Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202161
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214202161.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8, proti žalovanému: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice, 725,
IČO: 42264154, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám

Josipa Andriča 1, o zaplatenie 891,61 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov zo dňa 8.12.2014 pod č. k. 4C/85/2014-37, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo
vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným uznesením konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia v jeho
zastavujúcej časti bude žalobcovi vrátený súdny poplatok, zaplatený za podaný žalobný návrh, vo výške
46,30 eur. Posledným výrokom uznesenia zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej trovy konania v sume 118,98 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodol v zmysle
ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá, O.s.p. Konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca svojím
späťvzatím, nestalo sa tak v dôsledku správania sa žalovaného. Z toho dôvodu vznikol aj vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania analogicky podľa ustanovenia §
146 ods. 2, prvej vety, O.s.p.. Pokiaľ ide o námietku neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej, spočívajúcich v nákladoch na právne zastúpenie, v prvom rade poukázal na skutočnosť,
že práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a vznesenie námietky premlčania mal byť dôvodom
späťvzatia žaloby, k splatnosti pohľadávky voči žalovanému došlo viac než 3 roky pred podaním návrhu.
Je nepochybné, že táto námietka premlčania, vznesená vedľajším účastníkom, bola podaná dôvodne,

keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom premlčanie sa posudzuje podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalobca podal na súde žalobu, ktorá bola premlčaná, a preto musí znášať aj následky
premlčania, ktoré pre neho znamenajú nielen nemožnosť úspešného uplatnenia tohto nároku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, len proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného trovy konania v sume 118,98 eur, podal žalobca

odvolanie. Poukázal na to, že zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá existenciu združení, ktoré sú
založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv, pričom tieto ciele musia byť hlavnou náplňou činnostizdruženia.Zákonodarcamalnamyslivstupsubjektudokonania,ktorýbudeaktívnechrániťspotrebiteľov
v spotrebiteľských súdnych sporoch. V prípade spotrebiteľských zmlúv, s účinnosťou od 1.5.2014 právny
poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť

prihliadať na premlčanie aj bez návrhu. Žalovaný ako spotrebiteľ by teda dosiahol v konaní rovnaký
úspech, a to aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Námietka premlčania bola vznesená právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka formulárovým podaním doručeným súdu 8.10.2014, t.j. po zmene
právnej úpravy, a napriek tomu súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
odmenu za tento úkon právnej pomoci. Nahrádzať sa majú len účelne vynaložené trovy konania a nie

trovy, ktoré druhý účastník vynaložil zbytočne. Neplatí totiž, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú
vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Úlohou súdu preto nie je mechanicky
rozhodnúť o náhrade trov konania podľa výsledku, ale zvážiť, či neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti
majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Vedľajší účastník vstupuje do konaní spotrebiteľského charakteru neadresne, žiada o

doručenie návrhu na začatie konania s prílohami, a to všetko bez akejkoľvek znalosti predmetu konania,
len predpokladajúc, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom neraz ide dokonca o prípady právoplatne
skončených sporov. Vedľajší účastník teda nemá základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má
ako subjekt na to zriadený chrániť. Obrana žalovaných v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnych
úkonoch ako námietka premlčania nároku bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu

prípadne premlčaného dlhu. Vedľajší účastník je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na
právnu, či skutkovú náročnosť sporu. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6MCdo/5/2013, podľa ktorého v súčasnosti existuje stav vzniknutý množstvom podávaných
žalôb v porovnateľných, skutkovo a právne pomerne jednoduchých veciach, do ktorých vedľajší účastník
hromadne vstupuje. Ak súd neprizná náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keď dospeje k

záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti,
nemožno považovať za trovy účelné. Zastáva názor, že závery Najvyššieho súdu SR možno aplikovať
aj v predmetnej právnej veci. Žalobca nespochybňuje ústavné právo obsiahnuté v ustanovení § 47
ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, avšak právo

na náhradu trov konania je viazané na účelnosť vynaložených trov. Nakoľko súd I. stupňa by bol
povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na oslabenie nároku uplatneného v žalobe a vedľajší účastník
na strane žalovaného svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu súdu a neovplyvnil
konanie žalobu, ktorý využil svoje zákonné právo a vzal návrh na začatie konania späť, v súlade s
najnovšou judikatúrou slovenských súdov mal o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším

účastníkom rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania
nepriznáva.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania, jeho rozhodnutie v tejto súvislosti je vecne nesprávne.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovanej podaním zo dňa
11.7.2014 (č.l. 21), a to podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Dňa 8.10.2014 (č. l. 27) doručil súdu podanie, v
ktorom uviedol, že žalobca vymáha v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky
891,61 eur s prísl. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby
konajúci súd prihliadol na premlčanie, nepriznal premlčané právo žalobcovi a žalobný návrh v celom

rozsahu zamietol.

S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bola teda súdu
zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči
spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. Preto v spotrebiteľských

veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd
povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný, a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto
skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania (dňa 23.7.2014) a vzniesol námietku

premlčania (dňa 8.10.2014) už po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
(účinnosť od 1.5.2014), v zmysle ktorého súdy ex offo posudzujú premlčanie v spotrebiteľských veciach.

S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami, na náhradu ktorých je potrebné žalobcu zaviazať, pretože nie je splnená jedna zo základných
podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaložených trov. Námietku premlčania vznesenú vedľajším

účastníkom odvolací súd nepovažuje za účelnú, pretože už v čase jej vznesenia súd prvého stupňa
musel na premlčanie nároku prihliadať ex offo, a teda pre úspech spotrebiteľa bola táto námietka
bezpredmetná.

Preto je potrebné konštatovať, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania dňa 23.7.2014 a ním

vznesená námietka premlčania vo vyjadrení zo dňa 8.10.2014 nemá žiadnu súvislosť so späťvzatím
návrhu žalobcom zo dňa 5.12.2014 a teda nemá ani žiaden vplyv na rozhodnutie o veci. Preto trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní nemožno vyhodnotiť ako trovy potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania
vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal (§
220 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s§142ods.1O.s.p. Žalobcabolvodvolacomkonaníúspešný,avšaknávrhnanáhradutrovodvolacieho
konania nepodal. Preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.