Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225776
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112225776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
zaplatenie 125,00 Eur a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 520,01 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že Okresný
súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ním
zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) M. Z. T. sp. zn. súdneho exekútora X. XXXXX/XXXX.
Súd však v primeranej lehote od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Súd rozhodol o žiadosti

až dňa 16.08.2010, pričom exekučné konanie začalo dňa 07.11.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 282 dní. Poškodenému
tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde (zároveň
uviedol, že na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podal sťažnosť na prieťahy v
konaní v dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011)
sumu 15,00 Eur, t.j. celkovo sumu vo výške 125,00 Eur. Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody
spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote

bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu
nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody na priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa a vznik neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ si
uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v
priemernej výške 660,00 Eur za rok, čo je 55,00 Eur za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 520,01 Eur pri omeškaní v trvaní 282 dní. Navrhovateľ podľa § 15 ods.

1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval. Navrhovateľ žiadal
aj náhradu trov konania.

Odporcovi bol žalobný návrh doručený na písomné vyjadrenie, avšak nereagoval.

Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor,
neprevyšujúci istinu 1.000,00 Eur (§ 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu

Okresného súdu Trenčín v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 26.11.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (navrhovateľa) proti povinnému: Z. M., L. XXXX/XX, XXX XX M., pre
vymoženie 449,45 Eur (13.540,13 Sk), istiny s príslušenstvom.

Prípisom okresného súdu zo dňa 30.11.2009 bol navrhovateľ (oprávnený) vyzvaný na predloženie

zmluvy o úvere č. 3231466 v lehote 10 dní.

OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa21.06.2010podč.k.60Er/2469/2009-9,X.XXXXX/XX,exekúciu
zastavil. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ (oprávnený) v súdom stanovenej lehote 10 dní
nedoložil úverovú zmluvu, čím neodstránil nedostatok podmienky konania. Zákon o rozhodcovskom

konaní pri tom umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť, nedovolenosť a nemravnosť
plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, je nevyhnutné, aby takéto posúdenie bolo možné.
Táto možnosť bude daná len vtedy, ak bude z rozhodcovského rozsudku možné zistiť presnú výšku
jednotlivých priznaných plnení a ak bude súdu zrejmý obsah úverovej zmluvy, teda vtedy, ak bude
rozhodcovský rozsudok preskúmateľný a spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bude predložená

kompletná úverová zmluva. Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia
priznaného rozhodcovským rozsudkom súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval za osobitnú
podmienku exekučného konania, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto
podmienky je vylúčený procesný postup podľa § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
a preto súd nemohol vo veci konať a exekúciu zastavil.

Podľa poštových doručeniek súdny exekútor prevzal uznesenie okresného súdu dňa 28.06.2010 a
právny zástupca oprávneného dňa 28.06.2010.

Uznesenie okresného súdu bolo ako vecne správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 26.08.2010 č. k. 4CoE/347/2010-20.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
rozhodovania exekučného súdu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitnýchpredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
rozhodovania exekučného súdu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 103 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu ak ide o nedostatok

podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže
pokračovaťvkonaní,alenesmievydaťrozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí.Aksanepodarínedostatok
podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 veta druhá zákona v znení účinnom do 31.12.2012 za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení právnych predpisov sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu

nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že došlo k omeškaniu s vydaním rozhodnutia
exekučnéhosúdu,atoažpoveľmidlhejdobe,nietedavprimeranejlehoteodpodaniažiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd písomnou výzvou zo dňa 30.11.2009,

t.j. 4. deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vyzval navrhovateľa
(oprávneného) na predloženie úverovej zmluvy č. 3231466 (na základe ktorej bol následne vydaný
exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava, sp. zn. SR 14047/09 zo dňa 25.08.2009) v lehote 10 dní. Navrhovateľ (oprávnený)
v stanovenej lehote úverovú zmluvu nedoložil. Svojím postupom tak neumožnil exekučnému súdu

preskúmať exekučný titul a rozhodcovské konanie, čo mu umožňovalo ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z dôvodu ktorého nedostatku podmienky konania musel
exekučný súd exekúciu zastaviť.Preto nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza navrhovateľ, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím
exekučného súdu o poverení v trvaní 282 dní, nakoľko navrhovateľ (oprávnený) vlastným pričinením,
keď mal dostatočný časový priestor na doplnenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie o príslušnú úverovú zmluvu, zavinil zastavenie exekúcie.

Pokiaľ ide náhradu skutočnej škody vo výške 125,00 Eur, spočívajúcej v nákladoch na mzdy
zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie
stavu konania, navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal výšku skutočných nákladov a ani výpočet

čiastkových súm spôsobenej škody. K vyčísleným nákladom na urgencie a zisťovanie stavu konania
vo výške 15,00 Eur je potrebné uviesť, že žiadne urgencie od navrhovateľa (oprávneného) či súdneho
exekútora neboli obsahom spisu exekučného súdu. Nie je pravdou to, čo uvádzal navrhovateľ, teda že
sa na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podával sťažnosti na prieťahy v konaní v
dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011, a to aj
s poukazom na to, že konanie o žiadosti sa začalo až dňa 26.11.2009. Okrem toho nebola tiež splnená

zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený
muselprikročiťkjehovymáhaniuformouexekúcie.Ideonáklady,ktoréjemožnézahrnúťdonáhradytrov
exekučného konania a mohlo by tak dôjsť k dvojitému plneniu v prospech navrhovateľa (oprávneného).
Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden

relevantný dôkaz.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd zistil, že navrhovateľom namietaná nečinnosť
exekučného súdu v trvaní 282 dní, na podklade ktorej si uplatňoval nárok na sumu 520,01 Eur, nebola
preukázaná. Z oboznámených listinných dôkazov bolo zrejmé, že o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie súd nerozhodol z dôvodu, že navrhovateľ (oprávnený) vlastným pričinením
zavinil zastavenie exekúcie. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol v dôsledku
trvania exekučného konania. V prípade, že by dochádzalo ku konaniu smerujúceho k zániku subjektu,
zákonná úprava Občianskeho zákonníka, resp. iných zákonov, upravuje postup, ako si môže povinný
ďalej uplatniť svoju pohľadávku, napr. v dedičskom či konkurznom konaní. Taktiež samotné vedenie

exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu
oprávneného, resp. súdneho exekútora, s povinným, a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred
rozhodnutím v základnom konaní, ako aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Navrhovateľ
v žalobe pri takto uplatňovanom nároku poukazoval na neskoré ukončenie procedúry. Vo vzťahu k

takémuto vyjadreniu súd opätovne poukazuje na jeho vlastné zavinenie v prípade zastavenia exekúcie.

Na tomto základe súd žalobu ako nedôvodnú (čo sa týka oboch uplatnených nárokov) zamietol v celom
rozsahu, nakoľko žiadna škoda spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom navrhovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vzniknúť nemohla, pričom to

bol práve navrhovateľ (oprávnený), ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že nedoložil súdu príslušnú
úverovú zmluvu, na základe čoho nemohol exekučný súd posúdiť jej obsah, resp. či rozhodcovské
konanie na jej základe netrpí takými nedostatkami, ktoré by mali za následok zastavenie exekučného
konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal a ani mu žiadna nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).