Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217877
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 28.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175 eur titulom majetkovej škody a sumy 1051,08
eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v tom, že exekučný súd v konaní vedenom pod č. EX 129/2005 nedodržal 30 dňovú
lehotu na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, pričom o žiadosti rozhodol s
omeškaním a týmto nelegálnym konaním zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu

nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Po predložení návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia
exekučnému súdu, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie.
Navrhovateľ následne podal podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora a
legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu veci a rozhodnutiu. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu
a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla

navrhovateľovi majetková škoda predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu vo výške 175 eur. V tomto období vynaložili na správu pohľadávky prostredníctvompracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na súde 15 eur. Zároveň
si uplatnili aj nárok na nemajetkovú ujmu, nakoľko márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku a dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Nesprávny postup súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného,

zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného, preto náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Navrhovateľ špecifikoval nárok náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,

vo výške 1051,08 eur, ktorá suma bola vyčíslená s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu
SR, kedy sa za ročné prieťahy sa priznáva 663,88 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním
rozhodnutia v rozsahu 593 dní činí 1051,08 eur.

Odporcovi, ktorému bol návrh doručený, vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh

zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal
na konkrétne dôkaz, žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na
predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe
čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že

v praxi je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené
s týmto návrhom, ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie trov
pôvodného exekútora, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách konania a o to viac v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytne súdu plnú súčinnosť.
Vzhľadom na uvedené nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej

zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal i na to, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora a preto počas prejednávania návrhu na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k žiadnej škode.
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní
by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca namietal aj vyčíslenie
materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné

preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme
odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. V neposlednom rade je dôležité prihliadať aj na dodržiavanie dobrých
mravov u poškodenej osoby, pričom odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa

vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku

podľaodporcunemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Odporcamal
zato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný m postupom súdu spočívajúcom v nerozhodnutí o
zmene exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Odporca okrem

uvedeného vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko ako vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, tak lehota nauplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu exekútora, pričom dňa 23.4.2009 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o
odročenie pojednávania. Odporca sa taktiež na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Súd postupoval podľa § 101 ods.2 OSP a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania resp.
ich zástupcov, keď ospravedlnenie právneho zástupcu neakceptoval, nakoľko sa neospravedlnil bez
zbytočného odkladu, hoci termín pojednávania mu bol doručený dňa 12.2.2014 a ospravedlnenie
súdu zaslal e-mailom až dňa 26.3.2014, teda v deň pojednávania, čo odôvodnil účasťou na inom
pojednávaní, o ktorom termíne taktiež nepochybne vedel skôr a s dostatočným časovým predstihom.
Súd mal za to, že právny zástupca navrhovateľa mal časový priestor na zabezpečenie zastúpenia na

pojednávaní, prípadne na zaslanie ospravedlnenia z takým časovým predstihom, kedy by súd mohol
termín pojednávania zmeniť a nedošlo by k jeho zmareniu. Za uvedených okolností navrhovateľom
označený dôvod súd nepovažoval za dôležitý, pre ktorý by muselo byť pojednávanie odročované.

Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 19 Er 65/2005 zoznamami žiadostí na

prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na Okresnom súde Nitra pod
Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME
z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9 Er 65/2005 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vedenej pod EX 129/05 proti povinnému: E. U., bytom F., P.O.D. XXX/X, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 9.270,- Sk / 307,70 eur/ s prísl., bola súdnym exekútorom podaná
na súd dňa 16.2.2005 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.1.2005.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bola Notárska zápisnica N 3295/2004, NZ 76054/2004.
Okresný súd Levice vydal poverenie č. 5402 026849 na vykonanie exekúcie dňa 23.2.2005. Dňa

25.5.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Na žiadosť súdu, ktorý mienil exekúciu
zastaviť, súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie a zaslal súdu exekučný spis dňa 13.9.2010. Dňa
3.1.2011 súd uznesením č.k. 9 Er 65/2005-19 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, exekučné konanie zastavil a rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený dňa 24.1.2011 odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15 CoE 263/2011-38 zo dňa

28.11.2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zmenu exekútora
a zastavenia exekúcie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2012.

Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na Okresnom
súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 23.4.2012,
25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od ich
podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6
mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný .

Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcu a dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa nie je premlčaný. Premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť nasledujúcim dňom
po uplynutí 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora t.j. od 26.6.2009 /návrh bol podaný dňa
25.5.2009/, pričom návrh na predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody v tomto konkrétnom

prípade bol doručený Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.5.2012, čo vyplýva zo zoznamu žiadostí
doručených Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý zoznam vedieme na Okresnom súde Nitra pod Spr.
1001/2012. Nakoľko počas doby kedy sa rieši predbežné prerokovanie návrhu lehota neplynie a to
po dobu maximálne 6 mesiacov / § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z./ a návrh na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy bol podaný na súd v rámci tejto doby dňa 28.9.2012, nedošlo k premlčaniu nároku.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 175 eur titulom majetkovej
škody, predstavujúcej súčet nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému,administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na súde a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

1051,08 eur ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov vyčíslenú analogicky
podľa právnej praxe Ústavného súdu SR pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Z
rozsiahleho odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha
s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu,

ktorý spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora.

Nakoľko predmetný návrh bol podaný dňa 28.9.2012 súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom v čase podania návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa§44ods.8zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný

okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje,
bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa prioritne zaoberal navrhovateľom tvrdenými
skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd

nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, čím spôsobil prieťahy v konaní,
avšak neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný preskúmať ústavný súd
na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 6 zák.č. 233/1995 Z.z. , ktoré sa s poukazom na § 238 ods.1
EP vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 16.2.2005, na vec vzťahuje, vyplýva že lehota na
vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora nebola stanovená. V predmetnej veci bol návrh na
zmenu exekútora podaný dňa 25.5.2009, Okresný súd Levice rozhodol o návrhu uznesením č.k. 9 Er

65/2005-19 dňa 3.1.2011 tak, že žiadosť zamietol, to znamená že rozhodol v lehote 557 dní od jej
podania. Túto lehotu vzhľadom na značnú zaťaženosť exekučného oddelenia najmä hromadnými
podaniami a to aj zo strany navrhovateľa, nemožno považovať za neprimeranú a predstavujúcu
nesprávny úradný postup.Pokiaľbysúdnadanýprípadaplikovalznenie§44ods.8Exekučnéhoporiadku,účinnéhovčasepodania
návrhu na zmenu exekútora, podľa ktorého bola stanovená lehota na rozhodnutie o zmene exekútora 30

dní, ktorá nebola dodržaná, tak aj v tomto prípade možno konštatovať, že samotné nedodržanie lehoty
nemusí znamenať automaticky nesprávny úradný postu vo veci. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že
súd do rozhodnutia o zmene exekútora nebol nečinný, zabezpečoval potrebné podklady k rozhodnutiu,
vyžiadal si predloženie exekučného spisu, vyčíslenie trov konania a až následne po posúdení návrhu
rozhodnutie vydal, pričom súčasne rozhodoval o zastavení exekúcie ako aj o trovách konania a svoje

rozhodnutie náležite a obsažne odôvodnil. S ohľadom na veľký počet vecí a rešpektovanie základnej
úlohy súdu vydať spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré
bolo treba pred vydaním rozhodnutia posúdiť, nebolo objektívne možné zákonom stanovenú lehotu
dodržať. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dĺžke doby rozhodovania súdu dá hovoriť iba ako
o prijateľnom časovom intervale, ktorý podľa názoru súdu dodržaný bol. V opačnom prípade by súd
bol nútený vydať rozhodnutie bez zabezpečenia potrebných podkladov, čo by mohlo viesť k vydávaniu

nesprávnych rozhodnutí, ktoré by nemali oporu v objektívne zistených skutočnostiach.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná

i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný

predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j. v danom
prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa rozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v neprimeranej dobe. Súd mal zato, že vydaním rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora v lehote 557 dní, ktorú súd z hore uvedených dôvodov
považuje za primeranú, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom navrhovateľ nepreukázal,

že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť
považované za nesprávny úradný postup. Už na základe tejto skutočnosti vznikol dôvod na zamietnutie
návrhu, pričom v danom prípade je celkom nepochybné aj to, že postupom Okresného súdu Levice
nemohla vzniknúť navrhovateľovi žiadna škoda. Do času vydania rozhodnutia o návrhu na zmenu
exekútora vo veci riadne konal pôvodný exekútor, teda rozhodovanie súdu o tomto návrhu vzťah medzi

účastníkmi nemenil a nemal vplyv na priebeh konania, keď exekučné konanie bez akéhokoľvek zdržania
mohlo i naďalej prebiehať a to až do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Svedčia o tom i poštové
poukážky predložené povinnou dňa 24.5.2011, preukazujúce, že k zaplateniu zostatku dlhu vo výške
407,99 eur došlo dňa 19.11.2009. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na dôvody zastavenia exekúcie, z
ktorých vyplýva, že notárska zápisnica, ktorá mala byť exekučným titulom, nespĺňa zákonné náležitosti

exekučného titulu , nie je z materiálneho hľadiska vykonateľná a nemá za následok vznik zmenu alebo
zánikprávapovinnostíúčastníkovprávnehovzťahu,pričomabsenciazákonomstanovenýchformálnych
náležitostí má za následok zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám
exekučného konania.

Nakoľko v konaní nebol zistený navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup a ani vznik
škody a nemajetkovej ujmy, súd sa týmto nárokom z hľadiska jeho špecifikácie a výšky ďalej už
nezaoberal a z dôvodu nepreukázania existencie zodpovednostných predpokladov nárok navrhovateľa
ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.