Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/235/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209209911
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7209209911.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobkyne: I., bytom C. - KZ.,

zast. JUDr. Melánia Kvietková, advokátka, Dominikánske nám. č. 13, Košice proti žalovanému: Mesto
Košice, Trieda SNP č. 480 Košice, IČO: 00 691 135 v konaní o určenie do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť- parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu ako čís.
XXX. vedená na LV čís. XXXX . ako orná pôda o výmere XX XXX m/X. a to v podiele X/XXX. pôvodne
evidovaná na LV čís. XXX. katastrálneho územia Kavečany patrí do dedičstva po Z.Žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy tohto konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50
Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 599,54 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 19.5.2009 domáhala, aby súd určil, že

nehnuteľnosť parcely registra E evidovaná na mape určeného operátu ako č. XXX.vedená na LV čís.
XXXX v katastrálnom území Y. ako orná pôda o výmere XXXXX m/X v podiele X/XXX patrí do dedičstva
po Z., nar. XX.X.XXXX., zomrelej dňa 1X.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd zviazal žalovaného
nahradiť žalobkyni trovy tohto konania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovaný skutkový stav:

V súlade so závetom poručiteľky Z.j, rod. R., nar. XX.X.XXXX., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX na základe
závetu, ktorý bol uschovaný na Okresnom súde Košice I pod čís. T., T. bola žalobkyňa jej jedinou
dedičkou.

Túto skutočnosť si súd overil z osvedčenia o dedičstve 36D/30/2006, Dnot/15/2006 zo dňa 20.3.2007

a dedičského spisu sp. zn. 36D/30/2006 z osvedčenia o dedičstve Dnot 103/2007 a zápisnice Dnot
15/2006 zo dňa 19.3.2007 spísanej u notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej.

Z uvedenej zápisnice súd zistil, že jedinou dedičkou po zomrelej nebohej I.j, rod. T. je žalobkyňa I. rod.
T. nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom C. ako dcéra poručiteľky.

Z predmetného osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2007 súd zistil,
že žalobkyňa vyhlásila, že dedičstvo neodmieta a je spôsobilá dediť. V tomto dedičskom konaní
bola prejednaná aj parcela č. XXX. a to podiel XX/XXXX,. avšak nebol prejednaný podiel X/XXX,
nakoľko tento podiel bol po smrti poručiteľky, avšak pred vydaním osvedčenia o dedičstve zapísanýdo vlastníctva žalovaného a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a to verejnej vyhlášky sp. zn.
Výst.9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 a to pod položkou výkazu zmien 159/2006 zo dňa 26.5.2006. Z
uvedenéhotedavyplýva,žespornáparcelabolazapísanádňa26.5.2006,pričomporučiteľazomreladňa

19.1.2006, teda parcela bola zapísaná žalovaným do listu vlastníctva až 4 mesiace po smrti poručiteľky
Z. rod. R., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 36D/30/2006, Dnot 15/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.3.2007 súd zistil, že žalobkyňa I., rod. T. po poučení podľa ustanovení § 463, § 467,§469,§489 OZ
vyhlásila, že dedičstvo neodmieta. Z uvedeného osvedčenia o dedičstve súd zistil, že na strane 3, druhý

odsek je uvedená nehnuteľnosť v katastrálnom území Y. okres Y. obec Y. zapísaná na LV čís. XXXX
ako parcela čís. XXX,. orná pôda o výmere XXXXX m/X, ktorá v podiele XX/XXXX v hodnote 1.047.-
Sk nadobudla žalobkyňa.

Z listu vlastníctva čís. XXXX pre okres Y., obec Y., katastrálne územie Y., ktorý bol vyhotovený dňa
18.5.2009 súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu na parcelnom čísle XXX o výmere 12624 m/2
a to v podiele 90/3840, avšak na tomto liste sa už nenachádza podiel 9/384 z uvedenej parcely, ktorého

sa žalobkyňa domáha v tomto konaní.

Súd v rámci dokazovania sa taktiež oboznámil s verejnou vyhláškou zo dňa 4.1.1995 vydanou Odborom
výstavby územného plánu a architektúry B. kde je taktiež uvedená parcela č. XXX. a to v podiele 9/384,
ktorá táto parcela bola vyvlastnená. Je treba poukázať na tú skutočnosť, že uvedené rozhodnutie, teda
verejná vyhláška nadobudla právoplatnosť dňa 10.4.1985. Napriek tomu si žalovaný uvedenú parcelu

dal zapísať až dňa 26.5.2006, teda 4 mesiace po smrti poručiteľky a matky žalobkyne.

Zlistuvlastníctvačís.XXX preokresY.,obecY.katastrálneúzemieY.yzodňa25.11.1998súdzisťuje,že
predchodkyňa bola vlastníčkou parcely čís. XXX. v podieloch 90/3840 a 9/384. Podiel 90/3840 prešiel na
právnu predchodkyňu žalobkyne Z. na základe osvedčenia o dedičstve č. 23D/499/1998, Dnot 107/1998
a taktiež právna predchodkyňa žalobkyne bola vlastníčkou 9/384 z uvedenej parcely.

Žalobkyňa po zistení tejto skutočnosti sa sťažovala u žalovaného podaním zo dňa 24.10.2007, ktorý na
jej sťažnosť reagoval listom zo dňa 21.11.2007, v ktorom jej oznámil, že má za to, že jeho počínanie
bolo dôvodné, lebo ako žalovaný zdôvodňuje v podaní uvedeného podielu nedošlo podľa neho k zmene
vlastníka oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. U tých vlastníkov, u ktorých došlo k zmene vlastníctva,
teda dedením, alebo prevodom pred zapísaním do katastra, t.j. pred 26.5.2006 podľa vyvlastňovacieho

rozhodnutia nedošlo k zapísaniu spoluvlastníckych podielov v prospech Mesta. Napriek tejto skutočnosti
sa žalobkyňa domáhala u žalovaného majetko-právneho vysporiadania kde sa žalovaný už nezmieňuje
o konkrétnom podiele na nehnuteľnosti iba oznamuje, že pozemky v ZOO Košice sa postupne majetko-
právne vyporiadávajú a jej žiadosť evidujú. Z listu žalovaného zo dňa 8.10.2008, ktorý bol adresovaný
žalobkyni súd zisťuje, že majetko-právne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať

postupne v nasledujúcich rokoch podľa finančných možnosti Mesta Košice. Zároveň oznámil žalobkyni,
že jej žiadosť o majetko-právne vysporiadanie eviduje a o jej riešení ju bude informovať.

Ako súd ďalej zistil, žalobkyňa sa so svojím problémom obrátila aj na Správu katastra Košice, z ktorého
obdržala odpoveď a to list zo dňa 12.1.2009, v ktorom jej správa katastra oznámila, že žalovaný
požiadal dňa 26.5.2006 o zápis parcely E KN čís. XXX zapísaná na LV XXX. v katastrálnom území

Y. do svojho vlastníctva a to aj v podiele právnej predchodkyne žalobkyne Z. v podiele 9/384 na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a zápis bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 159/06 zo dňa
26.5.2006.

Tieto skutočnosti si súd overil z podania Mesta Košice zo dňa 21.11.2007, podania Mesta Košice zo dňa
8.10.2008 a listu správy katastra zo dňa 12.1.2009.Žalobkyňa ďalej vo svojej žalobe uviedla, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 460 OZ v zmysle, ktorého
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, teda k prechodu práv k spornému podielu na parcele XXX .
katastrálne územie Kavečany na žalobkyňou došlo už smrťou poručiteľky, čo je základnou zásadou

dedičského práva.

V zmysle ust. § 481 OZ súd iba potvrdí ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol,
tým, že k úmrtiu Z. rod. R.j došlo dňa 19.1.2006 a k zápisu zmien vlastníctva záznamov došlo na základe
žiadosti žalovaného až dňa 26.5.2006 nemôže platiť zdôvodnenie žalovaného v jeho podaní zo dňa
21.11.2007, že u uvedeného podielu nedošlo k zmene vlastníctva oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu.

Žalobkyňa zároveň poukázala aj na tú skutočnosť, že k zápisu zmeny vlastníctva v prospech žalovaného

došlo po viac ako 20 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré tvorilo podklad pre
vykonanie záznamu a podľa jej názoru nebol rovnaký prístup keď u nej napriek tomu, že k prechodu práv
došlo pred týmto termínom, nebol na to vzatý zreteľ kým u iných pokiaľ došlo k prevodu alebo prechodu
vlastníctva bol na to vzatý zreteľ a k prepísaniu podielu na Mesto nedošlo.

Dňa 25.9.2009 žalovaný doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe. V prvom rade namietal miestnu

príslušnosť Okresného súdu Košice I na toto konanie kde však odvolací súd uznesením sp. zn.
3NcC/49/2009-31 zo dňa 29.10.2009 určil, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Košice I.

Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovanému nebola v čase podania žiadosti o zápis parcely
čís. XXX. zapísanej na LV čís. XXX. v katastrálnom území Y. ako vlastníctva Mesta Košice podľa
vyvlastňovacieho rozhodnutia čís. 9860/2617/84Go zo dňa 4.1.1985 známa žiadna okolnosť, ktorá by

bránila tomuto zápisu čo potvrdil katastrálny úrad tým, že ho vykonal. Ďalej poukázal na ust. § 5 ods.
2 Katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv
na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Vlastníctva bol pôvodný vlastník zbavený ešte
právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia, teda verejnej vyhlášky z roku 1985 a mal za to, že pokiaľ
poručiteľ ešte za svojho života mal výhrady voči vyvlastneniu jeho podielu na zmieňovanej parcele mohol

si to uplatniť v rámci osobitných predpisov, ktorými boli reštitučné zákony prijaté po roku 1989 a z toho
dôvodu navrhol súdu žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 27.4.2011 právna zástupkyňa žalobkyne vo svojej výpovedi uviedla,
že v celom rozsahu sa pridržiava podaného návrhu zo dňa 19.5.2009 a má za to, že jej klientka sa
stala právoplatnou dedičkou po nebohej matke pani Z. rod. R., dedičstvo neodmietala a bola spôsobila

dediť. Až pri samotnom prejednávaní dedičstva zistila, že nie všetky nehnuteľnosti boli pojaté do súpisu
dedičstva a to konkrétne z listu vlastníctva čís. XXX katastrálne územie Y.y nebola do dedičstva pojatá
parcela XXX. o výmere XXXXX m/X v spoluvlastníckom podiele 9/384. Túto situáciu sa snažila so
žalovaným riešiť kde až práve pri osobnom stretnutí so žalovaným jej bola doručená vyvlastňovacia
vyhláška a to na parcely č. XXX. a č. XXX. Poukázala na tú skutočnosť, že parcelu čís. XXX v podiele

90/3840 pojali do dedičstva, avšak parcelu čís. XXX. v podiele 9/384 nepojali. Opätovne poukázala
na tú skutočnosť, že žalovaný si predmetnú parcelu dal zapísať až v máji roku 2006, teda po smrti
právnej predchodkyne žalobkyne, ktorá zomrela v januári roku 2006 a poukázala aj na tú skutočnosť,
že žiadne rozhodnutie právna predchodkyňa žalobkyne neobdržala a že bolo to iba formou verejnej
vyhlášky, žiadne rozhodnutie nedostali ani ostatní účastníci, ktorí boli vyvlastňovaní. Poukázala na tú

skutočnosť, že k zápisu na katastri nehnuteľnosti došlo až viac ako po 20 rokoch, teda podľa jej názoru
k tomuto zápisu došlo neoprávnene v zmysle už vyššie uvedených skutočnosti a z toho dôvodu navrhla,
aby súd rozhodol v zmysle podaného petitu.

Žalovaný na tomto pojednávaní vo svojej výpovedi sa stotožnil s výpoveďou právnej zástupkyne
žalobkyne, čo sa týka skutočnosti zápisu v katastri ako aj ďalších skutočnosti, ktoré uviedla na

dnešnom pojednávaní a to taktiež aj z pozície nerovnakého prístupu medzi všetkými účastníkmi tohto
vyvlastňovacieho konania. Ďalej zotrval na svojich písomných podaniach, ktoré boli už doručené súdu a
poukázal na tú skutočnosť, že parcela čís. XXX. nepatrí do dedičstva a navrhol žalobu týkajúcu sa tejtoparcely čís. XXX. zamietnuť a to z toho dôvodu, že v čase smrti poručiteľa nebola v jeho vlastníctve a
to z toho dôvodu, že vyvlastňovacím rozhodnutím z roku 1985 prešla do vlastníctva iného.

Ďalej vo svojej výpovedi poukázal aj na tú skutočnosť, že existuje tu určitý priestor na prejednanie

tohto sporu na dohodu a to práve z dôvodu neseriózneho prístupu Mesta ku všetkým účastníkom tohto
vyvlastňovacieho konania a z toho dôvodu žiada, aby súd pojednávanie odročil maximálne na 60 dní a v
lehote30dníbudeúčastníčkavyzvanánato,abyvstúpiladojednaniasmožnosťoumimosúdnejdohody.

Právna zástupkyňa žalobkyne súhlasila s takýmto riešením, avšak požiadala súd, aby súd vytýčil ďalší
termín pojednávania pre prípad, že by nedošlo k mimosúdnej dohode.

Následne súd uznesením nariadil pojednávanie na deň 7.9.2011.

Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2011 právna zástupkyňa žalobkyne vo svojej výpovedi uviedla, že
boli v jednaní so žalovaným, avšak doposiaľ nedošlo k žiadnej dohode.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil tú skutočnosť, že boli v jednaní so žalobkyňou,
avšak ku konkrétnym výsledkom nedošlo.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že jemu ako právnemu zástupcovi bolo zo strany žalovaného, teda Mesta

Košice povedané, že v tomto prípade ma hájiť záujmy Mesta a trvať na svojich predošlých vyjadreniach
a žiadať žalobu zamietnuť.

Ďalejpoukázalnatúskutočnosť,žežalobkyňasimohlatentosvojnárokuplatňovaťvreštitučnomkonaní.

Právna zástupkyňa na túto reakciu poukázala tu skutočnosť, že ona ako aj jej klientka si uplatňovala
v reštitúcií, avšak pri každom jednom od nej žiadali predloženie vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré

však ani ona ani jej matka takéto rozhodnutie nevlastnili, nakoľko vyvlastnenie bolo uskutočnené, resp.
doručovanie rozhodnutia o vyvlastnení bolo uskutočnené iba formou verejnej vyhlášky, teda nemala
žiadne podklady k uplatneniu reštitúcie.

Zároveň predložila súdu k nahliadnutiu návrh na vysporiadanie pozemkov nehnuteľnosti a to v tých, na
ktoré mala potrebné doklady, avšak na prejednávanú vec v tomto prípade podklady nemala.

Právny zástupca žalovaného poukázal na pojednávaní na tú skutočnosť, že žalobkyňa musela mať
vedomosť, že predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaný, resp. jeho právny predchodca, avšak túto si
neuplatňovala žiadosťou o vydanie vecí.

Právny zástupca žalovaného požiadal súd, aby v tomto konaní ako dôkaz mohol ešte predložiť
doklady dosvedčujúce o tom, že právnej predchodkyni žalobkyne boli zaslané peňažné prostriedky za

vyvlastnenie.

Súd tomuto návrhu vyhovel a uložil žalovanému v lehote 30 dní doručiť súdu ním tvrdené skutočnosti,
t.z., potvrdenie o tom, či žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni boli zasielané finančné prostriedky
ako náhrada za vyvlastnenie.

Zároveň súd si dal pripojiť dedičský spis 36D/30/2006, Dnot 15/2006.Dňa 19.10.2011 žalovaný doručil tunajšiemu súdu oznámenie, ktorým žalovaný oznámil, že doposiaľ
nezískali žiadne doklady o tom, že by boli doručované náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti, avšak
požiadali archív Obvodného úradu v Košiciach a odpoveď súdu oznámia obratom.

Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2011 súd na základe návrhu žalobkyne uznesením pripustil
upresnenie petitu a to konkrétne, že súd určuje, že nehnuteľnosť parcely registra „E“ evidovaná na mape
určeného operátu ako čís. XXX vedená na LV čís. XXXX ako orná pôda o výmere 12624 m/2 v podiele
9/384 podiel 19 na pôvodnom liste vlastníctva čís. XXX katastrálneho územia Y. patrí do dedičstva po
Z., rod. R. nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX. a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy

konania.

Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že už v roku 2004, teda dva roky
pred samotným zápisom vlastníckeho vzťahu pre žalovaného bolo požiadané mesto Košice o vydanie
nehnuteľnosti.

Právny zástupca na túto novú skutočnosť požiadal súd, aby mu povolil lehotu 2 týždne, aby bolo možné
zistiť, čo bolo doručené Mestu Košice a to vzhľadom na tú skutočnosť, že na prezenčnej pečiatke zo

dňa 15.3.2004 sú uvedené iba prílohy v počte 7 a nie je tam uvedené evidenčné číslo a nie je tam ani
podpis pracovníka podateľne a zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že v tomto nároku uplatnenom u
žalovaného iným perom dopísané „bez vyvlastňovacieho rozhodnutia“.

Právna zástupkyňa krátkou cestou doručila súdu list adresovaný žalovanému Mestu Košice zo dňa
15.3.2004 ako vec „uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona čís. 503/2003 Z.z.“

Z uvedeného listu súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne si týmto uplatnila nárok na vydanie
nehnuteľnosti na parcelné číslo XXX a XXX,. ktoré bolo vyvlastnené bez náhrady a bez jej súhlasu.

Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň ako dôkaz súdu, že sa jedná o riadne podaný a uplatnený nárok
na vydanie nehnuteľnosti preukazuje súdu ďalším podaním svojej klientky zo dňa 6.6.2007 kde taktiež
prezenčná pečiatka Mesto Košice zo dňa 6.6.2007 je uvedená iba príloha, avšak nie je tam taktiež

uvedené evidenčné číslo ani podpis pracovníka podateľne. Tento listinný dôkaz, ktorý sa netýka tejto
veci súd po jeho oboznámení vrátil právnej zástupkyni žalobkyne.

Zástupca žalovaného reagoval na prednes právnej zástupkyne žalobkyne tým, že nevie si predstaviť
ako je to možné zo strany Mesta, že nebola daná odpoveď, resp. nemá o tom vedomosť ako bol tento
reštitučný nárok vyriešený. Poukázal na tú skutočnosť, že uvedené uplatnenie tohto nároku zo dňa

15.3.2004 je pre neho úplne novou skutočnosťou a z toho dôvodu opäť žiadal, aby súd na krátku dobu
pojednávanie odročil.

Právna zástupkyňa ďalej vo svojej výpovedi na odpoveď žalovaného uviedla, že Mesto Košice na túto
žiadosť o vydanie nehnuteľnosti reagovalo jedine tak, že si následne v roku 2006, teda dva roky po
uplatnení reštitučného nároku dalo prepísať na seba uvedenú nehnuteľnosť.

Zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že zotrváva na predchádzajúcich písomných a
ústnych podaniach a navrhol žalobu zamietnuť a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný, teda
Mesto Košice nebolo pasívne legitimované v čase smrti poručiteľa, táto parcela nepatrila do jeho
vlastníctva a nebolo zapísané na čísle LV XXXX. Podľa jeho názoru právna predchodkyňa žalobkyne
stratila toto vlastníctvo vydaním rozhodnutia o vyvlastnení ešte v roku 1985, teda tento majetok prešiel

na štát a v zmysle zákona čís. 138/1991 tieto parcely prešli na Mesto Košice.Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného ďalej poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru v
tomto prípade došlo k vydržaniu a to z toho dôvodu, že dňa 16.4.1985 bolo vykonateľné rozhodnutie
o vyvlastnení a žalobkyňa si svoj reštitučný nárok uplatnila až listom zo dňa 15.3.2004. Z toho dôvodu

opätovne žiadal žalobu zamietnuť a že žalobkyňa si svoj nárok mohla uplatniť podľa zákona čís.
229/1991, teda zákona o pôde z iného reštitučného nároku.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozpor v tvrdeniach právneho zástupcu žalovaného, že
Mesto Košice nadobudlo tento majetok na základe vyvlastnenia a následne uvádza, že Mesto Košice
nemalo pasívnu legitimáciu na vybavenie žiadosti o reštitúciu zo dňa 15.3.2004. Sám právny zástupca

poukázal na znenie zákona čís. 138/1991 Zb. o majetku obcí a to konkrétne na § 2 citovaného zákona,
avšak opomenul dodať, že z citovaného § 2, že obce sú povinné návrh na zápis evidencie nehnuteľnosti
podaťdo12mesiacovodprevzatiamajetku,tedakebysiboloMestoKošicesplnilotútopovinnosťboloby
došlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľnosti a právna predchodkyňa žalobkyne by bola mohla uplatniť
svoje práva podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov. Vzhľadom k tomu, že zápis nebol zmenený
a ešte v čase smrti právnej predchodkyne žalobkyne bola táto na liste vlastníctva vedená ako vlastníčka

sporných podielov a že keď sa niekde obrátila so svojou žiadosťou stále jej bolo povedané čo chce keď
vlastníctvo nie je zmenené, čo potvrdzuje aj list vlastníctva čís. XXX katastrálne územie Y. a poukázala aj
na to, že ešte v roku 1998 bolo vedené na pôvodných vlastníkov. V čase keď si uplatňovala reštitúciu voči
Mestu Košice dala si vypracovať dňa 8.3.2004 identifikáciu parciel, z ktorej je zrejme, že sporné parcely
sú užívané v ZOO a preto je aj žiadosť písaná a adresovaná na Mesto Košice. Uvedená identifikácia

parciel sa nachádza na čísle liste 20 a predmetná identifikácia bola aj prílohou žiadosti o vydanie
reštituovaného majetku. Ak Mesto Košice prijalo žiadosť o reštitúciu právnej predchodkyne žalobkyne
a zistilo, že nie je pasívne legitimované malo o tejto skutočnosti informovať právnu predchodkyňu
žalobkyne. Pokiaľ reštitúcia bola uplatnená neoprávnene malo Mesto Košice právnu predchodkyňu o
tom informovať, že reštitučný nárok je zamietnutý, resp. odkázať na iný oprávnený subjekt a malo túto

jej žiadosť postúpiť pozemkovému úradu, avšak k takémuto konaniu zo strany žalovaného nedošlo.

Ďalej právna zástupkyňa žalobkyne poukázala aj na to, že nesúhlasí s vydržaním a to z toho dôvodu,
že pokiaľ by zákonodarca chcel Mestu Košice, resp. štátu priznať vlastníctvo k sporným pozemkom,
vôbec by nebol prijímal reštitučné zákony, ktoré mali napraviť chyby. Doposiaľ žalovaný nepreukázal
v tomto konaní, že právna predchodkyňa žalobkyne mala zaplatené za vyvlastnené pozemky. Taktiež

nepreukázal, že ňou uplatnená reštitúcia bola neoprávnená, resp. zamietnutá. Poukázala na tú
skutočnosť, že parcela čís. XXX., teda jej podiel nedošlo k zmene vlastníka oproti vyvlastňovaciemu
rozhodnutiu. Ostatné podiely nebolo možné zapísať do vlastníctva Mesta Košice z dôvodu, že v týchto
došlo k zmene vlastníka oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Má za to, že pokiaľ si žalobkyňa uplatnila
reštitučné nároky tieto doposiaľ neboli vybavené a oprávnene si uplatnila nárok na vydanie resp. na

určenie do dedičstva cestou súdu a žiada o určenie, že táto parcela patrí do dedičstva po jej právnej
predchodkyni Z.Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť a predložila súdu k nahliadnutiu aj návrh na
vysporiadanie pozemkov - nehnuteľnosti na pozemkový fond a to iba v tých prípadoch na ktoré mala
potrebné doklady, avšak na prejednávanú vec v tomto prípade podklady nemala.

Právny zástupca opätovne vo svojej výpovedi uviedol, že Mesto Košice nadobudlo predmetnú parcelu

podľa § 2 zákona čís. 138/1991 o majetku obcí.

Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že je pravdou, že Mesto Košice si nedalo predmetnú spornú parcelu
zapísať do katastra nehnuteľnosti tak ako to ukladal zákon, t.z. do 12 mesiacov, avšak poukázal aj na
tú skutočnosť, že záznam v katastri nehnuteľnosti má iba deklaratórny charakter a nie konštitutívny,
t.z., že došlo k právoplatnému nadobudnutiu vlastníctva Mestom Košice a Mesto Košice sa od toho

momentu, teda odo dňa 1.4.1984 chovalo ako vlastník predmetnej parcely. Opäť poukázal právny
zástupca žalovaného na tú skutočnosť, že došlo zo strany Mesta Košice k vydržaniu, nakoľko žalovaný
splnil 10 ročnú vydržaciu lehotu, teda spolu aj s jeho právnym predchodcom, teda Československým
štátom, resp. Mestským národným výborom.

Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že 12 mesačná lehota sa

nevzťahovala fakticky iba na tento pozemok, avšak poukázala práve na tú skutočnosť, že v tom obdobísa vyhotovovali tzv. protokoly o prevzatí a odovzdaní majetku štátu na obce a vzťahovala sa na všetky,
avšaktátoparcelavtomtoprotokolesanenachádza,tedanedalisitozapísaťdoroku2006,teda15rokov
potom čo bola uverejnená vyvlastňovacia vyhláška. Ďalej poukázala aj na tvrdenia právneho zástupcu,

prečo nemohla uvedená parcela čís. XXX prejsť späť na žalobkyňu keď prešla iná parcela, ktorá bola
zahrnutá vo vyvlastňovacom rozhodnutí, tým že Mesto Košice nekonalo tak ako im ukladal zákon, t.z., že
si nadalo zapísať predmetnú parcelu v katastri nehnuteľnosti a tým poškodilo jej klientku, lebo vedome ju
uviedlodoomylu,žeaždoroku2006žilavtom,žejevlastníčkoupredmetnejnehnuteľnostiaskutočnosť,
že tento podiel parcely čís. XXX. nebude dediť sa dozvedela až z rozhodnutia o dedičstve.

Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že to, že si Mesto Košice nedalo zapísať
uvedenú parcelu do katastra nehnuteľnosti to bola chyba mesta, to uznáva avšak to nemení nič na
skutočnosti a podľa jeho informácií sú vykonávané kroky k náprave.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej mal preukázané, že zo strany žalovaného, teda mesta Košice
nebol predložený žiaden dôkaz o zaplatení náhrady za vyvlastnenie a teda má za to, že k žiadnej úhrade
za vyvlastnenú parcelu nedošlo v priebehu konania a to z výpovedi samotnej žalobkyne, že ona ako ani

jejprávnapredchodkyňanevedeliovyvlastňovacomrozhodnutíaaknemalivedomosťovyvlastňovacom
rozhodnutí nemohla im byť zaplatená náhrada za vyvlastnenie a na viac pozemok, na ktorý bol uplatnený
reštitučný nárok v roku 2004 si nemohol žalovaný nechať zapísať do svojho vlastníctva v roku 2006, to
potvrdzuje aj podanie žalobkyne žalovanému zo dňa 15.3.2004.

Podľa ust. § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Taktiež je potrebné poukázať aj na článok 10 ods. 21 Ústavy SR, ktorý zaručuje dedenie majetku.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka Z. rod. R., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa
XX.X.XXXX.

.Túto skutočnosť si súd overil z priloženého úmrtného listu. Dedičstvo sa nadobúda okamihom
poručiteľovej smrti. Okolnosť, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou má za následok, že

neskoršie úkony dedičov napr. vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, dedičská dohoda pôsobia spätne, EX
TUNC smrťou poručiteľa. Rovnako aj občiansko-právne vzťahy založené dohodou pozostalého manžela
adedičovpripadneuznesenímsúduourčeníčosmajetkomvbezpodielovomspoluvlastníctveporučiteľa
a pozostalého manžela patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi.

Dedič vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetko-právnych vzťahov v celej ich šírke a vo všetkých

zložkách tak ako do jeho práv ako i povinnosti.

Nakoľkozosvedčeniaodedičstvesúdmaljednoznačnepreukázané,žežalobkyňadedičstvoneodmietla
a že je spôsobila dediť, dedičstvo nadobudla smrťou svojej matky, teda poručiteľky dňa 19.1.2006 kedy
žalobkyňa vstúpila do práv poručiteľky, teda sa stala vlastníčkou spornej parcely a teda došlo k zmene
vlastníctva. K tejto zmene vlastníctva došlo ešte pred zápisom vlastníctva v prospech žalovaného a

teda sporná parcela XXX. mala byť predmetom dedičského konania po jej matke ako poručiteľke tak
ako bola aj predmetom dedičského konania parcela č. XXX vedená na LV čís. XXX . v katastrálnom
územíY.,ktorábolapredmetomvyvlastneniaatedarovnakýmvyvlastňovacímrozhodnutím,uktorejbola
akceptovaná žalovaným prijatá zásada, teda u ktorej nedošlo k zápisu zmenu vlastníctva v prospech
žalovaného a ktorá bola predmetom dedičského konania po poručiteľke Z.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa počas celého obdobia, resp.
aj jej právna predchodkyňa žili v tom, že sporná parcela patrí do ich vlastníctva a to z toho dôvodu,
že nemali vedomosť o tom, že tieto pozemky boli už vyvlastnené, nakoľko im nebolo doručené žiadne
vyvlastňovacie rozhodnutie, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že z listu vlastníctva čís. XXX. zo dňa25.11.1998 bolo preukázané, že v tomto období právna predchodkyňa žalovanej bola vedená ako
vlastníčka spornej parcely pod B 19 v podiele X/XXX..

Práve súd uveril žalobkyni, že o tom, že sporná parcela XXX. v podiele 9/384 nepatrí do jej vlastníctva

sa dozvedela až v roku 2004 kedy si uplatňovala reštitučný nárok u Mesta Košice a právna nástupkyňa
Z. terajšia žalobkyňa sa o tom dozvedela až z dedičského konania po svojej nebohej matke kde začala
následne podnikať kroky k vráteniu predmetnej parcely.

Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že k zápisu spornej parcely na Mesto Košice
došlo 4 mesiace po smrti poručiteľky Z., rod. R., teda až dňa 26.5.2006.

Súd má za to, že aj u tejto parcely čís. XXX došlo k zmene vlastníctva a teda žalovaný nebol oprávnený

až dňa 26.5.2006 si dať zapísať spornú parcelu do svojho vlastníctva, teda aj v tomto prípade mal byť
uplatňovaný postup, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom liste zo dňa 21.11.2007 keď uvádza,
že ostatné podiely nebolo možné zapísať do vlastníctva mesta Košice z dôvodu, že u týchto došlo k
zmene vlastníka oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Je taktiež potrebné v tomto smere poukázať aj na
nejednotný prístup k jednotlivým vlastníkom a jednotlivým parcelám čo vo svojej výpovedi potvrdzuje aj

samotný žalovaný, že nebol zachovaný rovnaký prístup k všetkým vlastníkom vyvlastnených pozemkov.

V liste zo dňa 8.10.2008 žalovaný žalobkyni taktiež potvrdzuje tú skutočnosť, že jej žiadosť o majetko-
právne vysporiadanie evidujú a o jej riešení budú ju informovať.

V rámci dokazovania žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyni, resp. jej právnej
predchodkyni bola v skutočnosti aj vyvlastňovacia vyhláška, teda rozhodnutie o vyvlastnení akýmkoľvek

spôsobom doručená, teda súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného v liste zo dňa 10.9.2009
ako aj z výpovede žalovaného na pojednávaniach, že pokiaľ poručiteľ ešte za svojho života mal výhrady
voči vyvlastneniu jeho podielu na zmieňovanej parcele mohol si to uplatniť v rámci osobitných predpisov,
ktorými boli reštitučné zákony prijaté po roku 1989, nakoľko v liste vlastníctva čís. XXX/XXXX. právna
predchodkyňa žalobkyne Z. bola vedená ešte ako vlastníčka tejto spornej parcely a následne keď sa

o tejto skutočnosti dozvedela sa dožadovala svojich práv na vrátenie tejto parcely. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaný bol povinný si uvedenú parcelu dať zapísať do
svojho vlastníctva v lehote 12 mesiacov v zmysle zákona čís. 138/1991 Zb. o majetku obcí k čomu mali
slúžiť aj protokoly o prevzatí a odovzdaní majetku štátu na obce, avšak ako súd zistil, sporná parcela sa
vôbec nenachádzala v tomto protokole takže je možné predpokladať s veľkou určitosťou, že žalovaný

túto parcelu ani nepovažoval za svoje vlastníctvo a teda ani nemohla prejsť z Československého štátu
na Mesto Košice.

Z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobkyňa až do roku 2006 žila v tom, že je vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti a že tento podiel z parcely čís. XXX nebude dediť sa dozvedela až z
rozhodnutia o dedičstve, nakoľko z listu vlastníctva č.XXX/XXXX mala za to, že je právoplatnou dedičkou

po svojej matke aj na parcelu čís. XXX.

.

K tomu je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že už v roku 2004 keď žalobkyňa, resp. jej právna
zástupkyňa požiadala o majetko - právne vysporiadanie nedostala na to žiadnu odpoveď, avšak
odpoveďouboloažsamotnézapísanievlastníctvavroku 2006,tedadvarokypotom,čosiuplatnilatento

reštitučný nárok. Nelogický preto vyznieva tvrdenie zástupcu žalovaného, že Mesto Košice nadobudlo
tento majetok na základe vyvlastnenia a následne keď uviedol, že Mesto Košice nemalo pasívnu
legitimáciu na vybavenie žiadosti o reštitúciu zo dňa 15.3.2004.

Týmto svojim tvrdením zástupca žalovaného chcel poukázať na tú skutočnosť, prečo nebola žiadosť o
reštitučné nároky z roku 2004 zo strany žalobkyne vybavená, nakoľko vraj neboli na túto činnosť pasívne

legitimovaní. V prípade ak by boli pasívne legitimovaní mali spracovať protokol a do 12 mesiacov odprevzatia majetku si túto parcelu nechať zapísať v katastri nehnuteľnosti a už v roku 2004 v čase podania
žiadosti o reštitúciu by jednak boli pasívne legitimovaný, resp. by boli povinní oznámiť žiadateľke, teda
žalobkyni formu vybavenia jej žiadosti, resp. boli povinní odstúpiť túto jej žiadosť Fondu národného

majetku, ktorý by touto žiadosťou o reštitúciu bol povinný sa zaoberať. Nakoľko takto žalovaný neučinil
uviedol žalobkyňu do omylu, ktorá zotrvala v tomto omyle, že predmetná parcela patrí do vlastníctva jej
matky, teda poručiteľky, resp. po smrti patrí do dedičstva po jej matke.

Súd sa stotožňuje taktiež s výpoveďou a argumentáciou právnej zástupkyne žalobkyne, čo sa týka
vydržania, ktorým na pojednávaní konanom dňa 12.12.2011 argumentoval zástupca žalovaného a to v

tej súvislosti, že pokiaľ by štát, resp. zákonodarca chcel mestu, resp. štátu priznať vlastníctvo k sporným
pozemkom vôbec by neboli prijaté reštitučné zákony, ktoré mali napraviť chyby.

Z toho dôvodu súd ma za to, že k vydržaniu spornej parcely zo strany mesta, resp. právneho predchodcu
Československého štátu nemohlo dôjsť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právna zástupkyňa si v tomto konaní uplatnila náhradu trov tohto konania vo výške 599,54 Eur ako trovy
právneho zastúpenia a 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia pozostávali
z dvoch právnych úkonov za rok 2009 á 53,49 Eur, 2x režijný paušál á 6,95 Eur, 1/3 právneho úkonu za

rok 2010 zo dňa 10.6.2010 za rokovanie klientom nepresahujúce jednu hodinu, teda vo výške 18,50 Eur,
1 za účasť na pojednávaní dňa 14.6.2010 vo výške 13,87 Eur, 2/3 právneho úkonu za deň 19.5.2011 za
účasť na rokovaní s protistranou, 6 právnych úkonov á 57 Eur, za účasť na pojednávaní za deň 7.9.2011,
28.11.2011, 12.12.2011 a za dve podania adresovanú súdu za dní 7.9.2011, 18.10.2011 a za účasť
na pojednávaní dňa 27.4.2011 ako aj dvoch režijných paušálov á 7,21 Eur za rok 2010 a 7 režijných

paušálov á 7,41 Eur za rok 2011, teda spolu 599,54 Eur a náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur,
na ktoré súd neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.