaloby
oslobodený podľa názoru súdu možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
právach navrhovateľa..
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predpokladá splnenie zákonom určených podmienok, t.j. ak

a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim, a
b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti
v značnej miere.

Sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej
výšky zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je
v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti.

O zníženie dôstojnosti postihnutej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam,
kde za konkrétnej situácie za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo ako i s
prihliadnutím k záujmom dotknutej osoby možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania vedúceho k zníženiu jej dôstojnosti, či vážnosti v spoločnosti,
pociťoval ako závažnú každý, kto sa nachádza na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby.

24C 158/08 - 116

Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je jediným
prípadom, keď postihnutej fyzickej osobe možno priznať právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov
doosobnostnýchpráv(zdôvodunezákonnéhorozhodnutiaanesprávnehopostupuorgánovštátu),kedy
sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie v inej forme (napr. ospravedlnenie sa a pod.).

Podstatou priznania nemajetkovej ujmy je teda preukázanie zníženia spoločenského postavenia

navrhovateľa, ktoré sa v posudzovanom prípade navonok prejavilo v jeho údajnom protispoločenskom
správaní, vo vzniku zmeneného správania s odstupom zo strany tretích osôb (susedov, obyvateľov
mesta, bývalých zamestnancov ), ktorým musel čeliť a všeobecne vo vzniku jemu spoločensky
nepríjemných situácií v rodinnom živote, tým, že po dobu jeden a pol roka bol vystavený z dôvodu
vedenia trestného konania voči jeho osobe stresu a frustrácii. Rovnako sa to prejavilo aj na jeho

zhoršenom zdravotnom stave v dôsledku čoho bol nútený užívať lieky až na najvyššie prípustnú
hranicu medikamentóznej liečby cukrovky. Neoceniteľnosť jednotlivých stránok ľudskej osobnosti ešte
neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
protiprávnym zásahom do osobnosti. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy možno určiť (napr. analógioupomocou kritérií obsiahnutých v Občianskom zákonníku pri úprave ochrany osobnosti), a to s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Súd spomedzi okolností, za ktorých došlo k zásahu, prihliadol predovšetkým na to, že predmetná

kauza zasiahla do mimoriadne citlivej oblasti života navrhovateľa - občianskej bezúhonnosti, cti a
vážnosti v spoločnosti. Pokiaľ ide však o vykonávanie znaleckej činnosti súd nevzhliadol, že by u
navrhovateľa došlo k poklesu počtu znaleckých poverení v inkriminovanom období. Potrebné je uviesť,
že navrhovateľ bol v rozpore so skutočnosťou označený za "páchateľa protiprávnej činnosti závažného
charakteru,ktorájevšeobecnepovažovanázaprotispoločenskúanemorálnuaakotakájespoločnosťou

odsudzovaná. Súd vzal zreteľ tiež na skutočnosť, že táto údajne protispoločenská činnosť postihla aj
navrhovateľovu rodinu (po psychickej stránke). Najdôležitejšou skutočnosťou je však to, že nie je možné
ujmu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že sa voči nemu jeden a pol roka roka viedlo trestné konanie,
odstrániť už ničím, len priznaním nemajetkovej ujmy. Doposiaľ totiž navrhovateľovi nikto neposkytol
ani len morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa. Za danej situácie jedinou možnosťou ako
zmierniť následky neoprávneného zásahu odporcu do osobnostnej sféry navrhovateľa súd považoval

priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto má súd za to, že sú splnené predpoklady pre priznanie
nemajetkovejujmyvpeniazochajvzhľadomnadoterajšiuabsenciuakejkoľvekformyreparáciezostrany
odporcu v II.rade.

Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje aj so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej

ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Deje sa tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného
zadosťučinenia bolo možné v rámci sudcovskej úvahy a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť
k rozmanitým momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a
tak bola v jednote naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú
nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné

obohacovanie. Ako už bolo vyššie uvedené, trestné konanie vedené voči navrhovateľovi, predstavovalo
svojím rozsahom a intenzitou značný zásah do jeho osobnostných práv, ktorého negatívne následky
pociťoval navrhovateľ veľmi intenzívne počas priebehu celého trestného konania a ktoré v menšej miere
pretrvávajú až dodnes.
Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch súd vychádzal z kritéria spočívajúcom v závažnosti

vzniknutej ujmy a taktiež z kritéria vychádzajúceho z okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti navrhovateľa došlo. Preto prihliadol na osobu navrhovateľa, ktorý dlhoročne vykonáva
činnosť súdneho znalca, pri ktorej činnosti je jednou z podmienok, bezúhonnosť osoby vykonávajúcej
znaleckú činnosť( zák.č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) a požíva vážnosť
v profesijnom kruhu. Ďalej prihliadol na prostredie, v ktorom žije, býva v malom meste, pre ktoré je

príznačná vnímavosť a informovanosť o jeho obyvateľoch a najmä, keď ide o osobu v meste známu
ako je i v prípade osoby navrhovateľa.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
2.323,57,-eura, súd považoval túto výšku za primeranú a dostatočnú vzhľadom na závažnosť následkov

a to s ohľadom na intenzitu, rozsah, trvanie ujmy, ktoré vznikli navrhovateľovi v dôsledku trestného
konania. Vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko
mal za to, že výška nemajetkovej ujmy požadovaná navrhovateľom v žalobnom návrhu je neprimeraná
následkom, ktoré mu boli nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní spôsobené.

OtrováchodporcuvI.radesúdrozhodolpodľa§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadku, keďkonanie
voči nemu bolo zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, ale pretože si žiadnu náhradu trov
konania neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal, pričom súd výrok rozhodnutia o náhrade
trov konania odporcu v I.rade doplnil v zmysle § 166 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. podľa ktorého aj keď mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu. Navrhovateľ mal úspech len čiastočný, pričom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
úvahy súdu.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov v znení novely nasledovne:
V zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z .z. je tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom
konaní za jeden úkon právnej služby v predmetnej veci (základ pre výpočet odmeny-priznaná suma
2.323,57,-eura) 101,25,-eura. Právna zástupkyňa si vyčíslila tarifnú odmenu za jeden úkon právnejslužby v predmetnej veci vo výške 81,58,-eura, súd pri výpočte vychádzal z uplatnenej výšky, vzhľadom
na zásadu, že nemožno priznať viac ako bolo v konaní uplatnené.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vykonala nasledovné úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia( 11.9.2008), spísanie návrhu na začatie konania(11.9.2008),
ďalšia porada s klientom(2.6.2010 a 10.11.2010), účasť na pojednávaniach: dňa 3.6.2010, 9.9.2010,
11.11.2010, 3.2.2011.
V zmysle ustanovenia § 15 písm.a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., patrí advokátovi aj náhrada režijného paušálu
v 2x6,31,-eura plus 5x7,21eura plus 1x7,41,-eura.

24C 158/08 - 117

Podľa §18 ods.4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.( ustanovenie účinné do 31.5.2009), ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej hodnoty.
Podľa §18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.( ust. účinné od 1.6.2009), ak je advokát platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú
je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Trovy právneho zastúpenia teda celkovo vrátane DPH predstavujú sumu 774,36,-eura.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia nižšiu ako si právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila.
Súd nepriznal odmenu za písomné podanie na súd dňa 2.11.2009 pripustenie vstupu odporcu v II. rade
do konania, pretože v danom prípade malo byť právnej zástupkyni pri podaní návrhu na začatie konania
zrejmé, že pasívne legitimovaným účastníkom vo veciach náhrady škody podľa zák.č.514/2003Z.z. je
štát, takže týmto konaním len odstraňovala nedostatok ňou spôsobený a taktiež súd nepriznal odmenu

za návrh na zabezpečenie dôkazu 28.6.2010, pretože takýto návrh súdu nebol zaslaný. Pri výpočte
si uplatnila daň z pridanej hodnoty pri úkonoch vykonaných do 31.5.2009 aj z uplatnených náhrad,
pričom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa o daň z pridanej hodnoty zvyšovala len
tarifná odmena určená podľa § 9 až 14. Ďalej si uplatnila DPH vo výške 20% za všetky úkony právnej
pomoci, pričom DPH vo výške 20% patrí len za úkony vykonané od 1.1.2011 a do 31.12.2010 patrí 19%

DPH.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

trojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.