Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200810
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312200810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: STRATEGY CAPITAL GROUP Inc., so
sídlom Siute 15, Ist Floor Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, P.O.Box 1004, Victoria, Mahe,
Seychelles, zastúpený advokátskou kanceláriou Fardous Partners, Hlavná č. 6, Šaľa proti žalovanému:
Microwell, spol. s r.o., SNP 2018/42, Šaľa, IČO: 31 414 249, zastúpený advokátom JUDr. Petrom
Sklenárom, Rázusova č. 21, Košice, pracovisko: Čajakova č. 1, Košice o zaplatenie 16.600,- eur a
zmluvnej pokuty vo výške 16.600,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
23Cb/24/2012-259 zo dňa 14.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 601,16 eur do troch
dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 1.992,- eur, náhradu súdneho poplatku za zaplatený odpor a 8.616,38 eur trovy
právneho zastúpenia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného
k povinnosti zaplatiť mu celkom sumu 33.200,- eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 18.01.2012
do zaplatenia s poukazom na to, že dňa 25.09.2009 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Chrysso
cassoviensis s.r.o., so sídlom Popradská 56, Košice zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
žalovaný postúpil pohľadávku vo výške 22.483,83 eur, ktorú mal voči dlžníkovi N. H.. Odplata za
postúpenie bola dohodnutá sumou 16.600,- eur. Podľa článku IV/2 zmluvy o postúpení, žalovaný ako
postupca sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 16.600,- eur pre prípad, ak sa vyhlásenie

postupcu, že pohľadávka v čase jej postúpenia v plnej výške existuje a je spôsobilá byť predmetom
postúpenia, ukáže ako neúplne a nepravdivé.

Žalobca poukazoval na to, že predmetom postúpenia bola ale neexistujúca pohľadávka z dôvodu
vrátenia tovaru dlžníkom N. H. žalovanému dňa 16.09.2009, čím došlo k zániku dlhu, ktorý predstavoval
postúpenú pohľadávku, na základe čoho vzniklo spoločnosti Chrysso cassoviensis s.r.o. právo na
vrátenie odplaty a zaplatenie zmluvnej pokuty, celkom sumy vo výške 33.200,- eur, ktorá pozostávala

zo 16.600,- eur odplaty a 16.600,- eur zmluvnej pokuty. Následne žalobca ako postupník uzatvoril so
spoločnosťou Chrysso cassoviensis s.r.o. dňa 18.01.2010 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom
ktorej bola postúpená pohľadávka pohľadávky voči žalovanému vo výške 33.200,- eur, ktorá suma
bola tvorená nárokmi vyplývajúcimi z postúpenia neexistujúcej pohľadávky predchádzajúcou zmluvouo postúpení uzatvorenou dňa 25.09.2009. Žalobca nárok odvodzoval z ust. § 524 ods. 1 a § 527 ods.
1 Obč. zák. s poukazom na to, že žalovaný žalovanú istinu žalobcovi riadne a včas neuhradil, pričom
ak sa dojednalo postúpenie za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi. K námietke súvisiacej s

premlčaním žalobca poukázal na to, že sa jedná o vzťah upravený Obchodným zákonníkom, podľa
ktorého je premlčacia doba 4-ročná uvedená v ust. § 397 Obchod. zák., nakoľko žalobca i žalovaný sú
obchodnými spoločnosťami a podnikateľmi, rovnako podnikateľom bol aj N. H. a samotná pohľadávka,
ktorá bola predmetom postupovania vznikla na základe obchodného vzťahu a postúpenie sa týkalo
podnikateľskej činnosti dotknutých subjektov.

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu premlčania, keď uplynula dvojročná
premlčacia lehota, pretože podľa jeho názoru sa má vec posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa nejedná o vzťah vyplývajúci z podnikateľskej činnosti, súčasne poukazoval na
to, že podľa jeho názoru postupník a postupca mienili uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo aj
k odovzdaniu a prevzatiu tovaru v súvislosti s objednávkou a faktúrou č. 2008/3414 zo dňa 25.11.2008

a k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 16.600,- eur, čo bolo i konateľom žalovaného akceptované. Na
základeuvedenéhojepretopotrebnézmluvuopostúpenípovažovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkon,
z toho dôvodu je i dohoda o zmluvnej pokute neplatná a súčasne žalovaný vzniesol voči žalobcom
uplatnenému nároku kompenzačný návrh vo výške 33.200,- eur a žiadal uhradiť i sumu 22.482,83 eur
titulombezdôvodnéhoobohatenia.Predukončenímsporužalovanýuviedol,že právnyúkonjeplatný,na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2009 došlo k postúpeniu existujúcej pohľadávky
žalovaného voči jeho dlžníkovi, z toho dôvodu nároky žalobcu na vrátenie odplaty za postúpenie a v tej
súvislosti i zmluvnej pokuty sú nedôvodné.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov v konaní, navrhnutých svedkov,

oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd konštatoval, že predmetom sporu zostalo právo žalobcu na vrátenie zaplatenej odplaty vo výške
16.600,- eur, ktorá vyplývala z postúpenia neexistujúcej pohľadávky, pretože táto bola postúpená
právnemu predchodcovi žalobcu žalovaným zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2009. Nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vzniknúť v prípade ak sa preukáže, že pohľadávka ktorá spočívala v
povinnosti zaplatiť faktúru žalovaného č. 2008/3414 zo dňa 25.11.2008 vo výške 22.483,83 eur v čase
postúpenia voči N. H. neexistovala.

Súd po vyhodnotení v konaní vzídených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2009
pohľadávka žalovaného vyplývajúca z povinnosti zaplatiť žalovanému kúpnu cenu za dodané
klimatizačné jednotky špecifikované vo faktúre vo výške 22.483,83 eur, keď faktúra bola vystavená dňa
25.11.2008podč.2008/3414sosplatnosťoudňa25.12.2008neexistovalaanávrhnavráteniezaplatenej
odplaty za postúpenú pohľadávku v časti istiny vyhodnotil ako nedôvodný. V konaní bolo preukázané,

že žalovaný uzatvoril s N. H. platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej dňa 25.11.2008 mu dodal
klimatizačné jednotky špecifikované v dodacom liste č. 2008/3414 zo dňa 25.11.2008 za dohodnutú
kúpnu cenu, výšku ktorej si dodávateľ uplatnil účtovným dokladom faktúrou č. 2008/3414. Kupujúci N. H.
žalovanému ale kúpnu cenu neuhradil, na základe čoho dňa 25.09.2009, kedy bola uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a spoločnosťou Chrysso cassoviensis s.r.o. bol vlastníkom

pohľadávky žalovaný. Spoločnosť Chrysso cassoviensis s.r.o. v zmluve o postúpení označená ako
postupník sa namiesto žalovaného stala na základe zmluvy o postúpení zo dňa 25.09.2009 veriteľom
pohľadávky, pričom z dokazovania nemal súd preukázané, že by niektorá zo zmluvných strán od kúpnej
zmluvy odstúpila a tým privodila jej zánik. Tvrdenie žalobcu ktorý uvádzal, že pohľadávka žalovaného
zanikla tým, že od N. H. prevzal tovar, ktorý pôvodne mu predal, súd vyhodnotil s tým, že dokazovanie

nepreukázalo zánik kúpnej zmluvy, prípadne zrušenie, či iný spôsob zániku pohľadávky žalovaného
voči jeho dlžníkovi N. H., keď žalobca okrem iného tvrdil, že klimatizačné jednotky, ktoré boli dodané
firmou H. sa stali vlastníctvom právneho predchodcu žalobcu. Súd skonštatoval, že žalovaný predmetné
klimatizačné jednotky mal síce určité obdobie v neoprávnenej držbe, čo ale nemalo za následok zánik
vlastníckeho práva N. H. alebo spoločnosti Chrysso Cassoviensis s.r.o. k tomuto majetku a neoprávnená

držba žalovaného neprivodila zánik jeho pohľadávky voči dlžníkovi z nezaplatenej kúpnej ceny za
dodaný tovar. Námietky, ktoré znášal v priebehu konania žalobca, súd vyhodnotil ako irelevantné,
nakoľko sa týkali tvrdení, podľa ktorých rekonštrukcia penziónu bola vykonávaná i inými podnikateľskými
subjektmi, čo je skutočnosť pre rozhodnutie o podanej žalobe nepodstatná, rovnako ako i preberaciea odovzdávacie protokoly o vrátení veci, ktorými sa potvrdzovala len držba sporných klimatizačných
jednotiek, ale nie prevod vlastníckeho práva k nim. K námietke premlčania súd uviedol, že touto
skutočnosťou sa nezaoberal z dôvodu neopodstatnenosti žalobcom uplatnených nárokov a žalobca v

konaní rovnako nepreukázal, že by vyhlásenie žalovaného uvedené v článku IV/1 zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.09.2009 bolo nepravdivé z dôvodu neexistencie postupovanej pohľadávky, na
základe čoho nemôže byť ani návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty opodstatnený. K námietke
vzťahujúcej sa na disimulovaný právny úkon, ktorým malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu klimatizačných
jednotieksúduviedol,žejuvyhodnotilakoúčelovú,ktorájevrozporesdovtedajšímtvrdenímžalovaného

a rovnako za nepodstatnú považoval i námietku o započítaní pohľadávky vo výške 22.483,83 eur, ktorú
mal mať žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia a ktoré malo predstavovať hodnotu prevzatého
tovaru. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca voči žalovanému bezdôvodne o túto sumu
obohatil, keďže žalobca nemal voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie žalovanej sumy.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na ust. § 409 ods.1, § 443

ods.1, § 448 ods.1, § 344 Obchod. zák. § 524, §525 a §527 a § 544 Obč. zák., ktoré ako rozhodné
pre posúdenie veci aplikoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004, keď nárok na
náhradu trov konania v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval a v konaní neúspešného

žalobcu k povinnosti uhradiť nárok na náhradu trov konania spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku
a k trovám právneho zastúpenia zaviazal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel alternatívne, aby rozhodnutie

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pretože žalobcovi sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Vdôvodochodvolaniauviedol,žekúpnazmluvamedzižalovanýmaN.H.bolauzatvorenákonkludentne,
na základe čoho mohla byť týmto spôsobom i zrušená, preto ak súd nepovažoval skutočnosť, že

N. H. odovzdal predmet kúpnej zmluvy za úkon, ktorý mal byť vykonaný za účelom zrušenia kúpnej
zmluvy, je takýto názor nesprávny. Odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 35 ods. 1, 2 Obč.
zák. a § 457 Obč. zák. s tým, že vôľa zmluvných strán z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi N. H. a
žalovanýmsmerovalakjejzrušeniuvzhľadomktomu,žežalovanýivkonanítvrdil,žezožalobcommienil
uzatvoriť kúpnu zmluvu (disimulovaný právny úkon), na základe ktorej bol tovar dodaný a prevzatý a bola

zaplatená kúpna cena, ktorá mala predstavovať podľa žalovaného odplatu za postúpenie pohľadávky.
Uvedené tvrdenie žalovaný zopakoval i vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2014, rovnako ako i na
pojednávanídňa10.10.2014,čoaleniejevsúladesjehovyjadrenímzodňa14.10.2014,keďuvádzal,že
neurobil žiaden úkon smerujúci k zániku pohľadávky a odovzdanie tovaru nesmerovalo k zániku zmluvy.
V preberacom protokole zo dňa 16.09.2014, ktorý súd vyhodnotil ako irelevantný je uvedené, že tovar sa

odovzdávanazákladedohodymedziodovzdávajúcimapreberajúcim.SámN.H.savyjadril,ževrátením
tovaru, jeho pohľadávka zanikla a ak by malo ísť o vrátenie neoprávnene držaného tovaru, tak by ho
vrátil priamo spoločnosti Chrysso cassoviensis s.r.o., pričom podľa § 457 Obč. zák. je v prípade zrušenia
zmluvy povinnosťou účastníkov vrátiť čo podľa zmluvy dostali, čo znamená vôľu zrušiť kúpnu zmluvu,
preto mal súd vykladať úkon podľa vôle toho, kto ho urobil. Konanie N. H. jednoznačne smerovalo k

zrušeniu kúpnej zmluvy, na základe čoho žalovaný porušil svoju povinnosť podľa článku IV zmluvy o
postúpenípohľadávokažalobcatakjeoprávnenýznárokunavrátenieodplatyzapostúpenúpohľadávku
a zaplatenie zmluvnej pokuty, čo zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne

potvrdiť, prvostupňový súd sa zaoberal všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutkovými
okolnosťami, vykonal potrebné dokazovanie v dostatočnom rozsahu a záver ku ktorému dospel a
ktorý vyjadril v odvolaní napadnutom rozhodnutí je správny. Zdôraznil, že ani jeden z účastníkov kúpnej
zmluvy neadresoval odstúpenie od zmluvy ako vyžaduje ust. § 344 a nasl. Obchod. zák. a žiaden úkon,
ktorý bol v konaní preukázaný nezaložil zánik jednostranného alebo dvojstranného právneho úkonu

a i keď došlo k vráteniu tovaru ako uvádza žalobca, nedošlo k zániku kúpnej zmluvy. Žalobca tak
nepreukázal neexistenciu postúpenej pohľadávky ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok.
V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaný požiadal, aby odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu i vyčíslil.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacídoručilvyjadreniekodvolaniužalobcu odvolateľovi,ktorýuviedol,
že sa s ním nestotožňuje.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého

„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil, konal v medziach svojej právomoci, keď
príslušné právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho
úvahyvychádzajúzkonkrétnychfaktov,ktorésúlogickéaprávneakceptovateľné,rozhodnutiejenáležite

odôvodnené a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je
správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní
poukazuje odvolací súd na zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania a podľa ktorých k odstúpeniu od

kúpnej zmluvy nedošlo.

Na vzťah , ktorý je pre posúdenie veci rozhodný je potrebné aplikovať právnu úpravu uvedenú v
Obchodnom zákonníku a žalobca musí k svojim tvrdeniam uniesť i dôkazné bremeno. Kúpna zmluva
bola uzatvorená platne, i keď v ústnej forme ak realizácii práva zrušiť zmluvu, ako tvrdí odvolateľ mohlo

dôjsť zaplatením odstupného, ktorý spôsob zániku záväzku upravuje Obchodný zákonník (§355), kedy
záväzkový vzťah zaniká spätne od počiatku - ex tunc, kým pri odstúpení od zmluvy záväzok zaniká ex
nunc, teda až okamihom odstúpenia.

V konaní nebolo preukázané odstúpenie od kúpnej zmluvy ani jej zrušenie zaplatením odstupného, ako

možných inštitútov zániku záväzku upravených Obchodným zákonníkom. K zániku zmluvného vzťahu
založenom na princípoch Obchodného zákonníka, čo je i predmetný spor, môže dôjsť iba odstúpením
od zmluvy a to iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník (§344), na rozdiel
od úpravy, ktorú používa Občiansky zákonník. Ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
pohľadávka žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny existovala, ako správne skonštatoval i súd prvého

stupňa, vyhlásenie postupcu o existencii postupovanej pohľadávky sa nepreukázalo ako nepravdivé a
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní
úspešnému žalovanému priznal nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu trov právneho zastúpenia
určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote

492,93 eur, k tomu 8,04 eur paušálna náhrada a 20% DPH, k zaplateniu ktorých zaviazal žalobcu.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.