Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/293/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206771
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206771.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou, v právnej veci žalobcu: Home
CreditSlovakia,a.s.,Teplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenéhoAdvokátskakancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 36 789 615, proti žalovanej: Ž. R., V..
XX.X.XXXX, P. X. XXX, o zaplatenie 650,53 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o zaplatenie 8,69 € zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 213,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025%
denne zo sumy 213,72 € od 13.4.2011 do zaplatenia.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV.Určuje,žeuvedenépeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkachvovýškepo30€mesačne,počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, vždy do 20-teho dňa
za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.
V. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu 650,53 €, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške
144,94 €, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 650,53 € od 19.6.2013 do zaplatenia a
trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.11.2008 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 3811072757,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky žalobcu, s ktorými bola žalovaná oboznámená
a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas s nimi byť viazaná.
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 995,82 € zo strany
žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 60
mesačných splátkach po 26,52 € v zmysle úverovej zmluvy.
Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto ju žalobca vyzval listom zo dňa
28.3.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 876,09 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V
ďalšom žalobca definoval spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere.Podaním doručeným súdu 7.2.2014 žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z
omeškania od zosplatnenia do podania návrhu v sume 8,69 € zobral späť.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a prílohami a to: úverovou zmluvou
zo dňa 24.11.2008, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, splátkovým
kalendárom, a.s., výzvou zo dňa 28.3.2011, podaním žalobcu zo dňa 30.1.2014 a zistil tento skutkový
stav veci:
Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 24.11.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 995,82 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60
mesačných splátkach po 26,52 €, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 20,02% ročne.
V zmysle žalobcom predloženej špecifikácie jeho uplatnený nárok predstavuje istina - výška dlžnej sumy
úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia + zosplatnená istina, t. j. výška dlžnej sumy úveru bez
úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške
572,41 €, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia v sume 0 €, ušlý úrok (pokuta) - úrok z
vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 78,12 €, ide o tzv. ušlý úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť
v prípade riadneho platenia úveru, kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby
vo výške 144,94 €.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito
podmienkami.
Podľa hlavy 1 §, Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).
Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému
spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).
Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových
podmienokpovinnýplatiť,akzúdajovnalícnejstranevyplývainak.Zauzatvorenieúverovejzmluvyklient
uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej
v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku
poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok
a výšky poskytnutého úveru.
Ako vyplýva z Hlavy 6 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa Hlavy 6 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c)
§3 Hlavy 6, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.Podľa Hlavy 14 § 3 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového
úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 6
§ 6 týchto úverových podmienok, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 300 Sk/9,96 €. V prípade omeškania s úhradou splátky
úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
8% a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o
zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku
vo výške 3,32 €.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu
uhradila 27 splátok po 26,52 €. Dňa 28.3.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok
bola žalovanou uhrádzaná časť dlžnej istiny a úrok. Po zosplatnení úveru žalovaná žalobcovi ešte
uhradila tri splátky a to 46,30 € a dvakrát po 26,52 €. Celkovo žalovaná uhradila sumu 835,52 €. Z toho
suma 324 € bola započítaná na istinu úveru, suma 6,63 € na zmluvnú pokutu, 392,04 € na zosplatnenú
istinu, 99,41 € na ušlý úrok, 6,64 € na upomienku, 0,16 € na úrok z omeškania do zosplatnenia. Po tomto
započítaní žalobcu dlh žalovanej na istine predstavoval sumu 572,41 €, na úroku 78,12 €, na ušlom
úroku 144,16 € + dopočet k žalobe 0,78 €.
Žalobca v podaní zo dňa 30.1.2014 špecifikoval jednotlivé časti žaloby a zároveň zobral návrh v časti o
zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby v sume 8,69 € späť.
Listom zo dňa 28.3.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanej
oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie
zostávajúcej časti úveru spolu so zmluvnou pokutou s tým, že dlžná čiastka činí 876,09 € a vyzval ju na
splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.
Žalovaná na pojednávaní predložila 41 ústrižkov poštových poukážok o zaplatení, ktoré poukazovala
žalobcovi, nakoľko sa snažila úver splácať, hoci úhrady neboli vždy pravidelne. Myslí si, že žalobcovi
nedlhuje úver v takej výške, ako si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.3.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ju na zaplatenie predmetnej sumy.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľskýchzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ,
pričomobsahzmluvy,akoajÚverovýchpodmienokboldanýžalobcombezmožnostižalovanéhoprivodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
572,41 €. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 995,82 € a žalovaná uhradila
celkovo sumu 835,52 €, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 160,30 €, pričom
súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v súlade s ustanovením § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „ Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak“ súd započítal všetky platby odporcu
najskôr na istinu a potom na úroky z úveru, keďže nie je možné, aby dodávateľ (veriteľ) určoval, oproti
čomu bude platba od dlžníka zúčtovaná, lebo v opačnom prípade by došlo k rozporu s ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 20,02% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách
v čase poskytnutia úveru (november 2008, spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 13,69% p.a. Z
toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 6,33% vyšší
ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,69% ročne za absolútne neplatnú.
Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 13,69% ročne. Žalobca si na úroku z
úveru uplatňoval celkovo sumu 78,12 € ( položka pokuta - ušlý úrok ), no žalobca mal nárok len na
34,8% uplatňovaného úroku ( 13,69% x 100 / 20,06% = 68,38% ), teda 68,38% zo sumy 78,12 €, čo
predstavuje sumu 53,42 € a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania a
dopočtuatozdôvoduomeškaniažalovanejsúhradousplátok.Tátosumabolažalobcomkapitalizovaná.
Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny 160,30 € a úroku z úveru vyčíslený súdom v
sume 53,42 €, zo súčtu ktorých položiek bol uplatňovaný úrok z omeškania aj žalobcom spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády, zo sumy 213,72 € od 13.4.2011, teda dňom po uplynutí lehoty
poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 28.3.2011 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku
nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, prihliadnuc aj k jeho rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanej spolu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo
výške po 30 € (§ 160 ods. 1 OSP).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy. Zároveň súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za
obdobie od 13.4.2011 do 25.6.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,25 % ročne sumu 43,60 €, čo taktiež
predstavuje úspech žalobcu.
Žalobca v konaní uplatňoval 650,53 € a bol úspešný do výšky 257,32 € (213,72 + 43,60 €), čo
predstavuje úspech žalobcu 40% a jeho neúspech 60%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru
úspechu účastníkov patrí náhrada trov konania úspešnejšiemu účastníkovi a to žalovanej, ktorá mala
vo veci úspech vo výške 20%. Nakoľko však žalovaná si trovy konania neuplatnila, ani zo spisu jej
žiadne trovy konania nevyplynuli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.