Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204983
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právne veci starostlivosti súdu

o maloletých T. N., nar. XX.XX.XXXX, R. N., nar XX.X.XXXX a Q. N., nar. XX.X.XXXX všetci bytom XXX
XX O. D., L. XXX/XX, občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Stará Ľubovňa, detí rodičov otec: T. N., nar, XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. D., L. XXX/XX, občan
SR matka: X. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O. D., L. XXX/XX, t.č. N. I. Q. XXX, R., U.,
občianka SR, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. T. N., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. N., nar. XX.X.XXXX a mal. Q. N., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú
do osobnej starostlivosti otca T. N., nar. XX.X.XXXX, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Matka X. N., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu mal. T. N. sumou 150 eur mesačne,
mal. R. sumou 150 eur mesačne a mal. Q. sumou 120 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n á platiť
vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 24.9.2014.

III. Dlžné výživné za obdobie od 24.9.2014 do 30.9.2015 v celkovej výške 4 388 eur sa matke p o v o ľ
u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur splatných spolu s bežným výživným pod

hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal mal. detí T., R. a Q. zveriť do jeho
osobnej starostlivosti a zaviazať matku platením výživného
.pre mal. T. sumou 100 eur, pre mal. R. sumou 90 eur a pre mal. Q. sumou 80 eur mesačne počnúc

dňom 12.7.2014.

Návrh odôvodnil tým, že s jeho manželstva s matkou mal. detí pochádzajú mal. T., R. a Q.. Matka mal.
detí dňa 12.7.2014 opustila spoločnú domácnosť s dcérou X., ktorú si osvojil. Od tejto doby spolu nežijú
starostlivosť o detí zabezpečuje sám, matka sa s deťmi stretáva príležitostne, ďalej v návrhu opísal
osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov ako aj pomery mal. detí.

Súd uznesením č.k. 2P/86/2015-16 zo dňa 2.10.2015 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka
a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.Uznesením č.k. 2P/86/2015-17 v zo dňa 2.10.2015 súd poučil účastníkov konania o ich procesných
právach a povinnostiach, otcovi zaslal návrh.

Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Pojednávania vytýčeného na deň 27.10.2015 napriek riadne a včas vykázanému doučeniu sa matka
nezúčastnila, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v jej neprítomností.

Na pojednávaní otec na podanom návrhu trval uviedol, že matka opustila spoločnú domácnosť dňa
12.7.2014 od tejto doby sa o detí stará výlučne on, matka detí navštevuje sporadický, naposledy ich mala
v máji 2015. Vzhľadom na príjmy matky navrhol učiť výživné v sume 540 eur na všetky tri mal. detí. Ďalej
uviedol, že jeho príjem zo závislej činnosti je v sume cca 500 eur, okrem toho poberá invalidný dôchodok
v sume 114 eur a 46 eur a prídavky na detí v sume 70 eur. Spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte, za

ktorý mesačne platí cca 200 eur, má výdaje na internet, televíziu a mobily cca 80 eur. Mal. T. je žiakom
7. ročníka základnej školy v období od septembra do decembra 2014 bol umiestnený diagnostickom
centre v Ružomberku, v súčasnosti sa jeho správanie zlepšilo. Mal. R. je žiakom 5. ročníka základnej
školy a mal. Q. navštevuje materskú školu. Detí sú zdravé.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vzhľadom na vyjadrenie detí, že chcú byť zverené otcovi a na
vyjadrenie matky, ktorá súhlasila so zverením detí otcovi navrhla ich zveriť otcovi a matku zaviazať
výživným pre mal. T. v sume 150 eur mesačne, pre mal. R. v sume 150 eur mesačne a pre mal Q. v
sume 120 eur mesačne.

Matku súd vypočul mimo pojednávania do zápisnice dňa 7.5.2015, matka uviedla, že s návrhom aby detí
boli zverené do osobnej starostlivosti otca súhlasí, súhlasila s pôvodne navrhovanou výškou výživného
pre mal. T. v sume 100 eur mesačne, pre mal. R. v sume 90 eur mesačne a pre mal Q. v sume 80
eur mesačne. Priznala, že od septembra 2014 sa o detí stará výlučne ich otec, ďalej uviedla, že do
októbra 2014 pracovala v reštaurácií Kolkáreň kde mala oficiálny príjem 50 eur mesačne, neoficiálny

príjem v sume 280 eur mesačne. V období október až január 2015 pracovala vo Švajčiarsku s príjmom
1800 švajčiarskych frankov mesačne, od januára do apríla pracovala v Rakúsku s príjmom cca 1400 eur
mesačne od mája bude opätovne pracovať ako čašníčka v Rakúsku s porovnateľným
.príjmom. Ďalej uviedla, že od septembra 2014 prispela na výživu detí sumou 5 x po 250 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených
listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal. detí, ako aj z obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/155/2014 a 2P/8/2014 na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:

Rodičia mal. detí nevedú spoločnú domácnosť od júla 2014 od októbra 2014 sa matka mal. detí zdržiava
v zahraničí.

Predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. 4P/155/2014-11 zo dňa 4.9.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.10.2014 boli maloleté detí Q., R. a T. dočasne zverené do osobnej starostlivosti

otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere t.j. v sume 27,13 eur na každé
dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podaným návrhom otec žiadal aby mal. detí boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Na pojednávaní
na tomto návrhu zotrval s tým, že žiadal priznať dvojnásobne vyššie výživné ako pôvodne navrhoval t.j.

v sume 540 eur na všetky tri mal. detí.

Otec pracuje ako silmajster v spoločnosti Gurmen, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za rok 2014
v sume 502,03 eur za rok 2015 v sume 489,73 eur, poberá čiastočný invalidný dôchodok zo SR v
sume 116 eur a z ČR b sume 46 eur, okrem toho poberá prídavky na detí v sume 70,56 eur.

Spolu s deťmi obýva 2-izbový byt za ktorý mesačne uhrádza cca 200 eur, ďalej uhrádza náklady na
internet, televíziu a mobily v sume cca 80 eur. V septembri 2015 odpredal garzonku za sumu 12 000
eur, túto sumu použil a splatenie pôžičky (227 eur mesačne) a dlhov.Matka sa do októbra zdržiavala v O. D., od októbra 2014 sa zdržiava v zahraničí, kde pracuje ako
čašníčka, v období októbra 2014 až do január 2015 pracovala vo Švajčiarsku s príjmom 1800
švajčiarskych frankov mesačne, od januára do apríla pracovala v Rakúsku s príjmom cca 1400 eur

mesačne, od mája sa taktiež zdržiava v Rakúsku, kde pracuje ako čašníčka v hoteli, avšak napriek
opakovanej výzve svoj príjem nezdokladovala.
V máji 2015 nadobudla vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu zn. Citroen Xantia rok výroby
2000.
Mal. T. je žiakom 7. ročníka základnej školy v období od septembra do decembra 2014 bol umiestnený

v diagnostickom centre v Ružomberku, v súčasnosti sa jeho správanie zlepšilo. Mal. R. je žiakom 5.
ročníka základnej školy a mal. Q. navštevuje materskú školu. Detí sú zdravé.

Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť o mal. detí. S deťmi bol prevedený pohovor v priebehu ktorého uviedli, že bývajú s otcom a
chcú s nim ostať bývať, majú zabezpečené všetko čo potrebujú, s matkou sú v kontakte cez facebook.

.

Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. X., ktorá sa v súčasnosti zdržiava pri starých
rodičoch (rodičoch matky) v D..

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
.rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k mal. deťom T., R. a Q. , teda zverenie detí

niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. detí do osobnej
starostlivosti otca je v ich záujme.
Otec mal. detí sa o ne stará sám prinajmenšom od septembra 2014 kedy mu boli predbežným opatrením

dočasne zverené. Matka v júli 2014 opustila spoločnú domácnosť a v októbri 2014 vycestovala do
zahraničia. Od tejto doby sa s deťmi osobne stretáva len sporadický - naposledy ich videla v máji 2015.
V starostlivosti otca o detí od septembra 2014
.neboli zistené žiadne nedostatky, detí samé pri osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom vyslovili
želanie, že vzhľadom na pobyt matky v zahraniční chcú byť zverené otcovi.

Súd má za to, že je vo výsostnom záujme detí aby žili s rodičom a v prostredí, kde ich budú mať radí,
dokážu a chcú im poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to,
že takáto starostlivosť mal. deťom bude poskytnutá zo strany ich otca.
Doposiaľ nebolo zistené, aby otec starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o
detí nebolo náležitým spôsobom postarané. Samotná matka k starostlivosti otca o mal. detí nemala

výhrady, súhlasila s ich zverením otcovi, rovnako ako kolízny opatrovník.

Z uvedených dôvodov súd mal. detí T., R. a Q. súd zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec podaným návrhom žiadal určiť výživné v sume 270 eur mesačne pre všetky tri mal. detí, pred
začatím pojednávania žiadal priznať dvojnásobné výživné t.j. sumu 540 eur pre všetky tri mal. detí,
kolízny opatrovník navrhol výživné v celkovej výške 420 eur mesačne.Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z
potrieb oprávneného, teda mal. detí, ako aj z možností a schopností matky detí - povinnej.

Maloletý T. dovŕšil vek 13 rokov, mal. R. 10 rokov a Q. 4 roky. Deti sú vo vývoji, čo samo o seba kladie
zvýšené nároky či už na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb - strava, alebo ošatenie, obuv
a pod.

Príjem otca pozostáva zo mzdy zo závislej činnosti (cca 500 eur mesačne) a z čiastočného invalidného

dôchodku (cca 160 eur) z tohto príjmu uhrádza náklady na bývanie a náklady na starostlivosť o mal.
detí.

Matka pracuje v zahraničí ako čašníčka pred súdom deklarovala príjem v období od októbra 2014 do
januára 2015 v sume 1 800 švajčiarskych frankov a od januára 2015 v sume 1400 eur mesačne. Výdaje
pred súdom nedeklarovala, v máji 2015 si zakúpila osobné motorové vozidlo.

V zmysle ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 5 prvá veta) výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Uvedenézákonnéustanovenie zvyšujemierurodičovskejzodpovednostitým,žepotrebyrodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až

následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach matky mal. detí prispievať na výživu
mal. T. sumou 150 eur mesačne, mal. R. sumou 150 eur mesačne a mal. Q. sumou 120 eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu, t.j. 24.9.2014.

.

Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd okrem potrieb mal. dieťaťa prihliadol aj na osobnú
starostlivosti otca o detí, ako aj na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
v danom prípade matky, v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Takto určené výživné sa

javí ako primerané odôvodňujúce potreby maloletých ale aj schopnosti a možnosti povinnej - matky. .

Súd má za to, že matka mal. detí je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre plnenie
vyživovacejpovinnostivočimal.deťom vrozsahu420eurmesačnepre maloletédetí,pretožedisponuje
takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohla adekvátne zúročiť. Keďže plnenie vyživovacej

povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 24.9.2014, v
zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal

priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

Súd zároveň zaviazal matku mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 24.9.2014 do 30.9.2015
vo výške 4 388 eur, ktoré povolil matke splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. v pravidelných mesačných
splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo

i len jednej splátky.
Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 420 eur, čo za uvedené
obdobie činí sumu 5 138 eur ( september 2014 - 7 dní čo je 98 eur, 10/14 - 9/15 12 x 420 spolu 5
040 eur).
Podľa tvrdenia otca matka za obdobie od septembra 2014 do času rozhodnutia súdu uhradila na

výživnom sumu 750 eur ( 3 x 250 eur) podľa tvrdenia matky uhradila 5 x 250 eur, keďže súd matku
opakovane vyzýval aby predložila dôkaz o tom, že skutočne na výživu detí prispela sumou ktorú tvrdí,
matka výzvy súdu ignorovala, dôkaz o výške uhradeného výživného nepredložila preto súd vzal za
preukázané, že matka na výživu prispela sumou 750 eur / podľa tvrdenia otca/, potom dlh na výživnom
predstavuje sumu 4 388 eur.

Súd dlžné výživné povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným
po 200 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.V prevyšujúcej časti, t.j. v časti určenia výživného pre mal. T. nad sumu 150 eur mesačne, pre mal. R.
nad sumu 150 eur mesačne a pre mal. Q. nad sumu 120 eur mesačne do 24.9.2014 súd návrh zamietol
ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.
.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.