Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9P/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212205711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4212205711.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti Y.: I., nar. X.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX,

v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov:
I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O. W., V. XXX/XX a F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. - N. N., Y. L. XXX/X
o návrhu starej matky E. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. - N. N., Y. L. XXX/X o zverenie maloletých detí
do jej náhradnej osobnej starostlivosti a o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým
deťom sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh starej matky na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti z a m i e t a.
Maloleté deti Y. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať

ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I., nar. X.X.XXXX a na výživu mal. X., nar. XX.X.XXXX
na každé dieťa mesačne 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od
právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stará matka mal. detí sa písomne podaným návrhom zo dňa 23.3.2012 domáhala zverenia oboch detí
do jej náhradnej osobnej starostlivosti a to z dôvodu, že matka sa o maloleté deti nevie sama postarať.
Uviedla, že bývajú v jednej domácnosti, doposiaľ deti neboli zverené do starostlivosti matky napriek

tomu, že s ich otcom už niekoľko rokov spolu nežijú. Uviedla, že v prípade ak jej deti budú zverené
do starostlivosti vedela by im vyplatiť škôlku aj stravu, pretože takto musí platiť všetko sama, pričom s
manželom dostávajú len hmotnú núdzu celkove 266.-€. Matka mal. detí je nezamestnaná, nemá žiaden
príjem, nie je ani evidovaná ako nezamestnaná. Teraz si podala žiadosť o invalidný dôchodok.

Matka mal. detí uviedla, že súhlasí s tým, aby mal. deti boli zverené do starostlivosti jej matky.

Otec mal. detí uviedol, že s návrhom súhlasí, myslí si, že matka sa o deti postarať nevie, je ochotný
prispievať na ich výživu po 26.-€ mesačne, nakoľko je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Uviedol,
že je evidovaný ako nezamestnaný, dávku v hmotnej núdzi nepoberá.

Svedok V. L. manžel navrhovateľky uviedol, že súhlasí s tým, aby deti boli zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti jeho manželky. Uviedol, že doposiaľ dúfali, že matka detí bude na tom lepšie, ale ona celý
deň len pozerá televízor, hrá sa, alebo spí.

Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. X. M. č. 46/2012 zo dňa 30.9.2012. Znalecký
posudok bol zameraný najmä na zdravotný stav matky a jej schopnosť sa postarať o maloleté deti. Zo
záverov posudku vyplýva, že matka mal. detí má prvý záznam v kartotéke od psychiatra z roku 2010, keďsi zahájila vybavovanie invalidného dôchodku. Od 15 rokov žila sama so svojim druhom u jeho matky,
z tohto vzťahu sa narodili mal. deti I. a X. a z tejto domácnosti sa odsťahovala približne po 5 rokoch
spolunažívania pre nezhody so svokrou. Znalkyňa po vyšetrení zistila, že matka mal. detí netrpí žiadnym

duševným ochorením, ktoré by jej bránilo sa samostatne postarať o výchovu mal. detí. Neexistuje žiaden
organický dôvod, pre ktorý by mala byť mentálne retardovaná. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva,
že matka mal. detí z psychiatrického hľadiska je schopná sa sama postarať o výchovu svojich detí, no
pre nedostatočné citové väzby s oploštenou emotivitou nie je ochotná sa venovať ich výchove. Trpí
na duševnú poruchu a to selektívnu mentálnu retardáciu ľahkého stupňa. Jedná sa o získaný pokles

intelektu spôsobený výchovne málo podnetným prostredím. Nejedná sa o poškodenie mozgu, organický
dôvod poklesu intelektu.

Kolízny opatrovník maloletých detí v záverečnom návrhu uviedol, že zo znaleckého posudku MUDr. X.
M. vyplýva, že matka mal. detí nie je duševne chorá a nič jej nebráni v tom, aby sa sama starala o
výchovu svojich detí. Nenavštevuje psychiatra a neberie žiadne lieky. Deti s matkou a starými rodičmi

žijú v jednej domácnosti. Zverením detí do starostlivosti starej matky sa na výchovnom prostredí nič
nezmení. Je len prirodzené, že starí rodičia, ktorí sú súčasťou rodiny pomáhajú matke s výchovou detí.
Predmetný návrh sa javí byť účelový, má finančný charakter, preto ho navrhol ako nedôvodný zamietnuť.
Maloleté deti navrhol zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného.

Na pojednávaní dňa 21.11.2012 súd zahájil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. deťom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. detí, výsluchom navrhovateľky,
jej manžela ako svedka, rodičov mal. detí, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom navrhovateľky,

potvrdeniami o príjme navrhovateľky a otca mal. detí, správou Mgr. O. I., znaleckým posudkom MUDr.
X. M. č. 46/2012 zo dňa 30.9.2012, správou zo šetrenia pomerov zo dňa 12.3.2012 a ostatnými ku spisu
pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Doposiaľ o mal. deťoch Y. rozhodované nebolo.

Podľa§45ods.1Zák.orodineaktovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťa,súdmôžezveriťmaloletédieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho

života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 4 Zák. o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v

akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa§46ods.1Zák.orodinemaloletédieťamožnozveriťdospoločnejnáhradnejosobnejstarostlivosti

manželom.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhuupraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do
osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že mal. deti I. a X. žijú v spoločnej domácnosti s

navrhovateľkou, jej manželom, ako aj matkou. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 12.3.2012 bolo
zistené, že obývajú 3 izbový nájomný rodinný dom, pričom domácnosť je riadne a účelne zariadená.
Čistota a poriadok zodpovedá mentalite a kultúre obyvateľov domu. Navrhovateľka je nezamestnaná
a nezamestnaný je aj jej manžel, ich príjem predstavuje 243,87 € spoločne. V. L. uviedol, že súhlasí s
tým, aby mal. deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželky. Jediným dôvodom,

ktorý uvádzala navrhovateľka, aby mal. deti boli zverené do jej starostlivosti mala byť skutočnosť, že
matka sa o deti nevie postarať vzhľadom na to, že je duševne chorá. Nakoľko súd nevedel posúdiť
túto otázku, matka na pojednávaní nekomunikovala, vyjadrila jedine svoj súhlas s návrhom, pribral do
konania znalca na zistenie jej zdravotného stavu. Zo záverov znal. posudku MUDr. X. M. tak, ako je už
vyššie uvedené vyplýva, že matka mal. detí netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila v

starostlivosti o svoje deti, prejavila skôr neochotu sa o deti starať. Z celého konania sa súdu javí tento
návrh ako účelový, pretože matka nie je vôbec evidovaná ako nezamestnaná, nemá žiaden príjem len
rodinné prídavky na dve deti. V prípade zverenia detí do starostlivosti starej matky by na tom rodina bola
po finančnej stránke lepšie. Toto však nemôže byť okolnosť, pre ktorú súd zverí dieťa inej osobe ako
rodičovi.Práveztohtodôvodusúdzahájilkonanieoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.

deťom. Súd bol toho názoru, že v konaní vyplynulo z výpovedí rodičov, že títo spolu už niekoľko rokov
nežijú. Z tohto dôvodu súd mal. deti zveril do starostlivosti matky a vzhľadom na to, že otec nepoberá
dávky v hmotnej núdzi, je evidovaný ako nezamestnaný ho zaviazal na platenie minimálneho výživného,
ktoré v súčasnosti predstavuje 26,65 €, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na svoje
príjmy. Súd návrh starej matky ako nedôvodný zamietol, nakoľko zverením detí do jej starostlivosti by

sa na výchovnom prostredí detí nič nezmenilo, niekoľko rokov sa o deti starajú tak, ako doposiaľ a je
len prirodzené, že stará matka svojej dcére s výchovou vnúčat pomáha. Preto súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.