Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230626
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205230626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Pro Bios, spol. s r. o., neštátna
poliklinika, Ružová dolina č. 21, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Škodler & Partners, spol.
s r. o., Dobšinského ul. č. 12, Bratislava, Bratislava, proti žalovanému: Fond národného majetku SR,
Drieňová ul. č. 27, Bratislava, o určenie neplatnosti časti zmluvy o predaji časti podniku, za účasti
vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/ T. Š., X/ T. Š.Z., H. B. J. Z.. Č.. X, B., obaja zast.
advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 2. marca 2012 č. k. 13C/279/2005- 527, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám advokátskej kancelárie Škodler & Partners, spol. s r. o.
trovy odvolacieho konania 79,58 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o predaji časti podniku č. 2128/2002, ktorú
účastníci konania uzavreli dňa 16. 12. 2002, je v časti čl. VII. bod 9 neplatná. Žalovanému súd prvého
stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 49,79 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu
trovy právneho zastúpenia 904,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 16. 12. 2002
zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
prevádzkovaniu časti podniku zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné
stredisko Radničné nám. č. 7, Bratislava. Čl. VII bod 9 zmluvy obsahuje dojednanie tohto znenia:
Kupujúci sa zaväzuje predať byt v súlade s prílohou č. 16 zmluvy terajšiemu nájomníkovi a v súlade
so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Prílohou č. 16 je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorú dňa 25. 5. 2001 uzavrela
Poliklinika Ružinov ako budúci predávajúci s T. Š. ako s budúcim kupujúcim. Čl. IX zmluvy o predaji
časti podniku upravuje odstúpenie od nej. V zmysle bodov 1, 2 tohto článku sa za podstatné porušenie
zmluvy považuje to, že byt nebude predaný terajšiemu nájomcovi v zmysle č. VII bod 9 zmluvy, čo má
za následok právo žalovaného odstúpiť od zmluvy. Ústav národného zdravia mesta Bratislavy výmerom
z 3. 9. 1971 č. Z-08/71-Prev. pridelil T. Š. do užívania 1 - izbový služobný domovnícky byt nachádzajúci
sa v zdravotnom stredisku na Radničnom nám. č. 8 v Bratislave. Dohoda o odovzdaní a prevzatí tohto

bytu bola uzavretá dňa 1. 10. 1981. Vyplýva z nej, že bola uzavretá na základe rozhodnutia o pridelení
bytu z 1. 10. 1981 vydaného Územnou poliklinikou Šmidkeho 10 a T. Š. sa ňou odovzdáva do osobného
užívania byt pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne, predsiene a komory. Podľa delimitačnej dohody zo 4. 12.
1991odelimitáciiÚzemnejpoliklinikybolazNemocnicespoliklinikouRužinovdelimitovanánaPoliklinikuRužinov aj budova zdravotného strediska na Radničnom nám. č. 7 v Bratislave. Dňa 25. 5. 2001 uzavreli
Poliklinika Ružinov ako budúci predávajúci a T. Š. ako budúci kupujúci zmluvu o budúcej zmluve o
prevode vlastníctva bytu. Podľa nej bol budúci predávajúci správcom nehnuteľnosti zapísanej na LV pre

kat. úz. Ružinov č. 1035 ako stavba súp. č. 2496 postavená na parc. č. 10, 11, 12 s tým, že v časti tejto
nehnuteľnosti je zriadené zdravotné stredisko a v časti sa nachádza 3 - izbový byt s príslušenstvom
s obytnou plochou 44,65 m2 a plochou vedľajších miestností 24,59 m2, čo spolu predstavuje 69,24
m2 a budúci kupujúci je nájomcom tohto bytu. dňa 26. 9. 2001 vydala vláda SR rozhodnutie č. 913
o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko

Radničné nám. č. 7. Podľa bodu 7.3 tohto rozhodnutia FNM SR v zmluve o predaji časti zdravotníckeho
zariadenia zaviaže kupujúceho predať byty ich nájomníkom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Dňa
16. 12. 2002 účastníci konania uzavreli vyššie spomenutú zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002.
Žalobca je v súčasnosti zapísaný na LV č. 5463 ako vlastník stavby súp. č. 2496, druh stavby 620 ZD -
Radničné nám. č. 7. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná.
Keďže predmetný byt bol v správe štátnej príspevkovej organizácie (Ministerstvo zdravotníctva SR),

vzhľadom na § 29 ods. 3 písm. a/ zák. č. 182/1993 Z.z. nebol právny predchodca žalobcu povinný
previesť predmetný byt na T. Š. a túto povinnosť nemá ani žalobca. Zák. č. 182/1993 Z.z. sa na
predmetnú vec nevzťahuje z dôvodu, že ide o byt v budove, ktorá nemá charakter bytového domu,
pričom na jeho prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z.z. (§ 24 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.). Zmluva o
budúcej zmluve z 25. 5. 2001 neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy v zmysle

Obč. zák., ktorými sú riadne označenie predmetu kúpnej zmluvy a kúpna cena; zák. č. 182/1993 Z.z. sa
na vec nevzťahuje. Preto je zmluva o budúcej zmluve z 25. 5. 2001 neplatným právnym úkonom. Táto
zmluva síce obsahuje dostatočné označenie predmetu kúpy, ktorým je 3 - izbový byt, ale neobsahuje
cenu predmetného bytu. Namiesto ceny bytu totiž zmluva obsahuje iba odkaz na to, že cena bude
dohodnutá v súlade s 17 ods. 3 a § 18 zák. č. 182/1993 Z.z., čo nie je dostatočne presné dojednanie o

cene bytu už aj vzhľadom na to, že na prevod sa nevzťahoval zák. č. 182/1993 Z.z. Ak by sa aj na prevod
predmetného bytu vzťahoval zák. č. 182/1993 Z.z., zmluva o budúcej zmluve by bola aj podľa tohto
zákona neplatným právnym úkonom, pretože neobsahuje dohodu o všetkých náležitostiach budúcej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 5 ods. 1 tohto zákona. Nebol tiež dodržaný postup podľa
§ 8 zák. č. 278/1993 Z.z., a naviac nebol udelený súhlas ministerstva financií podľa § 11 ods. 5 tohto

zákona, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej súd prvého stupňa skúmal, či v čase
vydania výmeru k 1 - izbovému bytu a v čase uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného
bytu tento byt mal znaky bytu v zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb., resp. § 118 ods. 2 Obč. zák. v znení v
tom čase platnom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že pre posúdenie toho, či v konkrétnom
prípade ide o byt, je rozhodujúci kolaudačný stav a nie faktický stav, t. j. spôsob užívania miestnosti

alebo súboru miestností. Ak sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel,
potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu
o zmene užívania stavby. Ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným
rozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie účelu ich užívania nemôže byť
zmenené rozhodnutím vlastníka (správcu majetku štátu), a to ani so súhlasom nájomníkov miestností.

Zmenu účelu užívania nemôže spôsobiť sama osebe prípadne skutočnosť, že miestnosť alebo súbor
miestností by zo stavebno - technického hľadiska mohli slúžiť na trvalé bývanie alebo že sa uzavrie
nájomná zmluva, ktorej predmetom by bolo užívanie podnikového služobného bytu s príslušenstvom.
V konaní podľa súdu prvého stupňa nebolo preukázané, že predmetný byt napĺňal pojem bytu vo
vyššie uvedenom zmysle. Nebola totiž preukázaná existencia rozhodnutia stavebného úradu o povolení

užívania stavby na bytové účely. Ak by aj miestnosti, v ktorých býva Alojz Šubín s manželkou, boli
bytom po právnej stránke, nevzniklo by im právo osobného užívania bytu, ktoré by sa účinnosťou zák.
č. 509/1991 Zb. dňom 1. 1. 1992 zmenilo na nájom bytu, pretože tu absentuje rozhodnutie o pridelení
bytu vydané príslušnou organizáciou hospodáriacou s majetkom štátu. Bez právoplatného rozhodnutia
o pridelení bytu je dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle

§ 39 Obč. zák. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovaný.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca nemal pri podpisovaní zmluvy

o predaji časti podniku č. 2128/2002 žiadne výhrady voči záväzkom z nej vyplývajúcim. Zmluvu uzavrel
na základe slobodného prejavu vôle a bez výhrad ju podpísal. Táto zmluva bola uzavretá na základe
rozhodnutia vlády SR, v ktorom bolo stanovené, za akých podmienok musí FNM SR previesť na žalobcu
časťzdravotníckehozariadeniaavzmysletohtorozhodnutiabolžalobcazaviazanýpredaťbytnájomcoviT. Š.. Pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, zmenil rozhodnutie vlády SR č. 913, ktorým boli
určené podmienky privatizácie zdravotného strediska a ktoré podľa § 10 zák. č. 92/1991 Zb. nepodlieha
preskúmaniu súdom. Súd prvého stupňa preto rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že 15. 3. 2012 bol Alojzovi Šubínovi doručený list stavebného
úradu - Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 8. 3. 2012, v ktorom stavebný úrad potvrdzuje, že v stavbe
súp. č. 2496 sa nachádza jeden byt. Stavba súp. č. 2496 v čase rozhodovania o privatizácii spĺňala
všetky náležitosti bytového domu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Nájomný vzťah Alojza Šubína medzi
ním a právnym predchodcom žalobcu vznikol konkludentným spôsobom, pretože právny predchodca

žalobcu prejavil vôľu prenechať T.. Š. s rodinou do nájmu predmetný byt, a T.. Š. ho nerušene užíval
a platil platby spojené s jeho užívaním; naviac, prenajímateľ opakovane vo vzájomnej komunikácii
označoval A. Šubína s rodinou ako nájomcov. Nájomný vzťah nerušene fungoval až do privatizácie
časti zdravotníckeho zariadenia v roku 2002. Keďže nehnuteľnosť, v ktorej sa predmetný byt nachádza,
bola rozhodnutím vlády SR vyňatá z majetku Ministerstva zdravotníctva SR na privatizáciu, vznikol
T.. Š. nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Napokon

žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 242/07, v ktorom ústavný súd
zaujal stanovisko, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť
zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Vedľajší účastníci na strane žalovaného, ktorí do konania vstúpili v priebehu odvolacieho konania, vo
vyjadreníkodvolaniunavrhli,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny.

Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a napadnutý
rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam žalovaného treba uviesť, že rozhodnutie vlády SR č. 913 skutočne nepodlieha

preskúmaniu súdom. V prejednávanej veci však súd prvého stupňa nepreskúmaval toto rozhodnutie, ale
preskúmaval platnosť čl. VII. bod 9 zmluvy o predaji časti podniku. Preskúmaval teda platnosť záväzku
žalobcu predať byt terajšiemu nájomníkovi. I keď tento záväzok žalobcu je dôsledkom, resp. realizáciou
rozhodnutia vlády SR č. 913, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. zákona č.
92/1991 Zb. nevyplýva, že by súd nemal právomoc rozhodovať o platnosti zmlúv, ktorými sa realizoval

priamy predaj štátneho majetku vopred určenému záujemcovi. Treba rozlišovať medzi rozhodnutím
vlády, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom a následnému právnemu úkonu - zmluvou o predaji časti
podniku, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a ako takú ju súd v občianskom súdnom konaní môže
preskúmať z hľadiska jej platnosti. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že konaniu vo veci
nebránil neodstrániteľný nedostatok právomoci, ako to tvrdil žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd

poznamenáva, že ak by bol názor žalovaného o nedostatku právomoci súdu v predmetnej veci správny,
vyvstáva otázka, akému orgánu by súd po zastavení konania vec postúpil.

Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že medzi právnym predchodcom žalobcu - prenajímateľom
a T. Š. vznikol konkludentne právny vzťah, obsahom ktorého bolo právo T. Š. s rodinou užívať miestnosti

nachádzajúcesavbudovesúp.č.2496postavenejnaparceleč.10naRadničnomnám.č.7vBratislave.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na správnu argumentáciu žalovaného v odvolaní. Právo T.. Š.
užívať tieto miestnosti však nemá pre rozhodnutie prejednávanej veci význam z dôvodu, že v konaní
nebolo preukázané, že tieto miestnosti tvoria byt po právnej stránke, teda že spĺňajú pojem bytu v
zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb., resp. v zmysle § 118 ods. 2 Obč. zák. Žalovaný v odvolaní argumentoval

listom starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 8. 3. 2012 č. SU/CS 4885/2012/2/Zar, ktorý pripojil
k odvolaniu. V tomto liste mestská časť ako stavebný úrad uviedla, že stavba bola v časti užívaná do
konca roku 2006 ako zdravotné stredisko a v časti je doposiaľ užívaná na bývanie, čo znamená, že v
stavbe sa nachádza jeden byt. K tomuto listu treba uviesť, že to, že stavba je užívaná na bývanie eštebez ďalšieho neznamená, že sa v nej nachádza byt. Súd prvého stupňa správne uviedol v napadnutom
rozsudku, že ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným rozhodnutím
na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie účelu ich užívania nemôže zmeniť vlastník

svojím rozhodnutím, a to ani so súhlasom nájomníkov miestností. Kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa
priestorov užívaných T.. Š. s rodinou žalovaný v konaní nepredložil. Okrem toho, z LV č. 5463 vyplýva,
že stavba súp. č. 2496 pozostáva z dvoch budov a to z budovy zdravotníckeho a sociálneho zariadenia
postavenej na parcele č. 11/1 a z budovy postavenej na parcele č. 10. T.. Š. s rodinou býva v budove
postavenej na parcele č. 10. Stavebný úrad túto budovu z hľadiska stavebno - technického usporiadania

neposudzoval (posudzoval iba budovu postavenú na parcele č. 11/1). Toto je zrejmé z listov stavebného
úradu zo 14. 10. 2011, 21. 11. 2011, 8. 3. 2012 pripojených k vyjadreniu k odvolaniu na č. l. 548 až 550.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v tom, že aj keby priestory užívané T.. Š.
s rodinou boli po právnej stránke bytom, nevzniklo by im do 31. 12. 1991 právo osobného užívania
bytu, ktoré by sa k 1. 1. 1992 transformovalo na nájom bytu, a to z dôvodu absencie rozhodnutia

o pridelení bytu (viď str. 11 posledný odsek a str. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto
ohľade odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 7. 1997 sp. zn. 3 Cdo 46/97.
V ňom najvyšší súd uviedol, že ak išlo o byt, ktorý sa podľa zákona č. 41/1964 Zb. prideľoval a takéto
administratívne rozhodnutie chýba (§ 154 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991), dohoda
o odovzdaní a prevzatí bytu (§ 155 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991) je neplatná a

fakticky obsadený byt treba považovať za byt získaný protiprávne. K rovnakému záveru dospel tunajší
v rozsudku z 18. 12. 2012 č. k. 8 Co 228/2011- 829. Týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II z 13. 7. 2011 č. k. 15C/38/2010- 684, ktorým tento súd zamietol žalobu T.
Š. T. T. Š. o zaplatenie 3 863, 67 eur s prísl. z titulu náhrady nákladov, ktoré vynaložili na zabezpečenie
užívaniaschopnosti nimi užívaných priestorov. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že výmer z 3.

9. 1971 sa týkal pôvodného 1 - izbového služobného „bytu“, ktorý T. Š. s manželkou následne prerobil
na 3 - izbový „byt“. Ani v jednom prípade sa nejedná o byt v právnom slova zmysle z dôvodu absencie
kolaudačného rozhodnutia. Na 3 - izbový byt navyše absentuje rozhodnutie o jeho pridelení T. Š..

Absolútna neplatnosť právneho úkonu je objektívnou kategóriou, pôsobí s ohľadom na to, že je

stanovená vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a
bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske
práva a povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Vzhľadom na to pre rozhodnutie
v prejednávanej veci nemá význam ani tá skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu o predaji časti podniku
č. 2128/2002 na základe slobodného prejavu vôle a bez výhrad ju podpísal.

Možno teda zhrnúť, že v konaní bolo preukázané, že priestory užívané T. Š. s rodinou nemajú charakter
bytu, a ak by aj charakter bytu mali, nevzniklo by mu právo osobného užívania bytu, ktoré by sa k 1.
1. 1992 mohlo transformovať na nájom bytu. Čl. VII bod 9 zmluvy o predaji časti podniku tak ukladá
žalobcovi povinnosť nemožného plnenia a v dôsledku toho je táto časť spomenutej zmluvy absolútne

neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák. (plnenie bolo nemožné už v čase uzavretia
zmluvy).

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní. jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., k

čomu treba pripočítať rež. paušál 1 x 7,63 eur. Advokátska odmena teda predstavuje sumu 66,32 eur.
Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. zvyšuje o 20 % DPH,

t. j. o sumu 13,26 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní tak predstavujú 79,58 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.