Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/357/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308217358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2308217358.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Lea Mária Stovičková v právnej veci navrhovateľky: P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Z., zastúpená JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou so sídlom Šaľa,
Hlavná 6, proti odporcovi: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Z., zastúpený agner a partners, s.r.o.,
Špitálska 19, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 15C/242/2008-490 zo dňa 11. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a m e n í tak, že

určuje sa, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu
č. súpisné XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. 265/5, druh stavby rodinný dom s garážou,
zapísaný na LV. č. XXXX na Správe katastra Šaľa, pre okres Šaľa, obec Z., kat. úz. Z., a to každý z
nich v 1/2-ici.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu 7,68 eur na účet Okresného súdu v Galante, vedený v
B. V. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 132,69 eur a 1.965,45 eur do 3
dní po právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. súpisné XXX, postaveného na parc. č. 265/5
evidovaný ako stavba - rodinný dom s garážou na LV č. XXXX Správy katastra Šaľa, pre katastrálne
územie B., a to v podiele 1 k celku. Svoj návrh odôvodnila tak, že s odporcom dňa 6.10.2007 uzavrela
manželstvo, pričom pred uzavretím manželstva žili asi štyri roky v druhovskom pomere. Odporca ešte

pred uzavretím manželstva nadobudol vlastnícke právo k parc. č. 265/2, na ktorú mu bolo Obcou Z.
ako stavebným úradom vydané dňa 11.10.2004 stavebné povolenie. K výstavbe rodinného domu došlo
na základe dohody účastníkov, pričom podľa tvrdení navrhovateľky v zmysle tejto dohody mala byť
podielovým spoluvlastníkom na postavenom rodinnom dome a to v podiele 1 k celku. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k výstavbe
rodinného domu došlo, že k nemu došlo na pozemku, ktorého výlučným vlastníkom je odporca.
Najpodstatnejšoubolaotázka,čimedziúčastníkmidošlokdohodeospoločnejvýstavberodinnéhodomu

a čo bolo obsahom tejto dohody, aké práva a povinnosti pre účastníkov tejto dohody vyplývali. Podľa
názoru súdu dohoda o spoločnej výstavbe je dvojstranný právny úkon, ktorý síce nie je ako konkrétny
zmluvný typ upravený v právnom poriadku Slovenskej republiky, avšak z jeho obsahu a účelu je
možné vyvodiť základné náležitosti takéhoto právneho úkonu Prvostupňový súd za základné náležitostidohody o spoločnej výstavbe považoval:1/ predmet spoločnej výstavby - teda zjednotenie prejavov vôle
účastníkov v tom, čo bude predmetom spoločnej výstavby, 2/ stanovenie spôsobu a rozsahu, v akom
sa bude ten ktorý účastník podieľať na zabezpečení spoločnej výstavby, 3/ aké práva a povinnosti

účastníkomzuvedenejdohodyvyplývajú,t.j.akýbudespoluvlastníckyrežimkvznikajúcejnehnuteľnosti,
nakoľko v prípade absencie tejto zložky dohody je možné vyvodzovať, že podiely účastníkov takejto
dohody na spoločne vytváranej nehnuteľnosti sú rovnaké. Príbuzným zmluvným typom je dohoda o
spoločnej výstavbe bytu v bytovom dome uzavretá v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. Dohoda
o spoločnej výstavbe musí spĺňať aj náležitosti platného právneho úkonu, ktoré vyplývajú z §§ 34

a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd I. stupňa uzavrel a ohľadom na stanoviská
účastníkov konania a na záver odvolacieho súdu, že so svedeckých výpovedí je možné vyvodiť, že k
uzavretiudohodyospoločnejvýstavbedošlo.Potomposudzovalplatnosťtejtodohody.Vdanomprípade
na základe vykonaného dokazovania musel súd jednoznačne konštatovať, že dohoda účastníkov ako
dvojstranný právny úkon vyjadrujúci ich vôľu, nie je platným právnym úkonom a to vzhľadom na to, že
tento právny úkon nebol určitý. Zo svedeckých výpovedí podľa názoru odvolacieho súdu vyplynul záver,

že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody, avšak z ostatných zistených skutočností súdu vyplynulo,
že táto dohoda nebola dostatočne určitá vzhľadom na absenciu presnej dohody spočívajúcej v otázke
kto z účastníkov sa akým spôsobom bude podieľať na financovaní spoločne budovanej nehnuteľnosti.
Obsah svedeckých výpovedí smeroval k preukázaniu existencie dohody, ostatné vykonané dôkazy
existenciu dohody v časti spoločného financovania vyvracali. Hlavnými dôkazmi bolo to, že stavba bola z

prevažnej miery financovaná z hypotekárneho úveru, kde bol jediným dlžníkom odporca. Navrhovateľka
nefigurovala ani len ako spoludlžníčka, navyše v prípade hypotekárneho úveru odporcovi ručili jeho
rodičia svojou vlastnou nehnuteľnosťou. Čo sa týka prvej základnej náležitosti dohode o spoločnej
výstavbe nebola spornou , že išlo o konkrétny typ rodinného domu podľa projektovej dokumentácie.
Existenciu a dohodu ohľadne druhej základnej náležitosti súd nemal za preukázanú, nakoľko z

vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že stanoviská oboch účastníkov konania v otázke
finančného a materiálneho zabezpečenia výstavby sú tak rozdielne, že ak by medzi nimi existovala
jednoznačná dohoda ohľadne zabezpečenia výstavby rodinného domu, k takýmto nezrovnalostiam
by nemohlo dôjsť. Rodinný dom bol z veľkej časti financovaný z hypotekárneho úveru, kde ako
dlžník figuruje iba odporca a tento úver bol zabezpečený záložným právom na byt vo vlastníctve jeho

rodičov. Ak malo dôjsť k dohode o spoločnej výstavbe, prečo na uvedenej hypotekárnej zmluve chýbala
aj navrhovateľka. Ďalšie skutočnosti svedčiace o neexistencii dojednania o spoločnom financovaní
nehnuteľnostivyplývajúajztoho,ženavrhovateľkasúdupredložilaniekoľkofaktúr,ktorýmipreukazovala
vlastné investície do nehnuteľnosti: tvárnice YTONG, konštrukciu strechy, kotol a kúrenárske práce,
prípadne škridla na strechu. Všetky tieto stavebné položky boli hradené z hypotekárneho úveru.

Navrhovateľka nepochybným spôsobom nepreukázala ani investíciu finančných prostriedkov získaných
z predaja svojho bytu v hodnote 500 000,- Sk.Súd poukázal na rozporné tvrdenia samej navrhovateľky a
taktiež vypočutých svedkov, ktorých navrhla navrhovateľka :P. Q., J. Q., O. W. a O. V., kde navrhovateľka
a svedkovia na jednej strane potvrdzovali uzavretie dohody o spoločnej výstavby rodinného domu a na
druhej strane sa vyjadrovali tak, že navrhovateľka mala spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 nadobudnúť

po dokončení domu. Navrhovateľka to tak isto uviedla vo svojej výpovedi dňa 5.5.2009 a na pojednávaní
dňa 21.4.2011. Súdu z toho vyplynul záver, že ústna dohoda uzavretá medzi účastníkmi smerovala
skôr k uzavretiu dohody o budúcej darovacej zmluve, než k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe.
Navrhovateľka potvrdila, že v čase započatia výstavby nebolo obsahom jej vôle vlastniť vytváranú
vec - nehnuteľnosť - ale až po jej dokončení nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na tejto veci a to z

titulu darovania. Poukázaním na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a odsek 3 prihliadol súd
na zrejmú vôľu navrhovateľky v čase rozhodnom pre posúdenie obsahu ňou urobeného úkonu. Ak
by medzi účastníkmi konania existovala dohoda o spoločnej výstavbe, mohli účastníci konania dať
zapísať vznikajúcu stavbu záznamom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 34 ods. 1
katastrálneho zákona. Poukázajúc na ust. § 34 a § 37 Občianskeho mal súd za to, že medzi účastníkmi

nedošlo k uzavretiu platného právneho úkonu a to dohody o spoločnej výstavbe, pretože vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi nimi došlo k určitému a zrozumiteľnému usporiadaniu
vzájomných vzťahov vyplývajúcich z výstavby rodinného domu. Neurčitosť pritom podľa názoru súdu
spočíva v nedostatočnom precizovaní a konkretizovaní okolností financovania stavby a nedostatočnej
konkretizácii prejavu vôle navrhovateľky. Poukazujúc na § 80 písm. c/ O.s.p., súd musel stotožniť s

argumentáciou odporcu, že navrhovateľka v konaní neosvedčila naliehavý právny záujem, nakoľko
účelom a sledovaným zámerom, ktorý sleduje v tomto konaní nie je nadobudnúť spoluvlastnícky podiel
k rodinnému domu a s tým spojené práva vlastníka, ale domôcť sa finančnej hodnoty zodpovedajúcej
tomuto spoluvlastníckemu podielu. Sama navrhovateľka pripustila, že nie je ohrozená vo výkone jednejzo zložiek vlastníckeho práva a nie je jej bránené užívať nehnuteľnosť. Jej zámerom nie je nadobudnúť
práva spoluvlastníka nehnuteľnosti a podieľať sa na jej užívaní, ale jej úmyslom je nadobudnúť finančnú
hodnotu. V danom prípade preto navrhovateľka mala podať návrh na zaplatenie ňou požadovanej

hodnoty jej prípadného spoluvlastníckeho podielu, v ktorom by sa ako predbežná otázka riešila otázka
existencie jej spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd I stupňa konštatuje v závere, že rozhodol
na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Samostatne ďalšie dôkazy vo veci nevykonával a to s
prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj právo účastníkov na spravodlivé a
nestranné prejednanie veci. Podľa § 142 ods 1 O.s.p rozhodol o trovách konania a odporcovi ako

procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na plnú náhradu trov konania v sume 8.325,61 €. Trovy
pritom pozostávajú z 16 a 1/4 úkonov po 403,34 € + 9x rež. paušál po 6,95 € + 3 x režijný paušál po
7,21 € + 4 x režijný paušál po 7,41 €; k trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za stratu času v
roku 2009 za 10 polhodín po 11,59 €; v roku 2010 za 8 polhodín po 12,02 €; v roku 2011 za 8 polhodín
po 12,35 €. K tejto sume je potrebné pripočítať DPH za 12 úkonov v rokoch 2009 a 2010 v sadzbe 19%
a za 4 a 1/4 úkonu v roku 2011 v sadzbe 20%, nakoľko právny zástupca odporcu je platcom DPH.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
vidí v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázala na chybné určenie základných náležitostí zmluvy o spoločnej výstavbe, ktoré si určil

prvostupňový súd tak ako pri predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí, keď odvolací súd poukázal na to,
že tieto nie sú podstatným obsahom dohody o založení podielového spoluvlastníctva. Podľa všeobecnej
akceptovanej judikatúry vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo na základe dohody vznikne vtedy, ak z
jej obsahu a s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti je zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť
spoluvlastnícky vzťah. Prvoradým je posúdenie tiež vzťahu účastníkov konania v čase začatia realizácie

výstavby, účastníci boli partnermi od roku 2000, niekoľko rokov spolu žili ako druh a družka, viedli
spoločnú domácnosť najskôr u matky navrhovateľky, potom v garsónke, ako navrhovateľka udáva,
ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve. Z viacerých výsluchov svedkov jednoznačne vyplýva, že išlo
medzi nimi o partnerský vzťah, bez konfliktov, plánovali spoločnú budúcnosť a nakoniec to aj potvrdzuje
tá skutočnosť, že 06.10.2007 uzavreli manželstvo. Keď sa garsónka stala nevyhovujúcou pre nich,

navrhovateľka tvrdí, že začali zvažovať rôzne alternatívy riešenia ich bytovej otázky a vtedy dostal
odporca v roku 2004 darom pozemok od svojej babky a rozhodli sa, že spoločne postavia dom. So
stavbou rodinného domu boli spojené nemalé výdavky. Časť finančných prostriedkov mali našetrených,
odporca si zobral na svoje meno úver, avšak tento bol splácaný z finančných prostriedkov navrhovateľky.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stanoviská oboch účastníkov v otázke financovania a

materiálneho zabezpečenia výstavby sú odlišné. Ide však o sporové konanie a odporca účelovo popieral
tvrdenia navrhovateľky s cieľom zabrániť jej oprávneného nároku. Preto nie je možné z rozdielnych
tvrdení účastníkov vyvodiť záver výlučne v prospech odporcu. Ak sa bráni odporca tým, že ak mal byť
v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom, tak mala navrhovateľka vystupovať v úverovom vzťahu
ako ručiteľka, tak s týmto názorom sa stotožnil aj súd prvého stupňa. Bola výstavba rodinného domu

z veľkej časti financovaná z hypotekárneho úveru, kde ako dlžník vystupuje odporca, čo existenciu
spoločného financovania vyvracia, tak navrhovateľka v odvolaní poukázala na to, že to nemá žiadnu
relevanciu, pretože práve odporca trval na tom, že aby ona nevystupovala ako ručiteľka - spoludlžníčka.
Podstatné však nie je, kto vystupuje v úverovej zmluve ako dlžník, najpodstatnejšie je, kto tie úverové
splátky splácal a touto osobou bola navrhovateľka. Výplata odporcu bola poukazovaná na iný účet

vedený v I.. Uvedené skutočnosti potvrdil aj na pojednávaní 22.09.2011 priamo odporca a súd túto
skutočnosť nijakým spôsobom v rozhodnutí nespomenul a nevysporiadal sa s ňou. Pre finančnú
náročnosť stavby rodinného domu bolo potrebné, aby navrhovateľka predala garsónku, ktorú mala vo
výlučnom vlastníctve za sumu 500.000 Sk, ktoré prostriedky boli tiež investované do stavby rodinného
domu. Už len skutočnosť, že navrhovateľka splácala splátky úveru na meno odporcu vyplýva záver, že

musela mať istotu, že rodinný dom bude v podielovom spoluvlastníctve, pretože inak by neuhrádzala z
vlastných finančných prostriedkov úver odporcu a garsónku by nikdy nepredala. Sám odporca tvrdil, že
z nákladov vo výške 2.000.000 Sk investoval do stavby titulom hypotekárneho úveru 700.000 Sk, ktorý
však splácala navrhovateľka, ďalej pôžičku od rodičov vo výške 300.000 Sk, vlastné úspory 100.000 Sk.
Zvyšok peňažných prostriedkov nevydokladoval a tento rozdiel tvorí vlastné prostriedky, ktoré poskytla

navrhovateľka 500.000 Sk za predaj garsónky a 150.000 zo stavebného úveru a medziúveru vo výške
73.949,20 Sk a úspor vo výške 100.000 Sk. Odporca investície popieral, nepreukázal však opak, že bol
dostatočne majetný, aby sám dom zo svojich financií postavil. Takto skutkového stavu navrhovateľka v
odvolaní poukazuje, že je nelogické dospieť k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o rozsahuv akom bude ten ktorý účastník sa podieľať na zabezpečení spoločnej výstavby. Tiež aj k takému záveru,
aby výstavbu rodinného domu organizoval a osobne sa na nej podieľal výlučne aj finančne len odporca.
Navrhovateľka však pripomína samotné vyjadrenie odporcu, ktorý potvrdil, že mal záujem spoločne s

ňou užívať dom. Vo veci vypočutí svedkovia potvrdili to, že zámerom oboch bolo spoločne budovať
rodinný dom, žiť v ňom následne a na organizovaní stavebných prác sa zúčastňovali obaja účastníci
podľa svojich možností a schopností a stavba bola realizovaná z prostriedkov oboch. Navrhovateľka
v odvolaní tiež namieta nesprávne poukázanie prvostupňového súdu na uzavretie dohody o spoločnej
výstavbe. Keď vyhodnocoval súd prvého stupňa, že dohoda je neplatným právnym úkonom vzhľadom

na jej neurčitosť. Nestotožňuje sa s poukazom na tieto skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že obaja účastníci podľa svojich možností sa podieľali na výstavbe rodinného domu po finančnej i
osobnej stránke a slovné spojenie presnej dohody, ktoré použil súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku je skresľujúce, metúce, nakoľko k presnej dohode pred začatím výstavby ani nemohlo prísť.
Účastníci boli druhom a družkou, spoločne hospodárili a realizovali spoločnú výstavbu. Primárnou
vôľou účastníkov konania bolo založiť podielové spoluvlastníctvo, pričom spôsob akým tento stav

bude zapísaný v katastri nehnuteľnosti nie je rozhodujúce. Takisto navrhovateľka namieta nesprávne
zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu, keď sa súd stotožnil s argumentáciou odporcu. Súd aj
odporca tvrdil, že navrhovateľka nie je ohrozená na výkone jednej zo zložiek vlastníckeho práva, a teda
nie je jej bránené užívať predmetnú nehnuteľnosť. Uvedené tvrdenia nie sú správne, pretože podľa
navrhovateľkyjejnaliehavýprávnyzáujembolpreukázaný.Naurčení,žejepodielovouspoluvlastníčkou,

nakoľkoakopodielováspoluvlastníčkaniejezapísanánalistevlastníctvaazmenyvzáznamochkatastra
je možné dosiahnuť iba dohodou medzi účastníkmi konania alebo na základe rozhodnutia súdu. Nemá
teda žiaden právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, nemôže vykonávať ďalšie práva ako
spoluvlastníčka. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu
môže stať aj navrhovateľka, a preto je nesprávny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa

domáha len finančnej hodnoty. Na ostatok navrhovateľka poukázala na to, že keď vypočutí svedkovia,
rodinní príslušníci odporcu tvrdili, že nemali vedomosť o tom, že mal byť rodinný dom v podielovom
spoluvlastníctve, neznamená to, že takáto dohoda neexistovala. Rodinní príslušníci a spoloční priatelia
však tvrdia, že prišlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a nie je možné pripustiť
dôkaz opaku. Treba prihliadať na svedecké výpovede spoločných priateľov, známych, ktorí sa dokonca

podieľalinastavberodinnéhodomupredmetnejnehnuteľnosti.Účelovéazavádzajúcetvrdeniaodporcu,
že to neboli jeho známi neobstoja, pretože mali rovnaký okruh kamarátov. Práve výpovede spoločných
známych, súd musí hodnotiť najobjektívnejšie a prihliadnuť na ne. Tieto osoby môžu mať vedomosť
aký vzťah je medzi navrhovateľkou a odporcom, ako prebiehal proces výstavby, ako riešili finančné
záležitosti, najobjektívnejšie. Odporca iba účelovo spochybňoval relevanciu výpovedí týchto svedkov,

keď nevypovedali v jeho prospech. Navyše produkovali odporca so svojou matkou aj umelo vytvorené
dôkazy, čo bolo aj preukázané čestným prehlásením J. na pojednávaní, keď potvrdila, že k podpísaniu
bola dotlačená matkou odporcu. Vyhlásenie bolo napísané právnou zástupkyňou odporcu pre potreby
tohto konania. S poukazom na ust. § 120 O.s.p. v odvolaní poukazovala navrhovateľka tiež na to, že
nielen účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy ako účastníci navrhujú, ak je ich vykonanie nevyhnutné. Preto toto ustanovenie
dáva možnosť súdu prelomenie zásady kontradiktórnosti civilného konania a možnosť vykonania
dôkazov nad rámec návrhov účastníkov, ak má za to, že pre úplné zistenie skutkového stavu je toto
nevyhnutné.Aksúdprvéhostupňatútomožnosťnevyužil,napriektomu,žemalpotrebuďalšiuvykonania
dôkazov nezabezpečil tak spravodlivosť súdneho konania a nedbal dôsledne v zmysle ust. § 2 O.s.p. na

zamedzenie porušovania práv a právo chránených záujmov navrhovateľky. Pokiaľ sa jedná o odvolanie
v časti výroku o trovách konania, tak poukázala navrhovateľka, že sú prvého stupňa mal za úkony
právnej služby vykonané v čase od 01.06.2009 určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
ako 1/13-inu z výpočtového základu pre výpočet trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Jeden úkon sa neodvíja od hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko

účastníkom sú fyzické osoby a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Nie
je možné analogicky použiť ustanovenie § 10 ods. 5 citovanej vyhlášky, pretože v tomto prípade nejde
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
priznal náhradu trov advokátskeho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 650/2004 Z.z. v jej znení účinnom
do 01.06.2009. Z prebiehajúceho konania je však zrejmé, že úkony právnej pomoci boli poskytované

aj v čase po 01.06.2009 a nemali byť priznané vo výške predchádzajúcej úpravy. Na záver odvolania
poukázala navrhovateľka na posúdenie určenia, či to právny vzťah je alebo právo je alebo nie je v zmysle
ustanovenia§80písm.c)O.s.p.Trebapreukázaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníajenajmävtedy,ak
by bez jeho určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postaveniesa stalo neistým (Zborník stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu
ČSSR 1970 až 1983 zväzok IV. strana 176). Ďalej v závere poukázala navrhovateľka tiež na rozhodnutie
R16/93 o posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou, kde stačí o dohode,

ktorá nemusí byť písomná, že z jej obsahu je zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah,
preto navrhovateľka vzhľadom na všetky okolnosti a skutkové zistenia navrhuje zmeniť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a rozhodnúť v zmysle návrhu a určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v podiele jednej polovice a jednej polovice odporca a zaviazať pritom k náhrade trov
prvostupňového konania a odvolacieho konania neúspešného odporcu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, poukázal na
to, že v konaní boli správne navrhovateľkine tvrdenia, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky
podiel, prečo potom 21.04.2011 na pojednávaní uviedla, že dohoda bola taká, že po svadbe pôjdu
pol na pol a že polovicu rodinného domu jej daruje. Ak však v odvolaní uvádza, že ak by medzi
účastníkmi neprišlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva, ako odporca deklaruje, nemal by

dôvod navrhovateľke polovicu domu darovať. Ak by existoval spoluvlastnícky vzťah k rodinnému domu,
prečo mal dôjsť k darovaniu niečoho, čo už údajne navrhovateľka vlastnila. Ak by však účastníci chceli
založiť pred začatím výstavby spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, ako sa dá logicky vysvetliť,
prečo nevybavovali všetky povolenia potrebné na začatie výstavby rodinného domu na mená oboch
účastníkov a prečo sa nedohodli o darovaní pozemku pod rodinným domom v prospech navrhovateľky.

Z výpovede P. Q. vyplýva, že bol svedkom, keď sa dohodli, že po sobáši a dostavaní sa prepíše dom
tak, že polka bude jeho sestry a polovica odporcu. W. Q. tiež povedala, že odporca vyhlásil, že po
tom, čo sa dom skolauduje, jeho polovicu daruje navrhovateľke. Svedkyňa W. uviedla, že aký bude
spoluvlastnícky režim nehnuteľnosti, vyjadril aj odporca a malo to byť pol na pol. Svedkyňa Mgr. O.
V. uviedla, že zhodne účastníci uviedli, že sa rozhodli pre stavbu a že to bude ich spoločný dom

a po jeho dokončení odporca navrhovateľke daruje podiel. Nielenže navrhovateľka svoje tvrdenia o
existencii dohody o založení podielov spoluvlastníctva, poprela svoju výpoveď, potvrdili aj svedkovia,
že bude existovať nejaká dohoda o budúcej darovacej zmluve, preto sa odporca stotožňoval s právnym
názorom prvostupňového súdu, že ústna dohoda medzi účastníkmi skôr smerovala k dohode o budúcej
darovacej zmluve, než uzavretiu spoločnej výstavby. K vytváraniu akýchsi umelých dôkazov odporca

uviedol, že vyjadrenie pani J. zo dňa 03.09.2010 pani J. podpísala sama svedeckou výpoveďou, aj
potvrdila, že neskôr vydala úplne iné protichodné písomné vyhlásenie, nie je možné pripisovať na ťarchu
odporcu. Financovanie zo strany navrhovateľky a celkové financovanie s poukazom na náklady vo
výške 2.000.000 Sk a investovanie odporcu, ako tvrdí navrhovateľka v odvolaní, je zavádzajúce, pretože
rozpočtové náklady síce boli vo výške 2.000 000,- Sk, ale v prípade, že pôjde o stavbu dodávateľským

spôsobom, no však navrhovateľka nemá ani len vedomosť, že stavba bola postavená svojpomocne, a
nie dodávateľsky. V rozpočte stavby projektant uvádzal rozpočet pre prípad, že stavbyvedúci postavia
dom svojpomocne vo výške 1.445.000 Sk. Odporca preukázal, že si zobral hypotekárny úver 700.000
Sk, rodičia mu požičali 300.000 až 400.000 Sk a do stavby vložil úspory 100.000 Sk, že navrhovateľka
vložila do stavby sumu 150.000 Sk z úveru. Odporca tieto skutočnosti teda v konaní preukazovať

nemusel ako zdroj svojich prostriedkov vo výške 900.000 Sk. Preukázal, že mnohé práce si zabezpečil
prostredníctvom výpomoci rodinných príslušníkov, avšak nebolo preukázané to, že by navrhovateľka
vložila financie z predaja garsónky do stavby. Jednoznačne vyplýva, že svedkovia nepotvrdzujú, že by
došlo k odovzdaniu peňazí z predaja garsónky navrhovateľke alebo odporcovi. Podľa zmluvy kúpna
cena bola uhradená v dvoch splátkach, 250.000 Sk bola zaplatená 29.12.2006 a druhá 15.02.2007 a

navrhovateľka nepreukázala, že v období od 29.12.2006 nakúpila stavebný materiál na zariadenie domu
v hodnote 250.000 Sk. Pokiaľ sa jedná o financovanie z mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru
vo výške 150.000 Sk + 73.949,20 Sk, k tomu uviedol odporca vo vyjadrení, že navrhovateľka nedostala
od PSS, a.s. 2 úvery, ale išlo o poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 150.000 Sk, ktorý sa po
splneníurčitýchpodmienokmenilnaúvervovýške73.949,20Sk.Zozmluvyomimoriadnommedziúvere

a stavebnom úvere č. 2287932102 a č. 2287932401, uzavretej 20.04.2007 vyplýva, že navrhovateľka
vložila do stavby domu zo sumy prostriedkov získaných z PSS, a.s. iba sumu 150.000 Sk, za ktorú bola
nakúpená kuchynská linka a suma 73.949,20 Sk bola vložená na účet PSS, a.s. ako jedna z podmienok
priznania úveru vo výške 150.000 Sk. To znamená, že tvrdenia navrhovateľky o finančnom vklade do
stavby rodinného domu neboli preukázané. Naopak, odporca objektívnymi dôkazmi preukázal svoje

tvrdenia, ktoré sú hodnovernejšie. Pokiaľ sa jedná o splácanie hypotekárneho úveru navrhovateľkou,
tak je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obaja účastníci sa dohodli, že z odporcovho príjmu, ktorý bude
poukazovaný na účet v inej banke, ako bola banka financujúca hypotekárny úver, sa budú uhrádzať
náklady na vedenie domácnosti, ošatenie, osobné potreby účastníkov a z príjmu navrhovateľky, ktorámala vedený účet v rovnakej banke ako bola banka poskytujúca hypotekárny úver, sa budú vykonávať
splátky úveru. Ani jeden z účastníkov netvrdil v konaní, že došlo k dohode o tom, že odporca zobral úver
a tento úver bude splácať. Navrhovateľka, obaja potvrdili, že došlo medzi nimi k dohode o uvedenom

spôsobe, ako budú nakladať s príjmami. Odporca teda má za to, že prvostupňový súd správne uviedol,
že nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k určitému a zrozumiteľnému usporiadaniu
vzájomných vzťahov, vyplývajúcich z výstavby rodinného domu. Správne prvostupňový súd vyhodnotil,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané existencia dohody, ktorá by vykazovala znaky určitého
zrozumiteľného platného právneho úkonu. Preto sa stotožňuje odporca s názorom súdu prvého stupňa

aj s tým, že na rozhodnutie vo veci samej nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa jedná o
časť odvolania v trovách konania, ak namieta navrhovateľka, že prvostupňový súd mal za úkony právnej
služby vykonané od 01.06.2009 určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
v tejto veci, ako 1/13-inu výpočtového základu pre výpočet trov právneho zastúpenia, tak poukázal na
ustanovenie § 11 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2009. Podľa jeho názoru hodnotu veci
v tomto konaní treba určovať podľa § 10 ods. 2 v platnom znení a novelizované ustanovenie § 11

ods. 1 neplatí v prípadoch zrušenia vyporiadania podielového vlastníctva z toho dôvodu, to analogicky
neplatí aj pre určenie podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka podľa názoru odporcu nepreukázala
naliehavý právny záujem na určení, vypovedala, že nemá záujem nehnuteľnosť užívať, ale má záujem
na vyporiadaní spoluvlastníctva. S poukazom na túto skutočnosť, že navrhovateľka buď zavádza súd
nepravdivýmitvrdeniami,ktorýchnepravdivosťodporcapreukázalobjektívnelistinnýmidôkazmiodtretej

osoby, alebo svoje tvrdenia opiera o svedecké výpovede svedkov, ktorí neboli nezaujatí, keďže išlo o
navrhovateľkiných príbuzných a priateľov. Svedkovia si len z reprodukovaného obsahu udalostí urobili
svoj subjektívny názor, ako aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka svedkov vo vyjadrení jej
právneho zástupcu na harmonický vzťah, ukončila opustením spoločnej domácnosti z dôvodu, že nebola
evidovaná na liste vlastníctva, pritom v užívaní rodinného domu jej nikto nebránil, ktorá skutočnosť

nepotvrdzuje jej nezištnosť a úmysel. Navrhuje odporca odvolaciemu súdu vecne správny rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť a nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 8.325,61 eur a náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 493,16 eur, ktoré spočívajú v úkonoch v roku 2012 vyjadrenie k
odvolaniu a paušálna suma za úhradu určených výdavkov v roku 2012, spolu 434 eur plus 20 % DPH,
čo je spolu 493,16 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods.
1 O.s.p., po tom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p.
a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

O.s.p. ani na jeho zrušenie podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p.

Vlastníctvo k novej zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba,
niejerozhodujúcekomuboloadresovanérozhodnutieostavebnompovoleníapriposúdenívlastníckych
a iných právnych vzťahov ku stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať

z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná založí
spoluvlastníctvo len vtedy, ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah.
Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli o výške spoluvlastníckych podielov (R16/83 Sb.). Konečne
treba uviesť aj to, že vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie je pre nadobudnutie
vlastníctva ku stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je umiestnená.

Stavebníkomjeosoba,ktorásafaktickypodieľanazveľadenístavby,akniejezdohodyalebozokolností
zrejmé, že táto osoba len pomáha inému.

Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva, kto má na inej stavbe postavenej spoločnou

činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o
veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že
účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. tým, že veľkosť podielu bude závisieť
od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavaní stavby. Ak podiely spoluvlastníkov

neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 137 ods. 2 O.z.). Z uvedeného je zrejmé, že pre posúdenie
otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb,
je rozhodujúca dohoda medzi nimi obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov, nemusí mať
písomnú formu a z obsahu musí byť zrejmé, že účastníci dohody aj s prihliadnutím na ďalšie okolnostisledovali zámer založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Nie je potrebné, aby sa účastníci vopred
dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa a jeho záver o tom, že zákonnými náležitosťami dohody o
spoločnej výstavbe teda zjednotenie prejavu vôle účastníkov o tom, čo bude predmetom spoločnej
výstavby, stanovenie spôsobu a rozsahu, v akom bude ten-ktorý z účastníkov sa podieľať na
zabezpečení spoločnej výstavby a aké práva a povinnosti účastníkov z uvedenej dohody vyplývajú,
tzn. aký bude spoluvlastnícky režim k vznikajúcej nehnuteľnosti bez ohľadu na režim, ktorý vyplýva z

príslušných právnych predpisov a poukaz na príbuzný zmluvný typ ako je dohoda o spoločnej výstavbe
bytu, bytovom dome, uzavretá v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. na daný právny
úkon, keďže nie je konkrétny daný zmluvný typ upravený v právnom poriadku Slovenskej republiky, hoci
súd poukazuje, že už vo svojom rozhodnutí 23 Co/41/2010-394 zo 16.06.2010 uviedol, že nie je možné
aplikovať na daný právny vzťah práve k otázke uzavretia predmetnej dohody je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 137 ods. 2 OZ.

V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci žili v druhovskom pomere od roku
1998, spolužitie účastníkov bolo harmonické, bývali najskôr v rodinnom dome rodičov navrhovateľky,
potom v garsónke navrhovateľky a rozhodli sa postaviť rodinný dom, pretože odporca získal v roku 2004
darom od svojej babky pozemok. O tom, že v čase harmonického spolužitia sa rozhodli pre výstavbu

rodinného domu a ich vzťah bol vážny a plánovali spoločnú budúcnosť, potvrdzuje aj tá skutočnosť,
že 06.10.2007 uzatvorili manželstvo. Tieto skutočnosti sú nesporne vyvrátením tvrdeného názoru
odporcu, že sa nejednalo medzi nimi o vážny vzťah a jeho tento názor treba považovať len za účelový.
K preukázaniu vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je dohoda uzavretá medzi dotknutými osobami o založení spoluvlastníckych

vzťahov. Je nepochybné, a vyplýva aj z rozhodnutia R16/1983 ako i zo znenia ustanovenia § 137 ods.
2 OZ, že táto dohoda nemusí byť písomná, pričom nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred
dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Jednoznačne však musí byť
z obsahu dohody zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. Takisto nie je rozhodujúce pre posúdenie, či vzniklo

podielové spoluvlastníctvo, na koho meno je stavebné rozhodnutie, prípadne kolaudačné rozhodnutie.
Spoločnú stavbu uskutočňuje viacero osôb a o vlastníctve v novovytvorenej stavbe výslovnú dohodu
neuzavreli, pričom z okolností vecí nevyplýva, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorého z
týchto osôb, nemožno vylúčiť zámer, že stavebníkmi v občiansko-právnom zmysle sú všetky tieto osoby.
Jednoznačne ide o prípady, keď viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutočňuje stavbu za

účelom jej spoločného užívania, podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou, ak okolnosti veci ohľadom na
spoluvlastníckych vzťahoch k stavbe nevyplýva niečo iné.( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 2Cdo/1174/2011).

Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy podľa ustanovenia § 132 O.s.p. jednotlivo
i v ich súhrne, hoci boli zistené výpoveďami rozhodujúce skutočnosti správne. Vyhodnotenie dôkazov,
ustálenie zisteného skutkového stavu bolo zo strany súdu prvého stupňa nesprávne. Súd prvého stupňa
poukázal, že s prihliadnutím na rozdielne stanoviská účastníkov konania a na závery odvolacieho súdu,
že zo svedeckých výpovedí je možné vyvodiť, že k uzavretiu dohody o spoločnej výstavbe došlo,

je potrebné vzhľadom na námietku odporcu posúdiť platnosť tejto dohody. Uzavrel, že vyplynul mu
z toho záver, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody, avšak z ostatných zistení skutočnosti
vyplynulo,žetátodohodabolanedostatočná,neurčitá,hlavnepreabsenciupresnejdohodyspočívajúcej
v otázke, kto z účastníkov sa akým spôsobom bude podieľať na financovaní spoločnej budovanej
nehnuteľnosti. Poukázal, že stavba bola z prevažnej miery financovaná z hypotekárneho úveru,

ktorým jediným dlžníkom bol odporca, navrhovateľka nefigurovala ako spoludlžníčka a odporcovi
ručili pri tomto hypotekárnom úvere jeho rodičia svojou vlastnou nehnuteľnosťou. Odvolací súd
poukazuje však na nesprávne vyhodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. Pre posúdenie
platnosti dohody preňho bolo postačujúce vyhodnotiť vzniknutú dohodu ako neplatný právny úkon,
vzhľadom na nepresnosť a neurčitosť v otázke financovania spoločne vybudovanej nehnuteľnosti,

kto sa akým spôsobom bude podieľať na financovaní. Odvolací súd poukazuje, že už ako bolo
predtým uvedené, aplikácia ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. na daný právny vzťah nie
je možné ani analogicky, pretože posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej
stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné aplikovať ustanovenie § 137ods. 2 OZ už s poukazom na spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu R16/1983. Pre posúdenie
vzniku podielového spoluvlastníctva preto bolo potrebné zistiť len, že z obsahu dohody, ktorá nemusí
byť písomná, ani sa nemusia účastníci vopred dohodnúť o veľkosti spoluvlastníckych podielov, musí

byť len zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej stavbe. Nie je
potrebné, aby došlo k dohode, akým spôsobom a v akom rozsahu sa bude ten-ktorý účastník podieľať
na zabezpečení spoločnej výstavby, ako to prvostupňový súd uzatváral vzhľadom na analogické
aplikovanie ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. Navyše je potrebné poukázať aj na spôsob
financovania, pretože prvostupňový súd dával dôrazný hlavný dôkaz na tomto rozsahu a spôsobe

financovania z hypotekárneho úveru, kde jediným dlžníkom bol odporca. Prvostupňový súd však vôbec
nevyhodnotil základnú skutočnosť platenia tohto hypotekárneho úveru, čo nemohol spochybniť ani sám
odporca, nijakým spôsobom to nevyvrátil počas konania, pretože hypotekárny úver bol uzatvorený iba s
odporcom ako dlžníkom, skutočnou platiteľkou hypotekárnych splátok tohto hypotekárneho úveru bola
však navrhovateľka, ktorej finančné prostriedky pre splácanie hypotekárneho úveru boli poukazované
priamo zo mzdy navrhovateľky. Táto skutočnosť nemôže byť vyvrátená ani poukazovaním na určitú

dohodu spolufinancovania počas spoločného bývania, že z účtu odporcu budú hradené ostatné výdavky
ich spoločnej domácnosti. Je jednoznačné, že zrážky zo mzdy na splátky hypotekárneho úveru boli
vykonané zo mzdy navrhovateľky, tzn., že hlavný dôkaz, že stavba bola z prevažnej miery financovaná
z hypotekárneho úveru, kde jediným dlžníkom bol odporca, však nesvedčí o reálnom financovaní tohto
hypotekárneho úveru odporcom. Naopak, zrážky boli vykonávané zo mzdy navrhovateľky.

Ak sa zaoberal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí rozpornými tvrdeniami samotnej navrhovateľky,
ako aj svedkov P. Q., J. Q., O. W., či O. V., navrhovateľka, ako aj svedkovia na jednej strane
mali potvrdzovať uzavretie dohody o spoločnej výstavbe rodinného domu, na druhej strane sa však
vyjadrovali, že navrhovateľka mala získať spoluvlastnícky podiel jednej polovice po dokončení domu

darovaním, že treba prihliadnuť podľa ustanovenia § 35 ods. 1 OZ a ods. 3 na zrejmú vôľu navrhovateľke
v čase rozhodnom pre posúdenie obsahu ňou urobeného úkonu, že ak by existovala dohoda, tak by
účastníci konania mohli dať zapísať túto stavbu záznamom podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho
územia, a účastníci tak nevykonali. K tomu je potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd vôbec
nevyhodnotil dôkazy, o ktoré vykonal výpoveďami svedkov vypočutých v priebehu konania, hoci v

odôvodnení jeho rozhodnutia tieto dôkazy uvádzal v súhrne vykonaných dôkazov.

Odvolací súd poukazuje na výpovede vypočutých svedkov, ktorí jednak dosvedčili rozhodnutie
navrhovateľky a odporcu spoločne si postaviť rodinný dom, v ktorom mali spoločne bývať a tento
úmysel jednoznačne preukazoval vôľu účastníkov vytvoriť spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.

Svedkyňa S. V., ktorá pracovala s navrhovateľkou v Samsungu, bavili medzi sebou aj o súkromných
veciach a navrhovateľka jej povedala, ako chcú začať so stavbou, vybavovala veci týkajúce sa stavby,
nikdy však svedkyňa nebola prítomná pri tom, ako sa účastníci dohodli, ale vie, že investovali do
nehnuteľnosti. Aj svedkyňa U. F., ktorá bola priateľkou matky navrhovateľky, tvrdila o vzťahu účastníkov,
že začali spolu chodiť, keď mali 17 rokov, začali žiť v rodine navrhovateľky, potom rodičia navrhovateľke

kúpili garsónku a do tejto sa presťahovali, uvažovali ďalej o spoločnom bývaní a keď stará matka
odporcovi darovala pozemok. Účastníkom pomáhal otec navrhovateľky, ktorý síce pracoval v zahraničí,
ale snažil sa to kompenzovať finančne. Došlo k predaju garsónku a financie boli použité na dostavbu,
pretože povedala navrhovateľka, že potrebuje peniaze na zakúpenie kotla, podláh, aj financovanie
úveru si pamätala svedkyňa, že navrhovateľka ju informovala, akým spôsobom tento úver vybavuje, na

okolnosti s ním spojené K dohode uviedla, že vyplynula tá dohoda z celkovej situácie, lebo je nelogické,
že by niekto investoval čas a svoje finančné prostriedky do veci, ktorej by nebol vlastníkom. Svedkyňa
Mgr. S. B., ktorá pozná navrhovateľku od roku 2003, keď pracovala v Samsungu, tak vie, že mala s
odporcomvzťah,bývalispoločnevgarsónkeaplánovalispoločnúvýstavbunapozemku,ktorýodporcovi
bol darovaný, s tým, že sa po dokončení stavby stanú spoluvlastníkmi. Navrhovateľka mala založené

stavebné sporenie, odporca zobral úver, ktorý však splácal navrhovateľka, keďže ako zamestnanci
dostávali 13. a 14. Platy. O tom , že k dohode o výstavbe došlo, vie z rozprávania navrhovateľky, že
sa spoločne rozhodli postaviť dom a spoločne znamená to, že odporca mal pozemok a obaja si chceli
zlepšiť bývanie. Vzťah účastníkov charakterizoval svedok Q. Z. ako ľudí, ktorí sa majú radi. Pomáhal
účastníkom pri stavbe domu, konkrétne robil deku a pomáhal, ako sa ťahali múry, dával škridle atď.

Vie, že sa dom financoval z finančných prostriedkov z úveru, aj takých, ktoré mali svoje účastníci, napr.
z predaja garsónky. Bol priateľ oboch a keď boli vonku, z komunikácie vyplývalo, že účastníci mali
záujem stavať spoločne, ide o spoločný dom a podľa neho by bolo nelogické, ak by niekto financoval
do rodinného domu a chodil by pomáhať, keby ho nemal vlastniť. Aj z výpovede J. Q. vyplynulo, žekeď sa babka odporcu darovala stavebný pozemok po tom, čo najprv bývali účastníci v ich domácnosti,
keďže je matkou navrhovateľky, rozhodli sa kúpiť garsónku a keď nestačila táto garsónka na spoločné
bývanie, tak sa rozhodli stavať na darovanom pozemku. Jej nebohý manžel sa nemohol na stavbe

fyzicky podieľať, tak robil to finančne, zabezpečoval okrem toho aj brigádnikovTakisto potvrdila, že
predmetný úver, ktorý bol zobratý na dom, splácala navrhovateľka. K predaju garsónky vo výške 500.000
Sk potvrdila, že v hotovosti tieto peniaze odovzdali navrhovateľke a pokiaľ vie, urobila sa z toho kúpeľňa
a kompletné kúrenie s kotlom. Aj svedok Q. R. hovoril o priateľskom vzťahu k obom účastníkom a
o vedomosti, že sa rozhodli postaviť spolu dom, že im o tom hovorili. Dokonca zvažovali, aké zdroje

použijú na výstavbu, keďže im nevyšlo financovanie z fondu rozvoja bývania, rozhodli sa pre úver
na meno odporcu a ďalej to boli aj prostriedky zo stavebného sporenia navrhovateľky, z predaju jej
garsónky. Svedok uvádzal, že pri každej príležitosti rozprávali o tom, že bola medzi nimi dohoda, že
po ukončení stavby, po tom, čo do rodinného domu sa nasťahujú, budú jeho spoluvlastníkmi. Keďže
bol v priateľskom vzťahu k účastníkom, chodil im na stavbu pomáhať. Stretávali sa s účastníkmi ako
priatelia. Aj z výpovede svedkyne O. V. vyplynulo, že je to ich spoločná známa, že mala veľmi blízky

vzťah s navrhovateľkou, chodila do partie, kde boli účastníci, ide o okolnosti spolužitia účastníkov,
najprv u rodičov navrhovateľky, potom jej kúpili garsónku a keď bola nevyhovujúca pre veľkosť, tak
babka darovala odporcovi stavebný pozemok a rozhodli sa postaviť rodinný dom. Po tom, čo sa mal
skolaudovať, sa mala stať aj navrhovateľka jeho spoluvlastníčkou. Z debát vyplynulo, že chcú spoločne
stavať rodinný dom. Navrhovateľke aj pomáhala vybavovať, zisťovať podmienky úveru, navrhovateľka

pred ňou dohadovala majstrov, nákupy pre majstrov na sobotu, nedeľu, vie, že sa financovala aj čiastka
500.000 Sk z predaja garsónky, že za to bola urobená kúpeľňa. Takisto potvrdila, že výplata, aj 13. a 14.
plat boli investované do stavby od navrhovateľky, takisto mala vedomosť o splácaní poskytnutého úveru
navrhovateľkou. Krátko pojal z úst odporcu, že rodinný dom je jeho 15.09.2008 s matkou navrhovateľky.
Aj z výpovedí navrhovateľky vyplývalo, že z pozemku si nič nenárokuje, že sa dohodli na výstavbe

rodinného domu po tom, čo získal odporca tento stavebný pozemok darom od babky, rozhodli sa pre
úver, keďže mala jeden v I. O., k úveru bol vytvorený nový. Pôvodný zrušila, všetky financie mala na
starosti sama. Všetky zrážky sa vykonávali z jej mzdy. Pre úver sa rozhodli potom, čo fond rozvoja
bývania im nevyšiel. Poukázal tiež na to, že drevo splatil jej otec na strechu a okná. Potrebovali peniaze a
v roku 2007 padol návrh, aby predali garsónku a dokončili dom. Dohoda bola taká, že nikdy sa netvrdilo,

že len bude dom užívať, vždy to bolo tak, že budú vlastníci 50 na 50. Keď však došiel list vlastníctva,
tam bol uvedený len odporca, bola z toho sklamaná. Aj svedkyňa O. W., ktorá je tetou navrhovateľky,
poukázala na to, že účastníci mali od začiatku, ako začali spolu chodiť, pekný vzťah, bývali zo začiatku
u jej sestry, teda matky navrhovateľky, neskôr im jej sestra s manželom, čiže rodičia navrhovateľky kúpili
pre navrhovateľku garsónku, kde spolu bývali. Keď sa im naskytla príležitosť a získal odporca pozemok v

Z., tak začali stavať. Pokiaľ sa jedná o dohodu, že by mal byť vlastníkom iba odporca, tak to je vylúčené.
Brali to tak, že dohoda bola pol na pol a čo sa týka financovania stavby, tak k tomu sa vyjadriť nevedela.
K stretnutiam, kde sa riešila otázka ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa mal vyjadriť odporca, že
to má byť pol na pol, sa zúčastňovali jej manžel, jej matka, druhý syn, spoloční priatelia účastníkov
ako O. V., Q. Z.. Bolo to témou viacerých rodinných stretnutí. Pamätá si, ako potom aj navrhovateľka

vybavovala podklady, aby mohol byť pozemok vysporiadaný. Jej spoločná priateľka A. A. poukázala na
to, že má vedomosť o tom, ako navrhovateľkin otec kúpil garsónku, ktorá sa neskôr predala a začali
stavať účastníci spolu dom a mal byť v ich spoluvlastníctve každý v polovici. Podľa jej vedomosti sa
navrhovateľka podieľala na stavbe rodinného domu tak, že jej otec vybavil drevo na krov, po predaji
garsónky peniaze išli na stavbu rodinného domu, financovala aj z výplaty. Otec navrhovateľky jej sám

povedal, že prerušil stavbu záhradnej chatky v S. a ušetrené peniaze mohol vložiť do stavby účastníkov.
O dohode bola oboznámená v byte rodičov navrhovateľky, tam sa oni vyjadrovali, že účastníci stavajú
rodinný dom spoločne. Z rozhovorov vyplynulo, že je dohoda a bola aj svedkom, ako to sám odporca
povedal, že po nasťahovaní bude vlastniť každý sám polovicu domu. Hovorilo sa už počas stavby, že
každý bude mať polovicu. Účastníci počas spolužitia hospodárili s finančnými prostriedkami spoločne.

PriopätovnomvypočutísvedokP.Q.potvrdil,akostavalispoločnepotom,čobývalinajskôruichrodičov,
presťahovali sa do garsónky, rozhodli sa, že budú stavať, odporca od svojej starej mamy pozemok.
Všetky peniaze, ktoré navrhovateľka zarobila, investovali do stavby. Celá suma z predaja garsónky bola
poskytnutá na výstavbu. Jeho otec takisto zohnal drevo na krov. Vzťah účastníkov hodnotil ako veľmi
dobrý a prestal byť harmonický vtedy, keď odporca nechcel na navrhovateľku prepísať polovicu domu

a keď začalo toto konanie. Na ostatok aj vypočutím svedkyne X. J. sa odstraňovali nezrovnalosti v jej
čestnom prehlásení, uviedla, že vtedy mala ťažké životné obdobie, kontaktovala ju pani S., či by na súde
nepotvrdila, že jej manžel má vzťah s navrhovateľkou, S. chcela vedieť, odkedy sú spolu a vtedy bola
nahnevaná a prejavila ochotu pomôcť jej. Pani S. jej prehlásenie pripravila, ona ho zbežne prečítala.Neskôr si to nechala prejsť hlavou, kontaktovala sa s pani S., aby tam opravila dátumy. Kontaktovala
sa aj s právnou zástupkyňou, bolo jej však oznámené, že podpísané prehlásenie jej už nepredložia.
Následne kontaktovala navrhovateľku a vystavila ďalší doklad, že tie tvrdenia v pôvodnom tvrdení nie

sú pravdivé. Nepravdivé sú v tom, že o vzťahu navrhovateľky a jej bývalého manžela sa dozvedela asi
2 mesiace pred ich rozvodom, ktorý prebiehal v októbri 2009.

Odvolací súd teda vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p. a jednoznačne preukázali zámer a
vôľu účastníkov postaviť dom spoločne. Rozhodujúca je dohoda medzi nimi obsahom ktorej je založenie

spoluvlastníckych vzťahov, nemá písomnú formu ale z obsahu je zrejmé, že účastníci dohody aj s
prihliadnutím na ďalšie okolnosti (zabezpečenie úveru odporcom a jeho splácanie navrhovateľkou z jej
mzdy, dobrý, trvalý a partnerský vzťah, ktorý vyústil v manželstvo a plánovanie si spoločného bývania,
preukázané vypočutými svedkami ) sledovali zámer založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Tým
preukázaný práve vznik podielového spoluvlastníctva k domovej nehnuteľnosti a v zmysle ust. 137 ods.
2 O.Z. keďže sa účastníci sa vopred nedohodli o výške spoluvlastníckych podielov, sú rovnaké

Preto bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu I. stupňa s poukazom na ust. § 220 O.s.p. a preto určil,
že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu č. súpisné
XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. 265/5, druh stavby rodinný dom s garážou, zapísaný na
LV. č. XXXX na Správe katastra Šaľa, pre okres Šaľa, obec Z., kat. úz. Z., a to každý z nich v 1/2-ici.

Podľa ust § 224 ods. 1 s použitím ust § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách štátu, ktoré
boli vyplatené ako svedočné svedkyni O. V., tak, že odporca je povinný nahradiť trovy štátu 7,68 eur
na účet Okresného súdu v Galante, vedený v B. V. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Štát má podľa
výsledkov konania( pretože bo odporca neúspešný) proti odporcovi právo na náhradu trov , ktoré platil

Pokiaľ sa jedná o zaplatenie trov štátu vo výške 7,68 eur na účet Okresného súdu v Galante, tieto
trovy aj napriek neprávoplatnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa zaplatila navrhovateľka. Zloženie
tejto sumy na účet súdu je na č. l. 514 pol položkou 50D4/26/11 náhrada správnych nákladov, bude
musieť prvostupňový súd likvidovať tak, že ako neoprávnenú platbu navrhovateľke vráti.

Právny zástupca navrhovateľky si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 11 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z., a to príprava a prevzatie veci 09.10.2009 (1 úkon 53,49 eur + 6,95 eur paušál hotových
výdavkov)60,44eur,spísanieodvolaniazodňa10.11.2009(1úkon53,49eur+6,95eurpaušálhotových
výdavkov) 60,44 eur, účasť na pojednávaní dňa 16.06.2010 na KS TT (1 úkon 55,49 eur + 7,21 eur

paušál hotových výdavkov) 62,70 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.10.2010 na OS Galanta (1 úkon
55,49 eur + 7,21 eur paušál hotových výdavkov) 62,70 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.12.2010 na
OS Galanta (1 úkon 55,49 eur + 7,21 eur paušál hotových výdavkov) 62,70 eur, účasť na pojednávaní
dňa 21.04.2011 na OS Galanta (1 úkon 57 eur + 7,41 eur paušál hotových výdavkov) 64,41 eur, spísanie
záverečného vyjadrenia 09.06.2011 (1 úkon 57 eur + 7,41 eur paušál hotových výdavkov) 64,41 eur,

účasť na pojednávaní dňa 16.06.2011 na OS Galanta (1 úkon 57 eur + 7,41 eur paušál hotových
výdavkov) 64,41 eur, účasť na pojednávaní dňa 22.09.2011 na OS Galanta (1 úkon 57 eur + 7,41 eur
paušál hotových výdavkov) 64,41 eur, účasť na pojednávaní dňa 11.10.2011 na OS Galanta (1/4 úkon
14,25eur+7,41eurpaušálhotovýchvýdavkov)21,66eur,Spolu588,28eurplus20%DPH117,66spolu
705,94 eur. Ďalej náhrada za premeškaný čas v súlade s ust. § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách

a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 145,82 eur, a to 16.06.2010
Trnava (4 x 1/2 hodina /12,02 eur/ + 20 % DPH) = 57,70 eur, 26.10.2010 Galanta (1 x 1/2 hodina /12,02
eur/ + 20 % DPH) = 14,42 eur, 14.12.2010 Galanta (1 x 1/2 hodina /12,02 eur/ + 20 % DPH) = 14,42
eur, 21.04.2011 Galanta (1 x 1/2 hodina /12,35 eur/ + 20 % DPH) = 14,82 eur, 16.06.2011 Galanta (1 x
1/2 hodina /12,35 eur/ + 20 % DPH) = 14,82 eur, 22.09.2011 Galanta (1 x 1/2 hodina /12,35 eur/ + 20

% DPH) = 14,82 eur, 11.10.2011 Galanta (1 x 1/2 hodina /12,35 eur/ + 20 % DPH) = 14,82 eur. Ďalej
náhradu cestovných nákladov v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov vo výške 19,49 eur, a to Šaľa - Trnava a späť dňa 16.06.2010 (80 km x 6,7 (l) x
1,122 eur/l x 0,01 = 6,01 eur), Šaľa - Galanta a späť dňa 26.10.2010 (26 km x 6,7 (l) x 1,135 eur/l x 0,01
= 1,97 eur), Šaľa - Galanta a späť dňa 14.12.2010 (26 km x 6,7 (l) x 1,192 eur/l x 0,01 = 2,08 eur), Šaľa

- Galanta a späť dňa 21.04.2011 (26 km x 6,7 (l) x 1,366 eur/l x 0,01 = 2,38 eur), Šaľa - Galanta a späť
dňa 16.06.2011 (26 km x 6,7 (l) x 1,350 eur/l x 0,01 = 2,35 eur), Šaľa - Galanta a späť dňa 22.09.2011
(26 km x 6,7 (l) x 1,347 eur/l x 0,01 = 2,35eur), Šaľa - Galanta a späť dňa 11.10.2011 (26 km x 6,7 (l)
x 1,347 eur/l x 0,01 = 2,35 eur) a trovy konania za právne zastupovanie advokátkou Mgr. Eva TimárMyjavcová. V predmetnej právnej veci navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania za právne služby
poskytované v prvostupňovom konaní advokátkou Mgr. Eva Timár Myjavcová v celkovej výške 1.406,93
eur. Spolu trovy advokátskeho zastúpenia vo výške 2.278,18 eur (871,25 eur + 1.406,93 eur) + súdny

poplatok. Ďalej si právny zástupca uplatnil trovy odvolacieho konania v súlade s § 11 písm. c) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., a to spísanie odvolania zo dňa 28.10.2011 (1 úkon 57 eur + 7,41 eur paušál hotových
výdavkov) 64,41 eur, účasť na pojednávaní dňa 10.09.2012 na KS TT (1/4 úkon 14,67 eur + 7,63 eur
paušál hotových výdavkov) 22,30 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.01.2013 na KS TT (1 úkon 60,07 eur
+ 7,81 eur paušál hotových výdavkov) 67,88 eur, spísanie záverečného stanoviska dňa 21.01.2013 (1

úkon 60,07 eur + 7,81 eur paušál hotových výdavkov) 67,88 eur, účasť na pojednávaní dňa 28.01.2013
na KS TT (1 úkon 60,07 eur + 7,81 eur paušál hotových výdavkov) 67,88 eur, spolu 290,35 eur, plus 20
% DPH 58,07 eur, spolu vo výške 348,42 eur. Ďalej náhradu za premeškaný čas v súlade s ust. § 17
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej
výške 185,91 eur, a to 10.09.2012 KS Trnava (4 x 1/2 hodina /12,71 eur/ + 20 % DPH) = 61,01 eur,
14.01.2013 KS Trnava (4 x 1/2 hodina /13,01 eur/ + 20 % DPH) = 62,45 eur, 28.01.2013 KS Trnava (4 x

1/2 hodina /13,01 eur/ + 20 % DPH) = 62,45 eur a zároveň aj náhradu cestovných nákladov v súlade so
zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vo výške 67,05 eur, a
to Šaľa - Trnava a späť dňa 10.09.2012 (80 km x 6,7 (l) x 1,458 eur/l x 0,01 = 7,81 eur) základná náhrada
za 1 km jazdy - 0,183 eur x 80 km = 14,64 eur, Šaľa - Trnava a späť dňa 14.01.2013 (80 km x 6,7 (l) x
1,429 eur/l x 0,01 = 7,66 eur) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 eur x 80 km = 14,64 eur, Šaľa

- Trnava a späť dňa 28.01.2013 (80 km x 6,7 (l) x 1,429 eur/l x 0,01 = 7,66 eur) základná náhrada za
1 km jazdy - 0,183 eur x 80 km = 14,64 eur. Spolu 348,42 eur + 185,91 eur + 67,05 eur = 601,38 eur.
Spolu trovy advokátskeho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 601,38 eur a trovy prvostupňového
konania vo výške 2.278,18 eur (871,25 eur + 1.406,93 eur) + súdne poplatky.

Podľa ust. § 224 ods. 1, za použitia ust. §§ 142 ods. 1 a 149 ods. 1 O.s.p. v zmysle § 11 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., priznal odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony
ja za premeškaný čas v zmysle ustanovenia § 17 citovanej vyhlášky a náhrada cestovného podľa zák.
č. 283/2002 Z.z. za všetky úkony týkajúce sa súčasnej právnej zástupkyne, ktoré si uplatnila v celkovej
výške 871,25 eur trovy prvostupňového konania do súčasného rozhodnutia odvolacieho súdu a 601,38

eur trovy odvolacieho konania presne v úkonoch ako boli uplatnené. Pokiaľ sa jedná o uplatnenie trov
za právne zastupovanie Mgr. Evou Timár Myjavcovou, v tomto uplatnení trov si uplatnila navrhovateľka
náhradu trov vo výške 1.406,93 eur, trovy však neboli vyčíslené špecifikované, preto odvolací súd
postupoval v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Ak si účastník v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia náhradu trov konania nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú. Súd na náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Zo spisu vyplývajú nasledujúce úkony právnej zástupkyne Mgr. Evy Timár Myjavcovej, ktorá zastupovala
navrhovateľku:
1. Spísanie návrhu zo 07.11.2008 v sume 1.465 Sk, čo je 1/13-ina výpočtového základu v súčasnej dobe
48,63 eur plus režijný paušál 100 Sk, čo je v súčasnej dobe 6,30 eur.

2. Odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení z 10.12.2008, čo je 1.465 Sk, v súčasnej dobe
48,63 eur a režijný paušál vo výške 190 Sk, čo je v súčasnej dobe 6,30 eur.
3. Vyjadrenie zo 06.04.2009 k stanovisku právneho zástupcu odporcu, 1/13-ina výpočtového základu,
čo je 53,49 eur a režijný paušál 6,95 eur.
4. Pojednávanie zo dňa 07.04.2009, 1/13-ina výpočtového základu, čo je 53,49 eur a režijný paušál

6,95 eur.
5. Pojednávanie 05.05.2009, 1/13-ina výpočtového základu, čo je 53,49 eur a režijný paušál 6,95 eur.
6. Pojednávanie zo dňa 18.06.2009, 1/13-ina výpočtového základu, čo je 53,49 eur a režijný paušál
6,95 eur
7. Pojednávanie zo 07.07.2009, 1/13-ina výpočtového základu, čo je 53,49 eur a režijný paušál 6,95 eur.

8. Záverečné vyjadrenie, záverečná reč, 1/13-ina výpočtového základu, čo je 53,49 eur a režijný paušál
6,95 eur.
9. Vyhlásenie rozsudku zo dňa 22.09.2009, čo je 1/4 z 1/13-iny z výpočtového základu, tzn. 1/4 z 53,49
vo výške 13,37 eur plus režijný paušál 6,95 eur.Spolu trovy 492,82 eur. V spise sa nachádzajú ešte podania právnej zástupkyne, ktoré však nesmerujú
k samotnej veci, je to oznámenie o zaplatení súdneho poplatku na č. l. 64, oznámenie svedkov na
č. l. 107, návrhy na vypočutie svedkov 156, označením svedkov, ktoré úkony možno považovať za

písomné podanie na súd vo veci samej a v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b). Keďže tieto trovy
neboli vyčíslené, súd vychádzal z úkonov, ktoré boli zo spisu známe a priznal výšku za pôvodné právne
zastúpenie advokátkou Mgr. Evou Timár Myjavcovou vo výške 492,82 eur.

Celková výška priznaných trov je 1.965,45 eur, čo sú trovy právneho zastúpenia plus súdny poplatok

1.000 Sk za návrh, v súčasnej dobe v euromene 33,19 eur a súdny poplatok za odvolanie vo výške
99,50 eur, čo je spolu 132,69 eur.

Náhradu trov zaplatí odporca za súdne poplatky navrhovateľke a trovy právneho zastúpenia k rukám
jej právneho zástupcu

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.