Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/275/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225644
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112225644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
zaplatenie 125,00 Eur a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 291,35 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že
Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
podanú ním zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného) W. N. pod sp. zn. súdneho exekútora
EX XXXX/XXXX. Súd však v primeranej lehote od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania.

Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, a to aj v prípade,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré je exekučným titulom v
zmysle § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Súd však rozhodol o žiadosti až dňa 01.07.2011,
pričom exekučné konanie začalo dňa 24.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 158 dní. Poškodenému tak vznikla

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde (zároveň
uviedol, že na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podal sťažnosť na prieťahy v
konaní v dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011)
sumu 15,00 Eur, t.j. celkovo sumu vo výške 125,00 Eur. Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnejškody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody
spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote
bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu
nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

navrhovateľa a vznik neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ si
uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v
priemernej výške 660,00 Eur za rok, čo je 55,00 Eur za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 291,35 Eur pri omeškaní v trvaní 158 dní. Navrhovateľ podľa § 15 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval. Navrhovateľ žiadal
aj náhradu trov konania.

Odporcovi bol žalobný návrh doručený na písomné vyjadrenie, avšak nereagoval.

Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor,
neprevyšujúci istinu 1.000,00 Eur (§ 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu
Okresného súdu Trenčín v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a tiež rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako aj o zastavení exekúcie, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 14.02.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (navrhovateľa) proti povinnému: N. W., X.. B.. Z. XXXX/XX, XXX XX
H., pre vymoženie 510,63 Eur (15.383,24 Sk), istiny s príslušenstvom.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16.05.2011 pod č. k. 49Er/359/2011-10, EX XXXX/XX, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.06.2011. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, že exekučný titul - rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR
09641/10 zo dňa 20.10.2010, priznáva plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom.
Súd zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.

Podľa poštových doručeniek súdny exekútor prevzal uznesenie okresného súdu dňa 13.06.2011 a
právny zástupca oprávneného dňa 13.06.2011.

Okresný súd Trenčín následne uznesením zo dňa 19.08.2011 č. k. 49Er/359/2011-13, EX XXXX/XX,
právoplatným dňa 15.09.2011, exekučné konanie zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie nepriznal.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
uznesenia exekučného súdu o zamietnutí tejto žiadosti uplynulo 91 dní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od
01.06.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručeniažiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvčasepodaniapredmetnejžiadosti(t.j.
od 01.06.2010) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 veta druhá zákona v znení účinnom do 31.12.2012 za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa citovaných ustanovení právnych predpisov sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu
nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že došlo k omeškaniu s vydaním rozhodnutia
exekučného súdu, a to až po veľmi dlhej dobe, nie teda v primeranej lehote od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd
rozhodol o predmetnej žiadosti tak, že 91. deň po jej doručení vydal uznesenie o zamietnutí tejto žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, resp. v znení účinnom v čase podania
predmetnej žiadosti, pri tom vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou
súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v takých exekučných konaniach, v ktorých exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka bola zavedená do právneho poriadku s účinnosťou od

01.06.2010 a platí aj pre exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (novely
Exekučného poriadku).

Preto nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza navrhovateľ, t.j. že došlo k omeškaniu s rozhodnutím
exekučného súdu o poverení v trvaní 158 dní, nakoľko právna úprava žiadnu (procesnú, zákonnú

i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
predmetnej exekučnej veci v inkriminovanom čase neupravovala.

Pokiaľ ide náhradu skutočnej škody vo výške 125,00 Eur, spočívajúcej v nákladoch na mzdy
zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie

stavu konania, navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal výšku skutočných nákladov a ani výpočet
čiastkových súm spôsobenej škody. K vyčísleným nákladom na urgencie a zisťovanie stavu konania
vo výške 15,00 Eur je potrebné uviesť, že žiadne urgencie od navrhovateľa (oprávneného) či súdneho
exekútora neboli obsahom spisu exekučného súdu. Nie je pravdou to, čo uvádzal navrhovateľ, teda žesa na exekučnom súde sa dopytoval na stav konania, príp. podával sťažnosti na prieťahy v konaní v
dňoch 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010, 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011, a to aj
s poukazom na to, že konanie o žiadosti sa začalo až dňa 14.02.2011. Okrem toho nebola splnená

zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený
muselprikročiťkjehovymáhaniuformouexekúcie.Ideonáklady,ktoréjemožnézahrnúťdonáhradytrov
exekučného konania a mohlo by tak dôjsť k dvojitému plneniu v prospech navrhovateľa (oprávneného).
Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden

relevantný dôkaz.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd zistil, že navrhovateľom namietaná nečinnosť
exekučného súdu v trvaní 158 dní, na podklade ktorej si uplatňoval nárok na sumu 291,35 Eur, nebola
preukázaná. Z oboznámených listinných dôkazov bolo zrejmé, že exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol 91. deň od jej doručenia. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že

by povinný subjekt zanikol v dôsledku trvania exekučného konania. V prípade, že by dochádzalo ku
konaniu smerujúceho k zániku subjektu, zákonná úprava Občianskeho zákonníka, resp. iných zákonov,
upravuje postup, ako si môže povinný ďalej uplatniť svoju pohľadávku, napr. v dedičskom či konkurznom
konaní. Taktiež samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou
prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. súdneho exekútora, s povinným, a tak isto nie je

dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho
nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní, ako aj dôvodom na samotné uzavretie
zmluvy o úvere. Navrhovateľ v žalobe pri takto uplatňovanom nároku poukazoval na neskoré ukončenie
procedúry.Vovzťahuktakémutovyjadreniusúdopätovnepoukazujejednaknarozhodnutieexekučného
súdu v 91. deň od doručenia žiadosti, ako aj na neexistenciu procesnej, zákonnej či poriadkovej lehoty

na rozhodnutie exekučného súdu. Navrhovateľ poukazoval na vyvolanie v návrhu spomenutých rizík,
avšak je všeobecne známe a počíta sa pri každom podnikaní, že existuje určité riziko podnikania. K
samotnej situácií prispel navrhovateľ aj tým, že si z dvoch možných alternatív v základnom konaní
vybral rozhodcovský súd s rozhodcovským (súkromnoprávnym) konaním, teda dal prednosť tomuto
orgánu pred všeobecnými súdmi ako nositeľmi verejnej moci. Aj toto je jeho jedno z rizík jeho podnikania

a musí znášať následky takéhoto vlastného výberu. Ak by totiž rozhodcovský súd postupoval takým
spôsobom, ako všeobecné súdy a vychádzal by zo súdnej praxe a najmä zo Zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalších zákonov chrániacich spotrebiteľa, k danej situácii by vôbec
nemuselo dôjsť.

Na tomto základe súd žalobu ako nedôvodnú (čo sa týka oboch uplatnených nárokov) zamietol v celom
rozsahu, nakoľko žiadna škoda spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom navrhovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vzniknúť nemohla, pričom
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pri neexistencii
procesnej, zákonnej i poriadkovej lehoty) v primeranej lehote, keď príslušné rozhodnutie vydal v 91. deň

po jej doručení.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal a ani mu žiadna nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).