Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211206051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Tepláreň Košice, a.s.,
Teplárenská 3, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Weiczenom, Floriánska 19, Košice, proti
odporcovi: Ing. V. F., PoĽ. XX, H., zastúpenému advokátom Mgr. Marekom Piršelom, Hviezdoslavov
310, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 9C/51/2011-294, zo dňa 28.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 87,50 eura, titulom
trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania 915,13 eura k rukám jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti časti dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 4.1.2011 a to v časti rozsahu článku 3, podľa ktorej má navrhovateľ
vyplatiť odporcovi odmenu vo výške 14 násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca

dosiahnutého v rozhodnom období.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 4.1.2011 dohodu o
skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnávateľ v zmysle §
63 ods. 1 písmena d) bod 2 Zákonníka práce odvolal na zasadnutí predstavenstva spoločnosti konanom
dňa 4.1.2011 odporcu ako zamestnanca z pracovnej pozície generálneho riaditeľa, čím odporca ako
zamestnanec prestal spĺňať požiadavku vykonávania tejto funkcie v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka

práce. Zúčastnené strany sa dohodli, že dňom 31.1.2011 súčasne končí odporcovi pracovné zaradenie v
pracovnej pozícii generálny riaditeľ. V bode 3 dohody o skončení pracovného pomeru sa zmluvné strany
dohodli, že odporcovi ako zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odmena vo výške 14
násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého v rozhodnom období a bude mu
vyplatená v najbližšom výplatnom termíne splatnom u zamestnávateľa.

Súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry nemôže byť opodstatnená žaloba podľa §

80 písm. c) O.s.p. (ktorou sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je)
v prípadoch, kedy je možné žalovať podľa § 80 písm. b) O.s.p. (na splnenie povinnosti). Na Okresnom
súde Košice II je vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX konanie, v ktorom sa Ing. V. F. domáha návrhom
zo dňa 6.2.2014 voči spoločnosti Teplárne Košice, a.s. zaplatenia XXX.XXX,XX eura s príslušenstvomtitulom plnenia časti bodu 3 dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.1.2011. Podľa súdu prvého
stupňa Okresný súd Košice II bude musieť v označenom konaní ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť
dohody o skončení pracovného pomeru v rozsahu článku 3. Pokiaľ potom otázka (ne)platnosti článku

3 dohody o skončení pracovného pomeru má povahu predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny
záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II sa odporca priamo domáha plnenia zo sporného článku 3 dohody o skončení pracovného pomeru. Na
uvedenomzákladesúdprvéhostupňanávrhprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunavrhovateľa
na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol (bez skúmania jeho vecnej stránky).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
náhradu trov konania v podrobnej špecifikácii.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že v čase podania žaloby v roku 2011 nebola podaná žiadna žaloba o finančné

plnenie. Vzhľadom na rozsiahlosť vykonaného dokazovania považoval zamietnutie návrhu po takmer
4 rokoch z dôvodov uvedených v odôvodnení, za porušenie zásady hospodárnosti konania a práva na
spravodlivý súdny proces. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty a tento účel možno dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím v predmetnej veci.
Súd prvého stupňa sa preto mal zaoberať aj vecnou stránkou určovacieho návrhu. Konanie vedené na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX je prerušené do právoplatného skončenia konania
v predmetnej veci. Uvedený súd v uznesení o prerušení konania konštatoval, že v predmetnom konaní
sa rieši otázka podstatná pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku o vyplatenie odmeny,
t.j. otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (konkrétne čl. 3 dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 4.1.2011). Okresný súd Košice II tak vyhodnotil, že v predmetnom konaní je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem navrhovateľa spočíva i v
skutočnosti, že v jeho účtovníctve je vedený možný záväzok voči odporcovi, ktorý v konečnom dôsledku
skresľuje jeho hospodársky výsledok počas viac ako 3 rokov.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z toho, že naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno
inými právnymi prostriedkami odstrániť. V danom prípade navrhovateľ prenechal externému právnemu
zástupcovi prípravu dohody o skončení pracovného pomeru, pričom podmienky ukončenia pracovného

pomeru boli vopred dohodnuté; následne sa však odvoláva na stav objektívnej neistoty. Ďalej uviedol,
že to, či je naliehavý právny záujem daný alebo nie, je oprávnený posúdiť vždy len súd, na ktorom
sa konanie vedie. Je preto absurdné vyvodzovať záver, že prerušením konania, ktoré sa vedie na
odlišnom súde, je preukázaný naliehavý právny záujem v konaní vedenom na inom súde. V súvislosti
s odôvodňovaním danosti naliehavého právneho záujmu poukazom na vedenie záväzku v účtovníctve

odporca uviedol, že do účtovníctva sa nezaradzujú „možné“, ale len reálne existujúce záväzky, ktoré
účtovná jednotka nepopiera a uznala ich ako svoj záväzok.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2015

(§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že základnou podmienkou dôvodnosti, a
teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Určovaciu žalobu v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. teda môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti

odporcovi, resp. odporcom. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
To znamená, že u navrhovateľa musí buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnúči hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver
o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa teda predpokladá posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje

a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej
a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla v prípade, keď nie je možné
domáhať sa priamo plnenia, ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Určujúca žaloba tak má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právneho postavenia
navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je opodstatnená v prípade,

keď právny vzťah alebo právo už porušené boli a je možné domáhať sa ich ochrany žalobou na plnenie.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení môže byť daný v prípade, kedy možno žalovať
splnenie povinnosti len vtedy, ak by sa určujúcou žalobou vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predišlo by sa prípadným žalobám na plnenie. V prípade, ak má právna otázka,
o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej

právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné
priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva.

Rozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ale
toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre výrok na plnenie. Sú však aj

situácie, keď sa s návrhmi na plnenie nevystačí a keď treba rozhodnúť o samej existencii práv alebo
právneho vzťahu. Navrhovateľ nežiada plnenie, ale žiada určenie, ktoré samo vyvolá určité právne
následky. Preto vznikla určovacia žaloba ako doplnok žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť
aj nepriamu ochranu právnym pomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou sa navrhovateľ
nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je,

aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ
podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - „danie mu istoty
práva“. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej
skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu (judikatúra túto zásadu sčasti modifikovala). Určovacie
žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z

tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany
žalobou na plnenie.

V predmetnej veci nie je sporná skutočnosť, že odporca (v postavení navrhovateľa) sa v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX domáha proti navrhovateľovi

(v postavení odporcu) zaplatenia 109.244,38 eura s príslušenstvom titulom plnenia časti 3 dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.1.2011. Odporca sa teda v inom konaní domáha plnenia
práve na základe toho zmluvného dojednania, ktorého určenia neplatnosti sa v predmetnom konaní
domáha navrhovateľ. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa a s predchádzajúcim teoretickým
zdôvodnením naliehavého právneho záujmu uvádza, že v konaní o žalobe na plnenie vedenom

na Okresnom súde Košice II konajúci súd bude predbežne posudzovať otázku platnosti zmluvného
dojednania, titulom ktorého si odporca uplatňuje peňažné plnenie. Na tomto základe, keď je na podklade
zmluvného dojednania (určenia neplatnosti ktorého sa navrhovateľ domáha) nielen teoreticky možné
domáhať sa ochrany žalobou na plnenie, ale v skutočnosti sa odporca takejto ochrany už domáha, nie
je opodstatnená žaloba na určenie neplatnosti tohto zmluvného dojednania. Na uvedenom závere nič

nemení ani poukaz na vedenie možného záväzku navrhovateľa v jeho účtovníctve (v čom má spočívať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení). Práve v konaní o žalobe na plnenie bude totiž otázka
„možného“ záväzku navrhovateľa zodpovedaná.Danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesným predpokladom
určovacej žaloby sa zaoberá súd o tejto určovacej žalobe konajúci. Ak teda Okresný súd Košice II
konanie o žalobe na plnenie prerušil do právoplatného skončenia predmetného konania s tým, že v

predmetnom konaní sa rieši otázka podstatná pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku o
vyplatenie odmeny, t.j. otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, nezaoberal sa (a ani sa
nemohol zaoberať) otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

Nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), naliehavý právny

záujem navrhovateľa na určovacej žalobe musí byť daný v tomto čase. Ak daný nie je, nemôže súd
žalobe vyhovieť a prihliadať pritom na dĺžku trvania konania a ani na skutočnosť, či vo veci samej vykonal
nejaké dokazovanie.

Súd prvého stupňa na základe uvedených skutočností rozhodol vecne správne, keď návrh na
požadované určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na tomto určení

zamietol (bez toho, aby sa vecne zaoberal platnosťou namietanej časti dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 4.1.2011).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho

konania 83,89 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004
Z.z.; za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3.8.2015 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.)
priznal 64,53 eura (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl.) a režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 72,92
eura, s 20 % DPH 14,58 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkové trovy právneho zastúpenia 87,50 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.