Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107218004
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107218004.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, V. H. XXXX/X, G., zastúpená advokátom: JUDr. Štefan Bugala, Fándlyho 32, Trnava,
proti odporcom: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, X. N. XXX, zastúpená splnomocnencom: W. K., K. XXX/
XX, X. N., 2/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX, 3/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, X. N. XXX, zastúpená
advokátom: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 42, Trnava, 4/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, 5/ K. B., t. č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: F. Z., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného

súdu Trnava č. k. 16C 79/2007-266 zo dňa 31. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že

I. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom
Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie B., obec V. Z. k pozemku parcela
registra „C“ parcela č. 69 - záhrady o výmere 627 m2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre
obec V. Z., katastrálne územie B. k pozemku parcela registra „C“ parcela č. 68 - záhrady vo výmere 1151

m2, parcela č. 87 - záhrady vo výmere 939 m2, parcela č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
417 m2, dom súpisné číslo XX na parcele č. 88 z r u š u j e a vyporiadava tak, že reálne rozdeľuje
nehnuteľnosti tak, že

do výlučného vlastníctva navrhovateľky p r i k a z u j e:

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX evidované Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom,
katastrálne územie B., obec V. Z., pozemky registra „C“ parcela č. 87 - záhrada vo výmere 939 m2 a

parcela č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 417 m2, dom číslo súpisné XX na parcele
č. 88

a do podielového spoluvlastníctva odporkyne 1/ až 4/ p r i k a z u j e :

- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, evidovanú Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom,
katastrálne územie B., obec V. Z., parcela registra „C“ parcela č. 69 - záhrady vo výmere 627 m2,

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX evidovaná Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom,
katastrálne územie B., obec V. Z., parcela č. 68 - záhrady vo výmere 1151 m2 a to v podiele 1/4 v
prospech každej odporkyne 1/ až 4/.

II. Odporkyne 1/ až 4/ sú p o v i n n é zaplatiť navrhovateľke na jej podiel každá sumu 2.022,82 eur
a na podiel odporkyne 5/ do depozitu Okresného súdu Trnava sumu 606,72 eur všetko do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na podiel odporkyne 5/ do depozitu Okresného súdu Trnava
sumu 2.210,06 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Navrhovateľka a odporkyňa 4/ sú p o v i n n é nahradiť trovy konania štátu každá vo výške 85,81 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Trnava.

V. Odporkyni 1/ sa v r a c i a suma 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a10312, odporkyni 3/ sa
v r a c i a suma 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a9312 prostredníctvom Daňového úradu po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Navrhovateľke sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.

VII. Odvolanie odporkyne 2/ a 4/ o d m i e t a.

VIII. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., evidovaným Správou katastra Trnava na LV č. XXX pre
katastrálne územie B., obec V. Z. majetok k pozemku parcela č. 69 - záhrady o výmere 627 m2 a

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre obec V. Z., katastrálne územie B. a to k pozemku
parcela č. 68 - záhrady vo výmere 1151 m2, parcela č. 87 - záhrady vo výmere 939 m2, parcela
č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 417 m2, dom súpisné číslo XX na parcele č. 88 a
vyporiadava tak, že reálne rozdeľuje nehnuteľnosti tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky
prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom v Trnave, Správa

katastra Trnava, katastrálne územie B., obec V. Z., k pozemku parcela č. 87 - záhrada vo výmere 939
m2 a parcela č. 88 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 417 m2, dom číslo súpisné XX na parcele
č. 88 a do podielového spoluvlastníctva odporkyne 1/ až 4/ prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č.
XXX, vedenom na Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Trnava, katastrálne územie B., obec
V. Z., k pozemku parcela č. 69 - záhrady vo výmere 627 m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX

vedenom na Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Trnava, katastrálne územie B., obec V. Z.,
parcela č. 68 - záhrady vo výmere 1151 m2 a to v podiele 1/4 v prospech každej odporkyni 1/ až 4/. Uložil
odporkyni 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke na jej podiel každá sumu 2.409,25 eur a na podiel
odporkyni 5/ do depozitu súdu sumu 696,71 eur všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ďalejnavrhovateľkeuložilpovinnosťzaplatiťnapodielodporkyne5/dodepozituOkresnéhosúduTrnava

sumu 2.273,55 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľke a odporkyni 4/ uložil
povinnosť nahradiť trovy konania štátu každá vo výške 85,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
Okresnému súdu Trnava. Odporkyni 1/ vrátil 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a10312, odporkyni
3/ vrátil 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a9312 cestou Daňového úradu po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a napokon vylovil, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým,
že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v k. ú. B., obec V. Z., zapísané na
LV č. XXX - parc.č. 69 vo výmere 627 m2, pričom navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podiele 1/2-ica,
odporcovia 1/- 4/ každý v podiele 1/8-iny. Zároveň sú účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností v k. ú. B., obec V. Z., zapísané na LV č. XXX - parc. č. 68 - záhrady vo výmere 1151
m2, parc. č. 87 - záhrady vo výmere 939 m2, parc. č. 88 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 417
m2, na parc. č. 88 dom č.s. XX, navrhovateľka v podiele 21/48-ín, odporcovia 1/- 4/ každý v podiele
11/192-ín a 5/96-ín, odporkyňa 5/ v podiele 6/48-ín. V danom prípade je nesporné, že predmet sporu je
podielovým spoluvlastníctvom účastníkov v uvedených podieloch. Rovnako nie je sporné, že po smrti

rodičov sporné nehnuteľnosti užíva výlučne navrhovateľka. Pokiaľ navrhovateľka skultivovala parc. č. 68
a 69, nebolo žiadnym spôsobom nielen tvrdené, ale ani preukázané, že by navrhovateľka uplatnila voči
odporcom ako spoluvlastníkom nárok na vynaložené investície na nehnuteľnostiach. Nebolo tiež sporné,
že nehnuteľnosti užíva navrhovateľka. Preto bolo potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov
a pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré uprednostňuje reálnu

deľbu nehnuteľností, naviac v priebehu konania účastníci s týmto spôsobom vyporiadania súhlasili aneboli dané dôvody na prikázanie veci len jednému z účastníkov, keď nehnuteľnosti sú reálne deliteľné,
jedná sa v podstate o samostatné pozemky a tieto sú oddelené. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky
je možné reálne rozdeliť, došlo naviac k zhodnému vyjadreniu účastníkov, nebolo potrebné vykonávať

ďalšie dokazovanie v tomto smere. Pri určení podielov účastníkov vychádzal súd zo znaleckého
posudku Ing. Fuzáka, ktorý aktuálne a objektívne vyčíslil hodnotu nehnuteľností, rovnako i náklady na
asanáciu domu a účastníci konania voči posudku a vyčísleniu hodnoty nehnuteľností nemali námietky.
Vychádzajúc z posudku Ing. Fuzáka, ktorý určil vyššie uvedenú hodnotu jednotlivých pozemkov, podiel
navrhovateľky na parc. č. 69 je 6.072 eur, podiel odporkýň 1/ - 4/ je u každej 1.518,11 eur /hodnota

pozemku je 12.144,90 eur/. Podiel na parc. č. 69, 87,88 je u navrhovateľky 21.245,25 eur, odporkýň 1/ -
4/ - 5.311,30 eur, odporkyne 5/ - 6.070 eur, keď hodnota týchto pozemkov je spolu 48.560,59 eur. Spolu
potom hodnota podielu navrhovateľky je 27.317 eur, odporkýň 1/-4/ - 6.829,41 eur, odporkyne 5/ - 6.070
eur. Po reálnom rozdelení veci navrhovateľke pripadnú nehnuteľnosti v hodnote 26.265 eur, z ktorej
hodnoty je však potrebné odrátať čiastku na asanáciu domu vo výške 8.585,20 eur, o ktorú sa hodnota
jej podielu pri zohľadnení týchto nákladov zníži, teda navrhovateľke sa dostanú nehnuteľnosti v hodnote

17.679,98 eur. Oproti jej terajšiemu podielu je potrebné jej doplatiť rozdiel v hodnote 9.637,02 eur.
Odporkyne 1/ - 4/ doposiaľ vlastnia nehnuteľnosti v hodnote 6.829,41 eur, prikázané sú im nehnuteľnosti
v hodnote každej 8.609,94 eur. Na podiel navrhovateľky sú potom odporkyne povinné doplatiť čiastku
9.637,02, ktorú treba deliť medzi štyri odporkyne, teda každá doplatí navrhovateľke čiastku 2.409,25 eur.
Podiel odporkyne 5/ bude prikázaný v prípade parc. č. 87,88 výlučne do vlastníctva navrhovateľky. Parc.

č. 88 má hodnotu 8.077,29 eur, po odpočítaní nákladov na sanáciu z tejto nie je povinná navrhovateľka
vyplatiť jej podiel. Hodnota pozemku - par. č. 68 je 22.294,87 eur, z čoho podiel 6/48-ín predstavuje
čiastku 2.786,85 eur, teda každá z odporkýň na podiel uhradí sumu 696,71 eur. Odporkyňa 5/ je
tiež spoluvlastníčkou parc. č. 87, ktorá je prikázaná v prospech navrhovateľky, jej podiel 6/48-ín pri
cene pozemku 18.188,43 eur je potom 2.273,55 eur, ktorú sumu uhradí navrhovateľka v jej prospech.

Súd zaviazal odporkyne na zaplatenie podielu navrhovateľky a táto spolu s odporkyňami vyplatí podiel
odporkyne 5/.

Zároveň súd zaviazal účastníkov v zmysle § 148 O.s.p. na zaplatenie trov štátu titulom znalečného. O
trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., pretože vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

je v záujme všetkých účastníkov. Nemožno konštatovať, že by niektorý z účastníkov bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, resp. neúspešný, keď k dohode účastníkov pred podaním návrhu nedošlo a k
reálnej deľbe došlo súdnou cestou. Pre rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodujúca skutočnosť, že
pôvodne sa navrhovateľka domáhala prikázania všetkých nehnuteľností a tento svoj zámer v priebehu
konaniazmenila,pretožejepotrebnéprihliadnuťajnaskutočnosť,žejejprikázanánehnuteľnosťjenielen

zaťažená exekučným záložným právom /kde nie je osobou povinnou/, ale jedná sa o nehnuteľnosť, s
ktorou sú spojené výdavky, ktorých výška bola síce zohľadnená, avšak takýmito okolnosťami spojenými
s potrebou sanácie nie sú odporkyne zaťažené. Výška trov štátu predstavuje trovy za znalecké
dokazovanie po odrátaní preddavkov, ktoré nezložili iba navrhovateľka a odporkyňa 4/, a teda tieto boli
pomerne na trovy štátu zaviazané. Odporcom 1/ a 3/ budú vrátené časti preddavkov na znalečné, ktoré

neboli použité z dôvodu, že sa jednalo o preddavky na posudok Ing. Fuzáka, boli zložené vyššou sumou
ako bola odmena za posudok a nebolo už možné ich započítať na trovy spojené s predchádzajúcim
posudkom.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 3/ proti tej časti výroku, ktorým odporkyňa 3/ bola

povinná zaplatiť navrhovateľke na jej podiel sumu 2.409,25 eur ako aj proti výroku podľa ktorého
nemá právo na náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že odporkyňa
3/ je povinná zaplatiť navrhovateľke za jej podiel 2.022,82 eur a v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania zmenil tak, že navrhovateľke uloží povinnosť zaplatiť odporkyni trovy prvostupňového konania.
Zároveň si uplatnila proti navrhovateľke aj právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Rozsudok

prvostupňového súdu je podľa odvolateľky v napadnutej časti nesprávny, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci pokiaľ ide o určenie primeranosti náhrady z titulu vzájomného finančného
vyrovnania účastníkov, súd určil túto náhradu nesprávnym, chybným a mylným výpočtom. Prvostupňový
súd uviedol, že pri určení podielu vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Fuzáka, ktorý aktuálne
a objektívne vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti rovnako i náklady na asanáciu domu a účastníci voči

posudku a vyčísleniu hodnoty nehnuteľnosti nemali námietky. Je teda zrejmé, že súd mienil pri určení
primeranosti náhrady resp. jednotlivých náhrad vychádzať práve z tohto znaleckého posudku. V rámci
svojho záverečného návrhu odvolateľka predložila písomný prepočet a ustálila hodnotu jednotlivých
vzájomných finančných vyrovnaní s tým, že v záverečnom návrhu uviedla, že bude povinná zaplatiťnavrhovateľke 2.020,82 eur. V rámci tohto prepočtu pri zisťovaní toho, akú hodnotu a ktorá z odporkýň
pred vyporiadaním vlastnila, pri zisťovaní hodnoty parciel 87 a 88, spoločnú hodnotu týchto dvoch
parciel znížila o všeobecnú hodnotu asanácie stavby rodinného domu súpisné číslo XX - 8.585,20 eur,

o ktorú hodnotu tieto asanačné náklady susediacich parciel skutočne už teraz znižujú. So zníženou
hodnotou parciel č. 88 a 87 kalkulovala aj v návrhu ako vlastníctvo všetkých predmetných štyroch
parciel rozdeliť a ako rozhodnúť o primeranosti náhrad. Prvostupňový súd rozhodol o primeranosti
niektorých náhrad chybne, nesprávne, pričom odvolanie sa týka len tej náhrady, ktorú je povinná zaplatiť
navrhovateľke. Chybou napadnutého prepočtu je skutočnosť, že prvostupňový súd doterajšiu hodnotu

podielu navrhovateľky na predmetných nehnuteľnostiach určil ako plnú, v podstate i ostatných podielov
a neznížil ju o asanačné náklady vo výške 8.585,22 eur, ktoré hodnotu parciel č. 88 a 87 znižujú, avšak
pri stave nového rozdelenia celé tieto asanačné náklady len z novej hodnoty vlastníctva navrhovateľky
odpočítal a tak odporkyňu 3/ ako aj jej sestry zaviazal zaplatiť navrhovateľke väčší rozdiel, o 386,40 eur
viac, než je primeraná náhrada. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 150 O.s.p.,
pričom podľa ustálenej aplikačnej praxe pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veciach zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva platí, že ak súd vyhovel návrhu zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo spôsobom aký bol navrhnutý, najmä ak sa odporca neúspešne bránil alebo navrhoval
iný spôsob vyporiadania niet zásadne prekážok, aby súd použil § 142 O.s.p. o trovách konania. Pre
prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy aplikácia § 142 O.s.p.
a prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 150 O.s.p. Odvolateľka pripomenula, že navrhovateľka

vec žalovala nerešpektujúc zákonom ustanovený postup vyporiadania podielového spoluvlastníctva a aj
skutočnosť,žeodvolateľkasavyjadrilakžalobeužpodanímzodňa27.05.2008anavrhla,abypozrušení
spoluvlastníctva vyporiadal toto spoluvlastníctvo tak, že navrhovateľka sa stane výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti parcely č. 88 - rodinný dom zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 87 - záhrada a že
odvolateľka spolu s odporkyňami 1/, 2/ a 4/ sa stanú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti parc.

č. 68 - záhrada a parcely č. 69 - záhrada a to každá v 1/4 spoluvlastníckom podiele po znaleckom zistení
primeraných náhrad pre vzájomné finančné vyporiadanie. Prvostupňový súd v rozpore so skutočnosťou
totiž predpokladá, že nemožno konštatovať, že by niektorý z účastníkov bol v celom rozsahu úspešný
resp. neúspešný a že nezáleží na tom, že sa pôvodne navrhovateľka domáhala prikázania všetkých
nehnuteľností. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov

konania zmenil tak, že navrhovateľke uloží povinnosť zaplatiť odvolateľke náhradu trov konania, ktorá
v časti trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní predstavuje sumu 2.609,47 eur plus náhradu
tých trov, ktoré vynaložila, resp. vynaloží s platením súdnych poplatkov a znalečného. Zároveň podotkla,
že prvostupňový súd v súvislosti s nenáhradou trov konania uviedol, že navrhovateľke priznal akúsi
zásluhu v tom, že bola zaťažená úhradou súdneho poplatku za návrh, pritom však nerozhodol o tom,

akú poplatkovú povinnosť za úspešné odvolanie proti predchádzajúcemu rozsudku uloží odporkyni 3/.
Zároveň si uplatnila aj náhradu trov tohto odvolacieho konania, pričom sadzbu odmeny za úkon právnej
služby a zastupovanie vyčíslila sumou 28,22 eur plus 7,81 eur režijný paušál.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 1/ a to proti tej časti výroku podľa ktorého je

odporkyňa 1/ povinná zaplatiť navrhovateľke na jej podiel sumu 2.409,25 eur a domáhala sa, aby v
tejto časti bol rozsudok zmenený tak, že je povinná zaplatiť navrhovateľke 2.022,82 eur a zároveň si
uplatnila aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodila tým, že rozsudok je v napadnutej
časti nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ ide o určenie primeranosti
náhrady z titulu vzájomného finančného vyrovnania účastníkov určil súd náhradu nesprávnym, chybným

a mylným postupom. Chybou súdom použitého prepočtu je skutočnosť, že doterajšiu hodnotu podielu
navrhovateľky na predmetných nehnuteľnostiach určil ako plnú, v podstate i ostatných podielov a
neznížil celú túto hodnotu o asanačné náklady vo výške 8.585,20 eur, ktoré hodnotu parciel č. 88 a 87
znižujú, avšak pri stave nového rozdelenia celé tieto asanačné náklady len z novej hodnoty vlastníctva
navrhovateľky odpočítal a odvolateľku ako aj jej sestry zaviazal zaplatiť navrhovateľke väčší rozdiel o

386,43 eur viac než je príslušná náhrada.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporkyňa 2/ a 4/, v ktorých zhodne uviedli, že odvolanie podali
proti tej časti výroku podľa ktorého odporkyňa 2/ a 4/ je každá povinná zaplatiť navrhovateľke na jej
podielsumu2.409,25euradomáhalisa,abyvtejtočastibolrozsudokzmenenýtak,žesúpovinnékaždá

zaplatiť navrhovateľke 2.022,82 eur a zároveň si uplatnili aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.K doručenému odvolaniu odporkyne 3/ sa vyjadrila navrhovateľka tak, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zaviazal odporcov 1/ až 4/ k znášaniu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané
oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezohľadunarozsahodvolania(§212ods.2písm.d)O.s.p.),
pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a
miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania odporcov
2/ a 4/ je potrebné odmietnuť ako oneskorené a odvolaniu odporkyne 1/ a 3/ je potrebné priznať vo veci
samej úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vo veci samej vecne správne

a je potrebné ho zmeniť.

V danom prípade preskúmal odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky,
ktoré odvolaním napadnuté neboli v zmysle § 212 ods. 2 písm. d) a § 206 ods. 2 O.s.p., pretože z
právneho predpisu vyplýva určitý kogentný spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej

začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie
odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty
na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je
deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo
uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej behu dni dopravy písomnosti na súd.

Odporkyni 2/ bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním riadne doručený dňa 06.02.2013,
lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení t. j.
07.02.2013 a jej posledným 15. dňom kedy bolo možné odvolanie podať včas bol deň 21.02.2013 -
štvrtok. Odporkyňa 2/ podala odvolanie 18.03.2013 t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania teda

oneskorene.

Odporkyni 4/ bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním riadne doručený dňa 22.02.2013,
lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení t. j.
23.02.2013 a jej posledným 15. dňom, kedy bolo možné podať odvolanie včas bol deň 09.03.2013 a čo

bola sobota, preto lehota bola predĺžená do 11.03.2013 a odvolanie bolo podané osobne dňa 18.03.2013
t. j. oneskorene.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietol odvolanie odporkyne 2/ a 4/, ktoré boli
podané oneskorene.

Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastnícka účastníkov konania k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B. evidovaných Okresným úradom Trnava
katastrálnym odborom na LV č. XXX pre obec V. Z., katastrálne územie B. a to k pozemku ako parcelaregistra „C“ parcela č. 69 - záhrady vo výmere 627 m2 ako aj k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným
úradom Trnava katastrálnym odborom na LV č. XXX pre obec V. Z., katastrálne územie B. a to k pozemku
ako parcela registra „C“ parcela č. 68 - záhrady vo výmere 1151 m2, parcela č. 87 - záhrady vo výmere

939m2,parcelač.88-zastavanéplochyanádvoriavovýmere417m2-domsúp.č.XXnaparceleč.88.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a
na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako
spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie

v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného
z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so

samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie
začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový
podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa
zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov
konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex

ultra petitum partium“ vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p., avšak ani takéto návrhy
nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú
vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože
tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia
súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť.

Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom
konaní vykoná jeho vyporiadanie.Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci,
lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené
nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní

nezúčastniavšetcinerozlučníspoločníci,súdnemôženávrhuvyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom,
t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých
spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia
súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť

určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny
charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné
a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom
likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z
technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci

vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to,
aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom
práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho
rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej

nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu
zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený
príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu
týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

Navrhovateľka sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Trnava 20.06.2007 pôvodne
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným
nehnuteľnostiamtak,žežiadalazrušiťpodielovéspoluvlastníctvoavšetkyspornénehnuteľnostiprikázať
do výlučného vlastníctva navrhovateľky v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti a navrhovateľka bude
povinná zaplatiť odporcom 1/ až 5/ titulom vyporiadania spoluvlastníctva sumu, ktorá bude stanovená

znalcom pribratým do konania súdom. V priebehu konania potom žiadala, aby parcela č. 87 a 88 ako
aj dom súp. č. XX na tejto parcele boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky a ostatné
nehnuteľnosti prikázané do spoluvlastníctva odporcov s povinnosťou výplaty rozdielu na podieloch.
Odporcovia 1/ až 4/ žiadali, aby nehnuteľnosti parc. č. 68 a 69 boli prikázané do ich podielového
spoluvlastníctva, vyjadrili ochotu vyplatiť podiel navrhovateľke i odporkyne 5/ s tým, že na jej podiele sa

bude podieľať aj navrhovateľka.

Podľa listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom pre obec
V. Z. katastrálne územie B. je evidované vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území B. a to parcely registra „C“ parcela č. 69 - záhrady vo výmere 627 m2 a to vo

vlastníctve navrhovateľky v podiele 1/2 a vo vlastníctve odporkýň 1/ a 4/ každej v podiele 1/8. Podľa
listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom pre obec V. Z.,
katastrálne územie B. je evidované vlastnícke právo k pozemku parcely registra „C“ parcela č. 68 -
záhradyvovýmere1151m2,parcelač.87-záhradyvovýmere939m2aparcelač.88-zastavanéplochy
a nádvoria vo výmere 417 m2 ako aj stavba súp. č. XX na parcele č. 88 - rodinný dom vo vlastníctve

navrhovateľky v podiele - 21/48, odporkyni 5/ v podiele - 6/48, odporkyni 1/ v podiele - 2016/18432,
odporkyni 2/ v podiele - 2016/18432, odporkyni 3/ v podiele - 2016/18432 a odporkyni 4/ v podiele -
2016/18432.

Znaleckým posudkom Ing. Antona Fuzáka č. 123/2012 je stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti

parc. č. 69 - 12.144,99 eur, parc. č. 68 - 22.294,87 eur, parc. č. 87 - 18.188,43 eur, parc. č. 88 - 8.077,29
eur, spolu 60.700,- eur a znalcom bola ustálená cena za odstránenie stavby vo výške 8.585,20 eur
s DPH, ktorá obsahuje samotné búracie práce, dovoz sutiny na skládku v Trnave, jej uloženie a táto
hodnota znižuje hodnotu pozemkov najmä parc. č. 88 a 87.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa zhodného vyjadrenia účastníkov konania rozdelenie nehnuteľnosti
tvoriacich predmet podielového spoluvlastníctva účastníkov je možné, nehnuteľnosti sú reálne deliteľné
a aj naďalej budú slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu),
pretože na jednej strane je rodinný dom súp. č. XX s pozemkami č. 88 a 87 spolu vo výmere 1356 m2a na druhej strane sú pozemky parc. č. 68 a 69 spolu vo výmere 1778 m2, preto správne prvostupňový
súd vychádzal z toho, že je potrebné vyporiadať nehnuteľnosti reálnou deľbou, ktorý postup vyplýva
aj zo zákona. Pri určení podielov účastníkov prvostupňový súd vychádzal znaleckého posudku Ing.

Fuzáka proti ktorému účastníci konania nemali žiadne námietky, preto prvostupňový súd za základ
svojho výpočtu zobral závery tohto znaleckého posudku.

Vychádzajúc zo zhodného tvrdenia účastníkov a znaleckého posudku Ing. Fuzáka navrhovateľke má
pripadnúť do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti parc. č. 87, 88 a dom súp. č. XX, pričom hodnota

parc. č. 88 o výmere 417 m2 je 8.077,29 eur a parc. č. 87 o výmere 939 m2 je 18.188,43 eur, čo spolu
predstavuje 26.262,72 eur od ktorej sumy je potrebné odpočítať asanačné náklady na rodinný dom,
pretože znižujú hodnotu pozemku (ako to konštatoval znalec) a to potom predstavuje 17.680,52 eur.
Odporcom 1/ až 4/ do podielového spoluvlastníctva pripadnú parcely č. 69 o výmere 627 m2 a parc.
č. 68 o výmere 1151 m2, hodnota parc. č. 69 podľa záverov znaleckého posudku predstavuje sumu
12.144,99 eur a hodnota parc. č. 68 podľa záverov znaleckého posudku 22.294,87 eur. Navrhovateľka

príde o svoj podiel na nehnuteľnostiach parcely č. 69, ktorý je vyčíslený na sumu 6.072,50 eur a na parc.
č. 68 hodnota podielu navrhovateľky je 9.754 eur, čo predstavuje spolu sumu 15.826,50 eur a podiel
navrhovateľky na parc. č. 68 a 69 pripadne odporcom 1/ až 4/ čo pre každú odporkyňu predstavuje
sumu 3.956,63 eur. Odporkyňa 5/ za parcelu č. 68 získa sumu 2.786,68 eur, ktorá pripadne odporcom
1/ až 4/ čo na každého odporcu 1/ až 4/ predstavuje sumu 696,72 eur. Navrhovateľka potom prevezme

parc. č. 88 ako aj parc. č. 87. Teda navrhovateľka získa za podiel odporkyni 1/ sumu 1.933,81 eur, za
podiel odporkyni 2/ rovnako sumu 1.933,81 eur, za podiel odporkyni 3/ 1.933,81 eur a rovnako za podiel
odporkyni 4/ sumu 1.933,81 eur a za podiel odporkyne 5/ sumu 2.210,06 eur. Po vzájomných zápočtoch
o čo navrhovateľka príde a čo navrhovateľka získa je potom potrebné odpočítať zo sumy 3.956,63 eur
sumu 1.933,81 eur vo vzťahu k odporcom 1/ až 4/ rozdiel je 2.022,82 eur a vo vzťahu k odporkyni 5/ je

to potom suma 606,72 eur, ktorú je povinná zaplatiť každá z odporkýň do depozitu súdu. Z uvedeného
prepočtu vyplýva, že navrhovateľka je povinná odporkyni 5/ zaplatiť do depozitu súdu sumu 2.210,06
eur. Postup súdu prvého stupňa pri určení hodnoty nehnuteľností a vzájomných povinností v súvislosti s
vyporiadaním však nebol správny, pretože súd prvého stupňa pri celkovej hodnote nehnuteľnosti neznížil
hodnotu o asanačné práce v súvislosti s rodinným domom, ktoré podľa záverov znaleckého posudku

znižujú hodnotu dotknutých nehnuteľností.

So zreteľom na uvedené preto odporkyne 1/ až 4/ budú povinné zaplatiť navrhovateľke na jej podiel
každásumu2.022,82euranapodielodporkyni5/sumu606,72eurdodepozitusúdu(pretožeodporkyňa
5/ je na neznámom mieste a v konaní je zastúpená opatrovníčkou) a navrhovateľka bude povinná na

podiel odporkyni 5/ do depozitu súdu zaplatiť 2.210,06 eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V zmysle citovaného ustanovenia vznikla povinnosť nahradiť trovy konania štátu za znalecké
dokazovanie, na ktorom sa nepodieľali navrhovateľka a odporkyňa 4/, každá vo výške 85,81 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Trnava.

Zároveň súd rozhodol, že odporkyni 1/ vracia sumu 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a10312,
odporkyni 3/ vracia sumu 30,50 eur zo zloženého preddavku D14a9312 prostredníctvom Daňového
úradu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Občianske súdne konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti účastníka za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal voveci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z tejto zásady však existuje výnimka vyjadrená v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., ktorá umožňuje zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia ust. § 150

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa.

Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej
veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad
a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej
veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania,

dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Obyčajnú nesolventnosť účastníka
konania bez ďalšieho pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod k uplatneniu § 150 O.s.p. Pri
posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť na pomery
oboch strán konania. Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov je potrebné vychádzať z toho, že v konečnom
dôsledku, keďže bolo rozhodnuté v súlade s návrhom navrhovateľky je možné konštatovať, že ona
mala v konaní plný úspech vo veci a preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. jej vzniklo právo na náhradu
trov konania. Odvolací súd sa pri tom stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú výnimočné odchýlenie sa od zásady
zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní pre ktoré nemožno navrhovateľke náhradu trov konania
priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že úspech navrhovateľky bol daný až
zmenou petitu tesne pred rozhodnutím súdu prvého stupňa ako aj z dôvodu, že v konaní nebolo
preukázané ani nebolo tvrdené navrhovateľkou, že navrhla odporcom pred podaním návrhu na súde

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom ako aj rozhodol o ňom prvostupňový súd. S
prihliadnutím na záverečné návrhy účastníkov konania v podstate boli úspešní aj strana navrhovateľky
aj strana odporcov. Je spravodlivé, aby si každý účastník znášal svoje trovy konania.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie § 219

O.s.p. ani na zrušenie § 221 ods. 1 O.s.p. rozsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd vykonal
nesprávny prepočet vzájomného finančného vyrovnania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s
použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným
nehnuteľnostiam a vyporiadal ho reálnou deľbou a určil účastníkom konania povinnosť na vyplatenie
vyrovnania. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania štátu a účastníkov.

Keďže v odvolacom konaní mala vo veci samej úspech odporkyňa 1/ a 3/ a ich neúspech spočíval v
časti trov konania, čo znamená, že každá mala úspech len čiastočný, odvolací súd s použitím § 142 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.