Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606212243
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2606212243.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: OBUVA „PONTE VECCHIO" spol. s r.o., v
likvidácii, so sídlom Borský Mikuláš, IČO: 31 420 036, zastúpený advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou,
Hviezdoslavova 313, Senica proti žalovanému: Peter Cintula, Školská 938, Borský Mikuláš, IČO: 22
703 772, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Procházkom, Lakšárska Nová Ves 403, o odstránenie
vád diela, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 9Cb/159/2006-519 zo dňa
02.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.063,56 eur titulom trov právneho zastúpenia,
431,40 eur náhradu ostatných trov, ako i zaplatiť náhradu trov konania vzniknutých štátu vo výške 492,87
eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému

povinnosť odstrániť vady diela, na stavbe - výrobná hala, ktorú zhotovoval žalobca pôvodne ako sklad,
vykonať opravu popraskaných obvodových stien nachádzajúcej sa v obci Borský Mikuláš súp. č. 1650
a zabezpečiť aj opravu popraskanej podlahy v tejto výrobnej hale.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s poukazom na to, že dielo zhotovoval podľa
projektovej dokumentácie, v súlade s príslušným technologickým postupom, ale podľa zmluvy o dielo
predmetom bola budova, ktorá mala slúžiť ako sklad a nie výrobná hala. Tým, že žalobca pred

kolaudáciou a teda po vyhotovení diela zmenil účel využitia stavby na výrobnú hala sám spôsobil jej
poškodenie tým, že do nej boli umiestnené ťažké stroje - lisy, čo spôsobilo nielen popraskanie betónovej
podlahy, ale aj muriva stien. Žalovaný namietal, že by za vady diela, ktoré žiada žalobca odstrániť
zodpovedal, žalovanému pri zhotovení diela neodovzdal ani technické pasporty strojov tvoriacich
technologickú časť prevádzky a pokiaľ ich nepredložil ani projektantovi, tak tento nemal ako vedieť, že
sú kladené osobitné nároky na špeciálne úpravy podložia pod jednotlivými strojmi. Dilatačné škáry, na
ktoré poukazoval žalobca boli realizované v súlade s príslušnými technickými normami a s projektom a

žalovaný nemal dôvod predpokladať, že by vyhotovený projekt mal mať nedostatky.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/159/2006-204 zo dňa 30.11.2009, ktorým
návrhu vyhovel, ale ktorý bol na základe odvolania žalovaného uznesením Krajského súdu v Trnaveč.k. 21Cob/210/2010-233 zo dňa 30.09.2010 v napadnutej časti zrušený a vrátený prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania Okresný súd Senica vydal medzitýmny rozsudok
č.k. 9Cb/159/2006-468 zo dňa 01.10.2012 ktorým vo výroku vyslovil, že žalovaný za vady diela

spočívajúce v popraskaní obvodových stien a popraskaní podlahy v budove zodpovedá v rozsahu
50 %. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací tento rozsudok zrušil a
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie uznesením č.k. 21Cob/237/2012-484 zo dňa 31.05.2013,
pričom poukázal na procesnú ekonómiu v súvislosti s vydaním medzitýmneho rozhodnutia, ktoré je
nejasné a nezrozumiteľné, následkom čoho i nevykonateľné.

Prvostupňový súd vzhľadom na závery vyslovené v predchádzajúcich rozhodnutiach a v súlade s
pokynmi odvolacieho súdu vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,
vypočul navrhnutých svedkov, účastníkov a po zhodnotení zistených skutočností a ich právnom
posúdení skonštatoval, že návrh nie je dôvodný.

Konanie preukázalo, že účastníci dňa 07.03.2002 uzatvorili Zmluvu o dielo v znení dodatku podľa § 536
a nasl. Obchod. zák., predmetom ktorej bolo zhotovenie diela označeného ako hala - sklad v k.ú. D.
K., v dohodnutom termíne a za dohodnutú cenu.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci žaloby bolo preukázateľné zistenie, či žalovaný, ktorý

bol zhotoviteľom diela zodpovedá za vady, ktoré sa na diele vyskytli. K tomuto vykonal prvostupňový
súd znalecké dokazovanie, poukázal na výpoveď do konania pribratého znalca prof. Ing. Jozefa Zajaca,
DrSc. a na ním vypracovaný znalecký posudok č. 13/2009 zo dňa 16.03.2009, ktorý uviedol, že v
projektovej dokumentácii, podľa ktorej žalovaný dielo zhotovoval sú výrazne nedostatky v stavebnej
a technologickej časti, k čomu zohľadnil rozhodnutie zo dňa 20.07.2003, ktorým bola príslušným

stavebnýmúradompovolenázmenastavbypreddokončením,ktorýmsadielooznačenéakohala-sklad
zmenilo na hala - výrobná prevádzka, pričom v projektovej dokumentácii, na základe ktorej žalovaný
dielo zhotovoval nie sú uvedené žiadne požiadavky na základové konštrukcie pod stroje, na únosnosť
podlahy, ani statické a dynamické údaje o strojoch. Nakoľko sa v podlahe vyskytli trhliny znalec poukázal
na to, že stroje neboli osadené podľa technologického projektu, pričom mali byť navrhnuté samostatné

základy pre stroje, oddilatované od konštrukcie podlahy, pretože pri takej zmene účelu užívania stavby,
ako je v súdenom prípade bolo potrebné presne označiť, aké stroje tam budú umiestnené. V ďalšom
vytkol nedostatky projektovej dokumentácie v časti priečnej dilatácie, keď z projektovej dokumentácie,
ktorú mal znalec k dispozícii nezistil požiadavku na úpravu podlahy pre základy strojov a pokiaľ
ide o popraskanie muriva, znalec skonštatoval, že trhliny v obvodovom murive sú zapríčinené jeho

nedilatovaním, a ak podľa požiadavky objednávateľa diela - žalobcu došlo k zmene obvodového muriva,
mala byť táto zmena posúdená statikom. V súvislosti so zmenou charakteru užívania stavby znalec
skonštatoval, že v prípade osadenia strojov, ktoré spôsobujú vibrácie, bolo potrebné tieto stroje od
okolitých konštrukcií oddilatovať. V závere znalec skonštatoval, že žalovaný ako zhotoviteľ z projektovej
dokumentácie, ktorú mal k dispozícii nemohol zistiť, aké stroje a či vôbec budú nejaké vo výrobnej hale

umiestnené. Zároveň pripustil, že popraskanie obvodového muriva môže byť spôsobené aj nesprávnym
vyhotovením dilatačných škár, ktoré v prípade posudzovanej stavby boli opravené sadrokartónom,
čím sa vlastne znefunkčnili. K popraskanej podlahe poukázal na nedostatky projektu, pretože pre
kvalitnú betónovú podlahu sa vyžaduje umiestniť dilatačné škáry tak, aby medzi jednotlivými bola plocha
maximálne 18 m2.

Nakoľko bol v konaní žalobcom predložený i znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený na požiadavku
žalobcu Ing. Ján Bielický, súd ho hodnotil iba ako listinný dôkaz.

Zo záverov znaleckého posudku prvostupňový súd vyhodnotil zistené skutočnosti a uviedol, že i

keby žalovaný pri zhotovení betónovej podlahy dodržal platné normy pri vzdialenosti dilatačných škár,
neznamená, že by podlahová plocha nepopraskala, pretože škáry boli prerezané neskoro a plytko.

K tomuto znaleckému konštatovaniu dával žalovaný do pozornosti projektovú dokumentáciu na
zhotovenie diela, ktorá nebola zhotovená ako realizačná, takáto vôbec nebola vyhotovená a pri

kolaudácii sa ani nevyžadovala.Konateľ žalobcu nevedel uviesť, z akého dôvodu nebola vyhotovená realizačná dokumentácia a
dokumentácia, ktorá bola potrebná pri zmene charakteru užívania pôvodne zhotovovaného dielo ako
sklad.

Prvostupňový súd ako svedka vypočul i N. A., pracovníka Obecného úradu Borský Mikuláš, na území
ktorej obce sa dielo zhotovovalo a ktorý je aj Spoločným stavebným úradom a zistil, že projekt
skutočného realizovania stavby robený nebol, kolaudácia bola vykonaná iba na základe pôvodnej a
jedinej projektovej dokumentácie, a rovnako i povolená zmena účelu užívania stavby. O zmene v užívaní

zhotovovaného diela - stavby komunikoval iba s konateľom žalobcu ktorý mu tvrdil, že budú v hale
umiestnené iba šijacie stroje. Po skolaudovaní diela, keď sa náhodne ocitol v predmetných priestoroch
videl, že sú v hale umiestnené ťažké lisy, ktoré tam v čase kolaudácie neboli, a o ktorých mu žalobcu
žiadne certifikáty dosiaľ nepredložil. K povoleniu zmeny užívania stavby nebol doložený posudok statika
a svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu ich stavebný úrad nežiadal. V súvislosti s dokumentmi
potrebnými účely stavebné konania svedok uviedol, že všetky mu poskytoval žalovaný.

Žalovaný Peter Cintula potvrdil, že projektovú dokumentáciu pre zhotovenie stavby na základe zmluvy o
dielo zabezpečoval po dohode s konateľom žalobcu, rokoval s Ing. arch. X. J., projektová dokumentácia
ale bola robená pre stavbu, ktorá mala byť využívaná ako sklad hotových výrobkov a až pred
dokončením diela bol účel využívania zmenený tak, že stavba bude výrobnou halou. V zmluve o dielo,

ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 09.04.2001 a ktorou sa zaviazal dodať objednávateľovi -
žalobcovi projektovú dokumentáciu ale zabezpečoval a dodával dokumentáciu k stavebnému konaniu
pre stavbu Hala - sklad , v rozsahu potreby pre vydanie stavebného povolenia, teda všetko bolo
zabezpečované pre iný účel využitia diela ako sa v skutočnosti vykonalo.

Súd prvého stupňa pre úplnosť dokazovania vypočul i projektantku Ing. arch. X. J. ako svedkyňu, ktorá
spolupracovala so žalobcom i žalovaným a ktorá potvrdila, že projektovú dokumentáciu vyhotovovala
pre stavbu, ktorá mala byť využívaná ako sklad a až neskôr sa rozhodlo, že budova bude slúžiť
ako výrobná hala, k čomu vyhotovoval statický posudok Ing. K. a zmenu projektovej dokumentáciu v
súvislosti so zmenou účelu výrobnej haly robil K. D. ako odborne spôsobilý technik pre projektovanie

stavieb, ktorý jej spolu s Ing. K. po konzultácii povedali, že plánovaná výroba statiku neohrozí, pretože
v hale budú umiestnené iba šijacie stroje a podľa nákresu sa zdalo, že tieto budú umiestnené na
stolčekoch, pri ktorých sedí šička. Až neskôr počas užívania stavby bolo zistené, že sú v nej umiestnené
ťažké stroje - lisy. Svedok K. D., ktorého súd tiež vypočul uviedol, že vypracoval projekt umiestnenia
technologického zariadenia ale z hľadiska ochrany zdravia pracovníkov, bezpečnosti pri práci a na

posúdenie vplyvu výroby na životné prostredie, on nemá oprávnenie posudzovať a vyhotovovať projekt
z hľadiska umiestnenia technológii a vôbec sa nevenoval otázke posúdenia použitých technológii z
hľadiska statiky stavby. O projekt bol požiadaný žalobcom, ale k zhotoveniu mal byť vypracovaný aj
realizačný technologický projekt, ktorý mal slúžiť pre kolaudačné rozhodnutie. Prvostupňový súd po
nahliadnutí do dokumentu označenom ako projekt výroby obuvi - technická správa zistil, že K. D. v

správe časti 3/ výslovne uvádza, že použitá technológia nezaťažuje nosné prvky statiky objektu, oproti
čomu vo výpovedi tvrdil, že na takéto činnosti nemá oprávnenie.

Z rozsiahleho dokazovania tak mal prvostupňový súd preukázané, že praskliny v murive a betónovej
podlahe vznikli v dôsledku nesprávnej dilatácie muriva a betónovej podlahy, za ktoré ale nie je

zodpovedný žalovaný ako zhotoviteľ diela, pretože tieto vady nevznikli v dôsledku toho, že by žalovaný
porušil svoje povinnosti zhotoviteľa, ktorý pri zhotovení diela vychádzal z projektovej dokumentácie,
ktorá ale v dostatočnom rozsahu neriešila a neodpovedala na všetky pracovné postupy, ktoré sa pri
zhotovení diela, ak malo byť výrobnou halou vyžadovali. Projektová dokumentácia určená na stavbu
haly, slúžiacej na sklad nebola dostačujúcou pri zmene na výrobnú halu, čo bolo konštatované i vo

vyjadrení znalca, podľa ktorého nepostačovalo iba postupovať podľa príslušných STN, prípadne ČSN,
ale bolo potrebné mať spracovanú takú projektovú dokumentáciu, ktorá by zohľadňovala následnú
zmenu účelu stavby a slúžila by potom ako podklad pre zmenu stavby pred dokončením. Žalovaný
síce podľa zmluvy o dielo mal zabezpečiť pre žalobcu projektovú dokumentáciu stavby, prípadne aj
projektovú dokumentáciu na zmenu účelu užívania stavby, ale výlučne žalovaného nemožno považovať

za zodpovedného za nedostatky, ktoré vyplynuli predovšetkým z projektovej dokumentácie, ktorá
neriešila dostatočným spôsobom konštrukčné prvky a postupy pri zhotovovaní jednotlivých častí stavby.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že z hľadiska všetkých z konania vzídených skutočností, vyhodnotení
dôkazov a okolností, ktoré boli súdu predložené dospel k záveru, že za vady stavby, ktorých odstráneniasa žalobca v konaní domáha voči žalovanému nezodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ a obstarávateľ
projektovej dokumentácie, ale zodpovednosť znáša predovšetkým žalobca, ktorý svojim postojom a to
nedodaním dokladov potrebných pre zmenu charakteru stavby spôsobil vady, ktoré sa na zhotovovanej

stavbe vyskytli. Bez dokladov k jednotlivým strojom, ktoré žalobca do výrobnej haly umiestnil nemožno
jednoznačne ustáliť, akým spôsobom je možné vady odstrániť. Ako sa žalobca žalobou domáha.
Nedostatky a vady tak nemožno uložiť odstrániť žalovanému, ktorý pri zhotovení stavby vychádzal
z projektu stavby, žalobca dostatočne žalovaného o zmene účelu stavby relevantným spôsobom ani
neinformoval, nedodal potrebné doklady o strojoch, ktoré tam mieni umiestniť, teda sám spôsobil, že na

diele sa vyskytli a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z hľadiska právneho posúdenia nároku súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 536 a nasl.
Obchod. zák., ktorými sú upravené právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o dielo.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti

uhradiť žalovaného náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdnych poplatkov a trov právneho
zastúpenia a tiež mu uložil zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Trovy právneho zastúpenia súd
priznal podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb s prihliadnutím na právny predpis účinný v rozhodných obdobiach kedy bola právna pomoc
poskytnutá, k čomu priznal paušálne náhrady, cestovné náhrady, náhradu za stratu času v súlade s §

142ods.1O.s.p.Otrováchznaleckéhodokazovaniarozhodolpodľa§148ods.1O.s.p.ažalobcoviuložil
povinnosť zaplatiť i trovy znaleckého a svedeckého dokazovania, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne špecifikoval a vyčíslil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu, pri ktorých súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, hoci
z vykonaného dokazovania je nepochybné, že praskliny muriva a betónovej podlahy boli spôsobené
nesprávnym technologickým postupom, keď žalovaný tieto postupy nedodržal a predpisy porušil, pričom

podľa usmernenia odvolacieho súdu sa mal prvostupňový súd predovšetkým venovať otázke projektovej
dokumentácie, k čomu sa vyjadrila i Ing. arch. J. ktorá potvrdila, že projektová dokumentácia nie je v
poriadku, nakoľko vychádzala z tvrdenia Ing. D., ktorý sa ale k problematike statiky nevedel vyjadriť.
Za nedostatky projektovej dokumentácie jednoznačne zodpovedá žalovaný, ktorý sa zmluvou o dielo
uzatvorenou so žalobcom samostatne, zaviazal projektovú dokumentáciu pre žalobcu vypracovať a ak

sa vyskytla chyba v projekte, má si túto náhradu uplatňovať žalovaný voči subjektu, ktorý takýto projekt
vyhotovil. Keďže žalobca nepozná pomery, spoľahol sa na žalovaného, nakoľko potreboval urýchlene
sa presťahovať z pôvodných výrobných priestorov do novovybudovanej haly, keď mu sám žalovaný
doporučil, aby sa stavba začala stavať ako sklad a neskôr sa zmení na výrobnú halu. Odvolateľ ešte
poukázal na to, že výroba a stroje boli umiestnené v starej budove, kde nespôsobovali žiadne problémy,

preto žalobca ako odvolateľ vytýka žalovanému, že zabezpečil projektovú dokumentáciu v nízkej cene,
preto k nej tak projektanti pristupovali, nikto sa nebol na stroje ani pozrieť, ani sa o charakter výroby
nezaujímal. Na základe týchto odvolacích dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a vyslovil, že za vady diela spočívajúce v popraskaní obvodových stien a podlahy
zodpovedá v celom rozsahu žalovaný, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu akoi kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací

súd sa s ním stotožňuje.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné
pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré

sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, vydaním rozhodnutia nedošlo
k porušeniu práv účastníka konania a odvolanie nie je dôvodné.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd, ktorý je viazaný rozsah
a dôvodmi uvedenými v odvolaní poukazuje na to, že i keď sa žalovaný písomne uzatvorenou

zmluvou o dielo zaviazal k dodaniu projektovej dokumentácie, predmetom tohto plnenia bola projektová
dokumentácia pre stavbu Hala - sklad, ktorá bola aj dodaná. Žiadna zmena tejto zmluvy o dielo
predložená v inej forme v súdnom konaní nebola, rovnako ani nebolo preukázané, že by bola uzatvorená
ďalšia zmluva o dielo súvisiaca so zmenou projektovej dokumentácie, resp. zmluva na dodanie
projektovej dokumentácie na dielo - výrobná hala, ku ktorému plneniu by sa žalovaný voči žalobcovi

zaviazal. S poukazom na túto pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť odvolací súd konštatuje, že
prvostupňový súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a vo veci správne rozhodol.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žepodľavýsledkovdokazovanianavady,ktorésapo
zhotovení a prevzatí stavby ako diela bez vád na ňom vyskytli súviseli so zmenou pôvodne dohodnutého

účelu užívania, keď pôvodne stavebné povolenie bolo vydané iba na halu - sklad a kolaudované bolo
po zmene charakteru užívania ako výrobná hala bez toho, aby došlo k dopracovaniu resp. vyhotoveniu
pre takúto zmenu potrebnej projektovej dokumentácie, bez posúdenia, či projekt vyhotovený na stavbu
skladu je použiteľný i na stavbu výrobnej haly, ktorá logicky pri umiestnení technologických zariadení,
strojov a lisov nemusí vyhovovať, čo nakoniec vyplynulo aj zo stanoviska znalca Ing. Zajaca DrSc.

V priebehu celého súdneho konania neboli zo strany žalobcu produkované žiadne dôkazy, ktoré by
preukázali, že projektová dokumentácia na stavbu označenú ako hala - sklad, k dodaniu ktorej sa
zaviazal žalovaný, spĺňala požiadavky aj na stavbu - výrobná hala. Osoby, ktoré sa na vypracovaní
projektovej dokumentácie podieľali a boli v konaní vypočuté ako svedkovia potvrdili, že žalobca ani pri
kolaudácii neuviedol, aké konkrétne strojné zariadenia hodlá v hale umiestniť a používať, teda žalobca v

konanínepreukázal,že vady,ktorésanadielevyskytlibolispôsobenéporušenímpovinnostižalovaného
ako zhotoviteľa, za ktoré by zodpovedal, preto nemožno ani prijať záver, že za vady spočívajúce v
popraskaní podlahy a múrov budovy zodpovedá žalovaný, ktorý by mal byť v celom rozsahu zaviazaný
k ich odstráneniu.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
ale v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si
žiadne neuplatnil, ani mu žiadne v odvolacom konaní nevznikli.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.